Veľký epileptický záchvat, označovaný aj ako tonicko-klonický záchvat alebo grand mal, sa prejavuje náhlym bezvedomím, pádom, stuhnutím tela a následnými rytmickými kŕčmi. Najdôležitejšie je zachovať pokoj, chrániť človeka pred poranením, nič mu nevkladať do úst, sledovať čas a po odznení kŕčov ho uložiť do stabilizovanej polohy.
Ak záchvat trvá päť minút alebo dlhšie, opakuje sa bez úplného nadobudnutia vedomia, ide o prvý záchvat, človek má problémy s dýchaním alebo utrpel vážne poranenie, okamžite volajte tiesňovú linku 155 alebo 112.
Čo je epilepsia a epileptický záchvat
Epilepsia je chronické neprenosné ochorenie mozgu charakterizované opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Epileptický záchvat je prejavom abnormálnej elektrickej aktivity mozgu. Hlavným prejavom epilepsie sú opakované záchvaty spôsobené poruchou elektrickej aktivity mozgu.
Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré sa najčastejšie prejavuje záchvatmi s kŕčmi a vždy stratou vedomia. Existujú aj miernejšie formy epilepsie, pri ktorých sú prejavy menej nápadné. Ak máte jeden záchvat, neznamená to, že máte epilepsiu. Epilepsia si vyžaduje najmenej dva nevyprovokované záchvaty.
Epilepsia môže vzniknúť v ktoromkoľvek období života a postihuje ženy aj mužov všetkých rás a vekových kategórií. Väčšina ľudí so záchvatmi vedie normálny, zdravý život. Celosvetovo žije s epilepsiou viac ako 50 miliónov ľudí, pričom na Slovensku evidujeme približne 68 000 ľudí s aktívnou formou tohto ochorenia.
Epilepsia môže byť spôsobená abnormalitou vo vývoji mozgu alebo závažným ochorením, ktoré môže spôsobiť poškodenie mozgu. Príčinou môže byť aj geneticky podmienená odchýlka. Epilepsia nie je duševné ochorenie, ale telesné ochorenie s organickým podkladom.
Malý a veľký záchvat: aký je medzi nimi rozdiel
Záchvaty sú rozdelené do dvoch hlavných kategórií: fokálne a generalizované záchvaty. Pri fokálnom záchvate sa abnormálna aktivita rozvíja v jednej oblasti mozgu, zatiaľ čo generalizovaný záchvat môže zahŕňať všetky oblasti mozgu.
Malý záchvat
Malý záchvat, označovaný ako petit mal alebo absencia, je sprevádzaný niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia. Postihnutý vyzerá, akoby sa na chvíľu „zahľadel do prázdna“, nereaguje, ale nespadne na zem a po ústupe záchvatu si naň nepamätá.
Človek pri malom záchvate nereaguje, iba stojí, nehýbe sa, ale nespadne na zem. Len čo tento záchvat prejde, pacient si naň nepamätá a mnohokrát si ho okolie ani nevšimne. Tieto záchvaty si častokrát okolie ani nevšimne.
Veľký záchvat
Veľký záchvat je spojený s náhle vzniknutým bezvedomím a uvoľnením svalstva, čo vedie k pádu. Nástup záchvatu grand mal je veľmi rýchly - z plného vedomia náhle bezvedomie spravidla s pádom na zem, pri ktorom môže dôjsť k poraneniu. Nasleduje záchvat kŕčov.
Niekoľko desiatok sekúnd, prípadne pár minút pred nástupom samotného záchvatu môže postihnutý pociťovať nenormálne čuchové, chuťové alebo akustické vnemy, takzvanú auru. Zriedkakedy na ňu stihne upovedomiť svoje okolie.
Príznaky veľkého epileptického záchvatu
Pri typickom epileptickom záchvate človek náhle stratí vedomie, čo je zväčša sprevádzané pádom na zem. Telo sa často prehne, objavia sa kŕče a zášklby rúk či nôh. Veľký záchvat prebieha najčastejšie v dvoch po sebe nasledujúcich fázach.
Tonická fáza
Kŕče sú na začiatku tonické, to znamená, že celé telo je napäté a stuhnuté. Ak kŕč postihne aj bránicu, môže pacient vydať zvuk pripomínajúci výkrik a prestane dýchať. Toto štádium však trvá len niekoľko sekúnd a prechádza do štádia kŕčov klonických.
Klonická fáza
Kŕče postihujú priečne pruhované svaly celého tela, najmarkantnejšie sa prejavujú na končatinách, postihnutým trasie, až „hádže“. Vo väčšine prípadov toto štádium odoznie do piatich minút. Epileptický záchvat zvyčajne trvá niekoľko sekúnd až niekoľko minút.
Počas záchvatu pacient chrčivo dýcha, na prstoch a perách sa objavuje modré sfarbenie. Dýchanie môže byť namáhavé, zuby sú silno zovreté a na perách sa môže objaviť pena zo slín. Častým príznakom je pena okolo úst, ktorá sa tvorí zo slín, niekedy ružová, ak došlo k pohryzeniu jazyka.
Prsty na rukách môžu zmodrať. Pery aj prsty majú modré sfarbenie. Krvavé sliny sú prejavom zranenia, ktoré vzniklo bezprostredne pri páde alebo pri pohryzení jazyka.
Po skončení záchvatu kŕčov môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá. Uvoľnenie svalov môže sprevádzať únik moču alebo aj stolice.
Prvá pomoc pri veľkom epileptickom záchvate
Epileptický záchvat môže okolie, ktoré ho ešte nikdy nezažilo, vydesiť. Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri poskytnutí prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu. Stretnutie s epileptickým záchvatom býva pre väčšinu laikov nepríjemné, nie je to však stav, ktorý by nemohol každý zvládnuť v rámci prvej pomoci.
Hlavným cieľom prvej pomoci je, ak sme už nestihli zabrániť samotnému pádu na začiatku bezvedomia, zabrániť ďalším zraneniam, ku ktorým môže dôjsť počas kŕčov. Napriek hrozivému obrazu záchvat v drvivej väčšine prípadov pominie počas niekoľkých minút.
Postup krok za krokom
- Ak môžete, pokúste sa zabrániť pádu osoby.
- Ak už osoba leží na zemi a má epileptický záchvat, chyťte jej hlavu do rúk a chráňte ju pred údermi o zem.
- Odstráňte z okolia nebezpečné predmety, napríklad nábytok alebo ostré predmety, aby sa osoba nezranila.
- Podložte jej hlavu niečím mäkkým, napríklad zloženou bundou, uterákom, svetrom, vankúšom alebo poduškou.
- Ak je to možné, uvoľnite tesné oblečenie okolo krku, aby mohla voľnejšie dýchať.
- Zostaňte pri osobe a sledujte, ako dlho záchvat trvá.
- Po odznení kŕčov skontrolujte vedomie a dýchanie osoby.
- Ak osoba dýcha, uložte ju do bočnej stabilizovanej polohy.
- Sledujte jej zdravotný stav a dýchanie až do príchodu odbornej pomoci, ak bola privolaná.
Počas záchvatu viac robiť nemôžete. Neodchádzajte! Zostaňte pri osobe, kým záchvat neskončí. Po skončení záchvatu bude potrebovať vašu pomoc.
Postihnutého sa netreba snažiť znehybniť, na to sú kŕče príliš silné. Postačuje zabrániť, aby si poranil ktorúkoľvek časť tela o tvrdé, hranaté či ostré predmety, ak je to možné, tak ich odstrániť.
Čo počas záchvatu nerobiť
- Nič nevkladajte do úst. Nikdy nedávajte postihnutému nič do úst, ani predmety, ani prsty.
- Neotvárajte násilne ústa. Nesnažte sa otvárať ústa, vyťahovať jazyk alebo vkladať predmety medzi zuby.
- Nesnažte sa zastaviť kŕče silou. Kŕče nie je možné prerušiť silou a hrozí poranenie pacienta aj vás.
- Nedávajte vodu, jedlo ani lieky ústami. Pokiaľ pacient nie je úplne pri vedomí a schopný prehĺtať, hrozí vdýchnutie a udusenie.
- Nedávajte dýchanie z úst do úst počas záchvatu. Dýchanie sa spravidla spontánne obnoví po jeho odznení.
- Nesnažte sa osobu prebrať. Počas záchvatu ju neudierajte, netraste ňou a nepolievajte ju vodou.
- Nezakláňajte jej násilne hlavu. Snahou o udržanie hlavy v záklone sa situácia nevyrieši.
Netreba sa snažiť o otváranie úst a vyťahovanie jazyka, alebo vkladanie predmetov medzi zuby, nedajbože vlastných prstov. Pri náhlom kŕčovitom zovretí čeľustí by mohlo dôjsť k ich škaredému poraneniu.
Pri bezvedomí počas epileptického záchvatu práve vďaka zvýšenému napätiu svalstva nemôže prísť k zapadnutiu jazyka a upchatiu dýchacích ciest. Rovnako sa nesnažte počas záchvatu držať jazyk ani brániť kŕčom neprimeraným násilím.
Čo urobiť po odznení kŕčov
Po odznení kŕčov skontrolujte vedomie a dýchanie osoby. Ak osoba dýcha, prevaľte ju na bok do stabilizovanej polohy, aby mohli sliny alebo zvratky voľne odtekať z úst.
V prípade pretrvávajúceho bezvedomia volajte na tiesňovú linku 155 a uložte postihnutú osobu do bočnej stabilizovanej polohy. Sledujte jej zdravotný stav a dýchanie až do príchodu odbornej pomoci.
Osoba po záchvate býva zmätená, nepokojná, niekedy až agresívna. Po prebudení môže byť ešte dezorientovaná, nemusí vedieť, kde sa nachádza ani čo sa jej stalo, môže neprimerane reagovať a na samotný záchvat si nemusí pamätať.
Pokojne jej vysvetlite, čo sa stalo, napríklad: „Len ležte, mali ste záchvat.“ Po prebratí z bezvedomia treba pacienta upokojiť, vysvetliť mu, čo sa stalo, a umožniť mu odpočinok.
Tento stav, nazývaný postiktálne obdobie, môže trvať pár minút, ale aj desiatky minút v závislosti od typu záchvatu, dĺžky trvania a celkového zdravotného stavu. Počas tohto obdobia treba ostať pri pacientovi.
Je veľmi dôležité ponechať pacienta v pokojnom a bezpečnom prostredí, ideálne v stabilizovanej polohe. V miestnosti by mal byť čerstvý vzduch a ticho - nadmerné podnety, ako hlasné zvuky alebo prudké svetlo, môžu stav zhoršiť.
Počas tohto obdobia je vhodné sledovať dýchanie, farbu kože, úroveň vedomia a reakcie pacienta. Vhodné je zaznamenať si priebeh záchvatu - jeho trvanie, pohyby, správanie pred a po ňom, aj to, či a kedy bol podaný záchranný liek.
Kedy volať tiesňovú linku 155 alebo 112
Ak máte pochybnosti o stave osoby alebo sa vám situácia nezdá bezpečná, radšej zavolajte záchrannú službu. Rýchlu zdravotnú pomoc treba privolať najmä v týchto situáciách:
- záchvat trvá päť minút alebo dlhšie;
- záchvat neprestáva alebo trvá výrazne dlhšie ako päť minút;
- nasleduje ďalší záchvat bez úplného prebudenia medzi nimi;
- ide o prvý záchvat v živote danej osoby;
- nie je známe, či má osoba epilepsiu alebo sa na ňu lieči;
- osoba má ťažkosti s dýchaním počas alebo po záchvate;
- pery alebo prsty zostávajú modré, prípadne sa objaví nepravidelné alebo hlučné dýchanie;
- osoba zostáva dlhodobo v bezvedomí, nereaguje alebo sa nepreberá;
- osoba sa počas záchvatu zranila;
- došlo k ťažšiemu krvavému poraneniu, úrazu hlavy alebo zjavnej zlomenine;
- osoba zvracia alebo udáva silné bolesti hlavy;
- po záchvate zostáva oslabenie končatín;
- ide o dieťa;
- nie ste si istí, čo sa deje.
Status epilepticus
Status epilepticus sa môže začať ako „bežný“ epileptický záchvat, ktorý však trvá dlhšie alebo sa opakuje bez návratu vedomia. Záchvat, ktorý neprestáva, je potenciálne život ohrozujúci.
Bežný epileptický záchvat zvyčajne trvá 1 - 2 minúty. Ak záchvat pretrváva viac ako 5 minút alebo záchvaty nasledujú bez prestávky, treba ihneď volať pomoc.
Hlavnými varovnými znakmi sú opakovanie záchvatov bez úplného obnovenia vedomia medzi nimi, predĺžené bezvedomie alebo stupor, zlyhávanie dýchania, modranie pier, penenie z úst a nepravidelné či hlučné dýchanie.
Ak pacient nemá viditeľné kŕče, ale má zjavne narušené vedomie, môže ísť o takzvaný nekonvulzívny status epilepticus. Aj v prípade, že si nie ste istí, či ide o status epilepticus, radšej zavolajte záchrannú službu na čísle 155 alebo 112.
V tejto situácii je čas rozhodujúcim faktorom - čím dlhšie záchvat trvá, tým vyššie je riziko poškodenia mozgu, porúch dýchania a srdcového rytmu. Po 5 - 10 minútach záchvatu prudko stúpa riziko nezvratného poškodenia mozgových buniek.
Záchranný liek pri dlhodobom záchvate
U pacientov s diagnostikovanou epilepsiou môže neurológ predpísať takzvaný záchranný liek určený na akútne podanie. Tento liek obsahuje rýchlo pôsobiacu účinnú látku zo skupiny benzodiazepínov, ktorá potláča nadmerný výboj elektrických vzruchov v mozgu a pomáha ukončiť záchvat.
Na Slovensku sú dve formy - bukálna a rektálna. Bukálny roztok sa pomocou aplikátora podáva do úst - medzi vnútornú stranu líca a spodné ďasno. Účinná látka sa rýchlo vstrebáva a účinok sa dostavuje v priebehu niekoľkých minút.
Alternatívou, najmä u malých detí, je rektálne podanie lieku pomocou rektálnej tuby. Tento spôsob je rovnako účinný a predstavuje výhodu, keď perorálne podanie nie je možné.
Kedy sa záchranný liek podáva
- ak záchvat trvá viac ako 5 minút;
- ak mal pacient v minulosti dlhšie alebo opakujúce sa záchvaty bez obnovenia vedomia;
- ak lekár výslovne odporučil jeho použitie v podobných situáciách.
Podanie by mali vykonávať osoby zaškolené lekárom - rodičia, blízki, učitelia alebo opatrovatelia. Ak si nie ste istí postupom, radšej volajte na tiesňovú linku a nechajte si poradiť počas telefonátu.
Príčiny a spúšťače epileptických záchvatov
Príčin epileptického záchvatu môže byť niekoľko. Epilepsiu môže spôsobiť poškodenie mozgu z prenatálnych alebo perinatálnych príčin, napríklad pri strate kyslíka alebo traume počas pôrodu, nízka pôrodná hmotnosť, vrodené abnormality alebo genetické stavy s pridruženými malformáciami mozgu.
Ďalšími príčinami môžu byť ťažké poranenie hlavy, mŕtvica, infekcia mozgu, ako je meningitída, encefalitída alebo neurocysticerkóza, niektoré genetické syndrómy, Alzheimerova choroba, nádor v mozgu, metabolické poruchy, vývinové poruchy a toxické poškodenie mozgu.
Epileptické záchvaty môžu byť idiopatické alebo symptomatické. Príčinou idiopatických záchvatov spravidla býva vrodená funkčná porucha mozgu. Symptomatické, alebo tiež provokované záchvaty, však bývajú vyvolané iným ochorením mozgu.
Môže ísť o detskú mozgovú obrnu, vrodenú vývojovú chybu mozgu, nádor, cievnu mozgovú príhodu, úraz, zápal či toxické poškodenie mozgu. Záchvat sa môže tiež objaviť v komplexe abstinenčných príznakov, pri vynechaní niektorých dlhodobo užívaných liekov alebo pri otravách.
Medzi faktory, ktoré môžu vyvolať záchvat alebo prelomový záchvat u človeka s inak dobrou kontrolou ochorenia, patria nedostatok spánku, stres, konzumácia alkoholu, hormonálne zmeny, fajčenie, vynechanie liečby a niekedy energetické nápoje.
Diagnostika epilepsie
Ak máte záchvat alebo máte predispozíciu na epilepsiu, musíte sa okamžite poradiť so svojím lekárom. Najprv treba zistiť príčinu alebo spúšťacie faktory, ktoré sú zodpovedné za záchvaty alebo epilepsiu.
V úvode ide o klinické neurologické vyšetrenie a laboratórny rozbor krvi. Pred začatím liečby je potrebné určiť typ epilepsie. Kompletné neurologické vyšetrenie a neuropsychologické testy pomáhajú určiť oblasti mozgu, ktoré sú ovplyvnené.
Vyšetrenia môžu zahŕňať CT, magnetickú rezonanciu a elektroencefalografické vyšetrenie, teda EEG. Tieto vyšetrenia môžu byť podľa potreby doplnené o EEG po spánkovej deprivácii, video-EEG monitoring, invazívne EEG so zavedením elektród na povrch alebo do tkaniva mozgu a funkčné MRI.
EEG a zobrazovacie vyšetrenia
Elektroencefalogram je najbežnejší test používaný na diagnostiku epilepsie. Elektródy pripevnené na hlave zaznamenávajú elektrickú aktivitu mozgu. Lekár môže sledovať odpoveď pacienta na videu, aby zaznamenal prípadné záchvaty.
EEG pomáha určiť druh záchvatov a vylúčiť iné stavy spôsobujúce podobné prejavy. Liečba epilepsie sa však nikdy nezačína na základe EEG nálezu, ale na základe klinických prejavov - teda prítomnosti a druhu záchvatov.
Počítačová tomografia poskytuje prierezové snímky mozgu pomocou röntgenového žiarenia a môže odhaliť nádory, cysty alebo krvácanie. Magnetická rezonancia využíva rádiové vlny a silné magnety na detailné zobrazenie mozgu a identifikáciu jeho abnormalít alebo lézií.
V špecializovaných centrách možno podľa potreby použiť aj funkčnú magnetickú rezonanciu, pozitrónovú emisnú tomografiu, jednofotónovú emisnú počítačovú tomografiu, SISCOM, magnetoencefalografiu a ďalšie analytické techniky.
Liečba epilepsie
Liečba epilepsie je väčšinou dlhodobá a jej cieľom je zabrániť vzniku záchvatov a zlepšiť kvalitu života pacientov. Liečba väčšinou zahŕňa antiepileptické lieky. Chirurgia a iné liečebné postupy sa zvažujú, ak pacient na liečbu dostatočne nereaguje.
Asi 70 percent ľudí s epilepsiou získa kontrolu nad svojimi záchvatmi pomocou liekov. U väčšiny ľudí s epilepsiou je účinný jeden antiepileptický liek, zatiaľ čo u iných pacientov sa na zníženie intenzity a frekvencie záchvatov používa kombinácia liekov.
Farmakologická liečba
Farmakologická liečba sa obvykle začína až po dvoch epileptických záchvatoch, pričom tieto záchvaty boli spontánne, teda nevyprovokované inou činnosťou alebo látkou. Výnimkou sú pacienti s veľmi vysokým rizikom opakovania záchvatu alebo pacienti, u ktorých výsledky rôznych vyšetrení potvrdzujú vysokú epileptickú aktivitu mozgu.
Liečba epilepsie sa nikdy nezačína iba na základe EEG nálezu, ale na základe klinických prejavov. Antiepileptiká epilepsiu nedokážu „vyliečiť“, ale dokážu ju uspokojivo „liečiť“, teda potláčať jej prejavy a zvyšovať záchvatový prah.
Farmakologická liečba začína takzvanou monoterapiou, teda jedným liekom. Podľa účinku alebo neúčinku sa najskôr zvyšuje dávka, mení liek za iný alebo sa pridáva druhý či tretí liek.
Výber konkrétneho lieku závisí od typu záchvatov a formy epilepsie, ale aj od veku, celkového zdravotného stavu, funkcie pečene a plánovania tehotenstva. Liek vhodný pre jedného pacienta môže byť úplne nevhodný pre iného pacienta, hoci sú v rovnakom veku a majú podobné prejavy.
Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne. Začatú liečbu nikdy nie je možné bezdôvodne a bez konzultácie s lekárom náhle prerušiť alebo ukončiť, pretože hrozí vysoké riziko vzniku záchvatov.
Rastlinné prípravky, voľnopredajné lieky a iné lieky, ktoré nie sú na predpis, sa nesmú užívať bez súhlasu lekára. Úspešnosť liečby závisí aj od spolupráce pacienta a jeho okolia, presného dávkovania a dodržiavania času podávania liekov.
Nežiaduce účinky liekov
Existuje len málo liekov, ktoré nemajú žiadne nežiaduce účinky. Tieto účinky však obvykle nepredstavujú zdravotné riziko, v niektorých prípadoch však môžu byť výrazné a vyžadovať výmenu lieku alebo úpravu dávkovania.
Medzi možné nežiaduce účinky patria závraty, priberanie na váhe, kožné vyrážky, problémy s rečou, strata koordinácie, únava, ospalosť, žalúdočná nevoľnosť, svrbenie a problémy s pamäťou či myslením.
Pri nezvládnuteľnej ospalosti, útlme kostnej drene, závažnej vyrážke, výraznej depresii alebo samovražedných myšlienkach treba bezodkladne kontaktovať lekára. Kľúčová je otvorená a dôveryhodná komunikácia s lekárom.
Epilepsia a tehotenstvo
Extrémnu opatrnosť a pozornosť treba venovať liečbe v prípade rizika tehotenstva. Množstvo antiepileptík má vplyv na tehotenstvo a vývoj plodu, preto budúce matky by mali svoje tehotenstvo konzultovať zásadne s lekárom.
Náhle vysadenie liekov pri náhodnom zistení tehotenstva nie je riešením, naopak môže poškodiť matku aj plod. V prípade počatia treba ihneď informovať svojho lekára.
Chirurgická a špecializovaná liečba
Chirurgia sa zvažuje u pacienta, ktorý nemá dobrú odpoveď na liečbu. Pri operácii sa odstráni oblasť mozgu zodpovedná za záchvaty, ak záchvaty pochádzajú z určitej oblasti a operovaná oblasť nezasahuje do životne dôležitých funkcií, ako sú motorické funkcie, jazyk, reč, sluch alebo zrak.
Pri zle kompenzovaných epilepsiách sa v kontexte ďalších nálezov individuálne zvažuje epileptochirurgická liečba alebo stimulácia blúdivého nervu. U niektorých pacientov môžu byť potrebné aj ďalšie špecifické postupy.
Režimové opatrenia a prevencia záchvatov
Súčasťou každej antiepileptickej liečby je aj nefarmakologická, teda režimová liečba. Táto základná liečba výrazne znižuje riziko záchvatu, môže zmierniť jeho priebeh a zabrániť prípadným zraneniam.
V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu - zákaz alkoholu, pravidelný spánok a vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pravidelný spánok znamená jeho dostatok aj kvalitu.
Pacienti s poruchami spánku by mali pátrať po ich príčinách a tieto príčiny odstraňovať. Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách a mali by sa vyhýbať dlhodobým prácam s nedostatkom alebo nepravidelnosťou spánku.
Dôležitou súčasťou prevencie je pravidelné a dôsledné užívanie antiepileptík v presne určených dávkach. Edukácia by sa mala týkať nielen rodiny, ale aj širšieho okolia pacienta - učiteľov, trénerov či kolegov.
Zníženie rizika úrazov
- nábytok a vybavenie miestností by nemali mať ostré rohy a hrany;
- predmety v blízkosti pacienta by nemali byť ostré alebo rozbitné, napríklad sklenené;
- podlahové plochy by mali byť dostatočne drsné a podľa možnosti aj mäkké;
- v kuchyni treba používať bezpečné spotrebiče a ochranné prvky;
- na balkónoch, schodiskách, lodžiách a terasách treba mať dostatočne vysoké zábradlie;
- pri plávaní je potrebný dohľad a vhodné bezpečnostné opatrenia;
- pri rizikových aktivitách treba zohľadniť možnosť náhleho záchvatu a pádu;
- mobilný telefón alebo núdzový vysielač je vhodné nosiť tak, aby bol po páde v dosahu;
- človek s epilepsiou by mal mať pri sebe základnú informáciu o ochorení a kontakty na blízke osoby;
- mimo domu je vhodné mať pri sebe aj potrebnú dávku liekov podľa pokynov lekára.
Blízki by mali byť zaškolení v podaní záchranného lieku, vedieť rozpoznať začiatok záchvatu a vedieť, ako pacienta chrániť pred úrazom. Dôležité je tiež vedieť, že pri status epilepticus je čas rozhodujúci.
Možné komplikácie epilepsie
Ľudia, ktorí majú záchvaty aj naďalej, sú zraniteľnejší voči potenciálnym bezpečnostným rizikám, najmä ak sa záchvaty vyskytnú bez varovania a zhoršujú vedomie. Riziká súvisiace so záchvatmi sú vyššie pri nedostatočne kontrolovaných záchvatoch.
Počas záchvatu môže dôjsť k pádu, poraneniu hlavy a krku alebo k zlomenine. Ak sa záchvat objaví pri vedení vozidla, môže dôjsť k dopravnej nehode. Záchvat vo vode zvyšuje riziko utopenia.
Počas tehotenstva môže byť záchvat veľkým nebezpečenstvom pre matku aj dieťa. Epilepsia môže súvisieť aj s psychologickými problémami, ako sú zmena správania, depresia, úzkosť a samovražedné myšlienky.
Medzi život ohrozujúce komplikácie patria status epilepticus a veľmi zriedkavá náhla neočakávaná smrť pri epilepsii, označovaná ako SUDEP. Vyššie riziko SUDEP môžu mať ľudia s nekontrolovanými tonicko-klonickými záchvatmi.
Kedy po záchvate vyhľadať lekára
Ak ide o prvý záchvat, osoba má neznámu zdravotnú anamnézu, záchvat sa opakuje, trvá dlhšie ako päť minút, sprevádzajú ho problémy s dýchaním, vážne poranenie alebo dlhodobé bezvedomie, treba privolať záchrannú službu.
Ak ide o známeho pacienta s epilepsiou a záchvat do približne 3 - 5 minút skončí, nie je vždy potrebné volať záchrannú službu, pokiaľ sa pacient postupne preberá a nemá iné varovné príznaky. Po návrate vedomia je vhodná pokojná komunikácia, odpočinok a kontrola u neurológa podľa individuálnych odporúčaní.
O priebehu záchvatu si zaznamenajte jeho trvanie, pohyby, správanie pred záchvatom a po ňom, prípadné poranenia, dýchanie a to, či bol podaný záchranný liek. Tieto informácie sú cenné pre neurológa pri ďalšom nastavovaní liečby.