Hormonálna a nervová regulácia organizmu

Činnosť orgánov a orgánových sústav riadia regulačné sústavy, ktoré zabezpečujú rovnováhu vnútorného prostredia, umožňujú primerane odpovedať na podnety z prostredia a prispôsobovať sa jeho meniacim sa podmienkam. Medzi hlavné regulačné mechanizmy patria nervová regulácia a látková, teda hormonálna regulácia.

Regulačné sústavy regulujú činnosť všetkých orgánov podľa podnetov z vonkajšieho prostredia, napríklad podľa teploty, vlhkosti vzduchu a jeho zloženia, ako aj podľa podnetov z vnútorného prostredia, napríklad podľa príjmu kyslíka a živín. Hormonálna a nervová regulácia sú navzájom úzko prepojené a sú predpokladom priebehu pravidelne sa opakujúcich životných procesov.

Porovnanie nervovej a hormonálnej regulácie

Nervová sústava prijíma, spracúva a odovzdáva informácie o zmene prostredia pomocou nervov. Hormonálna sústava riadi činnosť prostredníctvom chemických podnetov, ktorými sú hormóny, a zabezpečuje látkovú reguláciu.

Nervová regulácia zabezpečuje premenu podnetov a informácií z prostredia na signály, ktoré vyvolávajú odpoveď. Hormonálna regulácia prijíma informácie o zmene prostredia pomocou hormónov, ktoré sa dostávajú krvou do buniek.

Nervová regulácia

Funkciou nervovej regulácie je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a zabezpečiť udržiavanie homeostázy. Jej podstatou je premena podnetu z okolia na signál, ktorý vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.

Nervová sústava zabezpečuje prenos a spracovanie informácií a odovzdanie pokynov do orgánov, napríklad do žliaz alebo svalov. Umožňuje dráždivosť a citlivosť, čo je vlastne reagovanie na zmenu prostredia.

Neurón a nervový vzruch

Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neurón je schopný prijať a odovzdať informáciu.

Funkčnými vlastnosťami neurónov sú dráždivosť, teda schopnosť reagovať na podnety, a vodivosť, teda schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie. Pri podráždení vzniká nervový vzruch.

Kontakt medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú synapsy. Nervový vzruch si neuróny odovzdávajú prostredníctvom mediátorov, teda chemických látok, napríklad noradrenalínu a acetylcholínu, ktoré sa vylučujú z nervových zakončení neuritov - synaptických uzlíkov.

Priebeh nervovej regulácie

1. Receptory prijmú podráždenie a premenia ho na nervový vzruch.
2. Vzruch sa prenesie po nervovom vlákne do nervového centra.
3. Nervové centrum informáciu spracuje a vytvorí odpoveď.
4. Odpoveď sa prenesie k výkonnému orgánu, ktorým môže byť sval alebo žľaza.

Informácia z prostredia prebieha v podobe nervového vzruchu vláknami do ústredia nervovej sústavy, ktoré ho spracuje a vytvorí odpoveď pre výkonné orgány. Vedenie nervového vzruchu od podnetu do mozgu po reakciu orgánu sa nazýva reflexný oblúk.

Reflex a reflexný oblúk

Reflex je odpoveď organizmu na podráždenie. Reflexný oblúk je dráha nervového vzruchu od receptora cez ústredie po výkonný orgán.

Reflex je funkčná jednotka nervovej sústavy, je okamžitou odpoveďou organizmu na zmenu prostredia a prebieha po reflexnom oblúku. Nepodmienené reflexy sú vrodené a automatické, zatiaľ čo podmienené reflexy vznikajú učením a skúsenosťami.

Nepodmienené a podmienené reflexy

Nepodmienené reflexy sú geneticky určené procesy v správaní živočíchov. Ich najjednoduchšou formou sú reakcie nervovej sústavy na zmyslový podnet, pričom reakcia je vždy rovnako silná a stereotypná, napríklad slinenie vyvolané chuťovým podnetom alebo odtiahnutie končatiny pri bolesti.

Zložité vrodené reflexy sú inštinkty. Patria medzi ne lov, obrana, rozmnožovanie, stavanie hniezda, liahnutie z vajec a starostlivosť o potomstvo.

Podmienené reflexy sú získané a vytvárajú sa na základe skúseností živočícha. Sú výsledkom činnosti mozgu a prejavujú sa napríklad pri výcviku psa alebo v správaní zdomácnených živočíchov.

Vyššia nervová činnosť je vyvinutá u delfínov, psov, koní, primátov a človeka. Jej podstatou je vytváranie pamäťových stôp, teda nových spojení prostredníctvom podmienených reflexov, a jej prejavom je pamäť a učenie.

Pamäť znamená zachovanie informácie v mozgu. Je daná vývinom mozgovej kôry, intenzitou, motiváciou a opakovaním podnetu.

Stavba nervovej sústavy stavovcov

Nervová sústava stavovcov má rúrkovú stavbu. Tvorí ju centrálna nervová sústava, ktorú predstavuje mozog a miecha, a obvodová nervová sústava, ktorú tvoria nervy vedúce z ústrednej nervovej sústavy do celého tela.

Mozog je uložený v lebke a miecha je uložená v chrbtici. Nervy spájajú ústredné orgány nervovej sústavy so všetkými časťami tela a zabezpečujú prenos informácií.

Centrálna nervová sústava

Miecha má v strede kanál vyplnený mozgovomiechovým mokom. Mozog stavovcov sa skladá z predĺženej miechy, zadného mozgu, stredného mozgu, medzimozgu a predného mozgu.

Predĺžená miecha je pokračovaním miechy a spája mozog s miechou. Nachádzajú sa v nej centrá regulujúce srdcovú činnosť, krvný tlak, dýchanie, tráviace reflexy, napríklad prehĺtanie, zvracanie a slinenie, ako aj obranné reflexy, napríklad kašeľ a kýchanie.

Zadný mozog má dve funkčné časti: most a mozoček. Mozoček je centrom rovnováhy, koordinuje a riadi pohyby a svalový tonus.

Stredný mozog je centrom sluchových a zrakových reflexov a prepája zrakové a sluchové centrum. U rýb je centrom vnemov bočnej čiary.

Medzimozog je centrom vegetatívnych funkcií. Reguluje príjem potravy, telesnú teplotu a ovuláciu a je spojený s hypofýzou, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie endokrinné žľazy.

Predný mozog tvoria dve pologule - hemisféry. Ich plocha sa zväčšuje vytváraním záhybov a závitov. Predný mozog je najvyšším riadiacim centrom.

V mozgu sú centrá pre činnosť zmyslových orgánov, teda pre zrak, sluch, čuch, hmat a chuť. Ryby a obojživelníky majú najviac vyvinutý stredný mozog, plazy majú dobre vyvinutý predný mozog a u vtákov a cicavcov je najviac vyvinutý predný mozog.

Obvodová nervová sústava

Obvodovú nervovú sústavu tvoria odstredivé a dostredivé nervové vlákna, ktoré spájajú mozog a miechu s tkanivami a orgánmi celého tela. Dostredivé vlákna vedú vzruch do centra z receptorov a odstredivé vlákna vedú vzruch z centra do výkonných orgánov, teda do svalov a žliaz.

Odstredivé nervové vlákna môžu byť autonómne, čiže vegetatívne, alebo motorické, čiže somatické. Autonómne vlákna nie sú ovládané vôľou a inervujú vnútorné orgány a cievy, zatiaľ čo motorické vlákna sú ovládané vôľou a vedú ku kostrovým svalom.

Vývoj nervovej sústavy u živočíchov

Samostatné nervové bunky sa počas fylogenetického vývoja postupne spájali do nervovej sústavy. Nervová sústava sa u jednotlivých skupín živočíchov odlišuje stupňom usporiadania a koncentrácie nervových buniek.

U pŕhlivcov sú nervové bunky, teda neuróny, po celom tele a nervové vlákna vytvárajú sieť. Majú preto rozptýlenú nervovú sústavu.

Ploskavce majú nervové uzliny, z ktorých vybiehajú nervové vlákna, a majú pásovú nervovú sústavu. Obrúčkavce a článkonožce majú rebríčkovú sústavu, nervové uzliny a nervový pás s niekoľkými uzlinami.

Pri rebríčkovej nervovej sústave sa v každom článku nachádza pár ganglií, ktoré sú navzájom prepojené spojkami, pozdĺžnymi konektívmi a priečnymi komisúrami. U článkonožcov sa gangliá navyše koncentrujú v hlavovej časti.

Zmyslové receptory a prijímanie podnetov

Príjem informácií z prostredia zabezpečujú citlivé bunky, ktoré sa nazývajú zmyslové receptory. Zmyslové bunky reagujú na podnety z vnútorného a vonkajšieho prostredia.

Hmatové podnety vnímajú pŕhlivce a ploskavce hmatovými bunkami v pokožke. Článkonožce majú hmat v tykadlách a hmatadlách a mäkkýše na tykadlách.

Čuch a chuť majú dobre vyvinuté kôrovce a hmyz. Vnímajú ich na tykadlách, hmatadlách, nohách a v ústnej dutine.

Svetlo vnímajú prvoky. Mäkkýše majú oči na druhom páre tykadiel, obrúčkavce vnímajú svetlo pokožkou, pavúkovce majú jeden až päť párov jednoduchých očí, kôrovce majú zložené oči a hmyz má jednoduché aj zložené oči.

Sluchové podnety vníma hmyz na brušku, hrudi a končatinách.

Hormonálna regulácia

Hormonálna regulácia, známa aj ako látkové alebo humorálne riadenie činnosti organizmu, je spôsob riadenia prostredníctvom hormónov. Hormóny sú chemickí poslovia organizmu a chemickí nositelia informácií.

Hormonálna sústava je prítomná u mnohobunkových organizmov a zabezpečuje činnosť viacerých orgánov, napríklad pohlavných orgánov. U stavovcov hormóny vznikajú najmä v žľazách s vnútorným vylučovaním a podieľajú sa na regulácii teploty tela, látkovej premeny, vývinu a ďalších procesov.

Látkové riadenie činnosti organizmu je starší a evolučne primitívnejší spôsob riadenia v porovnaní s nervovou sústavou. Hormonálna regulácia je nervovej regulácii podriadená.

Hormóny a cieľové bunky

Hormóny majú v tele riadiace a koordinačné funkcie. Nie sú zdrojom energie ani stavebným materiálom pre bunky.

Hormóny sa tvoria v špecifických tkanivách a sú rozvádzané krvou alebo inými telovými tekutinami. Pôsobia na cieľové bunky a orgány, ktoré majú pre konkrétne hormóny špecifické receptory.

Žľazy s vnútorným vylučovaním nemajú vývody a svoj sekrét vylučujú priamo do krvi. Hormóny tak môžu pôsobiť aj na bunky uložené vo vzdialených častiach organizmu.

Rozdelenie hormónov podľa chemickej štruktúry

Medzi deriváty aminokyselín patria hormóny drene nadobličiek, adrenalín a noradrenalín, ktoré sú rozpustné vo vode, ale aj hormóny štítnej žľazy, napríklad tyroxín, ktoré sú rozpustné v tukoch.

Peptidové a bielkovinové hormóny majú vyššiu molekulovú hmotnosť a sú tvorené reťazcami aminokyselín. Patria sem napríklad hormóny hypofýzy, inzulín a hormóny prištítnych teliesok.

Lipidové deriváty, napríklad steroidy, sú látky odvodené od cholesterolu. Patria sem pohlavné hormóny a hormóny kôry nadobličiek, teda kortikoidy.

Pôsobenie hormónov na bunky

Vo vode rozpustné hormóny nedokážu prejsť cez bunkovú membránu. Viažu sa na receptor na povrchu bunky a aktivujú takzvaného druhého posla, napríklad enzým c-AMP, ktorý spustí reakciu vnútri bunky.

Steroidné hormóny a tyroxín, ktoré sú rozpustné v tukoch, prechádzajú priamo cez membránu do cytoplazmy alebo jadra. Tam sa viažu na vnútrobunkové receptory a priamo ovplyvňujú transkripciu génov a tvorbu bielkovín.

Rozdelenie hormónov podľa pôvodu

Endokrinné alebo žľazové hormóny produkujú špeciálne orgány určené výlučne na tento účel, teda žľazy s vnútornou sekréciou. Tieto žľazy nemajú vývody a sekrét vylučujú priamo do krvi.

Tkanivové hormóny produkujú bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú primárne inú funkciu. Príkladom sú hormóny sliznice žalúdka a tenkého čreva, ktoré riadia trávenie, renín a erytropoetín v obličkách, alebo tkanivové mediátory, ako sú histamín a sérotonín.

Žľazy s vnútorným vylučovaním

Hypofýza

Hypofýza alebo podmozgová žľaza je malé oválne teliesko veľké asi 1 cm, s hmotnosťou približne 0,5 g. S medzimozgom je spojená krátkou stopkou a je uložená v chránenej kostnej jamke nazývanej turecké sedlo na klinovej kosti lebečnej spodiny.

Hypofýza je uložená pod medzimozgom a reguluje činnosť iných žliaz s vnútorným vylučovaním. Jej laloky sú vývojovo, štruktúrne aj funkčne od seba úplne odlišné.

Predný lalok hypofýzy

Predný lalok hypofýzy, adenohypofýza, je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Vylučuje šesť hlavných hormónov, z ktorých väčšina priamo riadi činnosť ostatných žliaz s vnútornou sekréciou a pohlavných žliaz.

Adenohypofýza má ústredné postavenie v celkových hormonálnych reguláciách tela. Sama však podlieha riadiacemu vplyvu hypotalamu.

Hypotalamus a adenohypofýza sú spojené bohatou sieťou krvných ciev. V hypotalame sa tvoria regulačné hormóny, stimulujúce liberíny a inhibujúce statíny, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a priamo zapínajú alebo vypínajú tvorbu jej vlastných hormónov.

• Rastový hormón alebo somatotropný hormón podporuje súmerný rast kostry, chrupiek a mäkkých orgánov. Zvyšuje transport aminokyselín a tvorbu bielkovín.
• Adrenokortikotropný hormón fyziologicky riadi činnosť kôry nadobličiek, najmä sekréciu glukokortikoidov.
• Tyreotropný hormón reguluje rast a sekrečnú činnosť štítnej žľazy.
• Folikulostimulačný hormón u žien riadi dozrievanie folikulov vo vaječníkoch a produkciu estrogénov, u mužov podporuje tvorbu spermií v semenníkoch.
• Luteinizačný hormón u žien spúšťa ovuláciu a stimuluje tvorbu žltého telieska, u mužov podnecuje Leydigove bunky v semenníkoch na produkciu testosterónu.
• Prolaktín pripravuje prsné žľazy a po pôrode priamo stimuluje tvorbu a vylučovanie mlieka. Zároveň podporuje produkciu progesterónu v žltom teliesku.

Zvýšená produkcia rastového hormónu v mladosti spôsobuje nadmerný vzrast - gigantizmus. Pri jeho nedostatku počas vývinu vzniká trpasličí vzrast - nanizmus.

Ak sa rastový hormón nadmerne vylučuje až v dospelosti, keď sú rastové štrbiny kostí už uzavreté, spôsobuje akromegáliu. Pri nej dochádza k neprimeranému rastu okrajových častí tela, napríklad prstov, nosa, brady a sánky.

Stredný lalok hypofýzy

U človeka stredný lalok hypofýzy ako samostatný anatomický útvar takmer neexistuje, pretože je zrastený s adenohypofýzou a tvoria ho len drobné dutinky. U nižších stavovcov je výrazný.

Produkuje melanotropný hormón, melanotropín alebo MSH, ktorý vplýva na intenzitu kožnej pigmentácie. Usmerňuje napríklad schopnosť rýb a obojživelníkov sezónne meniť farbu.

Zadný lalok hypofýzy

Zadný lalok hypofýzy, neurohypofýza, nie je pravou endokrinnou žľazou a sama hormóny nesyntetizuje. Jej hormóny sa tvoria priamo v neurosekrečných bunkách hypotalamu a do neurohypofýzy prúdia transportom cez dlhé nervové vlákna.

V neurohypofýze sa hormóny dočasne uskladňujú a podľa potreby sa uvoľňujú do krvi.

• Antidiuretický hormón, adiuretín alebo vazopresín, riadi hospodárenie tela s vodou. Zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách, takže vylúčeného moču je menej a je koncentrovanejší.
• Oxytocín u žien podnecuje rytmické sťahy hladkých svalov maternice, ktoré sú nevyhnutné pre pôrod, a stimuluje sťahy mliekovodov, čím umožňuje vystrekovanie mlieka pri dojčení.

Vazopresín vo vyšších dávkach vyvoláva zúženie ciev, čím zvyšuje krvný tlak. Jeho nedostatok spôsobuje ochorenie nazývané močová úplavica alebo diabetes insipidus.

Oxytocín sa považuje aj za dôležitý hormón sociálneho správania, pretože podporuje tvorbu emočného puta a materských väzieb.

Šuškovité teliesko

Šuškovité teliesko alebo epifýza je malý hrachovitý útvar dlhý približne 8 mm, ktorý je umiestnený hlboko v zadnej časti medzimozgu, presnejšie v oblasti epitalamu.

Hlavným hormónom epifýzy je melatonín, ktorý sa vyznačuje výraznou cirkadiánnou produkciou. Tvorí sa najmä za tmy, s maximom v noci, pričom svetlo jeho produkciu brzdí.

Melatonín prirodzene reguluje denný rytmus spánku a bdenia. Jeho hladina sa prirodzene znižuje aj na jar počas dlhších dní.

U cicavcov ovplyvňuje biologické rytmy a brzdí tvorbu pohlavných hormónov. U nižších živočíchov ovplyvňuje kontrakciu pigmentových buniek, melanofórov, čím aktívne mení sfarbenie a prispôsobenie tela prostrediu.

Štítna žľaza

Štítna žľaza sa nachádza v prednej časti krku, priložená k chrupkám hrtana a k začiatku priedušnice. Anatomicky sa skladá z dvoch navzájom spojených lalokov.

Základnou stavebnou jednotkou štítnej žľazy sú drobné vačky - folikuly, vo vnútri ktorých sa nachádza bielkovinový koloid slúžiaci na uskladnenie vytvorených hormónov.

Štítna žľaza produkuje tyroxín a trijódtyronín, ktoré vo svojej molekule nevyhnutne obsahujú jód. Nedostatok jódu v potrave má za následok zníženú tvorbu týchto hormónov.

• Tyroxín je nevyhnutný pre normálny priebeh premeny látok. Povzbudzuje celkový bunkový metabolizmus živín, zvyšuje spotrebu kyslíka a tvorbu tepla v tkanivách.
• Trijódtyronín má veľmi podobné účinky ako tyroxín, ale pre bunky je aktívnejší a jeho účinok je rýchlejší a silnejší.
• Kalcitonín znižuje hladinu vápnika v krvi a bráni odbúravaniu kostného tkaniva tým, že podporuje ukladanie vápnika do kostí.

Tyroxín obsahuje štyri atómy jódu a v skorých vývinových štádiách má účinky na rast kostí a dozrievanie centrálnej nervovej sústavy. Trijódtyronín obsahuje tri atómy jódu.

Silným fyziologickým podnetom pre zvýšené vylučovanie tyroxínu je chlad. Nedostatok jódu v potrave môže viesť k zníženej tvorbe hormónov štítnej žľazy, preto sa kuchynská soľ preventívne jodizuje.

Poruchy činnosti štítnej žľazy

Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u novorodencov a detí spôsobuje vážne spomalenie fyzického rastu a ťažkú mentálnu zaostalosť, stav známy ako kretenizmus.

U dospelého človeka sa nedostatok hormónov štítnej žľazy, hypotyreóza, prejavuje znížením premeny látok, únavou, priberaním, zimomravosťou a vznikom strumy, teda zväčšenej žľazy.

Nadmerná činnosť štítnej žľazy, hypertyreóza, vedie k nepokoju, zrýchleniu srdcovej činnosti, poteniu a strate hmotnosti. Typickým znakom môže byť nápadné vystúpenie očných gulí, exoftalmus, spôsobené hromadením tekutiny za očami.

Prištítne telieska

Prištítne telieska sú malé oválne útvary veľkosti šošovice, zvyčajne štyri, uložené priamo na zadnej strane lalokov štítnej žľazy.

Produkujú parathormón, ktorý je nevyhnutný na udržiavanie stálej hladiny vápnika a fosforu v krvi. Jeho vylučovanie je riadené aktuálnou koncentráciou vápnika v krvi na princípe negatívnej spätnej väzby.

Ak hladina vápnika v krvi klesne, parathormón ju zvyšuje tým, že aktivuje bunky odbúravajúce kostné tkanivo, znižuje straty vápnika obličkami a v spolupráci s vitamínom D podporuje vstrebávanie vápnika z potravy cez stenu tenkého čreva.

Pri zníženej produkcii parathormónu klesá hladina vápnika v krvi, čo vedie k zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti a bolestivým svalovým kŕčom, teda k tetanii. Nadprodukcia vedie k odvápňovaniu a demineralizácii kostí.

Podžalúdková žľaza a regulácia glukózy

Podžalúdková žľaza alebo pankreas je veľká žľaza so zmiešanou funkciou. Okrem vytvárania pankreatickej šťavy, ktorá pôsobí ako tráviaca šťava v tenkom čreve, má aj špecializovanú endokrinnú funkciu.

V drobných zhlukoch buniek nazývaných Langerhansove ostrovčeky sa produkujú kľúčové metabolické hormóny inzulín a glukagón. Tieto hormóny sú antagonistické, pretože účinky jedného pôsobia proti účinkom druhého.

• Inzulín znižuje hladinu glukózy v krvi tým, že zvyšuje priepustnosť bunkových membrán pre glukózu. Podporuje premenu glukózy na zásobný glykogén a stimuluje tvorbu bielkovín.
• Glukagón zvyšuje hladinu glukózy v krvi tým, že podnecuje bunky pečene, aby odbúrali zásobný glykogén späť na glukózu.

Ak zo stravy prijmeme väčšie množstvo cukru, podžalúdková žľaza začne produkovať inzulín. Inzulín podporuje vznik glykogénu, a tým pomáha regulovať množstvo glukózy v krvi.

Cukrovka

Cukrovka alebo diabetes mellitus je chronická hormonálna porucha spôsobená neschopnosťou tela produkovať alebo využívať inzulín. Jej základným klinickým prejavom je zvýšená hladina cukru v krvi, teda hyperglykémia.

Ak podžalúdková žľaza nevylúči dostatok inzulínu, môže dôjsť k cukrovke. Pri cukrovke sa hladina krvného cukru reguluje podľa typu ochorenia úpravou životosprávy, liekmi alebo vonkajším podávaním inzulínu.

Normálna hodnota cukru v kapilárnej krvi nalačno sa pohybuje v rozmedzí 3,9-5,6 mmol/l. O cukrovke hovoríme vtedy, ak je hodnota glykémie ≥ 7,0 mmol/l nalačno alebo ≥ 11,1 mmol/l po jedle, respektíve po glukózovej záťaži.

Typy cukrovky

Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom bunky imunitného systému napádajú B-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Výsledkom je absolútny nedostatok inzulínu v tele a hladina krvného cukru sa musí trvalo regulovať vonkajším podávaním inzulínu.

Cukrovka 2. typu je ochorenie spojené so životosprávou, nadváhou a nedostatkom aktivity. Inzulín sa v tele tvorí, ale bunky naň reagujú slabšie, čo sa nazýva inzulínová rezistencia.

Liečba cukrovky 2. typu zahŕňa diétu, zvýšenie pohybu a úpravu metabolizmu liekmi. Tehotenská cukrovka je špecifický stav u žien, ktorý vzniká následkom metabolickej záťaže počas tehotenstva.

Mierne zvýšená hladina glukózy môže ovplyvniť vývin plodu, preto sa vykonáva orálny glukózový tolerančný test. Ten spočíva vo vypití roztoku so 75 g glukózy a následnom meraní glykémie.

U neliečených jedincov nemôžu bunky získavať energiu z glukózy, a preto sú nútené náhradne spaľovať zásoby tukov a bielkovín. V tele sa môžu začať hromadiť kyslé splodiny rozkladu tukov, čo môže viesť ku ketoacidotickej kóme, ktorá sa prejavuje zrýchleným dýchaním a typickým acetónovým zápachom z úst.

Dlhodobo neregulovaná a zvýšená hladina krvného cukru poškodzuje cievy a nervy. Môže spôsobiť dehydratáciu, slepotu, ťažké kardiovaskulárne ochorenia a nezvratné zlyhanie obličiek.

Nadobličky

Nadobličky sú párové endokrinné žľazy uložené na hornom póle obidvoch obličiek. Skladajú sa z dvoch anatomicky, funkčne aj vývojovo odlišných častí - z kôry a drene.

Každá časť nadobličiek syntetizuje vlastné špecifické hormóny. Hormóny nadobličiek sa podieľajú na regulácii látkovej premeny a na reakcii organizmu na záťaž.

Ďalšie funkcie hormonálnej regulácie

Hormóny regulujú fungovanie organizmu ako celku, udržiavanie vnútornej rovnováhy a reagovanie na podnety prostredia. U hmyzu hormóny regulujú vývinové štádiá a feromóny sa podieľajú na komunikácii medzi jedincami.

Hormonálna regulácia sa uplatňuje pri raste, telesnom vývine, látkovej premene, hospodárení s vodou, regulácii hladiny vápnika, riadení pohlavných funkcií, rozmnožovaní, obranných reakciách a prispôsobovaní organizmu podmienkam prostredia.

tags: #hormonalna #a #nervova #regulacia