Epilepsia na Slovensku: štatistika, počet pacientov, príčiny a liečba

Na Slovensku žije s epilepsiou približne 60 000 až 70 000 ľudí, čo zodpovedá asi 0,5 až 1 % populácie. Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom vznikajú opakované záchvaty spôsobené abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu.

Štatistiky však nemusia zachytávať všetkých pacientov. Najmä ľudia v produktívnom veku môžu zriedkavé, nešpecifické alebo nenápadné prejavy pripisovať iným príčinám a návštevu neurologickej ambulancie odkladať. Na Slovensku sa preto uvádzajú rozdielne odhady podľa obdobia, metodiky a zdroja údajov.

Epilepsia na Slovensku v číslach

Choroba postihuje 0,5 - 1% populácie, na Slovensku máme asi 60 tisíc chorých s touto diagnózou. Na Slovensku ňou trpí cca 60- až 70-tisíc ľudí. Na Slovensku trpí epilepsiou viac ako 68.000 ľudí, pričom najčastejšie postihuje deti a seniorov.

V roku 2020 pribudlo na Slovensku viac ako 11.000 novodiagnostikovaných pacientov. Z nich bolo 6162 mužov a 4853 žien. V roku 2021 pribudlo takmer 12 000 novodiagnostikovaných pacientov a vyše 5000 pacientov muselo byť hospitalizovaných v nemocnici.

Výstupy prinášajú údaje o počte evidovaných osôb na vybrané ochorenia nervového systému v neurologických ambulanciách a tiež o počte novodiagnostikovaných osôb. Sledované ochorenia sú napr. Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, epilepsia, migréna, mozgové ischémie a ďalšie.

Informujú aj o počte návštev a dispenzarizovaných osôb. Územná úroveň agregácie: Slovenská republika, kraje. Periodicita: ročne.

Dátový zdroj: Ročný výkaz o činnosti neurologickej ambulancie A (MZ SR) 18-01. Dataset agregovaných štruktúrovaných údajov umožňuje vytváranie vlastných tabuľkových zostáv, výberov a triedení údajov.

Ročný výkaz o činnosti neurologickej ambulancie za roky 2013 - 2025. Dátum poslednej aktualizácie: 05.08.2026.

Koľko ľudí žije s epilepsiou vo svete

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že epilepsiu má približne 65 miliónov ľudí na svete. S diagnózou epilepsia vo svete aktuálne žije viac ako 65 miliónov ľudí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má z celkovej svetovej populácie epilepsiu približne 50 miliónov ľudí.

Epilepsia je jedno z najrozšírenejších neurologických ochorení, po celom svete ňou trpí vyše 50 miliónov ľudí. Vyskytuje sa približne rovnako u mužov aj u žien. Prvýkrát sa objavuje už aj v detskom veku alebo, naopak, aj u starších.

Epileptický záchvat prekoná približne každý 20. človek. Až jeden z dvadsiatich ľudí má počas života epileptický záchvat. Záchvaty majú rôzne prejavy a existuje až 40 typov rôznych záchvatov.

Čo je epilepsia

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Tiež epileptické záchvaty môžu mať rôzny obraz.

Epilepsia je neurologické ochorenie, pri ktorom vznikajú opakované záchvaty vyvolané abnormálnym signálovým výbojom v mozgovej kôre. Môže byť vrodená, spôsobená vznikom poškodených ložísk už počas vývoja mozgu, alebo získaná.

Neuróny, čiže nervové bunky mozgu nie sú pasívne, ale vykazujú u každého z nás určitý stupeň elektrickej aktivity. Mozog pacienta s epilepsiou má však chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov.

Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne totiž ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu. Výsledkom je epileptický záchvat s náhlymi, často dramatickými, avšak prechodnými príznakmi.

Podľa toho, akú funkciu plní elektrickým výbojom zasiahnutá časť mozgu, závisia potom aj príznaky epileptického záchvatu. V realite sa vôbec nemusí prejavovať ťažkým záchvatom, pri ktorom človek odpadne, stratí vedomie a nekoordinovane sa trasie.

Koľko typov záchvatov existuje

Existuje okolo 60 typov týchto záchvatov, niektoré si však laik všimne len ťažko a ostávajú dlhé roky nerozpoznané, čo znižuje úspešnosť liečby. Záchvaty môžu mať rôznu formu - od krátkodobých výpadkov vedomia alebo svalových zášklbov až po generalizované kŕče sprevádzané stratou vedomia.

Jednoduché čiastočné záchvaty

Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch. Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín.

Čiastočné kŕčové záchvaty sa vyznačujú abnormným pohybom konkrétnej časti tela, pričom človek zvyčajne ostáva pri vedomí. Môže sa však vyskytnúť aj veľa iných príznakov, výpadky pamäte, zmenené čuchové vnemy, snové stavy, agresivita, ale aj prudké stiahnutie svalov tela, strata vedomia, pád a ďalšie.

Aura a zmyslové prejavy

Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy.

Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura. K prejavom epilepsie patria aj zmyslové poruchy alebo halucinácie - najčastejšie čuchové alebo zrakové.

Úvod epileptického záchvatu často sprevádza aj nepríjemný stav, tzv. déjà vu, pri ktorom má človek veľmi intenzívny pocit, že to, čo práve prežíva, už raz určite zažil. S pocitom déjà vu sa stretávajú aj úplne zdraví ľudia.

Komplexné čiastočné záchvaty

U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne.

Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje.

Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené. Pri epilepsii môže nastať aj situácia, počas ktorej sa síce zdá, že je človek pri vedomí, no svoj stav si neuvedomuje.

Absencie u detí

Záchvaty - absencie sa neprejavujú kŕčmi ani pádmi, ale človek na chvíľu úplne vypne vedomie. Tieto nenápadné prejavy epilepsie sú neraz u detí označované ako nepozornosť.

Tzv. absencia, kedysi sa jej hovorilo petit mal, je zas typickým detským záchvatom, pri ktorom dieťa stratí pozornosť, zapozerá sa do prázdna, a ak niečo drží, vypadne mu to z rúk.

Záchvat trvá zvyčajne pár sekúnd, dieťa počas neho nereaguje na okolitý svet a po jeho odznení si naň nepamätá. U detí môže byť bohatší obraz epileptických záchvatov, ktorý sa rastom dieťaťa a následným dospievaním môže meniť.

Generalizovaný tonicko-klonický záchvat

Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal.

Najznámejším je tonicko-klonický záchvat, v minulosti nazývaný aj grand mal. Prejavuje sa stratou vedomia, pádom a kŕčmi. Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom.

V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit.

Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne. Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier.

Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu.

Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. Po precitnutí si človek zvyčajne nič nepamätá.

Status epilepticus

V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov. V prípade, že po sebe nasleduje viac podobných záchvatov, medzi ktorými sa neobnoví vedomie, ide o tzv. status epilepticus a to už je závažný, život ohrozujúci stav.

Príčiny epilepsie a rizikové faktory

Epilepsia môže mať vrodenú alebo získanú príčinu. V tomto prípade je jej príčinou najčastejšie porušenie mozgového tkaniva v súvislosti s úrazom hlavy, mozgovou mŕtvicou, nádorom či infekciou. K poškodeniu môže dôjsť aj pri pôrode alebo následkom alkoholizmu.

Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi.

U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%. Najčastejšou príčinou epilepsie je genetika - dedičná predispozícia sa predpokladá u takmer 40% pacientov.

Veľmi časté sú však symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru.

Poškodenie mozgu a ochorenia

Jednou z príčin epileptických záchvatov sú tiež metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog. U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu.

Asi 30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky a podobne.

Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov. Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty.

Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov. K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces.

Neurodegeneratívne ochorenia mozgu sú podkladom asi 2 % epileptických záchvatov. U dieťaťa sa podľa neurologičky môže rozvinúť epilepsia aj ako následok niektorých problémov pri pôrode.

Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie.

Alkohol, drogy, energetické nápoje a spánok

Osobitnou kapitolou je chronický alkoholizmus. Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek.

Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov. Faktormi, ktoré vznik záchvatov podporujú, sú nedostatok spánku, fyzické alebo psychické vyčerpanie, narúšanie zrakového poľa pacienta svetelnými zábleskami či požívanie alkoholu.

U časti epileptických záchvatov, pri ktorých sa nedarí ani za pomoci rôznych vyšetrení dokázať poškodenie mozgu ani jeho príčinu, hovoríme o kryptogénnej epilepsii.

Epilepsia podľa veku a pohlavia

Čo sa týka pomeru mužských a ženských pacientov, epilepsia sa o niečo častejšie vyskytuje u mužov, avšak môže sa objaviť u kohokoľvek bez ohľadu na pohlavie, vek, farbu pokožky, zemepisnú polohu a socioekonomické postavenie.

Vyskytuje sa približne rovnako u mužov aj u žien. Prvýkrát sa objavuje už aj v detskom veku alebo, naopak, aj u starších. Najčastejšie postihuje deti a seniorov.

Podľa najnovších štatistík je na svete asi 10 miliónov detí s epilepsiou a z toho na Slovensku okolo 8.000. Epilepsia býva často aj súčasťou ďalších diagnóz ako napr. detská mozgová obrna, autizmus alebo poruchy autistického spektra, rôznych genetických syndrómov či mentálnej retardácie.

U detí sa častejšie pozorujú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny či nádorové ochorenia mozgu. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok.

Fotosenzitívna epilepsia

Malé percento z nich - tri až päť percent - má fotosenzitívnu epilepsiu, čo znamená že u nich svetlo môže vyvolať záchvaty a ďalšie príznaky epilepsie.

Ide teda o typ epilepsie, pri ktorej sú všetky alebo takmer všetky záchvaty vyvolané blikajúcim svetlom, ako sú stroboskopy, slnečné svetlo alebo televízia.

Potenciálne môžu vyvolať záchvaty aj stropné ventilátory, filmy v kine, počítačové hry a videohry, vianočné osvetlenie, tablety, mobily a podobne.

Diagnostika epilepsie

Obyčajne sa chorý s prvým záchvatom v živote obráti na praktického lekára pre deti alebo dospelých, ktorý pacienta odošle k špecialistovi - neurológovi. Vyšetrenie je časovo náročné.

Prvým krokom neurológa je dôkladná anamnéza, kedy sa zisťujú okolnosti narodenia pacienta. Jeho pôrod, pôrodná hmotnosť, prospievanie a vývoj v batolivom, predškolskom a školskom veku, tu sú dôležité údaje od matky.

Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.

Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne.

Tiež je dôležitá informácia, ako často sa záchvaty opakujú, či majú jednotný obraz. Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému.

EEG, CT, MRI a PET

Potom neurológ vyhodnotí EEG (elektroencephalografický záznam elektrickej aktivity mozgu). Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.

Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne.

Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI (magnetická rezonancia).

V niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia) s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry. Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie.

Všetky menované vyšetrenia sú nebolestivé. Uvedený sled vyšetrení je potrebný pre stanovenie správnej liečby.

Stavy, ktoré môžu epilepsiu napodobňovať

Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov.

Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa.

Liečba epilepsie na Slovensku

Na Slovensku sa epilepsia najčastejšie lieči liekmi - antiepileptikami. Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov.

Úlohou neurológa je nastavenie správnej a bezpečnej liečby s ohľadom na druh záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.

Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum,“ teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiadúcich účinkov a s dobrou toleranciou.

Avšak mechanizmom, ktorým účinkujú, sa líšia. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru,“ je úlohou neurológa.

Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu.

Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.

Úspešnosť liečby a farmakorezistentná epilepsia

Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.

Odhaduje sa, že až 70% ľudí by mohlo žiť bez záchvatov, keby im bola epilepsia správne diagnostikovaná a liečená. V súčasnosti sú k dispozícii moderné antiepileptiká, ktoré vo väčšine prípadov dokážu stabilizovať záchvaty.

Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.

Asi vo štvrtine prípadov lieky u pacientov nezaberajú, vtedy nastupuje na rad epileptochirurgická liečba.

Epileptochirurgická liečba

Ak ale ani po dvoch rokov farmakologickej liečby a po výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu nedôjde k vymiznutiu záchvatov alebo ich podstatnému zníženiu, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu, pri ktorom sa z mozgu odstráni malá časť, takzvané epileptické ohnisko, prípadne sa prerušia hlavné mozgové spojenia podieľajúce sa na šírení epileptického výboja.

V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko.

Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencephalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.

Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj.

Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné.

Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby.

Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry, až pri 70 % epileptikov.

Stimulácia blúdivého nervu

Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus).

Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv. Aj keď nie je celkom jasný mechanizmus, ako prístroj účinkuje, skúsenosti ukazujú, že dlhodobá stimulácia uvedeného nervu znižuje počet záchvatov o polovicu.

Režimové opatrenia a každodenný život

Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.

Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca.

Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Pravidelný spánkový režim, zákaz alkoholu a predpísaná medikácia patria k základným opatreniam.

Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.

Pre epileptika nie je vhodné pracovať v noci, vo veľkej výške či so strojmi, lebo by mohol pri prípadnom záchvate ublížiť sebe alebo okoliu.

Epileptikom sa neodporúča pracovať vo výške alebo s nechránenými točivými nástrojmi. Avšak pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu.

Vedenie motorových vozidiel

Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi.

Vedenie motorových vozidiel upravuje na Slovensku vyhláška ministerstva vnútra, ktorá im povoľuje šoférovanie v prípade, že minimálne rok nemali veľký záchvat a sú pravidelne neurologicky sledovaní.

Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencephalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu.

Ak lekár uváži, že stále hrozí za volantom epileptický záchvat, nie je povinný postihnutému vodičské oprávnenie uvoľniť ani v prípade, že sa ho on sám dožaduje.

Užívanie liekov

Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum, ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.

Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Pri záchvate je najdôležitejšie ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy. Zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje.

• Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť.
• Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku, atď.
• Ostaňme s pacientom, ale do záchvatu nezasahujme.
• Nič mu nevkladajme do úst a nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk.
• Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať a nedávajme mu nič piť.
• Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy.
• Zostaňme s chorým až do jeho prebratia.

Buďme bez obáv, pacient sa neudusí. Záchvat síce vyzerá dramaticky, ale po chvíli sám odznie.

Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich. Po precitnutí sa s ním rozprávajte a snažte sa ho upokojiť.

Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.

Rovnako postupujeme, ak sa jedná o prvý záchvat v živote. Záchranku volajte v prípade, že došlo k úrazu, v prípade, že ide o tehotnú ženu, ak záchvat trvá príliš dlho alebo ak viete, že ide o prvý epileptický záchvat u daného človeka.

Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Po ich podaní pacienta necháme oddýchnuť.

Prognóza a možnosť vyliečenia

Čo sa týka toho, či je epilepsia vyliečiteľná, odborníčka hovorí, že prognóza každého chorého je individuálna. Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna, nie je na to schéma.

Epilepsia sa nedá nadobro vyliečiť, cieľom však je úplná eliminácia jej prejavov - záchvatov. Pri dodržiavaní liečby a režimových opatrení majú pacienti veľmi reálnu šancu zbaviť sa záchvatov natrvalo, a teda žiť plnohodnotne - hoci nie vždy sa to podarí.

Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po dvoch rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po 4 rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie.

Nie je to možné u všetkých chorých. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje.

Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž stále pretrváva. Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž nevymizne.

Stigmatizácia ľudí s epilepsiou

Epilepsia bola známa už v staroveku, ale pretože si lekári nevedeli jej príčinu vysvetliť, považovali ju za božie vtelenie alebo za posadnutosť zlým duchom.

Starší názov hovorí o padúcnici. Ešte aj dnes je pre mnohých ľudí záhadou, a tak o nej kolujú rôzne nezmysly, ktoré pacientom škodia.

Aj v dnešných časoch vedomostí a internetu sa žiaľ ľudia s epilepsiou podľa doktorky Rozprávkovej stretávajú so stigmatizáciou.

Zamestnávatelia sa obávajú ich záchvatov a tak sú epileptici oveľa častejšie než chorí s inými diagnózami diskriminovaní v práci a ťažko prácu získavajú.

Deti s epilepsiou majú niekedy problém zúčastniť sa aktivít s inými deťmi, ako sú letné tábory a výlety. Pre tento postoj okolia často chorobu taja aj samotní pacienti, lebo sa obávajú odmietnutia.

To má, pochopiteľne, nepriaznivý vplyv na ich psychickú pohodu. Tiež žijú plnohodnotný osobný aj rodinný život za dodržiavania správnej životosprávy a liečby.

Epilepsia je poruchou tela, nie psychiky. Pri vhodnom pracovnom zaradení sú pacienti rovnocennými členmi kolektívu.

Fialový deň a zvyšovanie povedomia

Deň epilepsie je venovaný zvyšovaniu povedomia o tomto neurologickom ochorení, pri ktorom dochádza k záchvatom spôsobeným narušenou elektrickou aktivitou mozgových buniek.

Tento deň predchádza Svetovému dňu povedomia o epilepsii, ktorý pripadá na stredu 26. marca. Koná sa od roku 2009.

Na Slovensku si Fialový deň pripomínajú od roku 2019 s heslom „Nič so mnou nezatrasie.“ Symbolom dňa epilepsie je fialová farba odvodená od levandule.

Levanduľa vyjadruje pocit samoty a izolácie, keďže ľudia s epilepsiou sú neraz pre svoju chorobu stigmatizovaní, nepochopení a osamelí.

Ľudia oblečení do fialovej farby sa v sobotu 22. marca pri príležitosti Fialového dňa spojili do živej reťaze. Symbolicky tak vyjadrili spolupatričnosť deťom a dospelým trpiacim epilepsiou.

Vo fialovej reťazi spolupatričnosti spojili 185 ľudí, čo je o 51 ľudí viac ako minulý rok. Súčasťou podujatia v nákupnom centre v Bratislave bol kultúrny i osvetový program, vrátane ukážok prvej pomoci pri epileptickom záchvate.

O šírenie osvety sa ľudia s epilepsiou a ich rodiny snažia aj Fialovým dňom. Podujatie sa konalo cez víkend v Bratislave a organizujú ho od roku 2019 pri príležitosti Svetového dňa epilepsie.

Ekonomické a spoločenské dôsledky

Epilepsia neovplyvňuje iba zdravie pacienta, ale aj jeho vzdelávanie, zamestnanie, rodinný život a psychickú pohodu. Rodiny detí s ťažkou epilepsiou môžu potrebovať nepretržitý dohľad, rehabilitácie, lieky, špeciálne pomôcky a individuálne vzdelávanie.

Rodinu takých detí to stojí nielen veľa energie, ale aj finančných prostriedkov. Peniaze sa použijú na rehabilitácie, lieky alebo na kúpu špeciálnych pomôcok pre deti s epilepsiou, ako je napríklad nočný snímač záchvatov.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa pripomína, že liečba epilepsie je finančne náročná. Minulý rok vynaložila najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku na liečbu epilepsie u detí viac ako 493.000 eur, u dospelých náklady v roku 2021 presiahli sumu 4,4 milióna eur.

Riziko predčasného úmrtia je pri pacientoch s epilepsiou až trojnásobne vyššie ako u bežnej populácie. Pri farmakorezistentnej epilepsii je známy dokonca tzv. „SUDEP“ (Sudden Unexpected Death in Epilepsy) - náhla neočakávaná smrť pri epilepsii.

tags: #epilepsia #slovensko #statistika