Liečba po operácii krvnej zrazeniny v mozgu

Liečba po operácii krvnej zrazeniny v mozgu je zložitý proces, ktorý zahŕňa intenzívne sledovanie pacienta, kontrolu neurologického stavu, zvládanie bolesti, prevenciu komplikácií a postupnú rehabilitáciu. Konkrétny postup závisí od toho, či išlo o ischemickú cievnu mozgovú príhodu spôsobenú upchatím cievy, alebo o krvácanie do mozgu s vytvorením hematómu, od rozsahu poškodenia a od celkového zdravotného stavu pacienta.

Po zákroku pacient zvyčajne potrebuje pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurochirurgickom oddelení. Pravidelne sa kontrolujú vitálne funkcie a neurologický stav, sleduje sa prípadné opätovné krvácanie, opuch mozgu, infekcia, záchvaty, poruchy vedomia, dýchania, prehĺtania a pohybu.

Čo znamená krvná zrazenina v mozgu

Mozog je považovaný za jeden z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele. Ľudský mozog slúži ako riadiace centrum nervového systému. Tento orgán je sídlom inteligencie, tlmočníkom myšlienok zmyslov, iniciátorom pohybu tela a kontrolórom správania.

Krvné zrazeniny sú gélovité zhluky krvi. Sú prospešné na upchávanie poranených ciev, čím zastavujú krvácanie. Keď sa zrazeniny tvoria a nerozpúšťajú sa prirodzene, môžu vyžadovať lekársku pomoc, najmä ak sú v nohách alebo na kritickejších miestach, ako sú pľúca a mozog.

K mozgovej príhode dochádza, keď je prerušené alebo znížené zásobovanie časťou mozgu krvou, čo bráni mozgovému tkanivu v prístupe k kyslíku a živinám. Mozgové bunky začnú odumierať v priebehu niekoľkých minút. Stane sa to, keď sa v cieve zásobujúcej mozog vytvorí zrazenina.

Cievna mozgová príhoda je ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva dvoma spôsobmi - nedokrvením mozgu (ischemická cievna mozgová príhoda), alebo krvácaním do mozgu (hemoragická cievna mozgová príhoda). V obidvoch prípadoch môžu byť príznaky veľmi podobné.

Ischemická a hemoragická cievna mozgová príhoda

Príčinou nedokrvenia mozgu je zúženie alebo uzáver cievy, ktorá zásobuje mozog (alebo jeho jednotlivé časti). Príčinou krvácania do mozgu je prasknutie cievy, alebo jej výdute (aneuryzmy).

Približne 85 - 90 % cievnych mozgových príhod vznikne v dôsledku nedokrvenia mozgu. Čím skôr sa obnoví prietok v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu.

Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Postihuje aj mladých ľudí. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny.

Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť. Stáva sa aj to, že ischemická mozgová príhoda zakrváca - nedokrvené miesto v mozgu sa zmení na zakrvácané.

Kedy je potrebná okamžitá pomoc

Náhla cievna mozgová príhoda (infarkt mozgu, mozgová porážka, mŕtvica) je strašiakom našej doby. To, čo nás straší, nie je len smrť, ale aj trvalé následky, ktoré dramaticky znižujú kvalitu života.

Pri všetkých týchto príznakoch je potrebné zavolať rýchlu lekársku pomoc, a čo najrýchlejšie sa dostať do nemocnice. To platí aj pre pacientov, u ktorých príznaky rýchlo uplynuli, často aj do jednej hodiny, pretože takýto problém sa označuje ako tranzitórny ischemický atak (TIA).

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.

Je dokázané, že čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Najčastejšie príznaky

• slabosť, tŕpnutie ruky alebo nohy na jednej strane tela,
• ochrnutie končatiny na jednej strane tela,
• poklesnutie ústneho kútika,
• poruchy reči - pacienti nevedia rozprávať, alebo rozprávajú nezrozumiteľne, nerozumejú, čo im hovorí okolie,
• poruchy zraku, dvojité videnie,
• bolesti hlavy,
• epileptické záchvaty,
• problémy s prehĺtaním,
• bezvedomie (častejšie pri krvácaní do mozgu),
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany, neschopnosť stáť,
• poruchy citlivosti kože - necitlivosť niektorej strany tela.

Pomôcka FAST

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST:

• F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
• A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
• S - Speech (reč): požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
• T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.

Diagnostika pred operáciou a po nej

Hemoragické cievne mozgové príhody sú menej časté, no majú veľmi podobné príznaky, ako ischemické CMP. Jednoznačne odlíšiť tieto dva typy CMP, možno len pomocou CT mozgu, v ojedinelých prípadoch až magnetickou rezonanciou.

CT mozgu má teda zásadný význam v diagnostike NCMP a v rozhodovaní o ďalšej liečbe. To je dôvod, prečo s akútnou liečbou ischemickej NCMP možno začať až v nemocnici.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás lekár pošle na CT mozgu. Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.

Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.

Z krvi vám urobia vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a testy zrážanlivosti krvi. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca.

Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov. Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá je nebezpečná - rovnako ako tá, ktorá vzniká vo vnútri srdca.

Vyšetrenia používané pri podozrení na krvnú zrazeninu

• Krvné testy
• Ultrazvuk
• CT scan
• Magnetická rezonančná angiografia (MRA)
• V/Q skeny
• Dopplerov ultrazvuk ciev
• CT angiografia alebo MR angiografia

Dopplerov ultrazvuk ciev je najčastejšie používané neinvazívne vyšetrenie. Umožňuje zobraziť prietok krvi a prípadné zúženie alebo uzáver spôsobený zrazeninou krvi.

Krvné testy - D-diméry zisťujú prítomnosť rozpadových produktov z krvnej zrazeniny. Zvýšené hodnoty môžu naznačovať prítomnosť trombu, no nie sú jednoznačné - pri pozitívnom výsledku sa robia ďalšie vyšetrenia.

Akútna liečba krvnej zrazeniny v mozgu

V súčasnosti máme možnosti, ako liečiť pacientov v akútnom štádiu CMP, ale musia prísť do nemocnice včas. Existujú dve možnosti akútnej liečby: liečba preparátom, ktorý rozpustí krvnú zrazeninu v cieve (rTPA - rekombinantný tkanivový plazmínogénový aktivátor); podáva sa vnútrožilovo; zrazeninu môžeme z cievy odstrániť mechanicky (trombektómia).

Časový limit pre podanie akútnej liečby rTPA je 4 a pol hodiny, ale je dokázané, že čím skôr liečbu podáme, tým lepší je výsledný stav. Preto je dôležité, prísť do nemocnice včas, a najmä je potrebné, presne zaznamenať čas prvých príznakov.

Mechanické odstránenie trombu (krvnej zrazeniny) sa môže vykonať do 8 hodín od príhody, ale aj tu platí, že čím skôr príde pacient do nemocnice, tým má väčšiu šancu na lepší výsledok.

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Ak pacient príde do nemocnice po uvedených časových intervaloch, môže dostať už len liečbu kyselinou acetylsalicylovou. Akútna liečba CMP má aj svoje riziká, o ktorých má byť pacient informovaný, ale nepodanie akútnej liečby u indikovaných pacientov zvyšuje riziko vážnych následkov NCMP, ako sú trvalé poruchy hybnosti, reči, zraku, prehĺtania, a s tým spojenej potreby trvalej ošetrovateľskej starostlivosti.

Operácia krvácania alebo hematómu v mozgu

Operácia krvácania do mozgu je kritický lekársky zákrok zameraný na riešenie krvácania v mozgu, ktoré môže viesť k závažným komplikáciám vrátane poškodenia mozgu alebo smrti.

Táto operácia sa vykonáva na odstránenie krvi nahromadenej v mozgu alebo okolitých oblastiach, zmiernenie tlaku na mozgové tkanivá a obnovenie normálneho prietoku krvi.

Primárnym cieľom operácie krvácania do mozgu je stabilizovať pacienta, zabrániť ďalšiemu krvácaniu a minimalizovať neurologické poškodenie.

Tento zákrok je typicky indikovaný pri rôznych typoch krvácania do mozgu, vrátane subarachnoidálneho krvácania, intracerebrálneho krvácania a epidurálnych alebo subdurálnych hematómov.

Operácia krvácania do mozgu sa môže vykonať rôznymi technikami v závislosti od miesta a závažnosti krvácania. V niektorých prípadoch sa môžu použiť minimálne invazívne techniky, zatiaľ čo v iných môže byť potrebná rozsiahlejšia otvorená operácia.

Kedy môže byť operácia nevyhnutná

• Veľké krvácania alebo krvácania nachádzajúce sa v kritických oblastiach mozgu môžu vyžadovať chirurgický zákrok na uvoľnenie tlaku a zabránenie ďalšiemu poškodeniu.
• Ak zobrazovacie vyšetrenia odhalia, že krvácanie spôsobuje významný opuch alebo tlak na mozog, na zmiernenie tohto tlaku môže byť potrebný chirurgický zákrok.
• Pacienti, ktorí napriek konzervatívnej liečbe naďalej pociťujú závažné príznaky, ako sú bolesti hlavy, neurologické deficity alebo zmenené vedomie, môžu byť kandidátmi na operáciu.
• Pacienti so známymi rizikovými faktormi krvácania, ako sú arteriovenózne malformácie (AVM) alebo aneuryzmy, môžu potrebovať chirurgický zákrok, ak sa u nich vyskytne krvácanie súvisiace s týmito stavmi.

Chirurgické techniky

Mechanická trombektómia: Tento chirurgický zákrok sa vykonáva na odstránenie krvnej zrazeniny v mozgu. Tento postup zahŕňa použitie špecializovaného zariadenia so sieťkou na fyzické extrahovanie zrazeniny z mozgových tepien.

Odvodnenie otrepov: To zahŕňa vyvŕtanie malého otvoru v lebke, aby sa zrazenina vypustila a uvoľnil sa tlak na mozog.

Kraniotómia: Kraniotómia je invazívnejší prístup, pri ktorom sa časť lebky odstráni, aby sa sprístupnila a odstránila zrazenina pred jej výmenou.

Chirurg lokalizuje zdroj krvácania a opatrne odstráni krvnú zrazeninu alebo opraví cievu spôsobujúcu krvácanie. Po ošetrení krvácania chirurg uzavrie lebku platničkami alebo skrutkami a zašije rez na pokožke hlavy.

Starostlivosť bezprostredne po operácii

Pacienti sú prevezení na pooperačnú miestnosť, kde sú po prebudení z anestézie dôkladne sledovaní. Pravidelne sa kontrolujú ich vitálne funkcie.

Neurologický stav sa pravidelne kontroluje, aby sa zabezpečilo, že neexistujú žiadne komplikácie. Sleduje sa úroveň vedomia, reč, sila a citlivosť končatín, pohyby očí, zrenice, schopnosť reagovať na pokyny a prípadné nové neurologické príznaky.

Lieky proti bolesti sa podávajú podľa potreby na zvládnutie nepohodlia. Pacient môže mať po operácii aj únavu, nevoľnosť, závraty alebo bolesti hlavy.

Pacienti zvyčajne zostávajú v nemocnici niekoľko dní, aby sledovali zotavenie a zvládli prípadné komplikácie. Po prepustení sú naplánované následné vyšetrenia na sledovanie priebehu hojenia a rekonvalescencie.

Možné komplikácie po operácii

Tak ako každý chirurgický zákrok, aj operácia krvácania do mozgu so sebou nesie riziká. Hoci mnohí pacienti dosahujú úspešné výsledky, je dôležité si byť vedomí bežných aj zriedkavých komplikácií.

Neurologické a chirurgické komplikácie

• infekcie v mieste chirurgického zákroku alebo v mozgu,
• pooperačné krvácanie, ktoré si môže vyžadovať ďalší chirurgický zákrok,
• dočasné alebo trvalé zmeny neurologických funkcií, ako je slabosť, ťažkosti s rečou alebo kognitívne zmeny,
• záchvaty, najmä ak došlo k významnému poraneniu alebo podráždeniu mozgu,
• únik mozgovomiechového moku,
• poškodenie krvných ciev počas operácie, ktoré môže viesť k mozgovej príhode alebo iným cievnym problémom.

Reakcie na anestéziu sa môžu vyskytnúť, aj keď sú zriedkavé. Môže ísť o problémy s dýchaním alebo alergické reakcie.

Aj keď je to zriedkavé, existuje riziko úmrtia spojené s operáciou mozgu, najmä u pacientov s významnými už existujúcimi ochoreniami.

Celkové pooperačné komplikácie

Za nepríjemnosti môžeme považovať nevoľnosť a zvracanie spôsobené anestéziou, podráždenie hrdla po intubácii, bolesť a opuch v mieste operácie, únavu a ťažkosti so spánkom, rôzne zažívacie ťažkosti.

Najčastejšie pooperačné komplikácie závažného charakteru sú šok, krvácanie, pľúcne komplikácie, hlboká žilná trombóza, pľúcna embólia, infekcia v rane a zadržiavanie moču.

Všetky tieto stavy vyžadujú rýchly zásah lekára, ktorý určí adekvátny postup a liečbu. Podľa typu komplikácie ide napríklad o podporu dýchania, krvnú transfúziu, podávanie antibiotík a liekov na riedenie krvi či opakované otvorenie operačnej rany.

Rekonvalescencia po operácii

Zotavenie sa z operácie krvácania do mozgu je kritická fáza, ktorá si vyžaduje starostlivú pozornosť a podporu. Časový harmonogram zotavenia sa môže výrazne líšiť v závislosti od zdravotného stavu jednotlivca, rozsahu krvácania a typu vykonanej operácie.

Väčšina pacientov zostáva v nemocnici 3 až 7 dní po operácii. Počas tohto obdobia budú zdravotnícki pracovníci sledovať neurologický stav, liečiť bolesť a predchádzať komplikáciám.

Po prepustení sa pacienti môžu cítiť unavení a mať bolesti hlavy alebo závraty. Je nevyhnutné odpočívať a postupne zvyšovať úroveň aktivity.

Pacienti absolvujú následné návštevy u neurochirurga, aby posúdil ich zotavenie a riešil prípadné obavy. Na zabezpečenie správneho hojenia sa môžu vykonať zobrazovacie vyšetrenia.

Zatiaľ čo mnohí pacienti sa začnú cítiť lepšie v priebehu niekoľkých týždňov, úplné zotavenie môže trvať niekoľko mesiacov. Kognitívna a fyzická rehabilitácia môže byť potrebná, najmä ak sa vyskytli významné neurologické deficity.

Rehabilitácia po operácii

Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať.

Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.

Po cievnej mozgovej príhode môže byť potrebná fyzioterapia, pracovná terapia, logopedická liečba a kognitívna rehabilitácia. Cieľom je znovu získať čo najväčšiu mieru samostatnosti pri pohybe, komunikácii, prehĺtaní a každodenných činnostiach.

• Fyzioterapia pomáha znovu získať silu, rovnováhu a mobilitu.
• Logopedická terapia sa zameriava na poruchy reči, porozumenia a prehĺtania.
• Pracovná terapia podporuje návrat k bežným denným činnostiam.
• Kognitívna rehabilitácia môže pomôcť pri problémoch s pamäťou, pozornosťou a orientáciou.

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré vám uľahčia život. Odporučia vám ich pri prepustení z nemocnice, predpísať si ich dáte u rehabilitačného lekára.

Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane, matrac proti preležaninám a podobne.

Lieky po operácii

Pri prepustení z nemocnice dostanete aj poučenie, aké lieky máte užívať. Nezabúdajte užívať všetky lieky podľa odporúčania lekára.

Druh a intenzita bolesti závisí od typu a rozsahu operácie. Podľa toho lekár určí, aké lieky na bolesť budú najvhodnejšie.

• Opioidy - lieky určené na stredne silnú až silnú bolesť.
• Nesteroidné protizápalové lieky - uľavujú od miernej bolesti, tlmia zápal a znižujú opuch.
• Paracetamol - pôsobí proti miernej bolesti a horúčke, nemá protizápalové účinky.

Užívanie liekov na bolesť prináša úľavu od nepríjemných pocitov, uľahčuje zotavovanie po operácii a znižuje riziko niektorých pooperačných komplikácií.

Pooperačná liečba môže zahŕňať aj lokálne anestetiká, ktoré zaistia miestne znecitlivenie a zamedzia vnímaniu bolesti.

Antitrombotická liečba po ischemickej príhode

Každý pacient po prekonaní náhlej CMP z nedokrvenia mozgu vyžaduje dlhodobú prevenciu opakovanej NCMP, teda tzv. sekundárnu prevenciu.

V sekundárnej prevencii sa užívajú buď lieky, ktoré zabraňujú vzniku a narastaniu nového trombu - kyselina acetylsalicylová, jej kombinácia s dipyridamolom alebo clopidogrelom, alebo tzv. antikoagulanciá, lieky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi.

Tie sú odporúčané iba u pacientov, ktorí majú súčasne fibriláciu predsiení, teda poruchu srdcového rytmu.

V súčasnosti môžeme u pacientov s fibriláciou predsiení a prekonanou ischemickou cievnou mozgovou príhodou používať tzv. nové antikoagulanciá - dabigatran, apixaban a rivaroxaban.

Klinickým prínosom týchto liekov je, že znižujú riziko cievnej mozgovej príhody, a súčasne znižujú riziko krvácania, čo je ich hlavná výhoda.

Po krvácaní do mozgu sa lieky ovplyvňujúce zrážanie krvi nesmú začínať, vysádzať ani meniť bez rozhodnutia lekára. Ich podanie môže byť v určitom období nebezpečné a závisí od príčiny krvácania, kontrolných vyšetrení a rizika ďalšej cievnej príhody.

Starostlivosť doma

Úspešné zotavenie a posilnenie oslabeného organizmu sú pre pacientov po operácii zásadnými krokmi na ceste späť do práce a ku každodenným aktivitám.

Sledujte svoj zdravotný stav, aby ste včas rozpoznali prípadné komplikácie. Neprepínajte sily a odpočívajte. Návrat k fyzickej záťaži by mal byť postupný.

Uprednostňujte spánok a odpočinok, aby ste podporili regeneráciu. Vyhýbajte sa namáhavým aktivitám a zdvíhaniu ťažkých predmetov.

Hydratácia a výživa podporujú hojenie. Zostaňte hydratovaní a jedzte vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu a chudé bielkoviny, aby ste podporili hojenie.

Operácia a následná rekonvalescencia môže spôsobiť stratu svalovej hmoty. Pred operáciou a po nej sa preto oplatí dbať na kvalitnú výživu s dostatkom všetkých živín a bielkovín.

Po operácii sa začnite čo najskôr hýbať, aby ste opäť získali potrebnú svalovú silu. Dodržujte pri tom rady od lekára alebo fyzioterapeuta.

Starostlivosť o operačnú ranu

Po každej operácii zostane v mieste zákroku na tele pooperačná rana a následne jazva. Pooperačná rana môže byť zdrojom infekcie, preto sa o ňu treba správne starať.

• Umyte si ruky vždy, keď budete na ranu siahať.
• Kontrolujte pravidelne stav pooperačnej rany alebo čerstvej jazvy.
• Sústreďte sa na jej farbu, prípadný sekrét z rany a na súdržnosť stehov.
• Dodržujte interval preväzov a na ranu používajte špeciálne krytie a náplasti, ktoré odporučí lekár.
• Ranu niekoľko dní po operácii nenamáčajte a so sprchovaním počkajte, kým to nedovolí váš lekár.
• Kúpanie a plávanie je vhodné až po vytvorení pevnej jazvy.

Pokiaľ sa pooperačný stav jazvy zhorší a objaví sa na nej opuch, začervenanie alebo iné zmeny, konzultujte jej podobu s lekárom.

Varovné príznaky po prepustení

Po operácii je nutné sledovať hlavne bolesť, horúčku, opuchy a známky infekcie. Možné neskoré komplikácie ukazujú, že je nutné sledovať zdravotný stav aj po prepustení do domáceho liečenia a v prípade akýchkoľvek pochybností vyhľadať lekársku starostlivosť.

• nová alebo zhoršujúca sa slabosť končatiny,
• opätovná porucha reči alebo porozumenia,
• nové poruchy zraku, rovnováhy alebo chôdze,
• náhla alebo zhoršujúca sa bolesť hlavy,
• opakované vracanie, výrazná ospalosť alebo zmena vedomia,
• novovzniknutý epileptický záchvat,
• horúčka, začervenanie, opuch alebo výtok z operačnej rany,
• náhla dýchavičnosť, bolesť na hrudníku alebo strata vedomia.

Ak máte podozrenie na trombózu, nikdy sa nepokúšajte o samoliečbu. Domáce metódy môžu zhoršiť váš stav. Najmä ak dôjde k uvoľneniu trombu do krvného riečiska.

Prevencia opakovanej mozgovej príhody

Určite si musíte dávať pozor na hladinu cholesterolu v krvi. Ak je to možné, upravte svoju životosprávu a stravujte sa zdravšie, primerane zaraďte fyzickú aktivitu.

• dbajte na zdravú životosprávu,
• udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu,
• do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia,
• stravu majte pestrú a vyváženú,
• venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite,
• absolvujte pravidelné preventívne prehliadky,
• vyhýbajte sa fajčeniu a rekreačným drogám,
• pite alkohol s mierou,
• dbajte na dostatočnú hydratáciu a zdravý spánok.

Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.

Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Dôležitú úlohu následne zohráva prevencia ďalších komplikácií alebo opakovanej tvorby zrazenín. Treba zvýšiť pohybovú aktivitu, prestať fajčiť a upraviť jedálniček - to sú základné režimové opatrenia v prevencii uvedených stavov.

Čo ovplyvňuje prognózu

Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

V ostatných prípadoch následky bývajú napríklad:

• porucha reči,
• porucha prehĺtania,
• ochabnutie končatín na jednej strane,
• ťažkosti so zrakom,
• bolesti,
• depresia a úzkosť,
• poruchy chôdze,
• neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.

Pooperačný stav a prognóza jeho ďalšieho vývoja súvisia so základným ochorením a dôvodom operácie. Všeobecne platí, že pokiaľ pacienti dodržiavajú všetky inštrukcie a odporúčania od lekára, v domácom prostredí sa postupne zotavia a vrátia k bežnému životu.

tags: #liecba #po #operacii #krvnej #zrazeniny #v