Trojklanný nerv: anatómia, funkcie a klinický význam

Trojklanný nerv, latinsky nervus trigeminus, je piaty hlavový nerv a najsilnejší zo všetkých hlavových nervov. Je párový, nachádza sa na oboch stranách hlavy a má senzitívnu aj motorickú zložku.

Senzitívne prenáša informácie o dotyku, tlaku, teplote a bolesti z tváre, ústnej a nosovej dutiny, zubov, očnice, časti ušnice a väčšiny tvrdej pleny do centrálnej nervovej sústavy. Motoricky sa podieľa najmä na žuvaní, pretože inervuje žuvacie svaly a niektoré svaly ústnej spodiny.

Základná charakteristika trojklanného nervu

Trojklanný nerv je zmiešaný nerv, pretože obsahuje senzitívne aj motorické vlákna. Všetky jeho hlavné vetvy prenášajú informácie od receptorov dotyku, teploty a bolesti, zatiaľ čo motorické vlákna sa nachádzajú iba v nervus mandibularis.

Podobne ako ostatné hlavové nervy sa vyskytuje v páre. Z mozgového kmeňa vystupuje obojstranne a následne sa rozdeľuje na tri hlavné vetvy, podľa ktorých dostal názov trojklanný nerv.

Jadrá trojklanného nervu

Jadrá trojklanného nervu sa nachádzajú v rôznych úsekoch mozgového kmeňa. Každé z nich spracováva inú modalitu citlivosti alebo zabezpečuje motorickú funkciu.

Nucleus motorius nervi trigemini

Nucleus motorius nervi trigemini, označované aj ako nucleus masticatorius, je jediné motorické jadro trojklanného nervu. Nachádza sa mediálne od senzitivných jadier a jeho vlákna vedú výhradne vo vetve nervus mandibularis.

Motorické vlákna inervujú štyri hlavné žuvacie svaly: m. masseter, m. temporalis, m. pterygoideus medialis a m. pterygoideus lateralis. Okrem nich zásobujú aj m. mylohyoideus, predné bruško m. digastricus, m. tensor tympani a m. tensor veli palatini.

Nucleus pontinus

Nucleus pontinus, označované aj ako hlavné alebo principálne senzitivné jadro, prijíma somatosenzitívne vlákna z ganglion trigeminale. Spracováva najmä informácie o dotyku a tlaku.

Nucleus mesencephalicus

Nucleus mesencephalicus trigemini je zodpovedné za propriocepciu. Prijíma informácie zo žuvacích svalov, ďasien, zubov a okohybných svalov.

Jeho funkcia je dôležitá pri kontrole polohy čeľuste a pri koordinácii žuvacích pohybov.

Nucleus spinalis

Nucleus spinalis trigemini prijíma somatosenzitívne vlákna z ganglion trigeminale a tiež vlákna z ganglií hlavových nervov VII, IX a X. Spracováva najmä bolesť a teplotu.

Priebeh trojklanného nervu

Trojklanný nerv vystupuje z ventrálneho okraja mosta, teda z oblasti pons Varoli. Odtiaľ pokračuje k priehlbine na hrote pyramídy spánkovej kosti, ktorá sa označuje ako impressio trigemini.

Medzi dvoma listami tvrdej pleny sa nachádza ganglion trigeminale, známe aj ako semilunárne alebo Gasserovo ganglion. Z ganglia pokračujú tri hlavné vetvy trojklanného nervu.

Ganglion trigeminale

Ganglion trigeminale obsahuje telá pseudounipolárnych nervových buniek. Ich periférne výbežky smerujú do jednotlivých oblastí tváre a centrálne výbežky pokračujú k jadrám trojklanného nervu v mozgovom kmeni.

Ganglion je uložené medzi listami dura mater v oblasti strednej lebečnej jamy. Z neho odstupujú nervus ophthalmicus, nervus maxillaris a nervus mandibularis.

Tri hlavné vetvy trojklanného nervu

Nervus ophthalmicus - V1

Nervus ophthalmicus je najmediálnejšia a čisto senzitívna vetva ganglion trigeminale. Je dlhý približne 2,5 cm a pokračuje dopredu v laterálnej stene sinus cavernosus.

Z lebky vystupuje cez fissura orbitalis superior. V očnici sa rozdeľuje na nervus lacrimalis, nervus frontalis a nervus nasociliaris.

Senzitívna inervácia V1

Nervus ophthalmicus zabezpečuje citlivosť v oblasti očnice a priľahlého periostu, očnej gule, slznej žľazy, spojivky, kože čela a horných viečok.

V oblasti nosa inervuje kožu chrbta a hrotu nosa, sliznicu čuchových labyrintov, sphenoidálny sínus a prednú časť nosovej dutiny. Senzitívne zásobuje aj časť tvrdej pleny.

Nervus lacrimalis

Nervus lacrimalis pokračuje k laterálnej stene očnice pozdĺž horného okraja m. rectus lateralis bulbi. Pri vonkajšom očnom kútiku prijíma spojku z nervus zygomaticus.

Táto spojka privádza parasympatické vlákna z ganglion pterygopalatinum do slznej žľazy. Nervus lacrimalis zároveň senzitívne inervuje spojivku a kožu laterálnej časti horného viečka.

Nervus frontalis

Nervus frontalis vstupuje do očnice cez fissura orbitalis superior nad anulus tendineus communis. Prebieha pod stropom očnice nad m. levator palpebrae superioris a delí sa na nervus supratrochlearis a nervus supraorbitalis.

Nervus supratrochlearis inervuje spojivku, kožu horného viečka, glabelu, koreň nosa a kožu vnútorného očného kútika. Nervus supraorbitalis prechádza cez incisura supraorbitalis do oblasti čela a ďalej sa delí na mediálnu a laterálnu vetvu.

Nervus supraorbitalis zásobuje horné viečko, spojivku, kožu čela a hlavy až po príušnú krajinu. Jeho vetvičky pokračujú aj k frontálnemu sínusu.

Nervus nasociliaris

Nervus nasociliaris vstupuje cez anulus tendineus communis laterálne od zrakového nervu. Pokračuje k mediálnej stene očnice a vydáva viacero vetiev.

Nervus ethmoidalis posterior senzitívne inervuje steny sphenoidálneho sínusu a etmoidálne bunky. Nervus ethmoidalis anterior prechádza cez lamina cribrosa do nosovej dutiny, kde zásobuje sliznicu jej hornej a prednej časti.

Nervus infratrochlearis pokračuje pod kladkou horného šikmého svalu oka k vnútornému očnému kútiku. Vydáva aj spojku ku ganglion ciliare a dlhé ciliárne nervy.

Nervus maxillaris - V2

Nervus maxillaris je prostredná a čisto senzitívna vetva trojklanného nervu. Z lebky vystupuje cez foramen rotundum, vstupuje do fossa pterygopalatina a pokračuje k fissura orbitalis inferior.

Z ganglion trigeminale prechádza v laterálnej stene sinus cavernosus a cez canalis rotundus smeruje do fossa pterygopalatina, kde sa rozvetvuje.

Senzitívna inervácia V2

Nervus maxillaris inervuje tvrdú plenu pri canalis rotundus, oblasť hornej čeľuste, horné zuby, maxilárny sínus, nosovú dutinu, podnebie a časť hltana.

Zásobuje kožu v oblasti od očnej štrbiny po ústnu štrbinu, hornú polovicu líca, hornú peru a oblasť nosohltana s Eustachovými trubicami.

Nervus infraorbitalis

Nervus infraorbitalis pokračuje z fossa pterygopalatina cez fissura orbitalis inferior do očnice. V jej dolnej časti vstupuje do canalis infraorbitalis a vystupuje na prednej ploche maxilly cez foramen infraorbitale.

Vydáva zadné, stredné a predné horné alveolárne vetvy, ktoré sa podieľajú na tvorbe horného zubného plexu. Na tvári vydáva dolné viečkové, vonkajšie nosové a horné labiálne vetvy.

Nervus zygomaticus

Nervus zygomaticus prechádza z fossa pterygopalatina cez fissura orbitalis inferior do očnice. Po vonkajšej stene očnice pokračuje k foramen zygomaticoorbitale v jarmovej kosti.

Delí sa na nervus zygomaticofacialis, ktorý inervuje kožu v lícnej oblasti, a nervus zygomaticotemporalis, ktorý smeruje do kože spánku.

Cez ramus communicans lacrimalis privádza do nervus lacrimalis parasympatické vlákna určené pre slznú žľazu.

Ďalšie vetvy V2

Nervi pterygopalatini prechádzajú ganglion pterygopalatinum bez prepojenia a prinášajú senzitívne vlákna do sliznice nosovej dutiny, podnebia a hltana. Parasympatické vlákna z ganglia smerujú k slznej žľaze a žľazám nosovej sliznice, podnebia, hornej pery a hornej polovice líca.

Nervus palatinus major inervuje sliznicu tvrdého podnebia. Nervus pharyngeus zásobuje časť hltana a zadné nosové vetvy smerujú do nosovej dutiny.

Ganglion pterygopalatinum

Ganglion pterygopalatinum je najväčšie parasympatické ganglion v oblasti fossa pterygopalatina. Pregangliové parasympatické vlákna dostáva cestou nervus petrosus major.

Sympatické vlákna prichádzajú z plexus caroticus internus prostredníctvom nervus petrosus profundus. Po prepojení smerujú parasympatické vlákna k slznej žľaze a žľazám nosovej dutiny, podnebia a hornej časti tváre.

Nervus mandibularis - V3

Nervus mandibularis je najlaterálnejšia vetva trojklanného nervu a ako jediná obsahuje senzitívne aj motorické vlákna. Z lebky vystupuje cez foramen ovale pod lebečnú bázu a vstupuje do fossa infratemporalis.

Senzitívne zásobuje oblasť dolnej čeľuste, kože a sliznice dolnej časti tváre, dolné zuby a ďasná, časť jazyka, ústnu spodinu a spánkovú krajinu. Motoricky inervuje žuvacie a niektoré nadjazylkové svaly.

Motorická inervácia V3

Motorická zložka nervus mandibularis inervuje m. masseter, m. temporalis, m. pterygoideus medialis a m. pterygoideus lateralis.

Ďalej zásobuje m. mylohyoideus, predné bruško m. digastricus, m. tensor tympani a m. tensor veli palatini.

Nervus buccalis

Nervus buccalis je senzitívna vetva vo fossa infratemporalis. Inervuje kožu a sliznicu líca v oblasti kríženia s ductus parotideus.

Nervus auriculotemporalis

Nervus auriculotemporalis prebieha pod lebečnou bázou smerom dozadu. Vytvára slučku okolo arteria meningea media a pokračuje pred ušnicou nahor do kože ušnice a spánkovej oblasti.

Vydáva vetvy k bubienku, vonkajšiemu zvukovodu, ušnici, príušnej žľaze, temporálnej oblasti a temporomandibulárnemu kĺbu. Obsahuje aj spojky s ganglion oticum a nervus facialis.

Nervus lingualis

Nervus lingualis je silná vetva, ktorá prebieha medzi m. pterygoideus lateralis a m. pterygoideus medialis kaudálnym smerom k m. hyoglossus.

Senzitívne inervuje predné dve tretiny jazyka, sliznicu ústnej spodiny, podnebnú mandľu, isthmus faucium a ďasná. Zásobuje aj sliznicu ústnej dutiny pod jazykom a ďasno predných dolných zubov.

K nervus lingualis sa pripája chorda tympani, ktorá privádza pregangliové parasympatické vlákna do ganglion submandibulare a ganglion sublinguale. Cez toto spojenie sa prenášajú aj chuťové vlákna z predných dvoch tretín jazyka.

Nervus alveolaris inferior

Nervus alveolaris inferior je druhá silná vetva nervus mandibularis a obsahuje senzitívne aj motorické vlákna. Po odstúpení motorickej vetvy pokračuje do canalis mandibulae, kde inervuje priľahlé štruktúry.

Jeho motorická vetva, nervus mylohyoideus, inervuje m. mylohyoideus a predné bruško m. digastricus. Senzitívne vetvy vytvárajú dolný zubný plexus.

Koncovou vetvou je nervus mentalis, ktorý sa delí na mentálne, labiálne a gingiválne vetvy. Zásobuje kožu brady, dolnú peru a ďasná.

Ganglion oticum

Ganglion oticum je parasympatické ganglion, ktoré dostáva pregangliové parasympatické vlákna z nervus glossopharyngeus. Po prepojení smerujú vlákna najmä do príušnej žľazy.

Ganglion prijíma aj motorické vlákna určené pre m. tensor tympani a m. tensor veli palatini. Sympatické vlákna prichádzajú spolu s nervus petrosus minor a zo sympatického plexu okolo arteria meningea media.

Parasympatické a sympatické vlákna

Trojklanný nerv sám neobsahuje vlastné parasympatické jadrá, ale jeho vetvy slúžia ako anatomické cesty pre parasympatické vlákna pochádzajúce najmä z nervus facialis a nervus glossopharyngeus.

Tieto vlákna sa k vetvám trojklanného nervu iba pripájajú a využívajú ich na dosiahnutie cieľových žliaz. Týka sa to najmä slznej žľazy, žliaz nosovej sliznice, podnebia, hornej pery, hornej polovice tváre a príušnej žľazy.

Funkcie trojklanného nervu

Senzitívna funkcia

Trojklanný nerv prenáša citlivosť z prakticky celej tváre. Patria sem dotyk, tlak, bolesť, teplota a čiastočne aj propriocepcia.

Senzitívne inervuje kožu tváre, očnicu, očnú guľu, spojivku, horné a dolné viečko, nosovú dutinu, ústnu dutinu, zuby, ďasná, jazyk v oblasti predných dvoch tretín, podnebie, časť ušnice, väčšinu tvrdej pleny a časť hltana.

Motorická funkcia

Motorická zložka nervus mandibularis umožňuje žuvanie a stabilizáciu dolnej čeľuste. Žuvacie svaly zabezpečujú zdvíhanie, spúšťanie a pohyby dolnej čeľuste do strán.

Motorické vlákna sa podieľajú aj na napínaní bubienka, napínaní mäkkého podnebia a pohyboch svalov ústnej spodiny.

Reflexná funkcia

Nervus trigeminus je aferentnou súčasťou viacerých reflexov, najmä rohovkového a masseterového reflexu.

Pri rohovkovom reflexe podráždenie rohovky vyvolá aferentnú odpoveď cez nervus ophthalmicus a následne obojstranný stah musculus orbicularis oculi, teda žmurknutie.

Masseterový reflex sa vyvoláva úderom na dolné zuby cez špachtľu vloženú do úst. Natiahnutie šľachy musculus masseter vyvolá jeho stah.

Klinické vyšetrenie trojklanného nervu

Pri neurologickom vyšetrení sa hodnotí citlivosť v oblastiach všetkých troch vetiev, motorika žuvacích svalov a prítomnosť reflexov.

Vyšetruje sa dotyk, bolesť a teplota v distribúcii nervus ophthalmicus, nervus maxillaris a nervus mandibularis. Lekár sleduje aj prípadné znecitlivenie, poruchu žuvania alebo oslabenie dolnej čeľuste.

Rohovkový reflex sa vyvoláva ľahkým dotykom rohovky a sleduje sa následné žmurknutie. Masseterový reflex sa vyšetruje poklepom na dolné zuby cez špachtľu.

Neuralgia trojklanného nervu

Neuralgia trojklanného nervu je chronický bolestivý stav spôsobený podráždením alebo poškodením nervu. Prejavuje sa náhlymi, veľmi intenzívnymi záchvatmi bolesti, ktoré sa najčastejšie objavujú na jednej strane tváre.

Bolesť býva ostrá, bodavá, pálivá, rezavá alebo podobná elektrickému šoku. Záchvaty trvajú od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút a môžu sa opakovať mnohokrát denne.

Neuralgia môže vzniknúť spontánne, ale častejšie ju spúšťajú nebolestivé podnety, napríklad rozprávanie, žuvanie, čistenie zubov, umývanie tváre, dotyk, holenie alebo závan studeného vzduchu.

Typické spúšťače bolesti

• ľahký dotyk tváre;
• žuvanie a jedenie;
• rozprávanie, smiech alebo úsmev;
• čistenie zubov a používanie dentálnej nite;
• umývanie tváre a utieranie uterákom;
• holenie alebo nanášanie make-upu;
• studený vzduch, prievan a vietor;
• pitie teplých alebo studených nápojov;
• náhle zmeny teploty.

Spúšťacie zóny bývajú sústredené najmä v centrálnej časti tváre, v okolí nosa a pier alebo na sliznici ústnej dutiny. U jednotlivých ľudí sa môžu líšiť a v priebehu ochorenia sa môžu meniť.

Oblasti bolesti

Bolesť môže sledovať jednu alebo viac vetiev trojklanného nervu. Často postihuje líce, čeľusť, zuby, ďasná alebo pery.

Menej často vyžaruje do oka, čela alebo nosa. Neuralgia tak môže imitovať bolesť zuba, ucha, dutín alebo krčnej chrbtice.

Vplyv na každodenný život

Pacienti sa niekedy boja vychádzať von, holiť sa, jesť, hovoriť alebo si čistiť zuby, pretože sa obávajú spustenia bolesti. Strach zo záchvatov môže viesť k obmedzeniu sociálnych kontaktov, poruchám spánku a ťažkostiam s príjmom potravy.

Pri častých a intenzívnych záchvatoch môže dôjsť k výraznému zhoršeniu schopnosti vykonávať každodenné činnosti. Krátko po sebe opakované bolestivé ataky sa označujú ako status neuralgicus a môžu vyžadovať hospitalizáciu.

Typy neuralgie trojklanného nervu

Klasická alebo primárna neuralgia

Klasická trigeminálna neuralgia najčastejšie vzniká v dôsledku kompresie trojklanného nervu blízkou krvnou cievou v mieste, kde nerv vystupuje z mozgového kmeňa.

Dlhodobý tlak môže poškodiť myelínový obal nervu a viesť k nepravidelným, nadmerne aktívnym nervovým signálom. Tento mechanizmus sa označuje ako neurovaskulárny konflikt.

Sekundárna alebo symptomatická neuralgia

Sekundárna neuralgia vzniká v dôsledku identifikovateľného ochorenia alebo poškodenia nervu. Môže súvisieť s roztrúsenou sklerózou, nádormi, cystami, cievnymi malformáciami, úrazmi alebo pooperačným poškodením.

Na rozdiel od klasickej neuralgie môže byť sprevádzaná znecitlivením, svalovou slabosťou alebo inými neurologickými príznakmi.

Príčiny poškodenia a podráždenia nervu

Neurovaskulárny konflikt

Najčastejšou príčinou klasickej neuralgie býva útlak nervu cievnou slučkou hneď pri jeho výstupe z mozgového kmeňa. Najčastejšie ide o tepnu alebo žilu.

Opakované pulzovanie cievy môže poškodzovať myelínovú pošvu nervu a vyvolávať abnormálne nervové výboje.

Roztrúsená skleróza

Roztrúsená skleróza je demyelinizačné ochorenie, pri ktorom imunitný systém poškodzuje ochranný obal nervových vlákien. Ak zasiahne dráhy trojklanného nervu, môže vzniknúť bolesť tváre a ďalšie neurologické príznaky.

Nádory, cysty a cievne anomálie

Nádory, arachnoidálne cysty, aneuryzmy alebo arteriovenózne malformácie môžu tlačiť na nerv, meniť jeho prekrvenie alebo ho dráždiť opakovaným pulzovaním.

Infekcie

Herpes zoster môže postihnúť jednu z vetiev trojklanného nervu a spôsobiť intenzívnu bolesť spolu s typickým kožným výsypom alebo pľuzgiermi.

Podráždenie nervu môže súvisieť aj s infekciami zubov, zápalom prínosových dutín alebo inými zápalovými procesmi v jeho okolí.

Úrazy a chirurgické zákroky

Zlomeniny tváre a čeľuste, poranenia lebečnej bázy, zubné zákroky alebo operácie v oblasti tváre môžu poškodiť nerv alebo jeho periférne vetvy.

Ďalšie faktory

Riziko podráždenia môže zvyšovať aj prudké vystavenie chladu, prievan alebo náhle zmeny teploty, najmä u ľudí, ktorí už majú trojklanný nerv citlivý alebo poškodený.

Rozdiel medzi neuralgiou a zápalom

Neuralgia trojklanného nervu najčastejšie vzniká mechanickým tlakom alebo poškodením nervových vlákien a nemusí byť spôsobená zápalovým procesom.

Zápal môže súvisieť s infekciou alebo podráždením tkanív v okolí nervu. Príčinou môžu byť herpes zoster, infekcia zuba, zápal prínosových dutín, úraz alebo chirurgický zákrok.

V bežnej praxi sa výraz „zápal trojklanného nervu“ používa aj na označenie bolestivých stavov, ktorých presnou príčinou môže byť neurovaskulárny konflikt, poškodenie myelínu alebo iné ochorenie.

Neuralgia trojklanného nervu a bolesť zuba

Rozlíšenie neuralgie od bolesti zuba môže byť náročné, pretože obe bolesti sa môžu objavovať v čeľusti, zuboch a tvári. Bolesť trojklanného nervu môže imitovať bolesť zuba, preto pacienti často najskôr navštívia zubného lekára.

Pri bolesti zuba trvajúcej viac ako jeden až dva dni alebo pri opuchu je potrebné vyhľadať zubného lekára. Pri náhlej prudkej bolesti tváre bez zjavného zubného problému je vhodné neurologické vyšetrenie.

Trojklanný nerv a krčná chrbtica

Bolesť trojklanného nervu aj krčnej chrbtice sa môže prenášať do tváre, čeľuste alebo ucha. Súvisí to s prepojením nervových dráh medzi trojklanným nervom a hornými krčnými segmentmi C1 až C3.

Ostrá tvárová bolesť preto môže byť niekedy zamieňaná s bolesťou spôsobenou blokádou alebo svalovým napätím v oblasti krčnej chrbtice.

Diagnostika

Diagnostika trigeminálnej neuralgie je založená najmä na podrobnej anamnéze a klinickom neurologickom vyšetrení. Neexistuje jediný test, ktorý by sám o sebe definitívne potvrdil neuralgiu.

Anamnéza

Lekár zisťuje charakter bolesti, jej intenzitu, trvanie, frekvenciu, lokalizáciu a okolnosti, ktoré záchvaty vyvolávajú. Dôležité je, či ide o jednostrannú bolesť, či medzi záchvatmi existujú bezbolestné intervaly a či sa objavuje znecitlivenie alebo slabosť.

Neurologické vyšetrenie

Neurológ vyšetruje citlivosť v oblastiach všetkých troch vetiev, motoriku žuvacích svalov, rohovkový reflex a masseterový reflex.

Prítomnosť senzitívneho alebo motorického deficitu môže poukazovať na sekundárnu príčinu a vyžaduje podrobnejšie vyšetrenie.

Zobrazovacie metódy

Magnetická rezonancia mozgu môže odhaliť nádor, roztrúsenú sklerózu, cievnu kompresiu alebo inú štrukturálnu príčinu. Magnetická rezonančná angiografia umožňuje zobraziť cievy v blízkosti mozgového kmeňa a posúdiť ich vzťah k nervu.

V niektorých prípadoch sa vykonáva CT alebo 3D RTG-CT. Tieto vyšetrenia môžu pomôcť odhaliť zmeny v oblasti lebky, čeľustí a kostných štruktúr.

Diferenciálna diagnostika

Pri bolesti tváre je potrebné odlíšiť ochorenia zubov, zápal prínosových dutín, ochorenia ucha, glosofaryngeálnu neuralgiu, postherpetickú neuralgiu, poruchy temporomandibulárneho kĺbu, ochorenia krčnej chrbtice a iné príčiny bolesti tváre.

Podľa príznakov môže byť potrebné zubné, ORL, neurologické alebo neurochirurgické vyšetrenie.

Liečba neuralgie trojklanného nervu

Cieľom liečby je zmierniť bolesť, odstrániť vyvolávajúcu príčinu, ak je známa, a predchádzať návratu ťažkostí. Konkrétny postup závisí od typu neuralgie, intenzity príznakov a odpovede na lieky.

Liečba liekmi

Na liečbu neuralgie sa používajú najmä antikonvulzíva, ktoré tlmia nadmernú elektrickú aktivitu nervových buniek. Medzi používané lieky patria karbamazepín, oxkarbazepín, gabapentín, pregabalín, fenytoín, topiramát a lamotrigín.

U niektorých pacientov sa používajú svalové relaxanciá spolu s antikonvulzívami. Tricyklické antidepresíva môžu zmierňovať neuropatickú bolesť blokovaním spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu.

V určitých prípadoch sa používajú antiarytmiká, napríklad mexiletín. Bežné analgetiká a protizápalové lieky zvyčajne nemajú pri klasickej neuralgii výrazný účinok, ale môžu pomôcť pri bolesti spôsobenej zápalovou príčinou.

Ak je príčinou vírusová infekcia, môžu sa použiť antivirotiká. Pri bakteriálnej infekcii sa liečba zameriava na príslušné infekčné ložisko a podľa potreby zahŕňa antibiotiká.

Liečba základnej príčiny

Ak nerv dráždi cievna slučka, nádor alebo iná štruktúra, môže sa zvážiť zákrok na odstránenie tlaku. Pri zubnej príčine je potrebné ošetriť postihnutý zub alebo ďasno.

Ak bolesti súvisia so zápalom prínosových dutín, liečba sa zameriava na infekciu alebo chronickú sinusitídu.

Intervenčné a chirurgické metódy

Pri ťažkých prípadoch, ktoré nereagujú na lieky, možno zvážiť mikrovaskulárnu dekompresiu. Pri tomto zákroku sa cievna slučka odsunie od nervu a medzi cievu a nerv sa vloží ochranná vložka.

Ďalšou možnosťou je rádiofrekvenčná termokoagulácia, pri ktorej sa cielene poškodia drobné bolestivé vlákna nervu. Použiť možno aj glycerolovú injekciu alebo balónikovú kompresiu, ktoré dočasne prerušia vedenie bolestivých impulzov.

Stereotaktická rádiochirurgia, známa aj ako zákrok gama nožom, využíva presne zacielené ožarovanie nervu s cieľom znížiť jeho bolestivú aktivitu.

Nervové blokády

Podľa závažnosti môže byť súčasťou liečby aj obstrek alebo blokáda príslušnej vetvy trojklanného nervu. O vhodnosti tejto možnosti rozhoduje lekár podľa lokalizácie bolesti a celkového zdravotného stavu.

Čo môže dočasne zmierniť ťažkosti

Domáce opatrenia nenahrádzajú odbornú diagnostiku ani liečbu. Kým začne účinkovať predpísaná liečba alebo kým sa pacient dostane k lekárovi, môže pomôcť vyhýbanie sa známym spúšťačom.

• chrániť tvár pred chladom a vetrom;
• vyhnúť sa prievanu a prudkým zmenám teploty;
• použiť vlažný alebo teplý obklad podľa tolerancie;
• voliť mäkkú stravu, ktorá nevyžaduje intenzívne žuvanie;
• dbať na dostatok tekutín a odpočinku;
• obmedziť stres a dopriať si kvalitný spánok;
• jemnú masáž krku alebo spánkovej oblasti vykonávať iba veľmi opatrne a po súhlase lekára.

Pri podozrení na neuralgiu trojklanného nervu je potrebné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc, pretože včasná diagnostika a liečba zvyšujú šancu na kontrolu ochorenia.

Kedy vyhľadať lekára

Neurologické vyšetrenie je vhodné pri náhlych opakovaných záchvatoch jednostrannej bolesti tváre, ktorá je ostrá, bodavá alebo podobná elektrickému šoku a nereaguje na bežné lieky proti bolesti.

Vyšetrenie je obzvlášť dôležité pri zvyšujúcej sa frekvencii záchvatov, neustupujúcej bolesti, znecitlivení, svalovej slabosti, poruchách rovnováhy alebo rýchlom zhoršovaní príznakov.

Novovzniknutá bolesť tváre u človeka staršieho ako 50 rokov alebo bolesť u osoby s roztrúsenou sklerózou či iným neurologickým ochorením si vyžaduje dôkladné odborné posúdenie.

Prevencia a ochrana pred spúšťačmi

Jednoznačná prevencia neuralgie trojklanného nervu neexistuje. Je však možné obmedzovať faktory, ktoré u konkrétneho človeka vyvolávajú bolesť.

Pacienti citliví na chlad a prievan by mali chrániť tvár a uši teplým oblečením, šálom, čiapkou alebo kapucňou. Vhodné je vyhýbať sa klimatizácii, prudkým zmenám teploty a priamemu studenému prúdeniu vzduchu.

Dôležitá je aj dôkladná ústna hygiena a riešenie infekcií zubov alebo dutín. Každý opakovaný alebo atypický typ bolesti tváre však vyžaduje odborné vyšetrenie, pretože samotné preventívne opatrenia nedokážu odstrániť mechanický tlak, nádor, demyelinizačné ochorenie ani inú základnú príčinu.

tags: #trojklanny #nerv #anatomia