Áno, žena s epilepsiou môže mať dieťa. Deväťdesiat percent žien s epilepsiou má úplne zdravé deti. Riziko vrodených chýb je však vyššie ako u normálnej populácie, pričom príčinou môže byť užívanie antiepileptických liekov aj možné genetické faktory.
Tehotenstvo je najbezpečnejšie plánovať v spolupráci s neurológom a gynekológom. Vysadzovať alebo upravovať medikáciu bez konzultácie s lekárom sa neodporúča, pretože prítomnosť alebo nakupenie záchvatov nenarozené dieťa ohrožuje viac než správne zvolená protizáchvatová medikácia.
Čo znamená epilepsia
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie charakterizované opakovanými epileptickými záchvatmi. Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorá trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.
Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa nevyprovokovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Tieto záchvaty sa môžu značne líšiť v type a závažnosti, od krátkych výpadkov vedomia až po kŕče celého tela.
Jedna epizóda ešte automaticky neznamená, že človek má epilepsiu. Epilepsia je ochorenie, pri ktorom má mozog dlhodobú zvýšenú náchylnosť na opakované záchvaty.
Epilepsia vám môže byť diagnostikovaná, ak:
- ste prekonali najmenej dva nevyprovokované záchvaty, medzi ktorými uplynulo viac ako 24 hodín,
- ste prekonali jeden nevyprovokovaný záchvat a riziko ďalšieho je počas nasledujúcich 10 rokov minimálne 60 %,
- máte diagnostikovaný konkrétny epileptický syndróm.
Vyššie riziko opakovania epizódy môže naznačovať nález typickej epileptickej aktivity na EEG alebo zmeny v mozgu zistené zobrazovacími vyšetreniami, napríklad magnetickou rezonanciou.
Je epilepsia dedičná?
Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry. Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi.
U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%. Genetika je dôležitý faktor v niektorých prípadoch epilepsie, najmä u jedincov, u ktorých sa epilepsia objaví v detskom veku, alebo u tých, ktorí trpia primárnou generalizovanou epilepsiou.
Genetická predispozícia však neznamená, že dieťa ženy s epilepsiou musí ochorieť. Epilepsia môže mať rôzne príčiny vzniku a v mnohých prípadoch presná príčina zostáva neznáma.
Veľmi časté sú symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru.
Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie.
Aké riziká sú spojené s tehotenstvom pri epilepsii
U väčšiny pacientiek s epilepsiou prebieha tehotenstvo bez výraznejších problémov, nicméně je nutné uvést, že u některých pacientek může dojít ke zhoršení kompenzace epilepsie (např. z důvodu poklesu hladin protizáchvatových léků jak v důsledku ranní nevolnosti, tak i z důvodu narůstající tělesné hmotnosti).
Riziko vrodených chýb je však vyššie ako u normálnej populácie. Príčinou tejto vyššej pravdepodobnosti je užívanie antiepileptických liekov a možné genetické faktory.
Riziko pre dieťa závisí od viacerých okolností, najmä od typu epilepsie, frekvencie záchvatov, konkrétneho lieku, jeho dávky, kombinácie liekov a celkového zdravotného stavu ženy. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.
Liečba valproátem u mladých žien by mala byť zvolena len vo výnimočných prípadoch pre jeho riziko teratogenicity.
Práve preto je dôležité myslieť na budúce možné tehotenstvo už u dospievajúcich dievčat a žien vo fertilnom veku, nielen až v čase, keď sa pár rozhodne počať dieťa.
Prečo sa liečba nesmie svojvoľne vysadiť
Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.
Vysadzovať alebo upravovať medikáciu bez konzultácie s lekárom sa nedoporučuje. Přítomnost nebo nakupení záchvatů nenarozené dítě ohrožuje dítě více než správně zvolená protizáchvatová medikace.
Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.
Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru,“ je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta.
Plánovanie tehotenstva
Ideálne je tehotenstvo plánovať a postupovať v spolupráci s ošetrujúcim neurológom. Ak sa rozhodnete začať plánovať tehotenstvo, je vhodné tento záměr sdělit ošetřujícímu neurologovi, aby bylo možné ev. vhodným způsobem upravit protizáchvatovou terapii.
Na budúce tehotenstvo je dobré myslieť pri každej kontrole ženy vo fertilnom veku. Lekár môže posúdiť, či je možné ponechať súčasnú liečbu, upraviť dávku alebo zvoliť iné antiepileptikum s ohľadom na typ záchvatov a plánované rodičovstvo.
Tri mesiace pred otehotnením sa odporúča preventívne užívať kyselinu listovú v dávke 400 - 800μg/den, pri niektorej medikácii až 5mg/den.
Konkrétnu dávku kyseliny listovej a prípadnú úpravu liečby musí určiť lekár podľa užívaného lieku, zdravotného stavu a ďalších rizikových faktorov.
Antikoncepcia a epilepsia
V čase, keď tehotenstvo nie je práve žiadané, je vhodné využívať vhodné spôsoby zabraňujúce počatiu. Protizáchvatová medikace a antikoncepční přípravky se vzájemně mohou nepříznivě ovlivňovat, je proto dobré jejich správnou kombinaci zvolit spolu s lékaři.
Niektoré antiepileptiká môžu ovplyvniť účinnosť hormonálnej antikoncepcie a niektoré hormonálne prípravky môžu meniť hladiny liekov proti záchvatom. Preto je potrebné vybrať antikoncepciu spolu s neurológom a gynekológom, nie samostatne.
Čo robiť po zistení tehotenstva
Tehotná žena s epilepsiou by počas gravidity mala byť pravidelne sledovaná nielen u gynekológa, ale aj cestou neurológa. Na kontrolu k neurologovi je vhodné objednať sa čo najskôr po zistení tehotenstva.
Počas tehotenstva môže byť potrebné sledovať klinický stav ženy, frekvenciu záchvatov a podľa okolností aj hladiny protizáchvatových liekov v krvi. Výsledky krvného rozboru uskutočneného pred začatím antiepileptickej liečby umožnia porovnanie s neskoršími výsledkami.
Načasovanie ďalších odberov a rozborov krvi záleží na pacientovej anamnéze, samotnom prípravku, ktorý začal užívať, a najmä na lekárovom úsudku o nutnosti takého vyšetrenia.
Ide o rozpätie hladín lieku v krvi, pri ktorých u pacientov dochádza ku kontrole záchvatov. V tomto rozmedzí je výskyt nežiaducich účinkov žiadny alebo veľmi malý.
Záchvaty počas tehotenstva
Každý epileptik by mal dodržiavať niekoľko zásad životosprávy, vďaka ktorým môže prežiť plnohodnotný a neobmedzujúci život. Základom je dostatočný spánok, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.
Nedostatok spánku, stres, alkohol, drogy, dehydratácia, fyzické vyčerpanie a vynechanie lieku môžu znížiť prah pre vznik záchvatu. Hormonálne zmeny počas tehotenstva môžu u niektorých žien ovplyvniť výskyt záchvatov.
Približne polovica žien vo fertilnom veku, ktoré trpia epilepsiou, uvádza, že sa u nich záchvaty vo zvýšenej miere objavujú v čase menštruácie a v zriedkavých prípadoch aj počas ovulácie.
Pri plánovaní tehotenstva aj počas gravidity je preto dôležité zapisovať si záchvaty, ich čas, okolnosti, prípadné vynechanie lieku a ďalšie možné spúšťače. Pre ľudí trpiacich epilepsiou môže byť vedenie denníka účinnou metódou prevencie, pretože môže určiť faktory, ktoré záchvat vyvolávajú a umožní im vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti.
Je pôrod pri epilepsii možný prirodzenou cestou?
Väčšina žien môže porodiť prirodzenou cestou, rovnako ako tehotné ženy bez epilepsie. Porod císařským řezem je z hlediska epilepsie indikován jen u malého procenta pacientek.
Neurolog vystaví pôrodníkovi správu s informáciami o epilepsii tehotnej, odporúčania týkajúce sa pôrodu a vyjadrenie ohľadom dojčenia v súvislosti s užívanými liekmi.
Je dôležité počas pôrodu užívať medikáciu v typických časoch a dávkach. Presný postup sa môže prispôsobiť okolnostiam pôrodu a možnostiam užitia lieku.
Obdobie po pôrode
Po pôrode je naďalej dôležité pokračovať v pravidelných kontrolách u neurológa. Opätovná zmena hmotnosti a hormonálne zmeny môžu mať vplyv na hladiny protizáchvatovej medikácie v krvi a je nutné ich sledovať, aby nedošlo k intoxikácii.
Popôrodné obdobie predstavuje pre matku liečenú na epilepsiu veľkú záťaž. Je preto nutné pravidelné užívanie medikácie a snaha o pravidelný režim spánku a bdenia.
Je vhodné, aby sa na starostlivosti o bábätko podieľali obaja partneri, najmä počas noci. Nedostatok spánku a vyčerpanie môžu zvýšiť riziko záchvatov.
Dojčenie pri užívaní antiepileptík
Možnosť dojčenia závisí od konkrétneho antiepileptika, jeho dávky, kombinácie liekov a zdravotného stavu matky a dieťaťa. Neurológ vystaví pôrodníkovi aj vyjadrenie ohľadom dojčenia v súvislosti s užívanými liekmi.
O vhodnosti dojčenia sa treba poradiť s neurológom a pediatrom. Liečbu nie je bezpečné prerušovať bez lekárskeho odporúčania.
Epilepsia u otca a plánovanie rodičovstva
Genetické riziko môže súvisieť aj s epilepsiou otca, no samotná diagnóza otca neznamená, že dieťa epilepsiu určite zdedí.
Dle upozornění Evropské agentury pro léčivé přípravky (EMA) a Státního ústavu pro kontroly léčiv (SÚKL) je třeba věnovat pozornost užívání valproátu u mužů.
Dle studií provedených v Dánsku, Švédsku a Norsku některé retrospektivní observační studie naznačují zvýšené riziko výskytu neurovývojových poruch u dětí, narozených mužům, užívajícím valproát tři měsíce před koncepcí ve srovnání s dětmi mužů, užívajících lamotrigin či levetiracetam v monoterapii.
Riziko je tedy možné, nie je však potvrdené. Přesto je doporučeno, aby VPA byl předepisován jen v opodstatněných případech, nemocný by měl být o riziku informován. Doporučuje se zvážit alternativní ASM.
Asistovaná reprodukcia
Problémy s plodnosťou má asi 20% párov, tak v bežnej populácii, ako aj u chorých s epilepsiou. Niektoré páry sa preto rozhodnú pre liečbu v centrách asistovanej reprodukcie.
V prípade podstúpenia asistovanej reprodukcie sa šance pacientok a pacientov s epilepsiou javia ako porovnateľné s ostatnou populáciou. Ženy s epilepsiou môžu očakávať rovnakú úspešnosť narodenia živého dieťaťa na jeden embryotransfer ako ostatné ženy podstupujúce liečbu neplodnosti.
Užívanie protizáchvatovej medikácie by sa pri plánovaní tehotenstva cestou asistovanej reprodukcie malo riadiť rovnakými klinickými pravidlami ako u ostatných žien s epilepsiou plánujúcich prirodzené otehotnenie.
Prečo je dôležité pred tehotenstvom poznať typ liečby
Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum,“ teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiaducich účinkov a s dobrou toleranciou.
Avšak mechanizmom, ktorým účinkujú, sa líšia. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta je úlohou neurológa.
Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.
Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.
Čo ak žena zistí tehotenstvo počas liečby
Žena by nemala sama vysadiť liek ani meniť jeho dávku. Potrebné je čo najskôr kontaktovať neurológa a gynekológa, ktorí posúdia ďalší postup.
Liečebný plán sa vyhodnocuje podľa druhu záchvatov, doterajšej účinnosti a znášanlivosti lieku, dávky, prípadných kombinácií a štádia tehotenstva. Rozhodnutie o úprave liečby musí zohľadniť riziká pre matku aj plod.
Život s epilepsiou a rodičovstvo
Za dodržiavania životosprávy a liečby môžu ľudia s epilepsiou viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život. Pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu.
Epilepsia neznamená automatickú neschopnosť starať sa o dieťa. Pri plánovaní rodičovstva je však potrebné zohľadniť frekvenciu a charakter záchvatov, prítomnosť aury, riziko pádu alebo poruchy vedomia a podporu partnera či rodiny.
Nie je pre nich vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohli, pri možnom záchvate, ublížiť sebe alebo okoliu, nesmú pracovať vo veľkej výške. Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať.
Za dodržiavania životosprávy a liečby môžu viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život.
Čomu venovať pozornosť počas starostlivosti o bábätko
Po pôrode môže byť matka unavená, nevyspatá a vystavená hormonálnym zmenám, preto je dôležité, aby na starostlivosti o dieťa spolupracoval partner alebo ďalšia blízka osoba.
Pri činnostiach, pri ktorých by prípadný záchvat mohol viesť k pádu alebo ohrozeniu dieťaťa, je vhodné zabezpečiť prítomnosť druhej dospelej osoby. Osobitnú pozornosť si vyžaduje kúpanie dieťaťa, prenášanie dieťaťa po schodoch a starostlivosť vo výške.
Pravidelný spánok, nevynechávanie liekov a plánovanie nočnej starostlivosti môžu pomôcť znížiť riziko záchvatov v popôrodnom období.
Kedy volať zdravotnú pomoc pri záchvate
Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.
Pomoc volajte aj v prípade, ak ide o prvý záchvat v živote, ak je osoba tehotná alebo ak došlo k zraneniu počas pádu.
Záchvat trvajúci viac ako päť minút, viaceré záchvaty v krátkom období, ťažkosti s dýchaním alebo nereagovanie po záchvate predstavujú dôvod na okamžitú lekársku pomoc.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu, nepanikáriť. Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil.
Ak vidíte, že človek padá, snažte sa pád zmierniť. Odstráňte z jeho blízkosti všetky ostré alebo tvrdé predmety, o ktoré by sa mohol udrieť. Ak je to možné, pod hlavu jej podložte niečo mäkké - postačí mikina, vankúš alebo aspoň zložená ruka.
Počas samotných kŕčov človeka nikdy nasilu nedržte ani sa nesnažte zastaviť jeho pohyby, svalové sťahy sú extrémne silné a mohli by ste mu spôsobiť zlomeniny alebo potrhanie šliach.
V žiadnom prípade mu nedávame do úst žiadne predmety ani vlastné prsty. Nikdy nevkladajte chorému do úst žiadne predmety a nepokúšajte sa mu vytiahnuť jazyk - jeho údajné zapadnutie je len mýtus.
Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť. Chorého sa netreba snažiť prebrať, záchvat sa nedá prerušiť, keďže beží podľa svojho programu.
Keď kŕče ustanú, pacienta opatrne uložte do stabilizovanej polohy na boku. Táto poloha zabezpečí, že dýchacie cesty zostanú voľné a prípadné sliny alebo zvratky odtečú von.
Zostaňte pri ňom, kým sa úplne nepreberie a nenadobudne plné vedomie. Po prebratí je postihnutý dezorientovaný a na záchvat si nepamätá.
Ako sa epilepsia diagnostikuje
Diagnostikovať epilepsiu nie je jednoduché. V prípade epileptického záchvatu, najmä prvého v živote, sú potrebné kompletné vyšetrenia - od laboratórneho skríningu až po kompletné odborné neurologické a zobrazovacie vyšetrenie.
Prvým krokom neurológa je dôkladná anamnéza, kedy sa zisťujú okolnosti narodenia pacienta, jeho pôrod, pôrodná hmotnosť, prospievanie a vývoj v batolivom, predškolskom a školskom veku.
Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.
Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie. EEG je primárny diagnostický nástroj pre epilepsiu a meria elektrickú aktivitu v mozgu.
Magnetická rezonancia alebo CT sa používa na vizualizáciu štruktúr mozgu a detekciu akýchkoľvek abnormalít, ako sú nádory, mŕtvice alebo vývojové problémy, ktoré by mohli spôsobiť záchvaty.
Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť iné potenciálne príčiny záchvatov, ako je infekcia, nízka hladina cukru v krvi alebo nerovnováha elektrolytov.
Prečo je dôležité správne určiť typ záchvatov
U každého pacienta sú záchvaty individuálne, rôzneho charakteru, intenzity, dĺžky trvania aj intervalov medzi záchvatmi. Vo všeobecnosti môžeme záchvaty rozdeliť na fokálne, generalizované a s neznámym začiatkom vzniku.
| Typ záchvatu | Opis |
|---|---|
| Fokálny záchvat bez poruchy vedomia | Vzniká v jednej časti mozgu, vedomie je zachované, môžu sa objaviť zvláštne pocity, ako déjà vu, mravenčenie, strach alebo drobné pohyby. |
| Fokálny záchvat s poruchou vedomia | Vedomie je zmenené alebo stratené, človek nereaguje, môže vykonávať automatické pohyby a po záchvate má výpadok pamäti. |
| Generalizovaný záchvat bez motorických prejavov | Krátke „zahľadenie sa“, bez kŕčov, človek na chvíľu nereaguje. |
| Generalizovaný tonicko-klonický záchvat | Strata vedomia, stuhnutie tela a následné kŕče, môže byť prítomné hryzenie jazyka alebo pomočovanie. |
| Myoklonické záchvaty | Krátke, rýchle zášklby svalov, často po prebudení. |
| Atonické záchvaty | Náhla strata svalového napätia, človek náhle spadne bez varovania. |
U väčšiny pacientov sa záchvaty objavujú náhle, neočakávane, ako "blesk z jasného neba". Asi 10% pacientov udáva pred vznikom záchvatov príznak nazývaný "aura".
Niekedy tento pocit umožní chorému zaujať bezpečnejšiu polohu, napríklad posadiť sa alebo ľahnúť si a tým zabrániť pádu a zraneniu. Pre lekára má význam presný popis aury, pretože v niektorých prípadoch môže napomôcť k lokalizácii miesta, odkiaľ vychádzajú epileptické záchvaty.
Kontrola epilepsie pred počatím
Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.
Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii.
Stres je súčasťou života a je ťažké sa mu vyhnúť. Záchvaty však boli často pozorované počas stresových udalostí alebo krátko po nich.
Úprava životného štýlu zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní epilepsie. Zabezpečenie dostatočného spánku, zvládanie stresu relaxačnými cvičeniami, jógou alebo meditáciou, môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť záchvatov vyvolaných emočným stresom.
Možnosti liečby pri nedostatočnej kontrole záchvatov
Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.
V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko.
Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.
Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu. Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.
Epilepsia a možnosť úplného vymiznutia záchvatov
Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna, nie je na to schéma. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po 4 rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie.
Nie je to možné u všetkých chorých. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje.
Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž nevymizne. O ukončení alebo znížení liečby preto môže rozhodnúť iba neurológ po zhodnotení všetkých relevantných okolností.
Epilepsia sa väčšinou nedá úplne vyliečiť, ale dá sa dobre kontrolovať a u niektorých pacientov môžu záchvaty úplne vymiznúť.
