Dilatácia mozgových komôr: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Dilatácia mozgových komôr, odborne ventrikulomegália, znamená abnormálne zväčšenie priestorov v mozgu naplnených mozgovomiechovým mokom. Môže vzniknúť v dôsledku poruchy tvorby, cirkulácie alebo vstrebávania mozgovomiechového moku, ale aj pri vývojových abnormalitách, infekcii, krvácaní, nádore či inom poškodení centrálneho nervového systému.

Samotná dilatácia komôr ešte nemusí znamenať hydrocefalus. Hydrocefalus je stav, pri ktorom sa v mozgových komorách alebo v subarachnoidálnom priestore hromadí nadbytok mozgovomiechového moku a môže zvyšovať tlak na mozgové tkanivo. Význam nálezu závisí od jeho rozsahu, príčiny, veku pacienta, prítomnosti príznakov a od toho, či dochádza k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku.

Čo sú mozgové komory a mozgovomiechový mok

Mozgovomiechový mok je číra, vodnatá tekutina, ktorá obklopuje mozog a miechu. Umožňuje mozgu plávať vo vnútri lebky, tlmí nárazy, odstraňuje odpadové produkty metabolizmu mozgu a prúdi medzi mozgovou dutinou a chrbticou, aby sa udržal konštantný tlak v mozgu.

Mozgovomiechový mok sa vytvára vnútri mozgu v mozgových komorách. Ide o systém dutín pozostávajúci z dvoch bočných komôr, tretej komory a štvrtej komory, ktorými mozgovomiechový mok preteká z miesta jeho tvorby až do poslednej komory, odkiaľ cez malé otvory opúšťa komorový systém.

Likvor sa tvorí prevažne v choroidálnych plexoch tretej a štvrtej mozgovej komory. Za hodinu sa vytvorí približne 15-30 ml likvoru, pričom celkový objem v komorách a subarachnoidálnych priestoroch je u dospelého človeka približne 120-180 ml a obnoví sa približne trikrát za deň.

Likvor sa z postranných komôr dostáva cez foramina Monroi do tretej mozgovej komory a cez aquaeductus Sylvii do štvrtej mozgovej komory. Zo štvrtej mozgovej komory vyteká cez cisterna magna a laterálnymi recesmi do pontocerebelárnych cisterien, ďalej prúdi okolo mozgu a na špeciálnych miestach sa vstrebáva do krvného obehu.

Za normálnych okolností telo produkuje mozgovomiechový mok počas celého dňa a mozog ho absorbuje približne rovnakou rýchlosťou, akou sa tvorí. Keď sa táto rovnováha naruší, nadbytok tekutiny spôsobí zväčšenie mozgových komôr a môže vytvoriť tlak, ktorý ovplyvňuje funkciu mozgu.

Ventrikulomegália a hydrocefalus: aký je rozdiel

Ventrikulomegália označuje abnormálne zväčšenie mozgových komôr, najmä bočných komôr. Zväčšenie komôr môže byť izolovaným nálezom bez významných príznakov, môže súvisieť s vývojovou odchýlkou alebo môže byť prejavom narušenej cirkulácie mozgovomiechového moku.

Hydrocefalus je patofyziologický stav charakterizovaný zmnožením likvoru v mozgových komorách alebo v subarachnoidálnom priestore, pri ktorom je porušená rovnováha medzi tvorbou, cirkuláciou a vstrebávaním mozgovomiechového moku.

Pri hydrocefale prebytočná tekutina zväčšuje komory a začína vyvíjať tlak na mozog. Tento tlak môže poškodiť mozgové tkanivá a spôsobiť celý rad porúch funkcie mozgu.

Dilatácia komôr preto musí byť vždy posudzovaná v súvislosti s klinickým stavom. Lekár hodnotí, či sú prítomné príznaky zvýšeného vnútrolebečného tlaku, či je rozšírenie komôr symetrické, či sa mení v čase a či existuje prekážka v prúdení likvoru alebo iná príčina.

Typy dilatácie mozgových komôr a hydrocefalu

Komunikujúci hydrocefalus

Komunikujúci hydrocefalus nastáva vtedy, keď môže mozgovomiechový mok prúdiť medzi komorami, ale nie je správne vstrebávaný do krvného obehu. Porucha vstrebávania môže vzniknúť po infekcii, krvácaní do mozgu alebo po poranení hlavy, ktoré poškodí absorpčné oblasti.

Komunikujúci hydrocefalus môže súvisieť aj s krvácaním, vysokým obsahom bielkovín v likvore alebo zriedkavou nadprodukciou likvoru pri papilóme či hyperplázii choroidálneho plexu.

Nekomunikujúci alebo obštrukčný hydrocefalus

Nekomunikujúci hydrocefalus vzniká vtedy, keď niečo blokuje normálny tok mozgovomiechového moku medzi komorami. Prekážkou môže byť vrodená nepriechodnosť, nádor, cysta, hematóm, jazvové tkanivo alebo zrasty.

Podľa miesta prekážky môže vzniknúť jedno-, dvoj-, troj- alebo štvorkomorový hydrocefalus. Tento typ často vyžaduje chirurgické odstránenie prekážky alebo vytvorenie obchádzky, ktorá umožní odtok tekutiny.

Vrodený hydrocefalus a ventrikulomegália

Vrodený hydrocefalus je prítomný pri narodení a zvyčajne súvisí s vývojovými problémami počas tehotenstva. Niektoré deti sa rodia s malformáciami mozgu, ktoré ovplyvňujú odtok tekutín, zatiaľ čo iné rozvinú tento stav v dôsledku infekcie alebo krvácania pred narodením.

Medzi vrodené príčiny patria stenóza aquaeductus Sylvii, Dandyho-Walkerovej malformácie, Arnoldovej-Chiariho malformácie, arachnoidálne cysty, meningomyelokéla, myelokéla, cievne malformácie, genetické faktory a intrauterinné infekcie.

Získaný hydrocefalus

Získaný hydrocefalus sa vyvíja po narodení v dôsledku úrazu, infekcie, krvácania, nádoru alebo iného zdravotného problému. Môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku a niekedy sa rozvinie náhle.

K príčinám patria infekcie centrálneho nervového systému, napríklad meningitída alebo encefalitída, krvácanie do mozgu, traumatické poranenie hlavy, nádory mozgu alebo miechy a následky mozgovej operácie.

Hydrocefalus s normálnym tlakom

Hydrocefalus s normálnym tlakom je špecifický typ, ktorý postihuje najmä starších dospelých. Napriek svojmu názvu môže byť tlak v mozgu v určitých obdobiach zvýšený, ale príznaky sa vyvíjajú pomaly.

Klasická triáda zahŕňa poruchy chôdze, problémy s pamäťou a inkontinenciu moču. Nie každý pacient však pociťuje všetky tri príznaky, čo môže sťažiť diagnostiku a viesť k zámene s demenciou alebo bežným starnutím.

Príčiny dilatácie mozgových komôr

Dilatácia mozgových komôr sa vyvíja vtedy, keď je narušená normálna cirkulácia mozgovomiechového moku alebo keď je mozgové tkanivo zmenšené tak, že komory pôsobia rozšírene. Pri podozrení na hydrocefalus sa osobitne posudzuje, či je prítomná prekážka v komorovom systéme, porucha vstrebávania alebo nadprodukcia likvoru.

Porucha odtoku likvoru

Najčastejším problémom je čiastočné alebo úplné zablokovanie prietoku mozgovomiechového moku buď z jednej komory do druhej, alebo z komôr do priestorov okolo mozgu.

Fyzické prekážky môžu predstavovať:

• mozgové nádory, ktoré tlačia na drenážne cesty,
• cysty alebo iné výrastky v mozgu,
• krvné zrazeniny po úraze alebo operácii,
• jazvové tkanivo po infekcii alebo operácii,
• vrodené chyby ovplyvňujúce štruktúru mozgu,
• stenóza aquaeductus Sylvii,
• arachnoidálne cysty a cievne malformácie.

Porucha vstrebávania

Menej častým problémom je porucha vstrebávania mozgovomiechového moku. Často súvisí so zápalom mozgových tkanív po chorobe alebo poranení.

Vstrebávanie likvoru sa deje najmä v Paccioniho granuláciách arachnoidey, odkiaľ sa tekutina dostáva do sinus sagittalis superior. Zvyšok sa vstrebáva v pošvách hlavových a spinálnych nervov, v choroidálnom plexe a v centrálnom spinálnom kanáli.

Infekcie, krvácanie a vysoký obsah bielkovín v likvore môžu poškodiť alebo upchať miesta, kde sa mozgovomiechový mok normálne vstrebáva.

Nadprodukcia mozgovomiechového moku

Zriedkavo sa mozgovomiechový mok vytvára rýchlejšie, ako sa dokáže vstrebať. Nadprodukcia môže súvisieť s papilómom alebo hyperpláziou choroidálneho plexu.

Infekcie

Infekcie môžu viesť k hydrocefalu spôsobením zápalu a zjazvenia. Meningitída, encefalitída alebo iné infekcie mozgu môžu poškodiť oblasti, kde sa mozgovomiechový mok normálne vstrebáva.

Aj po vymiznutí infekcie môže zjazvenie pretrvávať a naďalej spôsobovať problémy s odtokom. Počas tehotenstva môžu byť rizikové infekcie, ako sú rubeola, cytomegalovírus, vírus Zika alebo syfilis.

Krvácanie

Krvácanie do mozgu, či už v dôsledku traumy, mozgovej príhody, abnormality krvných ciev alebo operácie, môže narušiť cirkuláciu tekutín. Krv a jej rozkladné produkty môžu upchať miesta vstrebávania alebo vytvárať blokády v odtokových dráhach.

U predčasne narodených detí môže byť hydrocefalus komplikáciou krvácania do mozgových komôr, pretože ich krehké cievy sa môžu ľahko poškodiť a mozog sa stále vyvíja.

Genetické a vývojové príčiny

Genetické faktory môžu prispieť k niektorým prípadom, najmä k tým, ktoré sú prítomné pri narodení. Určité genetické stavy ovplyvňujú vývoj mozgu a môžu zvyšovať riziko hydrocefalu.

Chromozomálne abnormality, ako Downov syndróm alebo Turnerov syndróm, môžu byť spojené s ventrikulomegáliou. Väčšina prípadov hydrocefalu sa však nededí priamo od rodičov.

Rizikové faktory

Mať rizikový faktor neznamená, že sa u človeka hydrocefalus určite vyvinie. Mnoho ľudí s rizikovými faktormi hydrocefalus nikdy nezažije.

Rizikové faktory u novorodencov a detí

• predčasný pôrod, najmä pred 34. týždňom,
• nízka pôrodná hmotnosť,
• krvácanie do mozgových komôr,
• vrodené chyby mozgu alebo miechy,
• infekcie počas tehotenstva, napríklad toxoplazmóza, rubeola, cytomegalovírus alebo syfilis,
• rodinná anamnéza hydrocefalu alebo súvisiacich stavov,
• ťažký pôrod alebo komplikácie pri pôrode,
• abnormálny vývoj centrálneho nervového systému,
• meningomyelokéla a iné vývojové abnormality.

Predčasne narodené deti čelia obzvlášť vysokému riziku, pretože ich krehké cievy sa môžu ľahko poškodiť a ich mozog sa stále vyvíja. Čím skôr sa dieťa narodí, tým vyššie je riziko komplikácií súvisiacich s krvácaním.

Rizikové faktory v akomkoľvek veku

• trauma hlavy z nehôd alebo športových zranení,
• nádor mozgu alebo miechy,
• infekcie centrálneho nervového systému,
• predchádzajúca operácia mozgu,
• mŕtvica alebo krvácanie do mozgu,
• niektoré genetické ochorenia,
• cievne malformácie a iné abnormality krvných ciev.

Dospelí nad 60 rokov majú zvýšené riziko hydrocefalu s normálnym tlakom, hoci presný dôvod nie je úplne objasnený. K zvýšenému riziku môžu prispievať zmeny v mozgovom tkanive a zdraví ciev, ktoré prichádzajú s vekom.

Príznaky dilatácie komôr a hydrocefalu

Príznaky sa líšia podľa veku pacienta, rýchlosti vzniku, rozsahu dilatácie komôr a podľa toho, či sa zvyšuje vnútrolebečný tlak. U dojčiat sa môže hlava zväčšovať, pretože lebečné kosti ešte nie sú zrastené, zatiaľ čo u starších detí a dospelých sa lebka rozšíriť nemôže.

Príznaky u novorodencov a dojčiat

U novorodencov a dojčiat býva prvým príznakom rýchle zväčšovanie hlavy. Tento údaj možno zachytiť pohľadom alebo pri preventívnych prehliadkach, keď obvod hlavy presahuje normu rastových kriviek.

• nezvyčajne veľká hlava,
• rýchly nárast obvodu hlavy,
• vypuklá alebo napätá fontanela,
• rozostup lebečných švov,
• viditeľné rozšírené žily na pokožke hlavy,
• oči smerujúce nadol alebo neschopnosť pohybovať očami nahor,
• zvracanie bez horúčky,
• ospalosť alebo nezvyčajná podráždenosť,
• slabé kŕmenie, problémy s cicaním alebo jedením,
• slabá reakcia na dotyk,
• nízky svalový tonus a slabosť svalov,
• záchvaty alebo tras končatín,
• poruchy zraku alebo zabiehanie očí.

Znaky vznikajú preto, že lebečné kosti bábätka ešte nie sú zrastené, čo umožňuje expanziu hlavy pri hromadení tekutiny. Fontanela môže byť vyklenutá a napnutá a jednotlivé kosti lebky sa môžu od seba vzďaľovať.

Príznaky u batoliat a starších detí

• bolesti hlavy,
• nevoľnosť a vracanie,
• rozmazané alebo dvojité videnie,
• abnormálne pohyby očí alebo prekrížené oči,
• nestabilná rovnováha a slabá koordinácia,
• ospalosť alebo malátnosť,
• podráždenosť a zmeny osobnosti,
• pokles školského výkonu,
• problémy so sústredením,
• oneskorenie alebo strata predtým získaných zručností, ako je chôdza alebo rozprávanie,
• slabá chuť do jedla,
• časté močenie alebo strata kontroly močového mechúra,
• záchvaty a svalové kŕče.

U starších detí sa môžu objaviť aj krátke a vysoké výkriky, zmeny štruktúry tváre, väčšia hlava než normálne a oneskorený rast. Neliečený stav sa môže postupne zhoršovať a v neskorých štádiách môže viesť k poruche vedomia, nepravidelnému dýchaniu alebo poruche srdcovej činnosti.

Príznaky u mladých dospelých a dospelých v strednom veku

• chronické alebo pretrvávajúce bolesti hlavy,
• bolesti hlavy výraznejšie ráno alebo po prebudení,
• nevoľnosť a vracanie,
• problémy so zrakom alebo dvojité videnie,
• strata koordinácie alebo rovnováhy,
• ťažkosti pri chôdzi,
• letargia a ťažkosti so zotrvaním v bdelom stave,
• strata pamäti,
• problémy s koncentráciou a ďalšími schopnosťami myslenia,
• časté nutkanie na močenie alebo strata kontroly močového mechúra.

Príznaky u starších dospelých

U ľudí nad 60 rokov sa môžu príznaky hydrocefalu zamieňať s normálnym starnutím, demenciou alebo poruchou pohybového aparátu. Typické sú postupne sa zhoršujúce zmeny chôdze, myslenia a kontroly močového mechúra.

• ťažkosti pri chôdzi, šúchavá chôdza alebo pocit, že sa nohy „zasekávajú“,
• náhly pád bez straty vedomia,
• slabá koordinácia alebo rovnováha,
• strata pamäti,
• postupná strata schopnosti myslieť alebo uvažovať,
• strata kontroly močového mechúra alebo časté nutkanie na močenie,
• zmeny správania a osobnosti.

Klasická triáda hydrocefalu s normálnym tlakom zahŕňa poruchu chôdze, poruchu pamäti a inkontinenciu moču. Nie každý pacient má všetky tri príznaky a ťažkosti sa môžu rozvíjať pomaly.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Hydrocefalus môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu, preto je dôležité rozpoznať varovné príznaky a vyhľadať pomoc včas. Pri náhlom alebo výraznom zhoršení zdravotného stavu je potrebné vyhľadať urgentnú lekársku starostlivosť.

U dojčiat a malých detí

• rýchly rast hlavy,
• vypuklá alebo napätá fontanela,
• opakované vracanie bez horúčky,
• problémy s cicaním alebo kŕmením,
• nezvyčajná ospalosť a ťažké prebúdzanie,
• záchvaty,
• neustále smerovanie očí nadol,
• výrazná podráždenosť alebo vysoký plač.

U dospelých

• silná alebo postupne sa zhoršujúca bolesť hlavy,
• bolesť hlavy, ktorá človeka zobúdza zo spánku alebo je výraznejšia ráno,
• opakované vracanie alebo výrazná nevoľnosť,
• náhle zmeny zraku, rovnováhy, koordinácie alebo mentálnych funkcií,
• strata vedomia, silná zmätenosť alebo ťažkosti so zotrvaním v bdelom stave,
• záchvaty alebo kŕče.

U starších ľudí si zaslúžia lekársku pozornosť aj postupné zmeny chôdze, pamäti alebo kontroly močového mechúra, najmä ak ovplyvňujú každodenný život alebo sa zhoršujú.

Diagnostika dilatácie mozgových komôr

Diagnostika zahŕňa anamnézu, neurologické a fyzikálne vyšetrenie, sledovanie vývoja príznakov a zobrazovacie vyšetrenia. Cieľom je potvrdiť zväčšenie komôr, zistiť, či je prítomný hydrocefalus, určiť jeho typ a nájsť prípadnú príčinu.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Lekár sa pýta, kedy sa príznaky začali, ako rýchlo sa vyvíjajú a či im predchádzala infekcia, úraz hlavy, krvácanie, operácia alebo iné ochorenie.

U detí sa sledujú rastové krivky a obvod hlavy. Lekár kontroluje fontanelu, lebečné švy, pohyby očí, zrak, svalový tonus, reflexy, koordináciu a vývoj motorických a psychických schopností.

U dospelých sa hodnotí chôdza, rovnováha, koordinácia, pamäť, koncentrácia, správanie, svalová sila, reflexy a očné pozadie. Vyšetrenie očí môže odhaliť opuch terča zrakového nervu, ktorý môže súvisieť so zvýšeným vnútrolebečným tlakom.

Ultrazvukové vyšetrenie

Ultrazvuk mozgu sa používa najmä u plodov a dojčiat s otvorenou veľkou fontanelou. Ide o neinvazívne, opakovateľné vyšetrenie, ktoré pacienta nezaťažuje žiarením.

Ultrazvuk môže odhaliť hydrocefalus už počas prenatálnych vyšetrení. U dojčiat sa ultrazvukové zariadenie umiestni na fontanelu a umožní posúdiť veľkosť komôr, štruktúru mozgu a niektoré vývojové abnormality.

Počítačová tomografia

CT vyšetrenie rýchlo zobrazuje štruktúru mozgu, veľkosť a tvar komôr. Často pomáha odhaliť príčinu hydrocefalu, napríklad krvácanie, nádor alebo inú prekážku.

Pri opakovanom vyšetrení možno sledovať dynamiku zmien. CT je bezbolestné a rýchle, ale využíva röntgenové žiarenie a poskytuje menej detailné obrazy ako magnetická rezonancia. Pri deťoch môže byť potrebné mierne upokojenie, aby počas vyšetrenia zostali v pokoji.

Magnetická rezonancia

MRI poskytuje detailné obrazy mozgového tkaniva, komorového systému a okolitých štruktúr. Umožňuje presnejšie posúdiť množstvo tekutiny, príčinu dilatácie komôr a vplyv hydrocefalu na mozgové tkanivo.

Špecializované MRI sekvencie môžu zobrazovať a kvantifikovať prietok likvoru v jeho cestách. MRI môže rozlíšiť komunikujúci a obštrukčný hydrocefalus a pomôcť pri plánovaní chirurgickej liečby.

MRI vyšetrenie je bezbolestné, ale je hlučné a vyžaduje pokojné ležanie. Deti môžu pri niektorých vyšetreniach potrebovať miernu sedáciu, hoci niektoré nemocnice používajú rýchle verzie MRI, ktoré sedáciu vo všeobecnosti nevyžadujú.

Vyšetrenie mozgovomiechového moku

Lumbálna punkcia môže merať tlak mozgovomiechového moku a skontrolovať infekcie alebo iné abnormality. Tento test je obzvlášť užitočný pri diagnostike hydrocefalu s normálnym tlakom u starších dospelých.

K invazívnym metódam patrí aj meranie likvorového tlaku a testy resorpcie likvoru. Ich použitie závisí od klinickej situácie a od toho, čo potrebujú lekári zistiť pred rozhodnutím o liečbe.

Doplňujúce vyšetrenia

Krvné testy sa môžu vykonať na kontrolu infekcií alebo genetických ochorení. Pri podozrení na prenatálnu ventrikulomegáliu sa môže posudzovať vývoj plodu, infekcie počas tehotenstva a prípadné genetické alebo chromozomálne abnormality.

Pri diferenciálnej diagnostike sa zvažujú aj iné stavy, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky alebo obraz zväčšených komôr, napríklad mozgové nádory, vrodené chyby, poškodenie mozgového tkaniva alebo niektoré neurodegeneratívne ochorenia.

Príklady zobrazovacích nálezov

Samotný obraz zväčšených komôr neurčuje konečnú diagnózu. Výsledok zobrazovacieho vyšetrenia sa musí porovnať s príznakmi, klinickým nálezom, vekom pacienta a vývojom stavu v čase.

Liečba dilatácie mozgových komôr a hydrocefalu

Liečba závisí od príčiny, rozsahu dilatácie, prítomnosti príznakov a od toho, či dochádza k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Izolovaná ventrikulomegália bez príznakov môže vyžadovať najmä sledovanie a opakované zobrazovacie vyšetrenia, zatiaľ čo hydrocefalus s poruchou cirkulácie likvoru často vyžaduje chirurgickú liečbu.

Cieľom liečby je obnoviť alebo vytvoriť dostatočný odtok mozgovomiechového moku, znížiť tlak na mozog a zabrániť ďalšiemu poškodeniu nervového tkaniva. Liečba nemôže vždy zvrátiť poškodenie mozgu, ktoré už vzniklo.

Ventrikuloperitoneálny shunt

Najbežnejšou liečbou hydrocefalu je chirurgické zavedenie drenážneho systému, nazývaného shunt alebo skrat. Skladá sa z dlhej ohybnej trubice s ventilom, ktorý udržiava odtok tekutiny správnym smerom a správnou rýchlosťou.

Jeden koniec hadičky je umiestnený v jednej z mozgových komôr. Hadička sa potom vedie pod kožou do inej časti tela, najčastejšie do brušnej dutiny, kde sa prebytočná tekutina môže vstrebať.

Ventrikuloperitoneálny shunt odvádza likvor z hlavy do peritoneálnej dutiny. Súčasťou hadičky je ventil, ktorý je väčšinou umiestnený za uchom a nastavený na určitý tlak.

Pri niektorých ventiloch je možné tlak meniť pomocou špeciálneho nástroja. Niektoré ventily sú ovládané magnetom, preto treba zabrániť prikladaniu magnetov k oblasti ventilu a dodržiavať osobitné opatrenia pri bezpečnostných kontrolách.

Ľudia, ktorí majú hydrocefalus, môžu potrebovať drenážny systém po zvyšok života. Po zahojení operačných rán však dieťa so shuntom môže často viesť život bez významných obmedzení, kúpať sa, športovať, cestovať a chodiť do škôlky alebo školy.

Ventrikuloatriálny a lumboperitoneálny shunt

Pri ventrikuloatriálnej drenáži sa likvor odvádza do pravej predsiene srdca cez žilový systém. Lumboperitoneálna drenáž je vhodná iba pre komunikujúci hydrocefalus a odvádza likvor z lumbálnej oblasti do peritoneálnej dutiny.

Endoskopická tretia ventrikulostómia

Endoskopická ventrikulostómia je chirurgický zákrok, pri ktorom chirurg pomocou malej videokamery vytvorí otvor na dne jednej z komôr alebo medzi komorami. Otvor umožní odtok mozgovomiechového moku mimo zablokovanej časti komorového systému.

Endoskopická liečba vytvára náhradnú cestu pre tok mozgovomiechového moku priamo v mozgu. Veľkou výhodou je, že pacient nemá zavedený cudzí materiál, a tým sa eliminuje riziko infekcie alebo upchatia shuntu.

Endoskopia však nie je vhodná pre všetky typy hydrocefalu. Používa sa najmä vtedy, keď sa predpokladá, že po vytvorení otvoru bude mozgovomiechový mok ďalej voľne cirkulovať a vstrebávať sa v prirodzenej oblasti.

Aj endoskopicky vytvorený otvor sa môže niekedy uzavrieť, hoci riziko býva menšie ako riziko upchatia shuntu.

Otvorená operácia

Otvorená operácia je indikovaná pri expanzívnych procesoch, ktoré svojou lokalizáciou alebo tlakovými prejavmi blokujú cirkuláciu likvoru a ktoré možno chirurgicky odstrániť. Môže ísť o nádory, arachnoidálne cysty, koloidné cysty a cievne malformácie.

Vonkajšia drenáž

Ak sa mozgovomiechový mok odvádza mimo tela pacienta, ide o externú alebo vonkajšiu drenáž. Vonkajšia drenáž je vždy dočasná a používa sa najmä vtedy, keď je potrebné rýchlo znížiť tlak alebo keď likvor obsahuje krv či známky infekcie.

Kontinuálna externá drenáž odvádza prebytočný mozgovomiechový mok cez hadičku do zberného vaku. Hadička je vyvedená z hlavy a zberný vak je upevnený v určitej výške, aby sa zabezpečili vhodné tlakové pomery.

Nevýhodou tejto drenáže je, že pacient musí ležať na lôžku. Externá drenáž je tiež spojená s vyšším rizikom infekcie v porovnaní s vnútornou drenážou.

Komorový rezervoár je malé duté teliesko spojené hadičkou s komorovým systémom mozgu. Rezervoár je umiestnený pod kožou hlavy a pri potrebe odobratia mozgovomiechového moku sa doň zavedie ihla.

Rezervoár umožňuje, aby dieťa nemuselo celý čas ležať v postieľke, ale mohlo byť nosené a kŕmené v iných polohách. Používa sa najmä u novorodencov a dojčiat, pretože pri odbere moku je potrebné kontrolovať tlak v hlavičke cez fontanelu.

Ak má dieťa infekciu alebo krvácanie do mozgovomiechového moku, prípadne čaká na inú závažnú operáciu, môže sa najprv zaviesť vonkajšia drenáž. Po úprave stavu likvoru sa môže vymeniť za vnútornú drenáž, napríklad shunt.

Komplikácie hydrocefalu

Najbezprostrednejším problémom je zvýšený tlak na mozgové tkanivo. Nahromadený mozgovomiechový mok môže stlačiť jemné štruktúry mozgu a narušiť ich normálnu funkciu.

Neliečený hydrocefalus môže viesť k:

• trvalému poškodeniu mozgu z dlhodobého tlaku,
• vývinovým poruchám u detí,
• problémom s videním alebo slepote,
• záchvatom, ktoré sa môžu stať ťažko kontrolovateľnými,
• kognitívnemu poškodeniu alebo strate pamäti,
• fyzickému postihnutiu ovplyvňujúcemu pohyb alebo koordináciu,
• poruchám učenia a vývoja reči,
• poruche vedomia, kóme alebo smrti.

U detí môže neliečený hydrocefalus spôsobiť problémy s učením, oneskorený vývoj reči a problémy s motorickými zručnosťami. Včasná liečba môže zabrániť tomu, aby sa mnohé z týchto vývojových problémov stali trvalými.

Komplikácie drenážnych systémov

Systémy shuntu môžu zlyhať, upchať sa alebo infikovať. Porucha môže vzniknúť tým, že sa hadička posunie, upchá bunkami alebo krvou, prípadne sa upchá jej koniec v brušnej dutine.

Medzi možné komplikácie patria:

• infekcia shuntu vyžadujúca antibiotickú liečbu,
• úplná alebo nedostatočná priechodnosť shuntu,
• upchatie katétra choroidálnym plexom alebo fibrínom,
• abdominálna pseudocysta,
• návrat príznakov hydrocefalu,
• nadmerné odvádzanie tekutiny,
• bolesti hlavy pri vzpriamenej polohe,
• mechanické zlyhanie vyžadujúce revíznu operáciu.

Infekcia shuntu sa môže prejaviť zhoršenou funkciou, horúčkou, zdurením alebo začervenaním v okolí shuntu či ventilu. Pri poruche drenáže sa môžu vrátiť bolesti hlavy, ospalosť, vracanie, záchvaty a celkové zhoršenie stavu.

Zriedkavé komplikácie zahŕňajú septickú endokarditídu, pľúcnu embóliu, intersticiálnu nefritídu a srdcovú trombózu.

Chronický hydrocefalus

Chronický hydrocefalus vzniká pri nekompletnej obštrukcii, keď kompenzačné mechanizmy vedú k rozloženiu tlakového gradientu medzi intraventrikulárnym tlakom a mozgovým tkanivom.

Medzi kompenzačné mechanizmy patrí expanzia lebky, kontrakcia cievneho mozgového objemu a zväčšenie ventrikulárneho objemu. Klinicky sa môže prejavovať bolesťou hlavy, vracaním, poruchou mentálnych funkcií, zmenami správania, poruchou pamäti, opuchom terča zrakového nervu a atrofiou optických nervov.

Prognóza

Prognóza závisí najmä od príčiny, rozsahu poškodenia mozgu, rýchlosti vzniku príznakov, včasnosti diagnostiky a úspešnosti liečby. Významnú úlohu má aj to, či mozog poškodila samotná dilatácia komôr, alebo základné ochorenie, napríklad infekcia, krvácanie či nádor.

Pri včasnej diagnostike a liečbe môžu mať mnohé deti normálny intelekt a psychomotorický vývoj. Najlepšiu prognózu majú často deti s hydrocefalom zachyteným včas alebo s hydrocefalom súvisiacim s niektorými vrodenými ochoreniami.

Ak hydrocefalus vznikol po krvácaní alebo infekcii, prognóza môže byť horšia, pretože samotné krvácanie alebo infekcia môžu mozog závažne poškodiť. Aj v týchto prípadoch však môže včasná liečba znížiť riziko ďalšieho poškodenia.

Deti s pretrvávajúcimi vývojovými ťažkosťami môžu potrebovať spoluprácu pediatra, detského neurológa, špeciálneho pedagóga, fyzioterapeuta, ergoterapeuta, logopéda a vývojového terapeuta.

U dospelých s výraznými príznakmi môže byť potrebná rehabilitácia, pomoc terapeutov alebo dlhodobá starostlivosť na udržanie funkčnosti a kvality života.

Prevencia a zníženie rizika

Nie všetkým prípadom ventrikulomegálie alebo hydrocefalu možno predísť, najmä ak sú spôsobené genetickými faktormi, vrodenými chybami alebo nepredvídateľnými komplikáciami. Niektoré riziká však možno znížiť ochranou zdravia mozgu a včasnou liečbou stavov, ktoré môžu hydrocefalus vyvolať.

Počas tehotenstva

• pravidelná prenatálna starostlivosť,
• aktuálne očkovanie, najmä proti rubeole,
• vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu a nelegálnym drogám,
• užívanie prenatálnych vitamínov s kyselinou listovou,
• včasná liečba infekcií,
• liečba chronických ochorení, ako je diabetes,
• dodržiavanie pravidiel bezpečnosti potravín.

Prevencia poranení hlavy

• nosenie prilby pri cyklistike, korčuľovaní, jazde na motocykli a kontaktných športoch,
• používanie bezpečnostných pásov v automobile,
• správne používanie detských autosedačiek,
• odstránenie rizík pádov v domácnosti,
• opatrnosť pri aktivitách vo vode,
• dodržiavanie bezpečnostných protokolov na pracovisku.

Včasná liečba meningitídy, encefalitídy a iných infekcií centrálneho nervového systému môže znížiť riziko následného poškodenia cirkulácie mozgovomiechového moku. U ľudí s ochoreniami, ktoré riziko zvyšujú, je dôležité pravidelné sledovanie a dobrá kontrola základného ochorenia.

Život s hydrocefalom

Život s hydrocefalom závisí od rozsahu príznakov, typu liečby a prípadných neurologických následkov. Mnohí ľudia po úspešnej liečbe fungujú aktívne a samostatne, no potrebujú pravidelné kontroly.

Pri zavedenom shunte treba poznať príznaky jeho poruchy, najmä návrat bolestí hlavy, vracanie, ospalosť, záchvaty, horúčku, začervenanie alebo opuch v oblasti ventilu. Pri výskyte týchto príznakov je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Po zahojení operačných rán môže dieťa so shuntom často navštevovať škôlku alebo školu, športovať, cestovať a vykonávať bežné aktivity. Opatrovatelia a pracovníci v školskom prostredí by mali vedieť, aké príznaky môžu upozorniť na poruchu shuntu.

Pravidelná následná starostlivosť pomáha odhaliť potenciálne problémy včas, keď sa dajú najľahšie riešiť. Prognózu môže zlepšiť včasná diagnostika, dodržiavanie liečebného plánu a spolupráca neurológa, neurochirurga, pediatra alebo ďalších odborníkov.

tags: #dilatacia #mozgovych #komor