Pacient po cievnej mozgovej príhode býva z neurologického oddelenia prepustený spravidla po 1-3 týždňoch, pričom dĺžka hospitalizácie závisí od závažnosti postihnutia pacienta. V optimálnych situáciách je pacient bez príznakov za pár dní od prijatia prepustený do ambulantnej starostlivosti.
Ak však pretrváva deficit hybnosti či komunikácie, pacient je adeptom na následnú starostlivosť v rámci rehabilitačného alebo doliečovacieho oddelenia. Prepustenie z nemocnice preto neznamená koniec liečby, ale začiatok novej etapy, v ktorej je rozhodujúce zabezpečiť plynulé pokračovanie odbornej starostlivosti, rehabilitácie a podpory v domácom prostredí.
Od čoho závisí termín prepustenia po NCMP
Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení sa realizuje ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba. S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa.
O prepustení rozhoduje zdravotný stav pacienta, jeho stabilita, rozsah pretrvávajúcich ťažkostí a schopnosť pokračovať v bezpečnej starostlivosti mimo akútneho neurologického oddelenia. Dôležité je tiež posúdiť, či pacient potrebuje rehabilitačné lôžko, doliečovacie oddelenie, ambulantnú terapiu alebo podporu v domácom prostredí.
Pri prepustení z nemocnice ošetrujúci lekár pacienta poučí o ďalšom postupe liečenia a životospráve, ktoré je potrebné dodržať. Informácie o zdravotnom stave pacienta poskytuje ošetrujúci lekár, respektíve primár v čase, ktorý vyhovuje prevádzke oddelenia.
Prečo sa s rehabilitáciou začína už počas hospitalizácie
Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Lekári dokážu pomocou liekov tlmiť bolesť, bolestivé svalové stuhnutia a kŕče, ale pohybové funkcie, prehĺtanie, artikuláciu a ďalšie schopnosti treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením, rehabilitáciou.
Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení. Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok.
Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.
Čo sa deje po prepustení z neurologického oddelenia
Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta.
Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné v rehabilitácii naďalej pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí. Ambulatnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života v rodine či v práci s minimalizáciou funkčného deficitu.
Rehabilitácia je proces, nie jednorazová udalosť. U niektorých pacientov ide o niekoľko týždňov, u iných o mesiace či dlhodobú starostlivosť. Dôležité je nastaviť realistické očakávania a pokračovať v terapii aj po prvých zlepeniach.
Ak pacient po prepustení ešte nemá dostatok sily
Mnohí pacienti sa obávajú, že na rehabilitáciu „ešte nie sú pripravení“. Práve v takýchto prípadoch má odborná rehabilitácia najväčší význam.
Terapia sa vždy prispôsobuje aktuálnemu stavu pacienta a začína sa v bezpečnom rozsahu. Moderné rehabilitačné metódy umožňujú pracovať aj s pacientmi s výrazným oslabením pohybu.
Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.
Domáca rehabilitácia a odborné vedenie
Domáca rehabilitácia môže byť užitočná ako doplnok, no vo väčšine prípadov nestačí ako jediná forma liečby. Bez odborného vedenia je náročné správne nastaviť cvičenia, kontrolovať techniku pohybu a reagovať na zmeny zdravotného stavu.
Špecializované rehabilitačné centrum ponúka systematickú terapiu, odborný dohľad a možnosť využitia moderných technológií. Rehabilitační pracovníci realizujú terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.
Treba však varovať pred neoverenými a osobami bez zdravotníckeho vzdelania poskytovanými službami, nakoľko ich poskytovatelia nenesú žiadnu odbornú ani právnu zodpovednosť.
Prvé kroky po návrate domov
Po návrate domov je vhodné zabezpečiť odborné vyšetrenie rehabilitačným špecialistom, nastaviť individuálny rehabilitačný plán, rozhodnúť sa medzi ambulantnou alebo intenzívnou rehabilitáciou a zapojiť rodinu do procesu podpory pacienta.
Tieto kroky pomáhajú predísť stagnácii a zvyšujú šancu na ďalšie zlepšenie. Práve obdobie po návrate domov je rozhodujúce pre ďalší vývoj zdravotného stavu.
Počas hospitalizácie je pacient pod neustálym dohľadom odborníkov. Po návrate domov však často dochádza k výraznému poklesu intenzity pohybu a terapie.
Bez systematickej rehabilitácie môže dôjsť k zhoršeniu pohyblivosti, strate nadobudnutých schopností a spomaleniu alebo zastaveniu pokroku. Práve preto je kontinuita rehabilitácie kľúčová.
Aké formy následnej starostlivosti môže pacient potrebovať
Pacient môže po prepustení pokračovať v ambulantnej rehabilitácii, v intenzívnej rehabilitácii, na rehabilitačnom lôžkovom oddelení, v doliečovacom zariadení alebo v domácej starostlivosti podľa svojho aktuálneho stavu.
Jeho stav môže byť natoľko závažný, že je schopný len ležať alebo sa do sedu dostane len s pomocou. Príbuzným sa s ním môže ťažko komunikovať, pretože pacient má obmedzenú možnosť reči.
K tomu sa môže pridať problém s jedením, hygienou, samoobslužnosťou pri bežných denných činnostiach a úplná odkázanosť na sústavnú pomoc druhej osoby. Preto je dôležité, aby o ďalšom postupe nerozhodovala iba rodina bez podpory odborníkov.
Úloha rehabilitačného tímu
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.
Pri cievnej mozgovej príhode je dôležitá i medziodborová spolupráca - neurológa, fyzioterapeuta, logopéda, urológa a psychológa. Takáto medziodborová spolupráca v niektorých centrách funguje, z celoslovenského pohľadu je však nedostatočná najmä z kapacitných dôvodov.
Aké následky môže mať NCMP
Najbežnejším postihnutím je obmedzená hybnosť polovice tela, teda paréza. Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy.
Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak. Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu, ataxia, a porucha koordinácie.
Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.
S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja, pretože pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj, a následne i porucha chôdze. Tieto činnosti je takisto možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou.
Nácvik pohybu, stability a chôdze
Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny a pohybu hlavou.
Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia a chodenia. Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov.
Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.
Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky, napríklad tlak, odpor, hladenie a vibrácie.
Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“.
Spasticita po cievnej mozgovej príhode
Až 25-30 percent pacientov po viac ako troch mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody trápi stuhnutosť končatín, takzvaná spasticita. Nehybná ochabnutá ruka alebo noha sa u nich objaví do niekoľkých dní až týždňov.
V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu. Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.
To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením. Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.
Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Ten je tým vyšší, čím rýchlejšie sa svaly v kĺbe natiahnu.
Nie je vždy možné dopredu odhadnúť, u ktorého pacienta a kedy po cievnej príhode sa spasticita vyvinie. U niekoho sa môže začať vyvíjať už v prvých dňoch.
Diagnostika a liečba spasticity
Vo včasnom štádiu po cievnej mozgovej príhode sa spasticita diagnostikuje najmä priebežným vyšetrovaním v rámci hospitalizácie na neurológii. Veľmi cenné informácie prinášajú lekárom aj fyzioterapeuti, ktorí s pacientmi od prvého dňa pracujú.
Bližšie hodnotenie závažnosti, vzorcov postihnutia konkrétnych svalových skupín a rozvoja spasticity, ktorá si vyžaduje špecifické liečenie, ponúkajú cielene vyškolené tímy lekárov, najmä neurológov a rehabilitačných lekárov, a fyzioterapeutov.
Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup.
Tu sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne. U týchto pacientov sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.
Botulotoxín, jeho podanie, fyzioterapia, rehabilitácia aj kúpeľná liečba sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Treba priznať, že z kapacitného hľadiska máme veľké rezervy.
Niekedy ľudské telo kladie rehabilitácii nečakané prekážky - napríklad vo forme zvýšenia svalového tonusu, ktorý obmedzuje rozsah pohybu. Zvýšený svalový tonus, teda spasticita, sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu a pohyb.
Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.
Obmedzenia sebaobsluhy a pomôcky
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, napríklad barle, chodítka a podporné rámy, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.
Pri úplnej poruche hybnosti, plégii, je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo, teda vozík. Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý.
O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím. V prípade potreby odporúčajú a využívajú rehabilitační pracovníci aj konkrétne rehabilitačné pomôcky, napríklad loptičky, balóny a stimulačné predmety.
Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností, ako sú umývanie, kúpanie, jedenie a pitie, je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok.
Úprava domácnosti
V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy a inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia.
V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy, i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.
Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, napríklad nádoby, kľučky či skrinky, inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky.
Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. Pri neschopnosti ovládať telefón je možné použiť telefóny s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľné hlasom.
Poruchy reči a komunikácie
Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, porozumenia alebo tvorby slov a viet.
Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, teda artikulácie, i prehĺtania. Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.
Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr. Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah.
Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie, respektíve intelekt, pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.
Ako komunikovať s pacientom po NCMP
- používajte krátke, jednoduché vety
- hovorte pomaly a zreteľne
- hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár
- je potrebné, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb
- využite gestá a obrázky
- obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu a rádio
- ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová
- zjednodušte komunikáciu na jednoduché vety alebo slová
- povzbudzujte gestami i slovne pacienta
- poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť
- trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok
Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie. Správajte sa adekvátne a kontrolujte svoje nevhodné vyjadrenia.
Mnohí pacienti nemajú záujem stretávať sa a komunikovať s priateľmi a známymi, keďže si uvedomujú svoj rečový hendikep - sledujte a rešpektujte ich želania, prípadne oddiaľte takéto návštevy, až keď sa problém zlepší a komunikácia je pre pacienta menej namáhavá.
Rečová prekážka však nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak k nim treba pacienta viesť a motivovať.
Poruchy prehĺtania a riziko vdýchnutia
K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.
K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou, nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.
Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu.
V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá je pre pacienta síce veľmi nekomfortná, no obmedzuje významne riziko vdýchnutia a rozvoja závažných a veľmi dlho trvajúcich komplikácií.
Rady pri poruchách prehĺtania
- jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede
- hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone
- pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie, a nie na udržanie rovnováhy
- jedzte malé sústa
- pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou
- po každom súste si vypláchnite ústa
- pri jedle nerozprávajte
- v prípade zostávania potravy v ústach i po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte
- nakoniec si vyčistite zuby
Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie, napríklad pri sťaženom či nestabilnom úchope lyžice alebo pohára a pri krájaní porcií. Vtedy môžu pomôcť rôzne ergonomické pomôcky.
Poruchy pozornosti, pamäti a kognitívnych funkcií
V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcií, k tým zriedkavejším.
Pri opakovaných mozgových príhodách je však porucha kognitívnych funkcií častá. Pozornosť a mentálny výkon je možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia.
Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy. K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov a jednoduché matematické úlohy.
Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia, riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe. O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu.
Úloha rodiny po prepustení
Rodina zohráva dôležitú úlohu v motivácii a každodennej podpore pacienta. Zároveň je dôležité, aby rodinní príslušníci nepreberali úlohu terapeuta.
Rodina musí často zvládnuť starostlivosť o príbuzného, čo si vyžaduje obrovskú obetavosť, dôkladnosť v plnení pokynov od zdravotníkov a neraz aj zmenu rodinného života.
Odborná rehabilitácia pomáha znížiť záťaž rodiny a poskytuje jasné vedenie. Správna kombinácia odbornej starostlivosti a domácej podpory prináša najlepšie výsledky.
V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.
Čo robiť, ak po prepustení nie je zabezpečená starostlivosť
Kancelária verejného ochrancu práv sa opakovane zaoberá podnetmi od rodín, ktoré sa po prepustení blízkeho z nemocnice ocitnú v náročnej životnej situácii. Pacient už nepotrebuje zdravotnú starostlivosť, no zároveň nemá zabezpečené bývanie ani sociálnu službu.
Rodinní príslušníci často nevedia, aké sú ich práva a povinnosti ani na ktoré inštitúcie sa môžu obrátiť. Takéto situácie predstavujú pre rodiny obrovskú psychickú aj finančnú záťaž.
Je dôležité vedieť, že riešenie nemožno prenášať výlučne na príbuzných a že právny poriadok poskytuje viaceré možnosti, ako situáciu riešiť.
Bezodkladné poskytnutie sociálnej služby
V oblasti sociálnych služieb je potrebné rozlišovať medzi bežným zabezpečením sociálnej služby a jej bezodkladným poskytnutím.
Obec je povinná zabezpečiť sociálnu službu okamžite iba v zákonom presne vymedzených prípadoch, napríklad ak je vážne ohrozený život alebo zdravie osoby alebo ak osoba nemá žiadnu blízku osobu, ktorá by jej mohla poskytnúť nevyhnutnú pomoc.
Skutočnosť, že rodina momentálne nedokáže zabezpečiť starostlivosť o blízkeho, ešte automaticky neznamená, že sú splnené zákonné podmienky na bezodkladné zabezpečenie sociálnej služby. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom na konkrétne okolnosti a podmienky ustanovené zákonom.
Ak však osoba po prepustení z nemocnice potrebuje dlhodobú sociálnu službu a nejde o prípad bezodkladného zabezpečenia sociálnej služby podľa zákona, je potrebné, aby si sama podala žiadosť o vydanie integrovaného posudku na príslušnom úrade práce.
Čo vybavovať ešte počas hospitalizácie
Odporúča sa, aby rodiny riešili otázku sociálnej starostlivosti čo najskôr počas hospitalizácie pacienta a boli v pravidelnom kontakte so sociálnym pracovníkom nemocnice, obcou a príslušným úradom práce.
Včasná komunikácia môže výrazne uľahčiť zabezpečenie potrebnej pomoci po prepustení z nemocnice. Rodina by si mala ešte pred odchodom pacienta vyjasniť, kto zabezpečí každodennú pomoc, aké zdravotné a kompenzačné pomôcky budú potrebné a kde bude pokračovať rehabilitácia.
Kedy volať lekára po prepustení
Pri zhoršení pohyblivosti, nových ťažkostiach s rečou, prehĺtaním, vedomím, dýchaním alebo pri náhlom vzniku nových neurologických príznakov treba konať bez odkladu.
Každý človek dokáže rozoznať tri hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody - pokles ústneho kútika, slabosť, ktorá sa prejavuje ako neschopnosť udržať obe ruky v predpažení, a nezrozumiteľná reč.
Tieto tri príznaky sa dajú ľahko zapamätať aj podľa anglickej skratky FAST. Písmeno F znamená tvár, písmeno A ruku, písmeno S reč a písmeno T čas, pretože je veľmi dôležité konať rýchlo.
V momente, ako pacient alebo osoba v jeho bezprostrednej blízkosti spozoruje príznaky, treba okamžite kontaktovať záchranku na čísle 112 alebo 155. Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu.
13.5.2024 | Aké sú príznaky cievnej mozgovej príhody?
Čo by mala rodina dostať pred prepustením
- informáciu o zdravotnom stave a pretrvávajúcich obmedzeniach
- pokyny k ďalšiemu postupu liečenia a životospráve
- informáciu o predpísaných liekoch a ich užívaní
- odporúčanie ďalšej rehabilitácie
- pokyny k bezpečnému presunu a pohybu pacienta
- odporúčania pri poruchách reči, prehĺtania alebo sebaobsluhy
- informáciu o potrebných rehabilitačných a kompenzačných pomôckach
- kontakt na sociálneho pracovníka, obec alebo príslušný úrad práce, ak pacient potrebuje sociálnu službu
Ak pacient po prepustení nemá dostatočnú silu alebo stabilitu, neznamená to, že rehabilitácia nemá zmysel. Odborná terapia sa prispôsobuje aktuálnemu stavu pacienta a jej cieľom je postupne obnovovať pohyb, sebaobsluhu, komunikáciu a čo najväčšiu mieru samostatnosti.