Epilepsia, celiakia a nočné pomočovanie: možné súvislosti a dôležité príznaky

Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré poškodzuje sliznicu tenkého čreva po konzumácii lepku, zatiaľ čo epilepsia je neurologické ochorenie spôsobené abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Nočné pomočovanie môže byť pri epilepsii prejavom nočného epileptického záchvatu, no samo osebe ešte neznamená epilepsiu ani celiakiu.

Súvislosť medzi týmito stavmi je najvýraznejšia pri vzácnom Gobbiho syndróme, známom aj ako CEC syndróm, pri ktorom sa kombinujú celiakia, epileptické záchvaty a mozgové kalcifikácie. Pri opakovaných záchvatoch, nezvyčajných zrakových prejavoch, poruchách rastu, tráviacich ťažkostiach alebo novovzniknutom nočnom pomočovaní je potrebné lekárske vyšetrenie, často vrátane neurologickej a gastroenterologickej diagnostiky.

Celiakia a jej prejavy

Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje približne 1 % populácie. Vyskytuje sa u osôb s genetickou predispozíciou a je spôsobená neznášanlivosťou na lepok, proteín nachádzajúci sa v pšenici, raži a jačmeni.

Celiakia je autoimunitná porucha, pri ktorej imunitný systém napáda vlastné tkanivá tenkého čreva v reakcii na konzumáciu lepku. Tento útok vedie k zápalu a poškodeniu klkov v tenkom čreve, čo narúša vstrebávanie živín z potravy. Celiakia môže byť diagnostikovaná v akomkoľvek veku a bez liečby môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám.

Tráviace a celkové príznaky

Na celiakiu môžu poukazovať rôzne symptómy. Typické symptómy celiakie sú hnačky, strata hmotnosti, únava, nafúknuté brucho, bolesti brucha, nevoľnosť a u detí aj poruchy rastu.

Príznaky celiakie môžu byť rôznorodé a zahŕňajú:

• Gastrointestinálne problémy: hnačka, zápcha, nadúvanie, bolesti brucha a plynatosť.
• Neurologické a psychologické príznaky: depresia, úzkosť, migrény a únava.
• Kožné problémy: herpetiformná dermatitída, svrbivé kožné vyrážky.
• Výživové deficity: anémia, strata hmotnosti, osteoporóza a poruchy rastu u detí.
• Iné príznaky: bolesť kĺbov, afty v ústach, neplodnosť a opakujúce sa potraty.

V niektorých prípadoch sa vyskytujú aj symptómy mimo tráviaci trakt, napríklad nedostatok železa v dôsledku čoho vzniká anémia (chudokrvnosť), osteoporóza (lámavosť kostí), amenorea (absencia menštruácie), nedostatok vitamínov alebo minerálnych látok.

Niektorí ľudia môžu byť bezpríznakoví alebo majú len mierne symptómy, čo sťažuje diagnostiku. Celiakia nemusí byť vždy sprevádzaná výraznými tráviacimi ťažkosťami. Môže mať aj tzv. tichý alebo málo nápadný priebeh.

Neurologické príznaky celiakie

Aj iné ochorenia imunitného systému ako diabetes 1. typu a ochorenia štítnej žľazy, alebo aj neurologické ochorenia, napr. epilepsia, ataxia a neuropatie, môžu poukazovať na celiakiu. Symptómy sú natoľko rôznorodé, že sa celiakia rozdeľuje na rôzne klinické formy, ktoré pri diagnóze treba zvážiť.

Neurologický problém môže byť prvým dôvodom, prečo lekári začnú pátrať po celiakii. Takýto postup však neznamená, že epilepsia je vo väčšine prípadov spôsobená celiakiou; ide o jednu z možných, zriedkavých súvislostí, ktorú treba posudzovať v celkovom klinickom obraze.

Epilepsia a epileptický záchvat

Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa nevyprovokovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Tieto záchvaty sa môžu značne líšiť v type a závažnosti, od krátkych výpadkov vedomia až po kŕče celého tela.

Epilepsia je neurologická porucha (centrálneho nervového systému). V tomto prípade zhluk nervových buniek prítomných v mozgu dáva abnormálne signály a je ovplyvnený normálny vzorec neuronálnej aktivity. Mozgová aktivita sa stáva abnormálnou, čo spôsobuje obdobia nezvyčajného správania alebo záchvaty, svalové kŕče a niekedy stratu vedomia a pocitov.

Epilepsia je chronické neprenosné ochorenie mozgu postihujúce ľudí všetkých vekových kategórií. Ide o jedno z najbežnejších neurologických ochorení sveta.

• viac ako 50 miliónov ľudí na svete trpí epilepsiou
• viac ako 6 miliónov Európanov trpí epilepsiou

Na Slovensku žije s epilepsiou asi 68-tisíc osôb, pričom viac ako tretinu tvoria deti do 15 rokov. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pribudlo v roku 2020 na Slovensku viac ako 11-tisíc novodiagnostikovaných pacientov s týmto ochorením. Z nich bolo 6162 mužov a 4853 žien.

Kedy ide o epilepsiu

Jeden záchvat ešte automaticky neznamená, že máte epilepsiu. Epilepsia je ochorenie, pri ktorom má mozog dlhodobú zvýšenú náchylnosť na opakované záchvaty.

Epilepsia vám môže byť diagnostikovaná, ak:

• ste prekonali najmenej dva nevyprovokované záchvaty, medzi ktorými uplynulo viac ako 24 hodín,
• ste prekonali jeden nevyprovokovaný záchvat a riziko ďalšieho je počas nasledujúcich 10 rokov minimálne 60 %,
• máte diagnostikovaný konkrétny epileptický syndróm.

Vyššie riziko opakovania epizódy môže naznačovať nález typickej epileptickej aktivity na EEG alebo zmeny v mozgu zistené zobrazovacími vyšetreniami, napríklad magnetickou rezonanciou.

Čo je nevyprovokovaný záchvat

Nevyprovokovaný záchvat vznikne bez bezprostrednej dočasnej príčiny, ktorá by v danom momente vysvetľovala podráždenie mozgu. Za vyprovokovaný záchvat sa, naopak, považuje napríklad záchvat spôsobený:

• výrazne nízkou hladinou cukru alebo poruchou minerálov,
• akútnou infekciou či zápalom mozgu,
• čerstvým úrazom alebo mozgovou príhodou,
• náhlym vysadením alkoholu,
• horúčkou u malého dieťaťa, teda febrilnými kŕčmi.

Nočné pomočovanie a epilepsia

Uvoľnenie svalov môže sprevádzať únik moču alebo aj stolice. Mimovoľné močenie sa môže objaviť najmä pri generalizovanom tonicko-klonickom záchvate, ale jeho prítomnosť ani neprítomnosť sama osebe epilepsiu nepotvrdzuje ani nevylučuje.

Ak sa pomočovanie objavuje výlučne alebo opakovane počas spánku a zároveň sú prítomné ranná zmätenosť, poranenie jazyka, nevysvetliteľné bolesti svalov, odreniny, stopy po páde alebo nezvyčajná únava, môže ísť o prejav nočného záchvatu. Nočné pomočovanie však môže mať aj iné príčiny a vyžaduje si posúdenie podľa veku, doterajšieho vývoja a ďalších príznakov.

Pri tonicko-klonických záchvatoch môže byť prítomné hryzenie jazyka alebo pomočovanie. Po skončení záchvatu môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá.

U detí môže byť nočné pomočovanie bežným vývinovým problémom, ale ak sa objaví náhle po období suchých nocí, opakuje sa spolu s podozrivými nočnými epizódami alebo je sprevádzané dennými neurologickými prejavmi, je vhodné vyhľadať lekára.

Gobbiho syndróm: celiakia, epilepsia a mozgové kalcifikácie

Celiakia nemusí vždy zostať iba „v bruchu“. V zriedkavých prípadoch sa spája aj s neurologickými problémami.

Jedným z najpozoruhodnejších príkladov je Gobbiho syndróm, známy aj ako CEC syndróm (celiac disease, epilepsy and cerebral calcifications). Ide o mimoriadne vzácne ochorenie, pri ktorom sa kombinujú celiakia, epileptické záchvaty a mozgové kalcifikácie, teda vápenaté usadeniny v mozgovom tkanive.

Práve táto trojica je pre syndróm charakteristická. Gobbiho syndróm dostal názov podľa talianskeho neurológa Giuseppeho Gobbiho, ktorý sa problematike tejto nezvyčajnej kombinácie venoval. Už v roku 1992 bola v odbornom časopise The Lancet publikovaná práca opisujúca súvislosť medzi celiakiou, epilepsiou a mozgovými kalcifikáciami.

Podľa odbornej literatúry ide o vzácnu klinickú jednotku, pričom kalcifikácie sa typicky nachádzajú v zadných častiach mozgu, najmä v parieto-okcipitálnej oblasti. Epileptické záchvaty bývajú často fokálne a môžu vychádzať z okcipitálneho laloka.

Príznaky, ktoré môžu na syndróm upozorniť

Opakované epileptické záchvaty

Jedným z najdôležitejších prejavov sú epileptické záchvaty. Pri CEC syndróme bývajú často fokálne a v mnohých prípadoch súvisia s okcipitálnou oblasťou mozgu.

Odborný prehľad uvádza, že väčšina opísaných záchvatov pri tomto syndróme mala fokálny charakter. Záchvat pritom nemusí vždy vyzerať ako typické kŕče a strata vedomia.

Záblesky a poruchy videnia

Keďže záchvaty pri Gobbiho syndróme často súvisia s okcipitálnym lalokom, môžu sa prejavovať aj zrakovými príznakmi. Človek môže napríklad krátko vidieť záblesky, farebné tvary alebo svetelné obrazce.

Môže sa objaviť aj dočasné zhoršenie videnia, výpadok časti zorného poľa či zložitejšie zrakové vnemy. Práve vizuálne prejavy patria medzi charakteristické príznaky okcipitálnych záchvatov.

Takýto príznak však automaticky neznamená Gobbiho syndróm. Zrakové fenomény môžu mať množstvo iných príčin.

Silné alebo opakujúce sa bolesti hlavy

Ďalším možným prejavom sú bolesti hlavy, najmä v súvislosti s okcipitálnymi epileptickými záchvatmi. Odborné zdroje uvádzajú, že po záchvate vychádzajúcom z okcipitálneho laloka sa môže objaviť bolesť hlavy, niekedy sprevádzaná nevoľnosťou či vracaním.

Bolesti hlavy však samy osebe nie sú dôkazom Gobbiho syndrómu. Dôležité je, či sa objavujú spolu s ďalšími neurologickými príznakmi alebo epileptickými prejavmi.

Typy epileptických záchvatov

Epilepsia sa vo všeobecnosti delí na fokálnu epilepsiu a generalizovanú epilepsiu, na základe toho, kde v mozgu vznikne abnormálna elektrická aktivita. Každý typ sa prejavuje inak a vyžaduje si iný prístup k diagnostike a liečbe.

Fokálne záchvaty

Ak sa záchvat vyvinie v dôsledku abnormálnej aktivity v jednej oblasti mozgu, potom je známy ako fokálny záchvat.

Fokálne záchvaty bez straty vedomia nespôsobujú stratu vedomia. Je možné pozorovať nedobrovoľné trhnutie rukami a nohami, zmenu emócií, brnenie, blikajúce svetlá a závrat.

Fokálne záchvaty so zhoršeným vedomím spôsobujú náhlu zmenu alebo stratu vedomia alebo uvedomenia. Pacienti sa môžu nečinne pozerať, opakovať pohyby, ako je žuvanie, prehĺtanie, šúchanie rúk a chôdza v kruhoch.

Generalizované záchvaty

V tomto prípade môžu záchvaty zahŕňať všetky oblasti mozgu. Generalizované záchvaty sú nasledujúcich typov:

• Tonické záchvaty spôsobujú stuhnutie svalov a pacient môže spadnúť na zem.
• Atonické záchvaty môžu spôsobiť stratu kontroly svalov a pacient spadne alebo skolabuje.
• Klonické záchvaty sa prejavujú opakovanými rytmickými trhavými pohybmi svalov.
• Myoklonické záchvaty sa prejavujú ako náhle zášklby alebo krátke trhnutie na rukách a nohách.
• Tonicko-klonické záchvaty spôsobujú náhlu stratu vedomia, chvenie tela, stuhnutie tela a niekedy aj uhryznutie jazyka alebo stratu kontroly močového mechúra a konečníka.
• Absencie sa vyznačujú upreným pohľadom do prázdna a búchaním pier alebo žmurkaním očí.

Ako sa epileptický záchvat prejavuje

Hlavným príznakom epilepsie sú opakujúce sa záchvaty. Prejavy ochorenia sa však môžu líšiť v závislosti od typu záchvatu, ktorý máte.

• dočasná strata vedomia,
• nekontrolované pohyby svalov, trhanie alebo tiky,
• strata svalového tonusu,
• zahľadenie sa do prázdna,
• dočasný zmätok, spomalené myslenie, problémy s rozprávaním a porozumením,
• zmeny sluchu, zraku, chuti a čuchu,
• pocit necitlivosti alebo mravenčenia,
• vlny horúčavy alebo chladu a husia koža,
• opakované cvakanie zubami, šúchanie rúk a pohyby prstov,
• psychické príznaky vrátane strachu, hrôzy, úzkosti alebo déjà vu,
• rýchlejšia srdcová frekvencia alebo dýchanie.

Niekoľko desiatok sekúnd, prípadne pár minút pred nástupom samotného záchvatu môže postihnutý pociťovať nenormálne čuchové, chuťové alebo akustické vnemy, takzvanú auru.

O nejaký čas ho začne trápiť záchvat kŕčov, ktoré môžu byť tonické, čo znamená, že celé telo je napäté a stuhnuté, alebo klonické, počas ktorých kŕč postihne aj bránicu, pacient môže vydávať zvuk pripomínajúci výkrik a prestane dýchať.

Vo väčšine prípadov sa tento stav skončí do piatich minút. Ak trvá dlhšie, ide o závažný stav. Počas záchvatu pacient chrčivo dýcha, pery aj prsty majú modré sfarbenie.

Častým príznakom je pena okolo úst, ktorá sa tvorí zo slín, niekedy, ak došlo k pohryzeniu jazyka, je ružová. Po skončení záchvatu kŕčov môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá.

Príčiny a spúšťače epilepsie

Spektrum mozgových porúch môže spôsobiť epilepsiu a záchvaty. Niekedy môžu byť život ohrozujúce. Epilepsia môže byť spôsobená abnormalitou vo vývoji mozgu alebo závažným ochorením, ktoré môže spôsobiť poškodenie mozgu.

Epilepsia môže mať rôzne príčiny vzniku. V mnohých prípadoch však zostáva presná príčina neznáma.

• Genetické faktory môžu ovplyvniť vývoj mozgu alebo reguláciu elektrickej aktivity v ňom.
• Traumatické poranenie mozgu, úrazy, pády alebo údery do hlavy môžu vyvolať záchvaty.
• Infekcie ako meningitída alebo encefalitída môžu viesť k poškodeniu mozgu a epilepsii.
• Nádory mozgu môžu narušiť normálnu funkciu mozgu a viesť k záchvatovej aktivite.
• Vývojové poruchy môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku epilepsie v dôsledku abnormálneho vývoja mozgu.
• Metabolická alebo nutričná nerovnováha môže viesť k záchvatom.
• Imunitná epilepsia vzniká v dôsledku poruchy imunitného systému, pri ktorej imunita omylom napáda vlastné štruktúry mozgu.

Epilepsiu môže spôsobiť napríklad poškodenie mozgu z prenatálnych alebo perinatálnych príčin, napríklad pri strate kyslíka alebo traume počas pôrodu, nízka pôrodná hmotnosť, vrodené abnormality alebo genetické stavy s pridruženými malformáciami mozgu, ťažké poranenie hlavy, mŕtvica, ktorá obmedzuje množstvo kyslíka v mozgu, infekcia mozgu, ako je meningitída, encefalitída alebo neurocysticerkóza, niektoré genetické syndrómy, ale aj nádor v mozgu.

Najčastejšie spúšťače

Najbežnejšie spúšťače epilepsie sa môžu líšiť od človeka k človeku.

Diagnostika celiakie

Diagnostika celiakie zahŕňa:

• Krvné testy: Testy na protilátky, ako je tTG-IgA (tkanivová transglutamináza), sú prvým krokom v diagnostike.
• Biopsia tenkého čreva: Ak sú krvné testy pozitívne, nasleduje endoskopia s biopsiou tenkého čreva na potvrdenie diagnózy.
• Genetické testovanie: Testovanie na prítomnosť HLA-DQ2 a HLA-DQ8 génov môže byť užitočné pri vylúčení celiakie, ak sú výsledky nejednoznačné.

Ak máte celiakiu v rodine, neurologické príznaky, anémiu, poruchy rastu alebo opakované tráviace ťažkosti, lekár môže zvážiť vyšetrenie na celiakiu aj vtedy, keď nemáte typické črevné príznaky.

Diagnostika epilepsie a nočných epizód

Diagnostikovať epilepsiu nie je jednoduché. V prípade epileptického záchvatu, najmä prvého v živote, sú potrebné kompletné vyšetrenia - od laboratórneho skríningu až po kompletné odborné neurologické a zobrazovacie vyšetrenie.

Rozhovor a neurologické vyšetrenie

Lekár vám bude klásť podrobné otázky, ako často sa u vás záchvaty vyskytujú, čo zažívate pred, počas a po udalosti a o všetkých možných spúšťačoch. Rodinná anamnéza je dôležitá, pretože niektoré formy epilepsie môžu byť dedičné.

Fyzikálne vyšetrenie a neurologické testy pomáhajú posúdiť vašu mozgovú funkciu, reflexy, koordináciu a kognitívne schopnosti.

Pri nočných epizódach je dôležité zaznamenať čas výskytu, pohyby tela, reakciu na oslovenie, dýchanie, prípadné pomočovanie, poranenie jazyka a stav po prebudení. Užitočné môže byť aj svedectvo osoby, ktorá epizódu videla.

EEG a zobrazovacie vyšetrenia

EEG je primárny diagnostický nástroj pre epilepsiu. Tento test meria elektrickú aktivitu v mozgu. Počas vyšetrenia sa na pokožku hlavy umiestnia malé elektródy, ktoré zaznamenávajú mozgové vlny.

Magnetická rezonancia alebo CT sa používa na vizualizáciu štruktúr mozgu a detekciu akýchkoľvek abnormalít, ako sú nádory, mŕtvice alebo vývojové problémy, ktoré by mohli spôsobiť záchvaty.

Pri podozrení na Gobbiho syndróm je dôležitá magnetická rezonancia alebo iné zobrazovacie vyšetrenie, pretože kalcifikácie sa typicky nachádzajú v zadných častiach mozgu, najmä v parieto-okcipitálnej oblasti.

Ďalšie vyšetrenia

Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť iné potenciálne príčiny záchvatov, ako je infekcia, nízka hladina cukru v krvi alebo nerovnováha elektrolytov. Ak existuje podozrenie na genetickú príčinu epilepsie, lekár môže odporučiť genetické vyšetrenie na identifikáciu špecifických mutácií spojených s epilepsiou.

Pri nejasnom náleze sa môžu použiť aj rozšírené vyšetrenia, ako sú funkčná MRI, PET, SPECT, SISCOM, štatistické parametrické mapovanie, magnetoencefalografia alebo video-EEG.

Liečba celiakie a jej význam pre neurologické príznaky

Liečba celiakie spočíva v celoživotnej bezlepkovej diéte, ktorá je momentálne jedinou účinnou liečbou. Vyhýbanie sa lepku umožňuje obnoviť zdravie črevných klkov a zmierniť príznaky.

Keďže dosiaľ neexistuje spôsob, ako celiakiu úplne vyliečiť, jedinou účinnou liečbou je trvalé a dôsledné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Aktuálne neexistujú žiadne schválené lieky na liečbu celiakie.

• Vyhýbanie sa všetkým potravinám obsahujúcim pšenicu, raž a jačmeň.
• Kontrola zloženia potravín na prítomnosť skrytého lepku.
• Čítanie etikiet a spoznávanie alternatív bez lepku, ako sú ryža, quinoa a pohánka.
• Konzultácia s odborníkom o potrebe doplnenia vitamínov a minerálov.
• Pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie zdravotného stavu.

K potravinám obsahujúcim lepok patrí pšenica, jačmeň, tritikale, špalda, kamut a raž. Bezpečné potraviny sú zase napríklad zemiaky, ryža, kukurica, strukoviny, sója, quinoa, proso a mnohé ďalšie.

Pri konzumácii bezlepkovej stravy však môže dochádzať k určitým nutričným nedostatkom. Z tohto dôvodu si nezabudnite dožičiť veľa zeleniny, ovocia, orechov a bezlepkových celozrnných výrobkov.

Celiakia, spánok a nočné príznaky

Lepok primárne neovplyvňuje vašu schopnosť zaspať a nezobúdzať sa počas noci. Ak však trpíte celiakiou alebo neznášanlivosťou lepku, potom konzumácia gluténu dokázateľne môže ovplyvniť kvalitu vášho spánku, prípadne prispieť k problémom, ako je nespavosť alebo spánkové apnoe.

Pri konzumácii gluténu u celiatika dochádza k vzniku zápalu v tenkom čreve, ktorý môže kvalitu spánku narušiť viacerými spôsobmi:

• Poškodzuje črevný mikrobióm, ktorý zohráva úlohu vo výžive, imunitných funkciách, metabolizme a duševnom zdraví.
• Zápal môže poškodiť črevá a tak negatívne ovplyvniť produkciu serotonínu.
• Problémy so vstrebávaním látok cez zápalom poškodenú črevnú sliznicu môžu ovplyvniť produkciu melatonínu.

Viaceré výskumy potvrdzujú, že bezlepková diéta môže u celiatikov pomôcť zlepšiť kvalitu spánku. Odstránenie lepku zo stravy by tiež malo zmierniť príznaky, ako sú bolesti brucha, nadúvanie a únava, ktoré môžu rovnako stáť za zhoršením spánku.

Liečba epilepsie

Liečba epilepsie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, zmenu životného štýlu a v niektorých prípadoch chirurgický zákrok. Cieľom liečby je kontrolovať a znižovať frekvenciu záchvatov a zároveň minimalizovať vedľajšie účinky a zlepšiť kvalitu života pacienta.

Antiepileptické lieky

Primárnou liečbou pre väčšinu ľudí s epilepsiou sú lieky. Antiepileptiká pomáhajú kontrolovať záchvaty stabilizáciou elektrickej aktivity v mozgu.

Pred predpísaním antiepileptických liekov pacientom sa zvažuje mnoho faktorov, ako je vek, frekvencia záchvatov a ďalšie faktory. Väčšina ľudí s epilepsiou užíva jeden antiepileptický liek a dostane sa bez záchvatov.

Vedľajšie účinky antiepileptík môžu zahŕňať závraty, únavu, zmeny hmotnosti alebo problémy s koordináciou. Samovražedné myšlienky a správanie, závažná vyrážka a depresia sú niektoré zo závažnejších vedľajších účinkov.

• Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne.
• Nikdy nepreháňajte alebo neprestaňte predpísané lieky bez konzultácie s lekárom.
• Rastlinné prípravky, voľnopredajné lieky a iné lieky, ktoré nie sú na predpis, sa nesmú užívať bez súhlasu lekára.

Životný štýl a stravovanie

Zabezpečenie dostatočného spánku, zvládanie stresu relaxačnými cvičeniami, jógou alebo meditáciou, môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť záchvatov vyvolaných emočným stresom.

Dôležité je tiež identifikovať a vyhýbať sa špecifickým spúšťačom, ako sú blikajúce svetlá alebo alkohol. Udržiavanie vyváženého a zdravého životného štýlu je kľúčom k zníženiu frekvencie záchvatov a zlepšeniu celkovej pohody.

Niektorým pacientom môžu pomôcť zmeny v stravovaní, napríklad dodržiavanie keto diéty, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Bezlepková diéta však nie je všeobecnou liečbou epilepsie a má význam najmä pri potvrdenej celiakii alebo inom konkrétnom dôvode na vylúčenie lepku.

Chirurgická liečba a stimulácia nervu

Chirurgická liečba epilepsie patrí do oblasti neurochirurgie a jej cieľom je odstrániť alebo vyriešiť časť mozgu, ktorá vyvoláva epileptické záchvaty.

Aby bol takýto zákrok úspešný, musí byť presne určené miesto, kde záchvaty vznikajú, a zároveň musí ísť o oblasť, ktorej odstránenie neohrozí dôležité funkcie, ako sú reč, pohyb alebo zrak.

Ďalšou možnosťou je kalozotómia, pri ktorej sa prerušia nervové spojenia medzi oboma hemisférami mozgu. Ďalšou liečebnou možnosťou môže byť stimulácia blúdivého nervu (VNS).

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Poskytnutie prvej pomoci pri epileptickom záchvate je často sprevádzané stresom a starými mýtmi, ktoré môžu chorému skôr ublížiť. Najdôležitejším pravidlom je zachovať pokoj a uvedomiť si, že väčšina záchvatov odzneje spontánne do niekoľkých minút.

Vašou prvoradou úlohou je ochrániť dotyčného pred fyzickým zranením. Ak vidíte, že človek padá, snažte sa pád zmierniť. Odstráňte z jeho blízkosti všetky ostré alebo tvrdé predmety, o ktoré by sa mohol udrieť.

• zachovajte pokoj a zostaňte pri danej osobe,
• pokúste sa udržať ju v bezpečí a chrániť ju pred zranením,
• podložte jej hlavu niečím mäkkým a uvoľnite jej tesné oblečenie,
• po skončení záchvatu ju prevaľte na bok,
• ak má v ústach potravu alebo tekutinu, prevráťte ju na bok okamžite, aby sa nezadusila,
• do úst jej nič nevkladajte.

Pacienta by ste sa nemali snažiť znehybniť, pretože kŕče sú prisilné. Mali by ste sa ho teda snažiť iba ochrániť pred ďalšími zraneniami, napríklad buchnutím hlavy či iných častí tela o ostré predmety.

Najväčšou chybou je snaha o násilné otvorenie úst. Nikdy nevkladajte chorému do úst žiadne predmety a nepokúšajte sa mu vytiahnuť jazyk - jeho údajné zapadnutie je len mýtus.

Keď kŕče ustanú, pacienta opatrne uložte do stabilizovanej polohy na boku. Táto poloha zabezpečí, že dýchacie cesty zostanú voľné a prípadné sliny alebo zvratky odtečú von, čím sa predíde uduseniu.

Sledujte čas, ak samotný záchvat trvá viac ako 5 minút, alebo ak sa jeden záchvat skončí a druhý okamžite začne bez toho, aby sa človek prebral, ide o stav ohrozujúci život a je nevyhnutné okamžite volať záchrannú službu.

Pomoc volajte aj v prípade, ak ide o prvý záchvat v živote, ak je osoba tehotná alebo ak došlo k zraneniu počas pádu. Samozrejme, okamžite zavolajte na linku 155 a privolajte prvú pomoc.

Kedy vyhľadať lekára

Ak máte záchvat alebo máte predispozíciu na epilepsiu, musíte sa okamžite poradiť so svojím lekárom. Lekár najprv zisťuje príčinu alebo spúšťacie faktory, ktoré sú zodpovedné za záchvaty alebo epilepsiu.

Odborné vyšetrenie je zvlášť dôležité pri prvom záchvate, opakovaných nočných epizódach s pomočovaním, zranení jazyka, dlhšej poruchy vedomia, nezvyčajných zrakových prejavoch, opakovaných bolestiach hlavy, anémii, poruchách rastu alebo pri rodinnej záťaži celiakiou či epilepsiou.

Celiakia môže byť bez tráviacich príznakov a epilepsia môže mať nenápadné fokálne prejavy. Kombinácia týchto ochorení je väčšinou neobvyklá, no pri súčasnom výskyte neurologických, tráviacich a nočných príznakov má zmysel cielené vyšetrenie.

tags: #epilepsia #celiakia #nocne #pomocovanie