Dozrievanie nervového systému: vývoj mozgu, nervových spojení a neuromotorických schopností

Dozrievanie nervového systému je postupný proces, počas ktorého sa od prenatálneho obdobia vytvárajú a organizujú nervové bunky, ich spojenia, myelínové pošvy, reflexné mechanizmy a funkčné okruhy zodpovedné za pohyb, vnímanie, reč, učenie, emócie a reguláciu vnútorných procesov.

Vývin dieťaťa sledujeme podľa dosiahnutia určitých míľnikov. V danom čase očakávame zvládnutie tej či onej zručnosti od zdvíhania hlavičky cez nástup reči, zvládanie emócií až po osvojenie konkrétnych školských zručností.

Čo je nervový systém

Nervový systém je riadiacim centrom tela, ktoré pomáha človeku v kognitívnych schopnostiach, reči a emóciách. Tiež riadi hlavné komplikované procesy, ako sú pohyby, myšlienky a pamäť.

Ľudský nervový systém zahŕňa mozog, miechu, ako aj nervy, ktoré sa rozvetvujú do iných častí tela, ako sú žľazy, orgány a svaly. Komplexné nervové systémy zhromažďujú informácie z prostredia, interpretujú informácie a uľahčujú reakciu.

• Kognitívne schopnosti, ako sú myšlienky, pamäť, učenie a pocity
• Kontrola pohybu vrátane rovnováhy a koordinácie
• Zmysly, ako napríklad spôsob, akým mozog reaguje na zrak, chuť, dotyk, pocit a zvuk
• Starnutie, spánok a liečenie
• Tlkot srdca, dýchacie vzorce a reakcie na stresové situácie
• Trávenie, hlad a smäd
• Telesné procesy vrátane puberty

Nervový systém využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály.

Napríklad motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy.

Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín. Pomáha tak nervom prenášať správy.

Hlavné časti nervového systému

Nervový systém má dve hlavné časti. Každá z týchto častí obsahuje miliardy nervových buniek, tiež známych ako neuróny. Tieto bunky prenášajú signály do rôznych častí tela a signalizujú každej z nich, aby reagovala a konala určitým spôsobom.

Centrálny nervový systém

Miecha a mozog tvoria centrálny nervový systém. Mozog používa nervy na vysielanie signálov do zostávajúcich častí tela.

Centrálny nervový systém je hlavné riadiace centrum. Práve tu vznikajú rozhodnutia, plánovanie pohybu, spracovanie emócií aj vedomé myslenie.

Periférny nervový systém

Periférny nervový systém pozostáva z niekoľkých nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela. Tento komplexný systém posiela informácie z mozgu a miechy do rôznych častí tela vrátane orgánov, rúk, nôh, prstov na rukách a nohách.

Somatický nervový systém a autonómny nervový systém sú podkategóriou periférneho nervového systému. Somatický nervový systém pomáha pri dobrovoľných pohyboch, zatiaľ čo autonómny nervový systém riadi činnosti človeka vrátane dýchania, ktoré sa deje automaticky.

Autonómny nervový systém

Dôležitou súčasťou je aj autonómny nervový systém, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle. Ten sa delí na sympatikus, zodpovedný za aktiváciu, výkon a reakciu na stres, a parasympatikus, ktorý zabezpečuje regeneráciu, trávenie a obnovu.

Autonómny nervový systém riadi mimovoľné pohyby. Napríklad, ak človek vidí psa z diaľky, signál generovaný zrakom odošle správu do mozgu. Akonáhle sú informácie spracované, mozog signalizuje svalom a telu, aby sa hýbali, a signalizuje telu, aby sa potilo a zvýšilo srdcový tep.

Ako prebieha dozrievanie nervového systému

Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry- nášho najvyššieho riadiaceho centra.

Tento proces následne pokračuje niekoľko prvých rokov života a je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa a jeho inteligencie. Vývoj a dozrievanie mozgu je totiž veľmi zložitý a komplexný dej - navyše plný biologických a chemických zmien.

Rast neurónov a gliových buniek

Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek - neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému.

Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek. Tieto bunky sú „podpornými“ nervovými bunkami a spolu s neurónmi tvoria nervové tkanivo, ktoré tvorí náš nervový systém.

Tvorba synapsií

Aby nervové bunky mohli medzi sebou „komunikovať,“ vytvárajú sa medzi nimi vzájomné spojenia, tzv. synapsy. Práve oni umožňujú prenos nervových impulzov a podnetov, ktoré my vnímame ako informácie.

Počet neurónov v mozgu dospelého človeka sa odhaduje na 50 miliárd a počet synapsií (spojení medzi nimi) až na milión miliard.

Myelinizácia

Dôležitým procesom je aj myelinizácia mozgu. Ide o tvorbu tzv. myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú nepostrádateľné pre správne fungovanie mozgu.

U človeka začína ich vývoj už v 20. týždni embryonálneho vývoja.

Gyrifikácia mozgu

Ďalším významným procesom je gyrifikácia. Ide o embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov.

U človeka začína v 22. týždni a končí v 40. týždni vnútromaternicového vývinu. V tomto čase už počet závitov a zárezov zodpovedá dospelému mozgu.

Vývin nervového systému v detstve

Je zrejmé, že vývoj detského mozgu prebieha v určitých štádiách, ktorých prekonanie znamená pokrok - novú zručnosť alebo vyššiu úroveň samostatnosti.

V 1. roku života dieťaťa neustále sledujeme zmeny psychomotorického vývoja. Dieťa sa z ležiaceho bábätka vďaka zdokonaľovaniu mozgu mení na samostatnú bytosť.

Pokroky vidíme v jeho zlepšujúcej sa motorike, v rozvoji reči, vnímaní okolia a seba samého.

Čo ovplyvňuje dozrievanie nervového systému

Stále viac sa ukazuje, že vývoj dieťaťa vo veľkej miere ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá a jeho najbližší.

Láskyplná výchova a bezpečné prostredie pre rast prináša deťom do budúceho života výborné komunikačné schopnosti, psychickú vyrovnanosť a lepšie zvládanie stresu.

Dieťa môže ovplyvniť aj priebeh tehotenstva, pôrodu a obdobia po narodení. Neuromotorická nezrelosť môže nastať z rôznych dôvodov, medzi ktoré patria zdravotné problémy matky počas tehotenstva, stres, trauma, nepriaznivý priebeh pôrodu, zdravotné komplikácie po narodení u bábätka ale aj traumatizujúce udalosti v neskoršom veku.

Oneskorenie procesov dozrievania môže byť podmienené aj dedične. Dieťatko v kritickom období nemá kapacitu a/alebo možnosti „venovať“ sa svojim vývinovým úlohám.

Spánok

V prvom rade je potrebné klásť dôraz na dostatok spánku, počas ktorého sa organizmus vyvíja.

Spánok je pre nervovú sústavu tým, čím je servis pre motor auta. Počas spánku dochádza k obnove nervových buniek, vyrovnávaniu neurotransmiterov a čisteniu mozgu od metabolických zvyškov.

Krátky alebo nekvalitný spánok znamená, že nervová sústava nemá šancu sa plnohodnotne zregenerovať. Prejavuje sa to podráždenosťou, zhoršenou koncentráciou a nižšou odolnosťou voči stresu.

Výživa

Dôležitou je aj správna skladba výživy so zastúpením všetkých potrebných makroživín (tukov, cukrov, bielkovín) a mikroživín (vitamíny a minerály).

Nervová sústava má vysoké nároky na živiny, no moderná strava jej ich často nedokáže poskytnúť. Fast food, spracované potraviny a nepravidelné stravovanie síce dodajú kalórie, ale chýbajú v nich minerály, vitamíny a kvalitné tuky potrebné pre správne fungovanie nervov.

Pohyb a pobyt vonku

Pre zdravý vývoj je veľmi potrebný aj pobyt vonku, ktorý preukázateľne zlepšuje kognitívne schopnosti dieťaťa.

Chôdza, mierna fyzická aktivita, pobyt vonku - to všetko zvyšuje dostupnosť tryptofánu pre mozog a zlepšuje citlivosť serotonínových receptorov.

Neuromotorická nezrelosť a oneskorené dozrievanie CNS

Ak dieťa zápasí so zvládnutím vývinových „úloh“ v oblasti motorickej, senzorickej, emocionálnej alebo akademickej, príčina môže spočívať v oneskorenom dozrievaní centrálnej nervovej sústavy.

Neuromotorická nezrelosť (NMN) je termín, ktorý popisuje neukončený vývin a procesy dozrievania centrálnej nervovej sústavy.

Keď pominie tzv. senzitívne obdobie na danú vývinovú úlohu, proces dozrievania sa do rôzneho rozsahu zablokuje na nižšej úrovni.

V niektorých oblastiach, zručnostiach alebo schopnostiach bude mať dieťa, neskôr dospelý, sťažené fungovanie. Veľa symptómov sa naučí kompenzovať.

Dôsledkom je však nižšia efektivita v učení sa, neskôr v práci, prípadne niektoré zručnosti či funkcie ostávajú narušené.

Dieťa/dospelý je vystavený zvýšenej miere stresu, môžu sa rozvíjať psychické problémy ako sú depresia, úzkosť alebo neuróza.

Vývinové reflexy a neuromotorická zrelosť

Niektoré reflexy majú byť aktívne od vnútromaternicového vývinu počas celého života, niektoré majú zaniknúť tesne po pôrode a niektoré sa ešte len začnú rozvíjať v prvom polroku života dieťaťa.

Ak sa nepodarí ich správny vývin, rôznymi mechanizmami dokážu blokovať dozrievanie dieťaťa a dieťaťu sa nedarí dosiahnuť v danom čase očakávanú vývinovú úroveň.

Hovoríme o tzv. neuromotorickej nezrelosti.

Terapia je zameraná na rôzne úrovne/etapy dozrievania CNS: integráciu primitívnych reflexov, rozvoj posturálnych reflexov, dozrievanie mozočka a rozvoj bilaterálnej integrácie.

Vzťah dozrievania CNS k motorike a výkonu

Nervová sústava je komplexná sieť buniek, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom, telom a vonkajším prostredím. Jej úlohou je prijímať informácie, spracovávať ich a vysielať odpovede, ktoré sa prejavujú pohybom, myslením, emóciami či reguláciou vnútorných procesov.

Sval sa nedokáže stiahnuť sám od seba. Na to, aby sa pohol, potrebuje impulz z nervovej sústavy.

Mozog vyšle elektrický signál, ten putuje cez nervy a až potom sa sval aktivuje. Čím silnejší a presnejší je tento signál, tým efektívnejšie sval pracuje.

To znamená, že dvaja ľudia s rovnakou svalovou hmotou môžu podať úplne odlišný výkon. Rozdiel je práve v kvalite nervovej aktivácie.

Motorické jednotky

Základným pojmom, ktorý spája nervovú sústavu a svaly, sú motorické jednotky. Motorická jednotka je nerv a skupina svalových vlákien, ktoré ovláda.

Keď nerv vyšle signál, aktivujú sa všetky vlákna patriace k tejto jednotke. Čím viac motorických jednotiek dokáže nervová sústava zapojiť naraz, tým väčšiu silu dokážeme vyvinúť.

Nervová sústava navyše rozhoduje o tom, ktoré motorické jednotky zapne ako prvé. Pri jemných pohyboch aktivuje malé jednotky, pri silových alebo explozívnych pohyboch zapája aj tie najväčšie a najsilnejšie.

Dobre fungujúci nervový systém tak zabezpečuje nielen silu, ale aj plynulosť a kontrolu pohybu.

Koordinácia, rýchlosť a reakčný čas

Explozívna sila a rýchlosť sú ešte viac závislé od nervovej sústavy než od samotných svalov. Pri skoku, šprinte alebo rýchlom hode rozhodujú zlomky sekundy.

Nervový systém musí vyslať signál veľmi rýchlo a synchronizovane. Ak je nervová sústava unavená alebo preťažená, reakčný čas sa predlžuje a pohyb stráca dynamiku.

Aj vytrvalostný výkon má silnú nervovú zložku. Pri dlhodobej záťaži musí nervová sústava neustále regulovať rytmus pohybu, zapájanie svalov a hospodárenie s energiou.

Keď sa nervový systém unaví, pohyb sa stáva menej efektívnym. Bežec začne šúchať nohami, cyklista stráca plynulosť záberu a únava sa objavuje skôr, než by zodpovedalo fyzickej kondícii.

Sluch, vestibulárny aparát a dozrievanie mozgu

Sluch je významný zdroj stimulácie mozgu. Jeho súčasťou je vestibulárny aparát, ktorý má masívny podiel na fungovaní rozmanitých oblastí od udržania rovnováhy, cez rýchle a presné spracovanie informácií, zrakové vnímanie, reguláciu emócií či udržanie pozornosti.

Efektívne sluchové spracovanie je zasa nevyhnutné pre zvládnutie reči, kvalitu komunikačných zručností ale aj jazykových, ako je čítanie s porozumením alebo písanie diktovaného textu.

Intervencia spočíva v počúvaní upravenej hudby. Sluch a mozog majú veľmi zaujímavé prepojenie a za pomoci sluchového tréningu sa dá „opravovať mozgový softvér“.

Neurovývinové cvičenia a terapia

Oneskorené dozrievanie centrálneho nervového systému môžeme efektívne podporiť cez fyzické cvičenia, ktoré pomáhajú reštartovať vývin reflexov.

Neurovývinová terapia - je terapia neuromotorickej nezrelosti a oneskoreného dozrievania CNS.

Všetky neurovývinové a neurostimulačné prístupy sú nefarmakologické, neinvazívne a spočívajú vo fyzickom cvičení alebo počúvaní upravenej hudby.

Klient absolvuje detailnú diagnostiku neuromotorickej zrelosti a na jej základe sú pre neho určené cviky. Vývinové cvičenia poskytujú mozgu druhú šancu „zopakovať si“ vývinové etapy.

Cviky stimulujú neuromotorické a neurosenzorické systémy. Ovplyvňujú neurofyziologické fungovanie centrálnej nervovej sústavy.

Pri začatí sluchovej stimulácii sa robia testy sluchového spracovávania a podľa toho je zostavený program.

Všetky intervencie sú realizované v domácom prostredí. Neurovývinová terapia a sluchová stimulácia sú vhodné pre klientov už od 2 rokov.

Výber stimulácie závisí od veku, miery spolupráce a zdravotného stavu dieťaťa. S pomocou niektorých postupov je možné pracovať aj s nespolupracujúcim klientom počas spánku.

Pri akých ťažkostiach môže byť podpora užitočná

Často sú rozmanité symptómy podmienené oneskoreným alebo nerovnomerným dozrievaním centrálnej nervovej sústavy, jej celkovou slabou organizáciou či nesprávnym sluchovým spracovávaním.

Tieto zhoršujú alebo až znemožňujú efektivitu v akademickej alebo sociálno-emocionálnej oblasti.

• poruchy vývinu školských zručností (tzv. poruchy učenia - dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia)
• poruchy vývinu motorických zručností (dyspraxia)
• poruchy pozornosti (ADHD, ADD)
• poruchy vývinu reči (dyslália, dysfázia)
• poruchy správania a emócií
• hyperaktivita
• poruchy autistického spektra (autizmus, Aspergerov syndróm)
• iné klinické stavy, ktoré sú sprevádzané zníženým akademickým výkonom a oslabenou reguláciou správania a emócií

ADHD je neurologická vývinová porucha, ktorá môže spôsobovať nepozornosť, hyperaktivitu a impulzívnosť. Ľudia s ADHD môžu pôsobiť nepokojne, majú krátku dobu pozornosti, ťažkosti so sústredením sa a konajú impulzívne alebo bezohľadne.

Omega-3 mastné kyseliny a vývoj mozgu

Z pohľadu vedy a teda medicíny založenej na dôkazoch (EBM) existujú substancie, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť vývoj mozgu. Zaraďujeme sem niektoré probiotické kmene a omega 3 mastné kyseliny.

Medzi omega 3 mastné kyseliny zaraďujeme najmä EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokozahexaénová). Nájdeme ich hlavne v rybom oleji, ktorého zdrojom sú tučné ryby zo studených morí ako napríklad losos, makrela, sardinka, sleď, ale aj v niektorých morských riasach a planktóne.

K omega 3 mastným kyselinám patrí aj ALA (kyselina alfalinolénová), ktorú nájdeme v semienkach (napr. konopné, ľanové), orechoch (napr. vlašské) alebo olejoch z nich.

Mozog je z veľkej časti tvorený tukmi a omega-3 mastné kyseliny patria medzi jeho najdôležitejšie stavebné prvky. Podieľajú sa na tvorbe bunkových membrán nervových buniek a ovplyvňujú ich pružnosť.

Konkrétne pre mozog bolo zistené, že DHA je jednou z najviac zastúpených mastných kyselín vo fóliách nervových buniek, a jej dostatok je spojený s lepšou pamäťou a učením, najmä u starších dospelých či u tých s nízkym výskytom omega-3 v krvi.

Napriek tomu je potrebné priznať aj to, že výsledky klinických štúdií nie sú jednotné - niektoré ukazujú jasný pozitívny efekt omega-3 na kognitívne funkcie a náladu, zatiaľ čo iné nepreukázali významné zlepšenie.

Toto môže byť spôsobené rozdielmi v dávke, pomere DHA a EPA alebo dĺžke štúdií.

Omega-3 počas tehotenstva a v detstve

Príjem omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva má skutočne veľmi pozitívny vplyv na vývoj nervového systému, najmä kognitívnych schopností, IQ atď.

Zo štúdie, ktorá porovnávala suplementáciu omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami vyplynulo, že deti, ktorých matky užívali omega 3 mastné kyseliny počas tehotenstva a dojčenia mali vo veku 4 rokov zreteľne lepšie rozumové schopnosti, vrátane neverbálnych prejavov.

Dostatok omega 3 mastných kyselín je rovnako kľúčový v ranej výžive dojčiat i starších detí, nielen čo sa týka vývoja mozgu.

Podľa uskutočnenej štúdie mali deti vo veku 6 -12 mesiacov, ktoré boli suplementované rybím olejom preukázateľne lepšie zrakové schopnosti.

U 9-12 mesačných detí došlo k pozitívnemu ovplyvneniu kognitívnych (rozumových) funkcií a zlepšeniu pozornosti.

V prípade 4 ročných detí, ktoré užívali 400mg DHA 4 mesiace sa dokázalo zlepšenie slovnej zásoby.

Omega-3 a rozvoj reči

V súčasnosti nemôžeme s určitosťou povedať, že by suplementácia omega 3 mastnými kyselinami znamenala, že vďaka nej začne dieťa skôr hovoriť.

Z dostupných štúdií sa však dá s určitosťou vyvodiť, že tieto látky majú výrazný vplyv na rozvoj reči u starších detí, čo je dané rozvojom kognitívnych funkcií.

Istým faktom stále ostáva, že DHA je dôležitou súčasťou nervového tkaniva a jej dostatočný príjem je pre zdravý rast mozgu absolútne kľúčový.

Omega-3 a pozornosť

Nedostatok omega 3 matných kyselín, najmä DHA vo výžive môže podľa niektorých štúdií viesť k poruchám pozornosti, učenia a zhoršenia pamäti u detí a dospelých.

To potvrdzuje aj štúdia, v ktorej sa omega 3 mastné kyseliny skúšali v liečbe 7-12 ročných detí s poruchami pozornosti a ADHD.

Ďalšie živiny dôležité pre nervový systém

Horčík

Horčík je často označovaný ako minerál pokoja. Pomáha tlmiť nadmernú nervovú aktivitu a chráni nervový systém pred preťažením.

Podieľa sa na stovkách enzymatických reakcií a je nevyhnutný pre správny prenos nervových impulzov.

Jeho nedostatok sa prejavuje podráždenosťou, napätím, problémami so spánkom či svalovými kŕčmi.

Zinok

Zinok zohráva dôležitú úlohu v komunikácii medzi nervovými bunkami. Ovplyvňuje tvorbu a uvoľňovanie neurotransmiterov a podieľa sa na procesoch učenia a pamäti.

Pri jeho nedostatku môže klesať schopnosť zvládať stres, objavovať sa mentálna únava a zhoršená regenerácia.

Vitamíny skupiny B

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervovej sústavy. Podieľajú sa na tvorbe energie v nervových bunkách, ochrane nervových vlákien a syntéze neurotransmiterov.

Ak chýbajú, nervový systém sa rýchlejšie unaví a znižuje sa jeho odolnosť voči stresu. Ich nedostatok sa môže prejaviť únavou, mravčením končatín, zhoršenou pamäťou či zmenami nálady.

Aminokyseliny

Neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu a sústredenie, vznikajú z aminokyselín. Esenciálne aminokyseliny si telo nedokáže vytvoriť samo, a preto ich musí prijímať zo stravy.

Ak ich príjem nestačí, nervová sústava nemá z čoho tieto dôležité látky syntetizovať. Pri fyzickej záťaži sa význam aminokyselín ešte zvyšuje, pretože podporujú nielen svalovú, ale aj nervovú regeneráciu.

Stres, spánok a nervová regulácia

Ak by sme mali pomenovať jeden faktor, ktorý dnes najviac narúša serotonínovú rovnováhu, nie je to nedostatok doplnkov ani zlá strava, ale chronický stres.

Nie ten akútny, krátkodobý stres, ktorý nás vie vyburcovať k výkonu, ale dlhodobý, tichý tlak, ktorý sa stane pozadím každodenného života.

Stres bol kedysi krátkodobou reakciou na ohrozenie. Dnes sa stal každodenným spoločníkom.

Termíny, pracovné povinnosti, finančný tlak, sociálne očakávania - to všetko udržiava nervovú sústavu v neustálej pohotovosti.

Sympatikus, ktorý má slúžiť na krátkodobý výkon, je zapnutý takmer nepretržite. Telo v takomto stave nedokáže rozpoznať, že nehrozí žiadne nebezpeenstvo a že si môže dovoliť uvoľniť sa a regenerovať.

Parasympatikus, zodpovedný za regeneráciu, trávenie a obnovu energie, zostáva potlačený. Výsledkom je únava, napätie, problémy so spánkom a postupný pokles fyzického aj mentálneho výkonu.

Serotonín a nervový systém

Serotonín sa v populárnej literatúre zjednodušil na „hormón šťastia“. Je to lákavé, ale nepresné.

Serotonín je neurotransmiter a zároveň hormonálna signálna molekula, ktorá má v tele viacero úloh - a len časť z nich súvisí s náladou.

Serotonín nepôsobí ako plyn v aute, ale ako brzda. Pomáha filtrovať podnety, tlmiť prehnané reakcie a udržiavať autonómny nervový systém v rovnováhe medzi sympatikom (aktivácia) a parasympatikom (upokojenie).

Ak je serotonínová aktivita nízka - či už pre chronický stres, vyčerpanie, poruchy spánku alebo dlhodobú psychickú záťaž - nervový systém zostáva nadmerne excitovaný.

Mozog je zahltený signálmi, nedokáže ich správne triediť a reaguje prehnane. Výsledkom je stav, ktorý ľudia opisujú ako „vnútorný nepokoj“, „roztrasenosť“, „neviem sa vypnúť“, ale aj ako náhle telesné symptómy bez zjavnej príčiny.

Digitálna stimulácia

Ľudský mozog nebol vyvinutý na nepretržitý príval nových podnetov. Dnešný svet je pravým opakom.

Smartfóny, sociálne siete, správy, notifikácie, videá, reels, titulky, konflikty, politika, emócie - mozog vidí každú sekundu niečo nové.

Z neurobiologického pohľadu ide o neustálu excitáciu nervového systému, predovšetkým sympatickej (pohotovostnej) vetvy.

Človek má pocit, že oddychuje, no nervový systém v skutočnosti pracuje na plné obrátky.

To vysvetľuje, prečo po dlhom sledovaní mobilu cítime nepokoj, nie úľavu, zhoršuje sa spánok a schopnosť vypnúť myšlienky, rastie úzkosť, podráždenosť, tlak v hrudi, a prečo sa psychická únava často mieša s fyzickými symptómami.

Regenerácia nervovej sústavy

Mnohí ľudia si myslia, že regenerácia sa týka len svalov. V skutočnosti však nervová sústava potrebuje oddych rovnako, ak nie viac.

Pretrénovanie často nevzniká preto, že by svaly nezvládali záťaž, ale preto, že nervový systém je dlhodobo preťažený. Výsledkom je pokles výkonu a strata chuti trénovať.

Únava nervovej sústavy sa prejavuje aj zhoršenou koordináciou, častejšími chybami v technike a pocitom, že telo nereaguje tak, ako by malo.

Typickými signálmi preťaženia nervovej sústavy sú pokles motivácie, podráždenosť, horší spánok a znížený výkon aj pri bežnej záťaži.

Kvalitný spánok, dni voľna a správna výživa sú preto kľúčové nielen pre svaly, ale najmä pre nervový systém.

Možné poruchy nervového systému a varovné príznaky

Nervový systém môžu ovplyvniť mnohé stavy a poruchy. Niektoré z nich sú spôsobené zranením alebo genetikou.

V niektorých prípadoch dochádza k poškodeniu nervov, čo vedie k prerušeniam odosielania a prijímania správ. Poranenie nervu teda môže spôsobiť rôzne symptómy, vrátane necitlivosti, bolesti a pocitu mravčenia.

• Niekoľko infekcií, rakoviny a autoimunitné ochorenia, vrátane cukrovky, lupusu a reumatoidnej artritídy, môže spôsobiť problémy s nervovým systémom.
• Diabetes môže mať za následok neuropatiu súvisiacu s cukrovkou a zdravotný stav tzv. roztrúsená skleróza napáda myelín v centrálnom nervovom systéme.
• Mŕtvica sa vyskytuje, keď sú krvné cievy zablokované alebo neočakávane prasknuté.
• Trauma v dôsledku nehody môže rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať nervy alebo zraniť mozog.
• Zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť funkciu nervu.
• Určité látky, ako napríklad chemoterapeutické lieky, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky spôsobujú poškodenie nervov.
• Nervový signál sa môže spomaliť, keď človek starne.

Bežné príznaky

• Konštantný a náhly nástup a bolesť hlavy
• Bolesť hlavy, ktorá sa cíti inak
• Pocit mravčenia a strata citu
• Strata a slabosť svalovej sily
• Strata zraku alebo dvojité videnie
• Strata pamäte
• Znížená duševná schopnosť
• Nedostatok koordinácie
• Otrasy a záchvaty
• Bolesti chrbta, ktoré vyžarujú do chodidiel, prstov alebo iných častí tela
• Ubúdanie svalov a nezmyselná reč
• Zhoršenie vyjadrovania a porozumenia
• Zmeny v správaní

Vyššie uvedené príznaky môžu byť tiež podobné iným zdravotným stavom alebo problémom.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak si človek všimne náhle zmeny, vrátane straty koordinácie alebo silnej svalovej slabosti, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Osoba by mala tiež okamžite kontaktovať svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo ísť do nemocnice, ak zaznamená problémy vo vízii, ťažké bolesti hlavy, nesprávnu reč, pocit necitlivosti, brnenia alebo straty citlivosti v rukách alebo nohách, časté chvenie alebo tiky, zmeny v správaní alebo stratu koordinácie a svalového pohybu.

Čo môže podporiť zdravé dozrievanie nervového systému

Prakticky to znamená naučiť sa zastavovať - nie raz za rok na dovolenke, ale denne.

Krátke prechádzky bez slúchadiel, vedomé dýchanie, ticho bez obrazovky. Z biologického hľadiska tým vysielame mozgu jednoduchý signál: prostredie je bezpečné.

Pravidelný čas zaspávania, ranné denné svetlo a rešpektovanie biologického rytmu nie sú ezoterika - sú to neurochemické páky.

Výživa sama o sebe nestačí, ale bez nej to tiež nejde.

Všetky neurovývinové a neurostimulačné prístupy sú nefarmakologické, neinvazívne a spočívajú vo fyzickom cvičení alebo počúvaní upravenej hudby.

tags: #dozrievanie #nervoveho #systemu