Kliešťová encefalitída: oblasti výskytu na Slovensku a v Európe

Kliešťová encefalitída je vírusové infekčné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Na Slovensku sa infikované kliešte nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách, preto sa riziko netýka iba ľudí, ktorí chodia do hôr alebo do hlbokých lesov.

Najvyššia chorobnosť sa v posledných rokoch zaznamenáva najmä v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, pričom významné ohniská boli zistené aj v okolí Považskej Bystrice, Púchova, Bytče, Detvy, Poltára a Lučenca. Kliešťová encefalitída sa okrem prisatia infikovaného kliešťa môže preniesť aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z nakazených zvierat.

Kde sa kliešťová encefalitída vyskytuje

Kliešťová encefalitída sa vyskytuje predovšetkým v krajinách strednej Európy, v Škandinávii, vo východnej Európe a Ázii. Výskyt kliešťovej encefalitídy sa však neobmedzuje na jednu krajinu, ale jej výskyt je hlásený v 37 krajinách, vrátane oblastí, ktoré obľubujú aj slováci ako svoje cestovateľské ciele, napríklad Rakúsko, Chorvátsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Taliansko, Slovinsko a ďalšie.

Incidencia kliešťovej encefalitídy za posledných 10 rokov (2014-2023) stúpla na území Európy až o 85%. Počas posledných 30 rokov sa rozsah prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy rozšíril do nových geografických oblastí a do vyšších nadmorských výšok až do približne 2100 m.

Výskyt kliešťov na Slovensku

„Kliešte sa na Slovensku vyskytujú prakticky na celom území, najmä tam, kde je dostatok vegetácie. Ich výskyt siaha približne do nadmorskej výšky 1 000 m n. m. Nájsť ich preto môžeme v parkoch, lesoch, záhradách, jednoducho všade tam, kde je tráva a vhodné podmienky.“

Infikované kliešte sa na Slovensku nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek.

Kliešte sa bežne vyskytujú v zalesnených alebo trávnatých oblastiach, kde môžu prísť do kontaktu s ľuďmi. Najväčší výskyt kliešťov je v listnatých a zmiešaných lesoch, na lúkach, v parkoch, záhradách a na miestach s hustým porastom a vyššou trávou.

Kliešte obľubujú vlhké, tienisté prostredie a často ich nájdeme v blízkosti potokov, jazier alebo v krovinatých oblastiach. Nebezpečenstvo však nehrozí len pri túrach v prírode. Kliešťa si môžete priniesť aj z mestského parku či vlastnej záhrady, najmä ak je trávnik vyšší alebo v okolí rastú kríky.

Nadmorská výška a posun výskytu

Kliešte nemajú v obľube sucho a vyššie teploty, v ostatnom čase je zaznamenaný ich posun na sever krajiny a do vyššie položených oblastí. Kým v 50. až 80. rokoch bola horná hranica výskytu kliešťa obyčajného okolo 800 m.n.m., dnes ho bežne nachádzame v zmiešaných podhorských i horských lesoch do výšky 1 000 m, ojedinele na južných svahoch do 1 200 m.n.m. až 1 400 m.n.m.

Na Slovensku boli kliešte nájdené vo výške 1 440 m.n.m. v Nízkych Tatrách v oblasti sedla Čertovica. Dôvodom, prečo sa kliešte vyskytujú už aj vo vyšších nadmorských výškach, sú podľa vedcov klimatické zmeny.

Keďže kliešte začínajú byť aktívne pri teplote 5 °C, vplyvom globálneho otepľovania môžu byť aktívne i počas zimných mesiacov. Vďaka zmenám klímy a miernejším zimám sa však výskyt kliešťov posúva a riziko ich aktivácie hrozí už pri teplotách nad 5 °C.

Sezónnosť aktivity kliešťov

Sezóna kliešťov začína už s prvými teplejšími dňami na jar a trvá až do neskorej jesene. Najväčšie riziko prisatia kliešťa je v období od apríla do októbra, pričom pri aktivitách v prírode, v parkoch či vo vlastnej záhrade by sme mali byť obozretní.

Výskyt kliešťov je sezónny, pričom ich aktivita vrcholí na jar a v lete, teda od marca do októbra. Nemajú rady sucho a horúčavy, preto je hlavným obdobím kliešťov jar a jeseň.

Na Slovensku má kliešťová encefalitída maximum výskytu v neskorom lete. Na Slovensku zaznamenávame dlhodobo rastúci trend počtu prípadov ako aj alimentárnych epidémií kliešťovej encefalitídy.

Najvýznamnejšie ohniská na Slovensku

Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové oblasti Považia a Trenčiansky kraj, za ostatné roky zaznamenávame najvyššiu chorobnosť v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Kliešťová encefalitída sa v niektorých regiónoch vyskytuje dlhodobo častejšie, patrí sem najmä stred a sever Slovenska.

Výskumníci zistili, že v súčasnosti sú najrozšírenejšie ohniská kliešťovej encefalitídy okresy Banská Bystrica, Poltár, Lučenec a Detva. A potom okolie Považskej Bystrice, Púchova a Bytče.

Mapa výskytu kliešťovej encefalitídy ukazuje, že medzi okresy s najvyššou chorobnosťou v roku 2025 patrili okresy Detva a Čadca. Nasledovali okresy Považská Bystrica, Banská Bystrica a Kysucké Nové Mesto. Za nimi okres Brezno, Banská Štiavnica a Zvolen.

Na Slovensku je známych 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy. Najznámejšie prírodné ohniská sú v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava a Rožňava.

Prečo vznikajú lokálne ohniská

Najzaujímavejším je zrejme ten, že ide o lokality, kde kliešte, ktoré sú v rôznom štádiu vývoja (larvy a nymfy), cicajú na zvierati v rovnakom období a spoločne. „Keď sú takto blízko seba, tak stačí, že je tam jeden infikovaný kliešť a nakazia sa aj tie ostatné,“ hovorí Ličková.

Takéto spoločné cicanie sa pravdepodobne nevyskytuje všade, preto sa všade ani nevyskytujú ohniská. „Jednoducho tam musí byť súhra toľkých podmienok, že očividne sa to neudeje všade, ale len niekde,“ hovorí Klempa.

A kým v minulosti sa hovorilo, že samotný kliešť sa najčastejšie nakazí od hlodavcov, teraz sa ako hlavná príčina ukazuje práve spoločné cicanie, keď si vírus odovzdávajú kliešte medzi sebou.

Ak by sme to chceli vyjadriť cez čísla, tak v prírode sa vyskytuje od tisíciny percenta cez jedno percento až po päť percent infikovaných kliešťov. Podľa Ličkovej tých päť percent platí len v ohniskách.

Počet prípadov na Slovensku

Na Slovensku zaznamenávame dlhodobo rastúci trend počtu prípadov ako aj alimentárnych epidémií kliešťovej encefalitídy. V roku 2022 bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší počet prípadov za ostatných 60 rokov. Celkovo išlo o 205 prípadov.

V roku 2023 bol opäť vysoký výskyt, 200 prípadov a v roku 2024, 172 prípadov. Priemerný výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku je 170 prípadov ročne.

Vlani sme mali najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy za uplynulých 60 rokov. Počet prípadov podľa úradu verejného zdravotníctva presiahol hranicu 200, čo sa naposledy stalo v roku 1960.

Dôvodov, prečo máme najviac prípadov za uplynulé desaťročia, môže byť podľa Klempu viacero. Od toho, že sa zlepšila diagnostika, až po spomínané klimatické zmeny.

Ako sa kliešťová encefalitída prenáša

Kliešťový zápal mozgu (kliešťovú encefalitídu) spôsobuje vírus, ktorý najčastejšie prenáša kliešť (Ixodes ricinus). Kliešťová encefalitída sa šíri predovšetkým uhryznutím infikovanými kliešťami ktoré prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy.

Kliešte sa nakazia vírusom kliešťovej encefalitídy, keď sa živia infikovanými zvieratami. Infikovaný kliešť môže vírus preniesť na človeka uhryznutím do kože.

Vírus sa prenáša veľmi rýchlo, preto by sa kliešte mali čo najskôr odstrániť pomocou pinzety. Ide o vírusové ochorenie, ktoré kliešť na človeka prenáša svojimi slinami, čo znamená, že ho dokáže nakaziť aj počas krátkeho uhryznutia.

Je dôležité poznamenať, že kliešťová encefalitída sa nemôže priamo preniesť z jednej osoby na druhú.

Alimentárny prenos cez mlieko

Druhým spôsobom, akým sa človek môže nakaziť, je, že skonzumuje nepasterizované mlieko alebo mliečne výrobky z infikovaného zvieraťa. Menej známy (no na Slovensku dôležitý) je aj prenos po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaných zvierat.

Slovensko má najvyšší výskyt potravinových (alimentárnych) infekcií kliešťovej encefalitídy v Európe, pravdepodobne aj na svete. Existujú dôkazy o tom,že pre osoby, ktoré konzumujú nepasterizované mliečne výrobky, existuje vyššie riziko nákazy kliešťovou encefalitídou, o čom svedčia zistenia o ľuďoch, ktorí konzumovali surové kozie mlieko v oblastiach s výskytom vírusu kliešťovej encefalitídy.

Na salaše sa zamerali preto, lebo môžu predávať nepasterizované mlieko, ktoré môže byť zdrojom nákazy. Z krvi zvierat zisťovali protilátky.

„Navyše, Slovensko má v rámci Európy špecifikum. Máme najviac nákaz cez nepasterizované mlieko, čo súvisí napríklad s tým, že ľudia inklinujú k biostrave. Je to zdravá potravina, má v sebe veľa probiotických látok, ale v rizikových oblastiach, kde sa vyskytuje kliešťová encefalitída, sa ňou ľudia môžu nakaziť,“ hovorí Ličková.

Prírodné prostredie, v ktorom hrozí riziko

V oblastiach, kde sa kliešťová encefalitída bežne vyskytuje, existuje riziko infekcie po kontakte s infikovanými kliešťami pre osoby vykonávajúce rekreačné alebo pracovné činnosti v prírode, ako je lov, rybolov, kempovanie, zber húb a lesných plodov, lesníctvo, orientačný beh a poľnohospodárske práce.

Najväčšie riziko predstavujú okraje lesa, nízky porast, vysoká tráva, krovinaté oblasti, lúky, parky, záhrady a miesta v blízkosti vodných tokov. Kliešťa si môžete priniesť z prírody, ale aj zo záhradky.

Číhajú na steblách tráv a pokojne tam vyčkávajú aj dlhé hodiny. Keď sa k nim priblíži človek či zviera, natiahnu svoje predné končatiny a zachytia sa nimi.

Potom už len chodia po tele a hľadajú si vhodné miesto, kde sa zahryznú. Usadia sa najmä tam, kde má človek tenšiu kožu, teda v záhyboch či slabinách.

Prečo uhryznutie kliešťa nemusí byť cítiť

Príroda ich obdarila schopnosťami, vďaka ktorým to všetko môžu robiť nerušene. Keď totiž vhodné miesto na človeku nájdu, vypustia doňho látky, ktorými oklamú imunitný systém, zabránia zrážanlivosti krvi a v neposlednom rade ho znecitlivejú.

Preto človek zahryznutie kliešťa vôbec necíti. Hoci to kliešť robí preto, aby mohol pokojne „popíjať“, vedľajším efektom je, že tým zároveň vytvára dokonalé miesto, cez ktoré sa dostávajú patogény z jeho tela do toho nášho.

„Tým, že odstráni imunitné prekážky, ktoré by normálne telo proti vírusom okamžite nasadilo, im predostrie červený koberec. A ony si po ňom vpochodujú,“ vysvetľuje vedkyňa Martina Ličková.

Príznaky a priebeh kliešťovej encefalitídy

Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Prejavuje sa bolesťami hlavy, horúčkou, slabosťou až po príznaky zápalu mozgu a mozgových blán.

Prvé príznaky encefalitídy sa prejavia za dva až tri týždne od infikovania. Kliešťová encefalitída často prebieha v dvoch fázach.

Prvá fáza

Na začiatku sa prejavuje chrípkovými príznakmi (zvýšená teplota, únava, bolesti hlavy, nevoľnosť, bolesti svalov a kĺbov). Táto fáza môže trvať niekoľko dní a potom môže nasledovať krátke obdobie zdanlivého zlepšenia.

U niektorých ľudí môže mať ochorenie len mierny priebeh s krátkodobou horúčkou či bolesťou hlavy, u iných zase môže viesť až k zápalu mozgových blán a v najhoršom prípade aj k smrti.

Druhá fáza

Po prvej fáze nasleduje obdobie niekoľkých dní bez príznakov. Druhá fáza je charakteristická vysokými horúčkami a príznakmi postihnutia centrálneho nervového systému: bolesť hlavy, svetloplachosť, stuhnutie šije, poruchy pamäti, dezorientácia, poruchy spánku, závraty a svalový tras.

Ak sa ochorenie „preklopí“ do druhej fázy, môžu sa objaviť príznaky zápalu mozgových blán a/alebo mozgu: silné bolesti hlavy, vysoká horúčka stuhnutá šija poruchy sústredenia, zmätenosť poruchy koordinácie, slabosť končatín, obrny končatín v ťažších prípadoch kŕče či iné neurologické prejavy.

V tejto fáze je už často potrebná hospitalizácia. V najzávažnejších prípadoch môže choroba viesť až k úmrtiu.

Dlhodobé následky a riziko pre rôzne vekové skupiny

Kliešťovou encefalitídou sa môže nakaziť každý bez ohľadu na vek či zdravotný stav a môže zanechať doživotné následky. U časti chorých môže ochorenie prebiehať ľahko a často býva nerozpoznané, môže však mať dlhodobé následky.

V Európe pripadá na deti priemerne 10 - 20% všetkých prípadov kliešťovej encefalitídy. V roku 2023, či 2024 bolo približne 12% prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku u detí, zatiaľ čo najviac prípadov ochorenia bolo hlásených vo vekovej skupine u 45- až 54-ročných.

Keďže ochorenie môže zapríčiniť smrť a trvalé následky (každý štvrtý prípad kliešťovej encefalitídy spôsobuje vážne a dlhodobé zdravotné ťažkosti), netreba ho brať na ľahkú váhu.

Diagnostika a liečba

Na kliešťovú encefalitídu nie je špecifická antivírusová liečba. Liečba je podporná - riešia sa príznaky a pri neurologickej forme je zvyčajne potrebná nemocničná starostlivosť (hydratačná liečba, tlmenie ťažkostí, sledovanie stavu).

Liečba kliešťovej encefalitídy pozostáva z tlmenia príznakov ochorenia napríklad pomocou liekov proti bolesti či vracaniu, znižuje sa horúčka a podávajú lieky na zmiernenie opuchu mozgu.

Virológ Klempa hovorí, že na toto ochorenie neexistuje žiadna liečba, dá už len čakať na to, aké intenzívne budú symptómy a tie následne zmierňovať.

Ak ste mali prisatého kliešťa (alebo ste boli v rizikovej oblasti) a do 1-4 týždňov sa u vás objaví chrípkový stav, ktorý sa vracia alebo sa pridajú neurologické príznaky, nečakajte.

Ak sa po prisatí kliešťa objavia zdravotné ťažkosti, prípadne ak bol kliešť prisatý dlhší čas, je vhodné vyhľadať lekára a podstúpiť odborné vyšetrenie na kliešťami prenášané ochorenia.

Rozdiel medzi kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. Lymská borelióza je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Borrelia burgdorferi.

Proti kliešťovej encefalitíde sa dá účinne chrániť očkovaním. Proti druhému ochoreniu, ktoré tiež prenáša kliešť - lymskej borelióze -, vakcínu pre ľudí zatiaľ nemáme.

V tomto prípade ide o bakteriálnu infekciu a jej prenos z kliešťa na človeka trvá dlhšie. Borélie sa nachádzajú v čreve kliešťa a kým sa dostanú do človeka, prejdú hodiny.

Udáva sa, že ak kliešťa odstránite do 24 hodín, znižuje sa tým riziko nákazy. No ak sa tak stane, je dôležitá rýchla diagnostika, aby sa včas nasadili antibiotiká.

Odstránenie prisatého kliešťa

Hneď ako na sebe človek zbadá kliešťa, treba ho vybrať aj za cenu, že mu „hlavička“ zostane v koži. Nevadí to, lebo ľudské telo si s ňou poradí.

„Kliešťa vyberiete pinzetou jemne kývavým pohybom čo najskôr, ako ho zbadáte na tele. Netreba ho vôbec krútiť ani ho potierať olejom či mastičkou.

Kliešť môže totiž po úvodnom cicaní ,vyvrátiť‘ obsah čriev do miesta vpichu a počas dusenia vplyvom oleja tento proces urýchlime,“ vysvetľuje Sláviková.

Prisatého kliešťa je potrebné čo najskôr, no šetrne odstrániť. Miesto prisatia je treba následne opäť vydezinfikovať.

Ak okolie rany zostane aj po niekoľkých dňoch viditeľne podráždené, objavia sa vyššie spomenuté príznaky, alebo sa nepodarí kliešťa vybrať správne, je potrebné čo najrýchlejšie vyhľadať pomoc lekára.

Ochrana pred kliešťami v rizikových oblastiach

Aj keď sa očkovanie považuje za najúčinnejšiu ochranu, oplatí sa kombinovať ho s bežnými opatreniami. Pri pohybe v prírode, najmä v lesoch, na lúkach a miestach s vysokou trávou, je vhodné nosiť dlhé nohavice, tričko s dlhými rukávmi a vyššiu obuv.

• repelent, najmä na členky, lýtka a okolie pásu,
• dlhé nohavice, vyššie ponožky a uzavretá obuv,
• svetlé oblečenie, na ktorom si kliešťa ľahšie všimnete,
• zasunutie nohavíc do ponožiek,
• kontrola tela po návrate domov,
• opatrnosť pri nepasterizovaných mliečnych výrobkoch v rizikových oblastiach.

Nezabúdajte ani na použitie repelentov proti kliešťom, ktoré obsahujú účinné látky ako DEET, IR3535 alebo icaridin. Repelent aplikujte na oblečenie aj na voľné časti tela podľa návodu.

Každý pobyt v prírode by mal končiť dôkladnou kontrolou celého tela. Zamerajte sa na miesta, kde sa kliešte najradšej prisávajú - v oblasti slabín, podpazušia, za ušami, na krku, v páse, pod kolenami či vo vlasoch.

Oblečenie je vhodné hneď po príchode domov vyzliecť a poriadne pretrepať alebo oprať. Po návrate domov je dôležité čo najskôr sa vyzliecť, umyť a skontrolovať.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

Najspoľahlivejšou ochranou je očkovanie. Očkovanie je možné už vo veku od 1 roka a odporúča sa osobám žijúcim alebo cestujúcim do endemických oblastí, osobám s externými voľnočasovými aktivitami alebo vykonávajúcim prácu vo vonkajšom prostredí, kde existuje zvýšené riziko kontaktu s infikovaným kliešťom.

Očkovanie je možné celoročne. ÚVZ SR odporúča začať s očkovaním kedykoľvek počas roka, no najvhodnejšie je začať v zimných mesiacoch - aby ste stihli prvé dávky ešte pred intenzívnejšou aktivitou kliešťov.

Využitie zimných mesiacov na očkovanie zabezpečí dostatočnú ochranu (aspoň 2 dávky) pred zvýšenou aktivitou kliešťov na jar získanú štandardnou očkovacou schémou.

Očkovacia schéma

Očkovanie pozostáva z troch dávok, pričom po dvoch dávkach je už vytvorená dostatočná ochrana na aktuálnu sezónu.

Ak je potrebné dosiahnuť rýchlu imunitnú odpoveď (napríklad pri zahájení očkovania na jar alebo v lete), možno využiť tzv. zrýchlenú očkovaciu schému, a teda druhú dávku je možné podať po dvoch týždňoch po prvej dávke.

Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pre nadchádzajúcu sezónu kliešťov. Tretia dávka sa má podať 5 až 12 mesiacov po druhom očkovaní.

Po tretej dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky. Očkovanie chráni pred kliešťovou encefalitídou na obdobie 3 až 5 rokov.

Kto by mal očkovanie obzvlášť zvážiť

• ľudia, ktorí trávia veľa času v prírode,
• turisti, cyklisti a hubári,
• záhradkári, poľnohospodári, lesníci a poľovníci,
• osoby žijúce alebo pracujúce v endemických oblastiach,
• ľudia cestujúci do oblastí s výskytom kliešťovej encefalitídy,
• starší ľudia a ľudia so zvýšeným rizikom ťažšieho priebehu.

Výskum ohnísk a alimentárnych epidémií

Výskum začali v roku 2017 a uzavreli ho na konci roka 2021. Vytypovali si miesta a oslovili tamojších chovateľov kôz a oviec.

„Ukázalo sa to ako celkom efektívna metóda zisťovania, kde sa vírus vyskytuje,“ hovorí Ličková. Iným spôsobom by bolo zozbierať samotné kliešte z lúky, lenže na to by ich museli zozbierať tisícky.

Svoje výsledky potom porovnali s nahlásenými prípadmi kliešťovej encefalitídy u ľudí, ktoré vedú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Zhodovali sa približne na 80 %.

„Viac-menej nám to sedelo v oblastiach, kde sme našli zvieratá, ktoré mali protilátky, boli hlásené aj ochorenia na encefalitídu,“ hovorí Ličková.

Dnes mlieko na prítomnosť vírusu testujú podľa Klempu iba veterinári v Dolnom Kubíne, ale celý proces trvá dlho. Sami na ich vývine spolupracujú.

„Jedna z myšlienok bola vyvinúť taký test, ktorý by ho z kvapky mlieka detegoval priamo na mieste, na salaši,“ hovorí virológ.

Časté omyly o oblastiach výskytu

Mýtus: Riziko sa týka iba hôr

Infikované kliešte sa na Slovensku nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek.

Mýtus: Zdravý dospelý človek ochorenie prekoná ľahko

Kliešťovou encefalitídou sa môže nakaziť každý bez ohľadu na vek či zdravotný stav a môže zanechať doživotné následky. V najzávažnejších prípadoch môže choroba viesť až k úmrtiu.

Mýtus: Antibiotiká kliešťovú encefalitídu vyliečia

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie - antibiotiká sú teda neúčinné. Hoci neexistuje liečba, pred ochorením je možné chrániť sa napríklad očkovaním.

Mýtus: Očkovanie nechráni pred nákazou z mliečnych výrobkov

Očkovanie je účinné a vakcína chráni pred vírusom bez ohľadu na to, či do tela prenikol prostredníctvom kliešťa alebo prostredníctvom nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

Mýtus: Očkovanie má zmysel iba v zime

Kliešte začínajú svoju aktivitu pri teplote nad 5 °C, prípadov kliešťovej encefalitídy pribúda a vyskytuje sa počas celého roka. Očkovanie je možné celoročne.

tags: #kliestova #encefalitida #oblasti