EMG vyšetrenie patrí medzi najdôležitejšie metódy pri podozrení na syndróm karpálneho tunela, pretože objektívne hodnotí vedenie stredového nervu cez zápästie a pomáha určiť závažnosť jeho útlaku. Klinické príznaky môžu na karpálny tunel poukazovať, no na jednoznačné potvrdenie a určenie závažnosti je potrebné objektívne meranie.
Syndróm karpálneho tunela patrí medzi najčastejšie útlakové poškodenia nervov. Vzniká, keď je stredový nerv (nervus medianus) stlačený v úzkom kanáli na zápästí, čo vedie k tŕpnutiu, brneniu a slabosti ruky. Práve EMG spoľahlivo odlíši karpálny tunel od iných príčin tŕpnutia - napríklad od ťažkostí vychádzajúcich z krčnej chrbtice alebo od polyneuropatie.
Čo je syndróm karpálneho tunela
Karpálny tunel je úzky kanál na dlaňovej strane zápästia, cez ktorý prechádza nervus medianus (stredový nerv) spolu so šľachami. Keď sa priestor v tuneli zúži alebo obsah zväčší, nerv je stláčaný a jeho funkcia sa postupne zhoršuje. Hovoríme o útlakovej (kompresívnej) neuropatii.
Stredový nerv zásobuje palec, ukazovák, prostredník a časť prstenníka, preto sa ťažkosti objavujú práve v týchto prstoch. Ochorenie sa najčastejšie rozvíja pri jednostrannom preťažení rúk, ale aj pri cukrovke, ochoreniach štítnej žľazy alebo v tehotenstve. Typický je nočný nástup ťažkostí.
Aké príznaky môžu viesť k EMG vyšetreniu
Najčastejšie ide o brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby (tiky), svalovú bolesť alebo slabosť, až paralýzu končatín. Pri syndróme karpálneho tunela sa ťažkosti typicky sústreďujú do oblasti palca, ukazováka, prostredníka a priľahlej časti prstenníka.
- Brnenie v prstoch
- Pálenie v prstoch
- Bolesť zápästia, lakťov, rúk
- Slabosť ruky
- Nočný nástup alebo zhoršovanie ťažkostí
- Znížená citlivosť v oblasti zásobovanej stredovým nervom
Meranie elektrickej aktivity svalov vyšetrovaného pomáha poodhaliť príčinu ich oslabenia, ochrnutia alebo príčinu mimovoľných zášklbov svalstva. EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia.
Čo je EMG vyšetrenie
Elektromyografia (EMG) patrí medzi bežné neurofyziologické metódy. Základom vyšetrenia je stimulácia nervu a registrácia potenciálu. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.
Elektromyografia (EMG) je diagnostická metóda, ktorá slúži na zachytenie elektrickej aktivity svalov tela a tým pádom zhodnotí ich inerváciu (stav nervového zásobenia). Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy.
Výsledky informujú o funkčnosti a stave centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému, nervovo-svalového prenosu a svalov. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké.
Prečo sa EMG používa pri karpálnom tuneli
Zlatým štandardom je EMG vyšetrenie, ktoré presne zmeria vedenie stredového nervu cez zápästie a určí, ako závažne je nerv utláčaný. Pri vyšetrení sa hodnotí, či je vedenie nervovým vzruchom spomalené, aká je odpoveď nervu a či výsledky zodpovedajú útlaku v oblasti karpálneho tunela.
EMG pomáha určiť, či došlo k poškodeniu nervov, svalov alebo spojenia medzi nimi, a tým umožňuje lekárom zvoliť vhodnú liečbu. Vyšetrenie môže potvrdiť alebo vyvrátiť syndróm karpálneho tunela a pomôcť pri rozhodovaní o ďalšom postupe.
| Čo EMG hodnotí | Význam pri karpálnom tuneli |
|---|---|
| Vedenie stredového nervu | Posúdenie, či je vzruch cez zápästie spomalený |
| Funkciu periférnych nervov | Odlíšenie lokálneho útlaku od iného poškodenia nervu |
| Závažnosť poškodenia | Určenie rozsahu útlaku nervus medianus |
| Elektrickú aktivitu svalov | Posúdenie následkov poruchy nervového zásobenia |
Ako EMG funguje
Každý zdravý človek ovláda prácu svojich svalov pomocou nervov, sval a jeho nervy spolu vytvárajú neoddeliteľný tím. Ich správna funkcia môže byť poškodená úrazom, nadmerným tlakom, zápalom, toxickými látkami alebo niektorou z vrodených vývojových chýb.
Svaly ľudského tela fungujú na základe príkazov z centrálnej nervovej sústavy (mozgu a miechy), ktorá pomocou nervov im odovzdáva informácie. Nervy vedú signály, ktoré sa podobajú elektrickým impulzom.
Keď sa signál - vzruch dostane až na miesto kontaktu so svalstvom (toto miesto sa nazýva nervovosvalová platnička), zmení sa elektrická rovnováha vo svalových bunkách a vznikne sťah svalstva, teda tým aj určitý pohyb časti tela.
Elektromyografia = EMG odhalí prítomnosť, umiestnenie a rozsah takéhoto poškodenia. Vďaka signálom, ktoré EMG prístroj prekladá do reči grafov a čísel, lekár veľmi presne a pomerne rýchlo stanoví diagnózu.
Typy EMG vyšetrenia
Stimulačné EMG
Stimulačné EMG - vyšetrenie vodivosti motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov pomocou elektród prikladaných na kožu. Pri vodivostných štúdiách prebieha stimulácia nervu elektrickým stimulom a zaznamenáva sa odpoveď nervu alebo svalu.
Najčastejšie robíme vodivostné štúdie - to znamená, že zisťujeme ako sa vzruch, ktorý vyprovokujeme stimuláciou nervu, šíri, či je zachovaná rýchlosť vedenia vzruchu a iné charakteristiky, ktoré získame snímaním odpovede na stimuláciu zo svalu, ktorý je vyšetrovaným nervom zásobený.
Ihlové EMG
Ihlové EMG - pomocou ihlových elektród. Pri ihlovej EMG, kedy sa v podstate pichá tenká ihla do viacerých svalov za účelom posúdenia stavu svalovej hmoty, už ide o bolestivejší proces.
Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite.
Ako prebieha EMG karpálneho kanála
Vyšetrenie začíname vstupným neurologickým vyšetrením - 30-minútovou konzultáciou s anamnézou a klinickými testami citlivosti a sily ruky. Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ.
Ľahnete si na lôžko, alebo sadnete do sklopeného kresla. Lekár vám vydezinfikuje kožu a následne na dané miesto umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či vaše motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály.
Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy (stimulačná alebo vstupná elektróda, prijímacia elektróda), pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti. Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzajú slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachycuje odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom.
Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG. Po skončení vyšetrenia lekár elektródy z kože odoberie.
Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú vám lekár vsunie priamo do svalového tkaniva (nebojte sa, predtým ju dezinfikuje). Po vyšetrení lekár ihlu vyberie.
Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do vašich nervov slabé elektrické signály. Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti.
STREDNÝ MOTOR S F VLNOU
Je EMG vyšetrenie bolestivé
Samotné vyšetrenie je bezbolestné, použitý elektrický prúd vyšetrovaný necíti a vyšetrovacie elektródy - ihly sú veľmi tenké. Nepríjemne môžu na pacienta pôsobiť vyvolané zášklby svalov pri ich stimulácii počas vyšetrovania.
Pri vodivostných štúdiách prebieha stimulácia nervu elektrickým stimulom, čo, samozrejme, nie je veľmi prijemné, ale je pacientmi dosť dobre tolerované. Pri ihlovej EMG môžete cítiť mierne nepohodlie, alebo miernu bolesť.
Pri EMG vyšetrení tremoru však snímame len aktivitu svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta.
Príprava na EMG karpálneho kanála
EMG vyšetrenie sa realizuje väčšinou na lôžku a nevyžaduje od pacienta zvláštnu prípravu. Môžete normálne jesť, piť a užívať bežné lieky.
- Pred vyšetrením nefajčite.
- Na pokožku rúk a nôh neaplikujte oleje, krémy ani masti.
- Zvoľte pohodlné a voľnejšie oblečenie, aby mal lekár ľahší prístup k vyšetrovanému miestu.
- Počas vyšetrenia udržiavajte končatiny v teple.
- Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi.
- Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch.
Odporúča sa pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy. Minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite, nepite kofeínové a energetické nápoje, doma sa dôkladne umyte, ale nepoužívajte žiadne krémy.
Ak ráno užívate lieky na upokojenie, alebo magnézium, v deň vyšetrenia ich vynechajte. Pacienti, ktorí podstupujú vodivostné štúdie zamerané na tetániu, majú dodržať osobitné pokyny vyšetrujúceho pracoviska týkajúce sa vysadenia horčíka alebo vápnika.
Kedy treba EMG odložiť alebo osobitne konzultovať
Relatívnou kontraindikáciou stimulačnej EMG je kardiostimulátor. Pacient preto musí ešte pred tým konzultovať vyšetrenie s kardiológom. Na EMG vyšetrenie preto príde už so správou od kardiológa s povolením EMG vyšetrenia.
Dôležité je tiež oboznámiť lekára s aj tým, že máte v tele defibrilátor či iné cudzie teleso. Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí.
Ihlová EMG je relatívne kontraindikovaná pacientom s antikoalugačnou terapiou. V takýchto prípadoch je postup individuálny podľa stavu pacienta, vzniku modriny, krvnej podliatiny a pod.
Vyšetrenie nie je možné uskutočniť pri infekciách alebo kožných ochoreniach v mieste elektród. Pri výrazných opuchoch končatín je povrchové EMG obmedzené a pri užívaní antikoagulačnej liečby, napríklad Warfarin, Eliquis alebo Pradaxa, je ihlové EMG obmedzené.
Čo môže pacient cítiť po vyšetrení
Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní.
V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravčenie, podliatiny, opuchy na miestach vpichu ihly. V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom.
Po EMG nie je potrebný špeciálny režim - môžete sa vrátiť k bežnej aktivite. Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch - môžete pokračovať vo svojom bežnom programe.
Kedy sú výsledky EMG dostupné
Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť. Výsledok je dostupný ihneď po skončení vyšetrenia.
Ak vám EMG odporučil iný lekár, ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho. Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie.
Čo môžu výsledky ukázať
Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy - amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.
Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svalov v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, resp. poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal (spôsobený poranením).
EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia. Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy.
Ďalšie ochorenia, pri ktorých sa EMG využíva
EMG vyšetrenie sa využíva na diagnostiku viacerých ochorení nervov a svalov. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké.
- syndróm karpálneho tunela a iné úžinové syndrómy
- diabetická neuropatia a iné formy polyneuropatie
- poškodenie nervu po úraze alebo útlaku
- myopatie a svalová dystrofia
- myasténia gravis a poruchy nervovo-svalového prenosu
- radikulopatia pri výhreze platničky
- amyotrofická laterálna skleróza a iné poruchy motorických neurónov
- periférna lézia tvárového nervu v indikovaných prípadoch
- tetánia alebo zvýšená neuromuskulárna dráždivosť
- poranenie nervu spôsobené úrazom
- určenie typu trasu
Úžinové syndrómy však postihujú horné aj dolné končatiny. Pacienti na vyšetrenie často prichádzajú aj s ochoreniami nervovo-svalového prenosu, najčastejšie s ochorením myastenia gravis, ale aj s myopatiami a tiež pri potrebe určenia typu trasu.
EMG vyšetrenie dokáže potvrdiť alebo vyvrátiť aj novodobý fenomén zvaný tetánia. Pri EMG vyšetrení tremoru sa snažíme zachytiť frekvenciu trasu a posúdiť druh trasu za použitia viacerých skúšok.
Úloha neurológa
Vyšetrenie indikuje a vykonáva neurológ. Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ.
Na EMG vyšetrenie je potrebné priniesť žiadanku od odborného lekára, ktorá jasne definuje dôvod a cieľ vyšetrenia. Na základe nej neurológ zvolí najvhodnejší typ vyšetrenia pre vaše ťažkosti.
EMG vyšetrenie realizujeme jedine v rámci diagnostického bloku. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.
Pri pretrvávajúcom tŕpnutí, brnení, bolesti alebo slabosti ruky je vhodné neurologické vyšetrenie, ktoré určí, či je EMG karpálneho kanála potrebné a aký rozsah vyšetrenia je primeraný.