EMG norma výsledkov pri syndróme karpálneho tunela

EMG vyšetrenie pri syndróme karpálneho tunela posudzuje, ako rýchlo a účinne vedie nerv vzruch v oblasti zápästia, a pomáha určiť prítomnosť, závažnosť, rozsah i lokalizáciu útlaku nervu. Samotný výsledok sa nehodnotí podľa jedného univerzálneho čísla, pretože normálne hodnoty závisia od vyšetrovaného nervu, použitej metodiky, teploty končatiny, veku pacienta a referenčných hodnôt konkrétneho laboratória.

Pri štúdii nervového vedenia sa sledujú najmä rýchlosť vedenia signálu, amplitúda odpovede a latencia, teda čas medzi podráždením nervu a jeho odpoveďou. Pri podozrení na syndróm karpálneho tunela sa porovnáva najmä vedenie v oblasti zápästia a ruky, často aj s druhou končatinou alebo s iným nervom.

Čo je EMG a prečo sa používa pri karpálnom tuneli

Elektromyografia (EMG) patrí medzi bežné neurofyziologické metódy. Základom vyšetrenia je stimulácia nervu a registrácia potenciálu. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.

EMG, alebo tiež elektromyografia, je známa a spoľahlivá diagnostická metóda, ktorá má za úlohu preveriť stav elektrickej aktivity svalov a periférnych nervov. Elektromyografia je vyšetrenie zachytávajúce elektrickú aktivitu svalov. Overuje sa ich stav a správne nervové zásobovanie = inervácia.

Výsledky informujú o funkčnosti a stave centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému, nervovo-svalového prenosu a svalov. EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia.

Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy. Práve takto lekári odhalia mnoho nervových a svalových porúch, alebo ich kombinácie.

Každý zdravý človek ovláda prácu svojich svalov pomocou nervov, sval a jeho nervy spolu vytvárajú neoddeliteľný tím. Ich správna funkcia môže byť poškodená úrazom, nadmerným tlakom, zápalom, toxickými látkami alebo niektorou z vrodených vývojových chýb.

Čo je syndróm karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela je najčastejším príkladom úžinového syndrómu v oblasti zápästia. Najčastejšie sa takáto kompresia vyskytuje v oblasti zápästia a pacienti ju poznajú ako syndróm karpálneho tunela.

Pri syndróme karpálneho tunela dochádza k útlaku nervu v úzkom priestore zápästia. Ak cítite brnenie, mravenčenie alebo bolesť v prstoch a dlani, predovšetkým v noci, EMG pomôže zistiť závažnosť útlaku nervu a ako je postihnutie rozsiahle.

Typické príznaky

• Brnenie v prstoch
• Pálenie v prstoch
• Bolesť zápästia, lakťov, rúk
• Stuhnutosť, bolesť či slabosť svalov

Brnenie, necitlivosť, bolesť a slabosť môžu byť prejavom útlaku periférneho nervu, ale podobné ťažkosti môžu vzniknúť aj pri poškodení nervového koreňa, polyneuropatii alebo ochorení svalov. Preto sa výsledok EMG vždy posudzuje spolu s príznakmi a neurologickým nálezom.

Aké časti EMG sa pri karpálnom tuneli používajú

EMG vyšetrenie sa realizuje jedine v rámci diagnostického bloku. Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ.

1. Stimulačné EMG - vyšetrenie vodivosti motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov pomocou elektród prikladaných na kožu.
2. Ihlové EMG - pomocou ihlových elektród.

Pri karpálnom tuneli je zásadná najmä štúdia nervového vedenia, ktorá pomocou malých elektród priložených na kožu meria rýchlosť a silu elektrických signálov prechádzajúcich nervami. Ihlová elektromyografia využíva tenkú ihlovú elektródu zavedenú priamo do svalu k meraniu, ako sval reaguje v pokoji i pri pohybe.

Pri vodivostných štúdiách prebieha stimulácia nervu elektrickým stimulom, čo, samozrejme, nie je veľmi prijemné, ale je pacientmi dosť dobre tolerované. Pri EMG vyšetrení tremoru však snímame len aktivitu svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta.

Normálne hodnoty pri EMG a štúdii nervového vedenia

Normálne výsledky znamenajú, že svaly vykazujú pravidelnú elektrickú aktivitu v pokoji a počas kontrakcie. Nie sú prítomné žiadne neobvyklé hroty, ostré vlny alebo nadmerné elektrické výboje.

Pri štúdii nervového vedenia sa hodnotí viacero parametrov. Normálne hodnoty sa líšia podľa vyšetreného nervu a parametra, preto konkrétne referenčné rozpätie uvádza laboratórium v samotnom výsledku.

Rýchlosť vedenia u motorických nervov býva 50-70 m/s. Rýchlosť vedenia u senzitivných nervov býva 60-70 m/s.

Uvedené hodnoty sú iba orientačné a nemožno ich použiť ako samostatnú hranicu na potvrdenie alebo vylúčenie karpálneho tunela. Výsledky hodnotí vždy skúsený lekár v súvislosti s vaším klinickým nálezom.

Rýchlosť vedenia

Rýchlosť vedenia signálu sa pri štúdii nervového vedenia obvykle pohybuje medzi 50-70 m/s pre motorické nervy a 60-70 m/s pre senzitivné nervy. Odchýlky od normálnych hodnôt môžu naznačovať rôzne typy poškodenia.

Znížená rýchlosť vedenia môže indikovať demyelinizačnú neuropatiu, teda poruchu obalu nervu. Pri lokálnom útlaku v karpálnom tuneli môže byť vedenie nervu v oblasti zápästia spomalené v porovnaní s príslušnými referenčnými hodnotami alebo s druhou stranou.

Amplitúda odpovede

Amplitúda je výkyv odpovede. Normálne hodnoty sa líšia podľa vyšetreného nervu, ale všeobecne by mali byť symetrické na oboch stranách tela.

Znížená amplitúda často súvisí s axonálnou neuropatiou alebo svalovou atrofiou, teda s poškodením samotného nervového vlákna a stratou svalovej hmoty. Pri hodnotení karpálneho tunela sa preto amplitúda neposudzuje oddelene od rýchlosti vedenia, latencie a klinického obrazu.

Latencia

Latencia je doba medzi podráždením nervu a jeho odpoveďou. Normálne hodnoty závisia od dĺžky nervu a veku pacienta.

Predĺžená latencia znamená, že odpoveď nervu prichádza neskôr. Pri podozrení na karpálny tunel môže predĺžená senzitívna alebo motorická latencia podporovať nález útlaku nervu v oblasti zápästia.

Ako sa interpretuje výsledok pri karpálnom tuneli

Pri karpálnom tuneli sa lekár nespolieha na jedinú nameranú hodnotu. Posudzuje súbor parametrov, porovnáva jednotlivé úseky nervu a prihliada na príznaky, neurologické vyšetrenie a celkový zdravotný stav pacienta.

EMG pomáha zistiť závažnosť útlaku nervu a ako je postihnutie rozsiahle. EMG nálezy pomáhajú rozlíšiť medzi neuropatiou a myopatiou, určiť typ a rozsah nervového alebo svalového poškodenia a sledovať progresiu onemocnenia alebo účinnosť liečby v čase.

V mnohých prípadoch sa EMG vykonáva spolu so štúdiami nervového vedenia (NCS), ktoré merajú, ako dobre a ako rýchlo nervy prenášajú elektrické signály. Spoločne tieto testy poskytujú komplexný obraz o zdraví svalov a nervov a pomáhajú diagnostikovať rôzne stavy.

Najčastejšie robíme vodivostné štúdie - to znamená, že zisťujeme ako sa vzruch, ktorý vyprovokujeme stimuláciou nervu, šíri, či je zachovaná rýchlosť vedenia vzruchu a iné charakteristiky, ktoré získame snímaním odpovede na stimuláciu zo svalu, ktorý je vyšetrovaným nervom zásobený.

Čo môže znamenať abnormálny nález

Znížená rýchlosť vedenia môže indikovať demyelinizačnú neuropatiu, zatiaľ čo znížená amplitúda často súvisí s axonálnou neuropatiou alebo svalovou atrofiou. Abnormálna spontánna aktivita môže naznačovať denerváciu svalu alebo primárne svalové ochorenie.

Fibrilácie sú spontánne svalové kontrakcie naznačujúce poškodenie nervov alebo denerváciu. Spontánna aktivita je nezvyčajná elektrická aktivita v pokoji naznačujúca poškodenie svalov alebo nervov.

Potenciály motorovej jednotky môžu byť pri ochorení svalu alebo nervu abnormálne. Pomalé elektrické impulzy môžu naznačovať kompresiu nervov alebo demyelinizáciu.

Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy - amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.

Stupne závažnosti karpálneho tunela

Výsledok EMG môže okrem potvrdenia útlaku pomôcť zaradiť nález podľa závažnosti. Presné názvy stupňov a kritériá sa medzi pracoviskami môžu líšiť, pretože vychádzajú z použitých referenčných hodnôt a z celkového elektrofyziologického obrazu.

• Ľahký nález môže znamenať najmä zmeny v senzitívnom vedení nervu pri zachovanom motorickom vedení.
• Stredne závažný nález môže zahŕňať zmeny v senzitívnom aj motorickom vedení.
• Ťažký nález môže byť spojený s výrazným spomalením vedenia, nízkou amplitúdou odpovede alebo známkami poškodenia nervových vlákien a svalového zásobenia.

Presné zaradenie závisí od konkrétneho nervu, parametrov vyšetrenia, porovnania oboch strán a klinického nálezu. Samotná odchýlka jedného čísla ešte nemusí určovať celkovú závažnosť ochorenia.

Prečo sa normálne hodnoty líšia

Normálne hodnoty sa líšia podľa vyšetreného nervu a parametra. Výsledok môže ovplyvniť vek pacienta, dĺžka nervu, teplota končatiny a technické podmienky merania.

Pri vodivostných štúdiách sa odporúča udržiavať končatiny v teple. Chlad končatiny môže ovplyvniť vedenie nervového vzruchu a sťažiť porovnanie výsledku s referenčnými hodnotami.

Naměřené hodnoty sa vždy posudzujú v kontexte s príznakmi a celkovým zdravotným stavom pacienta. EMG je vo všeobecnosti presné pri diagnostike neuromuskulárnych stavov, aj keď výsledky sa musia interpretovať v spojení s vašou anamnézou a príznakmi.

Kedy sa EMG pri podozrení na karpálny tunel odporúča

Vyšetrenie je určené primárne pre pacientov, u ktorých má neurológ podozrenie na úžinové syndrómy alebo kompresiu nervu. Úžinové syndrómy však postihujú horné aj dolné končatiny.

Najmä vtedy, ak máte príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, resp. choroby. Najčastejšie je to brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby, svalová bolesť alebo slabosť, až paralýza končatín.

Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov alebo nervových koreňov pri hernii disku, alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.

EMG vyšetrenie obvykle nebýva prvým krokom k odhaleniu problému. Prichádza na rad až vo chvíli, keď lekár najprv zhodnotí klinické príznaky, vykoná fyzikálne vyšetrenie a prípadne indikuje ďalšie testy, ako sú krvné rozbory alebo vyšetrenie pomocou zobrazovacích metód.

Ako sa na EMG pripraviť

EMG vyšetrenie sa realizuje väčšinou na lôžku a nevyžaduje od pacienta zvláštnu prípravu. Môžete normálne jesť, piť a užívať bežné lieky.

Pred samotným EMG vyšetrením nie je nutná žiadna špeciálna príprava, môžete normálne jesť, piť a užívať svoje bežné lieky. Pôst sa vo všeobecnosti nevyžaduje, ale dodržujte špecifické pokyny od svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

• Pred vyšetrením sa normálne umyte, ale na oblasť vyšetrenia nepoužívajte telový krém, olej ani pleťové mlieko.
• Vezmite si pohodlné a voľné oblečenie, ktoré uľahčí prístup k vyšetrovanému miestu.
• Pri vodivostných štúdiách udržiavajte končatiny v teple.
• Informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, voľnopredajných liekoch a bylinných doplnkoch.
• Nezabudnite informovať lekára najmä o liekoch na zrážanlivosť krvi.
• Ak máte kardiostimulátor alebo implantovaný defibrilátor, opäť to nezamlčte.

Odporúča sa pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy. Niektoré pokyny odporúčajú vyhnúť sa kofeínu alebo iným stimulantom pred testom, preto sa riaďte konkrétnymi pokynmi pracoviska a lekára.

Ak ráno užívate lieky na upokojenie, alebo magnézium, v deň vyšetrenia ich vynechajte. Akékoľvek vynechanie lieku však vopred konzultujte s lekárom, ktorý vyšetrenie indikoval alebo vykonáva.

Kontraindikácie a situácie vyžadujúce opatrnosť

Relatívnou kontraindikáciou stimulačnej EMG je kardiostimulátor. Pacient preto musí ešte pred tým konzultovať vyšetrenie s kardiológom.

Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí.

Dôležité je tiež oboznámiť lekára s tým, že máte v tele defibrilátor či iné cudzie teleso. Ihlová EMG je relatívne kontraindikovaná pacientom s antikoagulačnou terapiou.

V takýchto prípadoch je postup individuálny podľa stavu pacienta, vzniku modriny, krvnej podliatiny a pod. Opatrnosť je potrebná aj pri poruchách zrážania krvi, infekcii kože v mieste plánovaného vyšetrenia a v tehotenstve.

Ako EMG vyšetrenie prebieha

Ľahnete si na lôžko, alebo sadnete do sklopeného kresla. Lekár vám vydezinfikuje kožu a následne na dané miesto umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či vaše motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály.

Na kožu vám lekár umiestni povrchové elektródy, ktoré vysielajú krátke elektrické impulzy pomocou stimulačnej elektródy. Môžete cítiť mierne škubnutie alebo brnenie v stimulovanej oblasti. Prístroj zaznamenáva rýchlosť a silu nervových signálov.

Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do vašich nervov slabé elektrické signály. Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzaných slabých elektrických impulzov a prijímacia elektróda zachytáva odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom.

Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG. Elektrické signály generované svalom sa zobrazujú na obrazovke ako krivky a zaznamenávajú sa na ďalšiu analýzu.

Štúdia nervového vedenia

Štúdia nervového vedenia meria rýchlosť a silu elektrických signálov prechádzajúcich nervami. V mnohých prípadoch sa EMG vykonáva spolu s NCS.

Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy, stimulačná alebo vstupná elektróda a prijímacia elektróda, pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti.

Pri vyšetrovaní karpálneho tunela sa elektrické impulzy aplikujú na kožu v priebehu nervu a zaznamenáva sa odpoveď. Lekár následne vyhodnotí, či je zachovaná rýchlosť vedenia vzruchu a ďalšie charakteristiky odpovede.

Ihlová elektromyografia

Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú vám lekár vsunie priamo do svalového tkaniva.

Lekár dezinfikuje miesto vpichu a zavedie tenkú ihlovú elektródu do vyšetrovaného svalu. Môžete cítiť miernu bolesť pri vpichu, podobnú ako pri bežnej injekcii.

Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Lekár vás môže požiadať o mierne stiahnutie svalu a prístroj zaznamenáva jeho elektrickú aktivitu.

Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite. Môžete si všimnúť len reakcie svalu na impulz.

Bolí EMG vyšetrenie

Samotné vyšetrenie je bezbolestné, použitý elektrický prúd vyšetrovaný necíti a vyšetrovacie elektródy - ihly sú veľmi tenké. Nepríjemne môžu na pacienta pôsobiť vyvolané zášklby svalov pri ich stimulácii počas vyšetrovania.

Pri štúdii nervového vedenia môžete cítiť ľahké štípnutie, brnenie alebo mierne škubnutie. Pri ihlovej EMG môže byť vpich ihly vnímaný ako krátka bolesť podobná bežnej injekcii.

Väčšina pacientov popisuje vyšetrenie ako nepríjemné, ale dobre snesiteľné. Úroveň nepohodlia sa líši od človeka k človeku, ale zvyčajne trvá len krátky čas počas procedúry.

Ako dlho vyšetrenie trvá

Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti. Štandardné vyšetrenie trvá približne 30-60 minút.

Komplexnejšie vyšetrenie môže zabrať až 90 minút. Dĺžka EMG vyšetrenia sa odvíja od rozsahu a zložitosti, najmä od počtu vyšetrovaných svalov alebo nervov.

Čo znamená normálny a abnormálny výsledok

Normálny nález pri ihlovej časti znamená minimálnu elektrickú aktivitu v pokoji a koordinovanú aktivitu počas kontrakcie. Nemalo by dochádzať k abnormálnej spontánnej aktivite, ako sú fibrilácie alebo fascikulácie.

Normálne výsledky znamenajú, že svaly vykazujú pravidelnú elektrickú aktivitu v pokoji a počas kontrakcie. Nie sú prítomné žiadne neobvyklé hroty, ostré vlny alebo nadmerné elektrické výboje.

Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svaloch v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, respektíve poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal spôsobený poranením.

Abnormálne výsledky môžu naznačovať poškodenie svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia, neuropatia alebo kompresia nervov. Pri karpálnom tuneli môže nález poukázať na spomalenie vedenia nervu v oblasti zápästia.

Odchýlky od normálnych hodnôt môžu naznačovať rôzne typy poškodenia. Snížená rýchlosť vedenia môže indikovať demyelinizačnú neuropatiu, snížená amplitúda často súvisí s axonálnou neuropatiou alebo svalovou atrofiou a abnormálna spontánna aktivita môže naznačovať denerváciu svalu alebo primárne svalové ochorenie.

Kedy sú výsledky k dispozícii

Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť. Odchádzať budete s predbežnými výsledkami, detailná správa nasleduje neskôr.

Ak vám EMG odporučil iný lekár ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho. Výsledky sú zvyčajne k dispozícii v priebehu niekoľkých dní.

Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie. Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy.

Čo nasleduje po abnormálnom náleze

Ak sú výsledky abnormálne, váš lekár môže odporučiť následné testy, ako sú štúdie nervovej vodivosti, MRI alebo krvné testy, aby ďalej preskúmal základnú príčinu abnormality a naviedol liečbu.

Na potvrdenie diagnózy sa môžu odporučiť ďalšie diagnostické postupy, ako sú vyšetrenia magnetickou rezonanciou alebo krvné testy. Rentgenové vyšetrenie, ultrazvukové vyšetrenie alebo magnetická rezonancia sú v niektorých prípadoch vhodnou alternatívou alebo doplnkom k EMG.

Každý pacient je iný, a preto aj voľba vyšetrenia vždy závisí od konkrétnej situácie a rozhodnutia neurológa. Často je najefektívnejšia kombinácia niekoľkých metód na získanie komplexného obrazu o stave pacienta.

Obmedzenia EMG pri karpálnom tuneli

Vyhodnotenie EMG výsledkov vyžaduje značnú odbornosť. EMG má určité obmedzenia vrátane možnosti falošne negatívneho výsledku, najmä v časných štádiách niektorých ochorení.

Vyšetrenie nemusí vždy odhaliť veľmi jemné alebo začínajúce nervovosvalové poruchy. EMG je preto potrebné interpretovať spolu s anamnézou, príznakmi, klinickým vyšetrením a podľa potreby aj s inými diagnostickými metódami.

Riziká a režim po vyšetrení

Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Môže sa objaviť mierne nepohodlie pri zavádzaní ihly, modrina alebo mierne riziko infekcie v mieste vpichu.

Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravenčenie, podliatiny alebo opuchy na miestach vpichu ihly.

Po EMG nie je potrebný špeciálny režim - môžete sa vrátiť k bežnej aktivite. Po teste môžete zvyčajne okamžite pokračovať v bežných činnostiach, hoci pri niektorých odporúčaniach sa odporúča vyhnúť sa ťažkej fyzickej aktivite deň alebo dva po teste.

V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom. Po teste môžete pociťovať miernu bolesť v testovaných svaloch, ktorá však zvyčajne ustúpi v priebehu niekoľkých hodín.

Často kladené otázky

Aké sú normálne hodnoty EMG?

Normálne hodnoty sa líšia podľa vyšetreného nervu a parametra. Napríklad rýchlosť vedenia u motorických nervov býva 50-70 m/s.

Výsledky hodnotí vždy skúsený lekár v súvislosti s vaším klinickým nálezom. Pri syndróme karpálneho tunela sa posudzuje najmä súbor hodnôt a rozdiely medzi jednotlivými úsekmi vedenia, nie jedno číslo izolovane.

Dokáže EMG potvrdiť karpálny tunel?

EMG vyšetrenie dokáže odhaliť karpálny tunel aj tetániu. EMG sa bežne používa na diagnostiku stavov, ako je syndróm karpálneho tunela, svalové poruchy a poranenia nervov.

Je EMG vyšetrenie bolestivé?

Pri štúdii nervového vedenia môžete cítiť ľahké štípnutie alebo brnenie. Pri ihlovej EMG môže byť vpich ihly vnímaný ako krátka bolesť, podobná bežnej injekcii.

Ako dlho trvá EMG vyšetrenie?

Procedúra zvyčajne trvá 30 až 60 minút v závislosti od počtu testovaných svalov alebo nervov. U zložitejších prípadov sa doba môže predĺžiť až na 90 minút.

Môžem po EMG ihneď odísť domov?

Áno, po EMG vyšetrení môžete spravidla ihneď odísť a vrátiť sa k bežným aktivitám. Vyšetrenie nevyžaduje sedáciu ani čas na zotavenie.

Môžem po vyšetrení šoférovať?

Áno, po teste môžete jazdiť, pretože si nevyžaduje sedáciu ani čas na zotavenie.

Čo znamená abnormálny výsledok?

Abnormálne výsledky môžu naznačovať poškodenie svalov alebo nervov, ako je svalová dystrofia, neuropatia alebo kompresia nervov. Pri karpálnom tuneli môže ísť o elektrofyziologické známky útlaku nervu v oblasti zápästia.

Sú pri EMG teste nejaké riziká?

Riziká sú minimálne, ale môžu zahŕňať mierne nepohodlie, modriny alebo zriedkavé infekcie v mieste vpichu ihly. Pri užívaní liekov na zníženie zrážanlivosti krvi môže byť zvýšené riziko drobného krvácania v mieste vpichu.

tags: #emg #norma #vysledkov #karpalneho #tunelu