Epifyzálna extraaxiálna cysta: význam nálezu, príznaky a vyšetrenie

Epifyzálna cysta je dutý patologický útvar naplnený tekutinou, ktorý sa nachádza v oblasti epifýzy, teda šišinky v mozgu. Cysty epifýzy sú väčšinou asymptomatické a často sa zistia náhodne pri magnetickej rezonancii mozgu vykonanej z iného dôvodu.

Väčšie cysty však môžu utláčať okolité štruktúry. Význam nálezu preto závisí najmä od veľkosti cysty, jej vzhľadu na zobrazovacích vyšetreniach, vzťahu k okolitým štruktúram a od toho, či spôsobuje neurologické príznaky.

Čo je epifýza

Epifýza, nazývaná aj šišinka, nadväzok mozgový, epiphysis cerebri alebo corpus pineale, je kužeľovitý nepárový útvar dlhý až 1 cm a široký 3-5 mm v najširšom mieste; váži približne 120 mg. Tvorí najväčšiu časť diencefalickej štruktúry nazývanej epithalamus.

Epifýza je pripevnená ku komisúre habenúl, kaudálne však zasahuje až medzi horné kolikuly mezencefala. Funkčne ide o endokrinnú žľazu.

Epifýza produkuje melatonín, derivát serotonínu, a podieľa sa tak na regulácii cirkadiánnych rytmov. Melatonín pôsobí ako špecifický hormón a zároveň ovplyvňuje a moduluje funkciu viacerých endokrinných žliaz.

Kde sa epifyzálna cysta nachádza

Epifýza sa nachádza v zadnej časti medzimozgu. Cysta epifýzy vzniká v jej oblasti a môže byť objavená pri vyšetrení mozgu magnetickou rezonanciou. Pri hodnotení je dôležité rozlíšiť jednoduchú cystu od iných lézií v oblasti epifýzy, najmä od nádorov a výrazných kalcifikácií.

Termín „extraaxiálna“ označuje útvar uložený mimo samotného mozgového parenchýmu. Pri náleze cysty v oblasti epifýzy je však rozhodujúci presný opis na magnetickej rezonancii a posúdenie rádiológom alebo neurológom.

Čo je cysta

Cysta je dutý patologický útvar s vlastnou výstelkou, vyplnený tekutinou, polotuhou alebo plynnou látkou. Cysty sa líšia veľkosťou od mikroskopických po veľmi veľké.

Veľmi veľké cysty môžu vytlačiť okolité orgány alebo štruktúry. Väčšina cýst je benígna, niektoré však môžu byť nádorové alebo prekancerózne. Cysta nie je normálnou súčasťou tkaniva, v ktorom sa nachádza, má zreteľnú membránu a je oddelená od susedného tkaniva.

Vonkajšia kapsulárna časť cysty sa nazýva stena cysty. Ak sa cysta naplní hnisom, ide o infikovanú cystu, ktorá sa mení na absces.

Ako často sa epifyzálne cysty vyskytujú

Cysty epifýzy sú pomerne častým náhodným nálezom pri vyšetreniach mozgu. Najčastejšie sa vyskytujú u mladých žien.

Epifyzálna cysta môže byť zistená napríklad pri magnetickej rezonancii vykonanej pre bolesti hlavy alebo migrénu, pričom samotná cysta nemusí byť príčinou ťažkostí.

Príznaky epifyzálnej cysty

Väčšina epifyzálnych cýst nespôsobuje žiadne príznaky. Človek o nej často nevie až do chvíle, keď sa objaví na magnetickej rezonancii vykonanej z iného dôvodu.

Príznaky a ich závažnosť závisia najmä od veľkosti cysty a od toho, či utláča okolité štruktúry. Väčšia cysta môže spôsobovať bolesti hlavy alebo iné neurologické ťažkosti.

Ak sa cysta vytvorí v oblasti mozgu, môže spôsobiť bolesti hlavy a ďalšie príznaky. Samotná prítomnosť cysty však ešte neznamená, že práve ona vyvoláva konkrétnu bolesť hlavy alebo poruchu videnia.

Bolesti hlavy

Bolesti hlavy môžu mať mnoho príčin a pri náhodne zistenej epifyzálnej cyste nemusia s týmto nálezom súvisieť. V praxi sa cysta často nájde pri vyšetrení pre migrény, hoci príčinou migrény nie je.

Bolesť hlavy môže súvisieť s menštruačným cyklom, náročnou prácou, stresom, problémami s krčnou chrbticou alebo stuhnutým krčným svalstvom. Po rehabilitácii, liekoch a zmene vankúša na ortopedický sa môžu bolesti výrazne zredukovať, ak ich príčinou sú práve tieto faktory.

Ťažkosti so zrakom

Pocit tlaku v očiach, svetelné fenomény alebo takzvaná očná migréna nemusia byť spôsobené epifyzálnou cystou. Pri nových alebo pretrvávajúcich zrakových ťažkostiach je vhodné absolvovať očné vyšetrenie.

Aj keď bolo očné vyšetrenie v minulosti v poriadku, pri nových príznakoch môže byť potrebné jeho zopakovanie. O príčinách porúch videnia rozhoduje klinické vyšetrenie a podľa potreby ďalšia diagnostika.

Príznaky pri útlaku okolitých štruktúr

Väčšie cysty môžu utláčať okolité štruktúry. Klinický význam preto závisí od toho, či cysta narúša priechod mozgovomiechového moku alebo ovplyvňuje štruktúry v blízkosti zrakových a okohybných dráh.

Pri podozrení na významný útlak alebo rast cysty je potrebné odborné neurologické a neurorádiologické posúdenie.

Prečo epifyzálna cysta vzniká

Presná príčina epifyzálnej cysty nemusí byť vždy známa. Cysty všeobecne môžu vzniknúť v dôsledku infekcie, nádoru, parazitov, poranenia, genetickej predispozície, chyby vo vývoji embrya, poruchy buniek alebo upchatia kanálikov, ktoré vedie k hromadeniu tekutiny.

Niektoré cysty môžu súvisieť aj s chronickými zápalovými stavmi. Pri epifyzálnej cyste však konkrétnu príčinu určuje najmä charakter nálezu na zobrazovacom vyšetrení.

Vývoj a stavba epifýzy

Epifýza vzniká ako výchlipka proliferáciou ependymových buniek v zadnej časti strešnej platničky diencefala približne v 7. týždni vývoja. V prednej časti sa bunky strešnej platničky podieľajú na vytvorení tela choroidea tretej mozgovej komory.

V tomto období vrastá do základu budúcej šišinky aj mezenchým. Približne okolo 14. týždňa alebo neskôr sa vyplní prázdny priestor v pôvodnom základe a bunky sa diferencujú na charakteristické elementy.

Na povrchu epifýzy je slabé väzivové puzdro, ktoré nadväzuje na pia mater. Z puzdra prenikajú do tela epifýzy tenké väzivové septá, ktoré rozdeľujú orgán na nepravidelné a neúplné lalôčiky tvorené trámcami.

Popri septách sa do epifýzy dostávajú cievy a nemyelinizované nervové vlákna. Bunky epifýzy možno rozdeliť na vlastné pinealocyty a intersticiálne neurogliové bunky typu astrocytov. Početne prevažujú pinealocyty.

Pinealocyty sú výrazne modifikované neuróny usporiadané do trámcov, medzi ktorými prebiehajú fenestrované kapiláry. Majú hviezdicovitý tvar a vysielajú početné cytoplazmatické výbežky s rozšírenými kyjovitými zakončeniami v blízkosti ciev.

V týchto rozšíreniach sa koncentrujú drobné elektrónovo denzné granuly. Pinealocyty produkujú melatonín. Intersticiálne gliové bunky majú takmer tyčinkovité jadrá, ktoré sa farbia výraznejšie, pretože obsahujú viac heterochromatínu.

Medzi pinealocytmi končia početné nemyelinizované axóny. Ich zakončenia môžu mať charakter špeciálnych synapsií. Nachádza sa v nich veľké množstvo vezikúl s noradrenalínom a bol v nich preukázaný aj serotonín.

Úloha epifýzy a melatonínu

Epifýza je producentom melatonínu, čím sa podieľa na regulácii cirkadiánnych rytmov. Sekrécia melatonínu kolíše počas 24 hodín, pretože je tlmená svetlom.

Melatonín ovplyvňuje rytmickú funkciu gonád a hypofýzy. Pozitívne ovplyvňuje produkciu rastového hormónu a rastových faktorov a zároveň moduluje funkciu viacerých endokrinných žliaz.

Od puberty dochádza v epifýze k degeneratívnym zmenám. Ubúda parenchým produkujúci melatonín, a preto s vekom klesá aj jeho tvorba. U starších ľudí predstavuje približne štvrtinu hodnoty nameranej v mladom veku.

Kalcifikácie epifýzy a mozgový piesok

Pre epifýzu sú typické kalcifikované, často lamelárne konkrementy nazývané mozgový piesok alebo acervulus cerebri. Konkrementy majú nepravidelný tvar a pozostávajú z látky neznámeho bielkovinového pôvodu.

Pri farbení hematoxylínom a eozínom sa farbia načerveno. Najmä na periférii často zložitých konkrementov sa postupne ukladajú soli vápnika, predovšetkým hydroxyapatit a uhličitan vápenatý. Takéto konkrementy získavajú fialový až modrý odtieň.

Počet zrniečok mozgového piesku s vekom narastá. Počas prvých desiatich rokov života sa nachádzajú približne v 12 % epifýz, zatiaľ čo u starších osôb približne v 70-80 %.

Kalcifikácie epifýzy a cysta epifýzy sú odlišné nálezy. Kalcifikovaný útvar predstavuje ukladanie vápenatých solí do bielkovinových konkrementov, zatiaľ čo cysta je dutý útvar vyplnený tekutinou.

Epifyzálna cysta na magnetickej rezonancii

Magnetická rezonancia je zobrazovacie vyšetrenie, pri ktorom sa cysta epifýzy často zachytí náhodne. V náleze sa hodnotí jej veľkosť, tvar, obsah, stena a vzťah k susedným štruktúram.

Vnútorné cysty často nespôsobujú žiadne príznaky a môžu zostať nepovšimnuté, kým sa nezachytia pomocou magnetickej rezonancie, počítačovej tomografie alebo ultrazvuku. Pri cyste epifýzy sa najčastejšie využíva magnetická rezonancia mozgu.

Nález cysty na magnetickej rezonancii ešte sám osebe nepreukazuje, že cysta spôsobuje bolesti hlavy, únavu, tlak za očami alebo zrakové fenomény. Lekár porovnáva obraz nálezu s klinickými príznakmi a posudzuje, či ide o typický nekomplikovaný cystický útvar.

Je epifyzálna cysta nebezpečná

Vo väčšine prípadov nie je epifyzálna cysta nebezpečná a nevyžaduje okamžitý zákrok. Cysty epifýzy sú väčšinou asymptomatické a mnohé z nich sa zistia náhodne.

Väčšia cysta však môže utláčať okolité štruktúry. Závažnosť preto nemožno posúdiť iba podľa slova „cysta“ v náleze, ale podľa jej veľkosti, vzhľadu a účinku na okolité časti mozgu.

Pri novej hrčke alebo inom podozrivom náleze je potrebné lekárske vyšetrenie, aby sa stanovila presná diagnóza a prípadná liečba.

Rozdiel medzi cystou a nádorom

Cysty nie sú to isté ako nádory. Väčšina cýst je benígna a vzniká v dôsledku blokád v prirodzených drenážnych systémoch tela. Niektoré cystické útvary však môžu byť súčasťou nádorov.

Medzi ochorenia epifýzy patria cysty, kalcifikácie a nádory. Nádory v oblasti epifýzy sú zriedkavé a môžu pochádzať zo zárodočných buniek alebo z parenchýmu epifýzy.

Nádory parenchýmu epifýzy

Nádory, ktoré vznikajú z buniek parenchýmu epifýzy, teda z pinealocytov, sa nazývajú pineocytóm a pineoblastóm. Pineocytóm je pomaly rastúci benígny nádor.

Pineoblastóm je rýchlo rastúci nádor vysokého stupňa malignity. Nádory vysokého stupňa sa vyskytujú u detí, zatiaľ čo lézie nízkeho stupňa postihujú častejšie dospelých.

Vysoko agresívny pineoblastóm sa často šíri mozgovomiechovým mokom. Pineocytómy sú veľmi diferencované lézie s oblasťami neuropilu, bunkami s malým okrúhlym jadrom a bez známok mitóz alebo nekrózy.

Nádory zo zárodočných buniek

Väčšina nádorov epifýzy pochádzajúcich zo zárodočných buniek má podobu germinómu, ktorý pripomína testikulárny seminom alebo ovariálny dysgerminóm.

Podľa diferenciácie zárodočných buniek sa môžu objaviť aj embryonálny karcinóm, choriokarcinóm a zriedkavo teratómy.

Nádory v oblasti epifýzy u detských pacientov sú spojené s predčasnou pubertou a hypertrofiou pohlavných žliaz. Tento mechanizmus sa odlišuje od bežnej malej epifyzálnej cysty, ktorá býva bez príznakov.

Kedy vyhľadať lekára

Odborné vyšetrenie je vhodné pri novej alebo zhoršujúcej sa bolesti hlavy, pretrvávajúcich poruchách videnia, opakovanom vracaní, výraznej ospalosti, poruchách vedomia alebo iných nových neurologických príznakoch.

Pri zrakových ťažkostiach môže byť potrebné očné vyšetrenie. Pri podozrení, že príznaky súvisia s nálezom v oblasti epifýzy, lekár môže odporučiť neurologické vyšetrenie a kontrolné zobrazovanie.

Samotná náhodne zistená cysta bez príznakov nemusí vysvetľovať bolesti hlavy. Do úvahy sa berú aj migréna, menštruačný cyklus, stres, náročná práca, ochorenia krčnej chrbtice a stuhnutie krčných svalov.

Liečba epifyzálnej cysty

Možnosti liečby cysty závisia od jej typu, umiestnenia, veľkosti a od stupňa nepohodlia, ktoré spôsobuje. Pri veľmi veľkých cystách, ktoré vyvolávajú príznaky, môže lekár odporučiť chirurgické odstránenie.

Niekedy sa cysta môže vypustiť alebo aspirovať zavedením ihly alebo katétra do jej dutiny. Ak cysta nie je ľahko dostupná, lekári môžu použiť rádiologické zobrazenie na presné vedenie ihly alebo katétra.

Ak existuje podozrenie, že cysta je nádorová, môže sa odporučiť chirurgické odstránenie, biopsia steny cysty alebo oboje. Pri epifyzálnej cyste sa však postup vždy určuje podľa výsledku zobrazovacieho vyšetrenia a klinického nálezu.

Mnohé cysty vznikajú v súvislosti s chronickým alebo základným ochorením. V takýchto prípadoch sa liečba zameriava na samotné ochorenie, nie iba na cystu.

Sledovanie nálezu

Pri cyste bez príznakov môže lekár zvoliť sledovanie. O potrebe kontrolnej magnetickej rezonancie rozhoduje podľa charakteru cysty, jej veľkosti a celkového klinického obrazu.

Ak sa nález nemení a nespôsobuje útlak okolitého tkaniva, často nie je potrebný chirurgický zákrok. Pri zmenách veľkosti, nejasnom vzhľade alebo nových príznakoch môže byť potrebné podrobnejšie vyšetrenie.

Čo si všímať pri náhodnom náleze

• veľkosť a presnú lokalizáciu cysty;
• opis jej vzhľadu na magnetickej rezonancii;
• vzťah cysty k okolitému tkanivu;
• prítomnosť alebo neprítomnosť útlaku okolitých štruktúr;
• či nález spôsobuje hydrocefalus alebo narušenie odtoku mozgovomiechového moku;
• či sa objavili nové alebo zhoršujúce sa neurologické príznaky;
• či sú bolesti hlavy spojené aj s inými známymi faktormi, napríklad stresom alebo krčnou chrbticou.

Epifyzálna cysta preto predstavuje najmä zobrazovací nález, ktorého význam sa posudzuje v súvislosti s príznakmi a výsledkami vyšetrení. Vo väčšine prípadov je nezhubná a asymptomatická, no väčšie alebo atypicky vyzerajúce útvary si môžu vyžadovať odborné sledovanie.

tags: #epifyza #pritomna #cysta #extraaxialne