Je zabúdanie prejavom demencie?

Občasné zabúdanie ešte nemusí znamenať demenciu. Pri bežnom starnutí, únave alebo strese človek môže zabudnúť meno, miesto, kam odložil predmet, alebo aktuálny deň, no neskôr si informáciu vybaví alebo sa po pohľade do kalendára zorientuje.

Na demenciu môže upozorňovať najmä postupné a opakované zhoršovanie pamäti, orientácie, reči, rozhodovania a schopnosti vykonávať každodenné činnosti. Ak človek zabúda nedávne udalosti, opakuje rovnaké otázky, stráca sa na známych miestach alebo nedokáže spravovať financie, je vhodné vyhľadať lekára.

Čo je demencia

Demencia je termín, ktorým sa označujú neurodegeneratívne ochorenia. Pre tieto ochorenia sú typické najmä zmeny v správaní. Zároveň sú spojené so stratou mentálnych a koordinačných schopností.

Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaradzujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne: vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie.

Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie. Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností.

Pričom tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností. Zároveň dochádza aj k zmenám osobnosti. Demencia teda v pravom slova zmysle nie je choroba, je to skôr stav, ktorý nastáva vplyvom viacerých symptómov.

Niektoré druhy demencie sa časom zhoršujú, iné sa dajú liečiť, u niektorých typov sa dokonca dajú aj zvrátiť tieto prejavy. Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov - mozgových buniek.

Demencia nie je súčasťou bežného starnutia

Zabúdať je ľudské. A čím je človek starší, tým viac berieme ako samozrejmosť, že zabúda čoraz viac. Vysvetľujeme si to často tým, že mozog je opotrebovaný, a tak sa v ňom mnohé informácie strácajú.

Demencia je však v skutočnosti choroba, ktorá k normálnemu starnutiu nepatrí. Je mylné predpokladať, že u starších ľudí sa v určitom okamihu vyskytne jedna či druhá forma demencie.

V skutočnosti existujú ľudia, ktorí si i vo veľmi pokročilom veku zachovajú kognitívne schopnosti až do svojej smrti. Je treba si uvedomiť, že po skončení stredného veku medzi 60. a 65. rokom, prechádza ľudský mozog prirodzeným procesom degenerácie: zmenšuje sa jeho objem, mozog stráca niektoré neuróny a pri prenose nervových signálov prestáva byť taký účinný, ako to bolo predtým.

To všetko však neznamená, že človek bude trpieť demenciou, i keď tomu môžu nasvedčovať niektoré ochorenia (t. j. amnézia). Vekom je zabúdanie bežné. Je však dôležité nepodceňovať prvotné príznaky stareckej demencie, ktorých včasnou diagnostikou viete stareckú demenciu u svojho blízkeho spomaliť či zmierniť.

Rozdiel medzi bežným zabúdaním a demenciou

Či už chceme alebo nie, zabúdanie sa stáva súčasťou nášho dynamického života. Nie vždy musí mať súvis s ochorením mozgu. Postupný pokles zručností, schopnosti myslieť a pamätať si však môže byť aj prejavom demencie.

Aj keď je ťažké oddeliť bežné problémy so zabúdaním od prvých príznakov demencie, existujú určité rozdiely v tom, ako zabúdame. Pri bežnom starnutí je informácia v mozgu uložená, iba trvá dlhšie ju nájsť.

Obvyklé problémy v dôsledku starnutia

• Zabudne meno, ale neskôr si na neho spomenie.
• Občas stratí vec, ale neskôr ju nájde.
• Nepamätá si deň, ale rýchlo si ho uvedomí.
• Občas potrebuje pomoc s novými technológiami.
• Má stále rovnaký zmysel pre humor aj rovnakú osobnosť.
• Spraví zlé rozhodnutie v danej chvíli.
• Zabudne zaplatiť účet za telefón.
• Občas si nespomenie na správne slovo.
• Z času na čas stratí nejakú vec.

Zapomeniete, kam ste položili kľúče, ale po chvíli systematického hľadania ich nájdete. Nemôžete si spomenúť na konkrétne slovo, ale vybavíte si ho neskôr alebo použijete adekvátne synonymum.

Občas urobíte chybu v účtoch alebo zapomeniete, aký je deň v týždni, ale po pohľade do kalendára sa okamžite zorientujete. Zažívate prechodný stav zvaný mozgová hmla v dôsledku chronickej únavy, preťaženia alebo po prekonanom infekčnom ochorení.

Príznaky, ktoré môžu upozorňovať na demenciu

• Často opakuje rovnaké otázky alebo príbehy.
• Zabudne nedávne udalosti, napríklad čo bolo na obed.
• Stráca sa na známych miestach.
• Má problém s rečou alebo názvami vecí.
• Dochádza k zmene správania, napríklad k úzkosti, podráždenosti alebo zmätenosti.
• Zanedbáva osobnú hygienu alebo obliekanie.
• Má problém sledovať rozhovor alebo príbeh.
• Nedokáže vyriešiť jednoduché úlohy, napríklad zaplatiť v obchode.
• Stráca schopnosť rozhodovania.
• Nie je schopný spravovať svoje financie.
• Stráca prehľad o dátume alebo ročnom období.
• Stráca schopnosť viesť konverzáciu.
• Často premiestňuje veci a nie je schopný usporiadať kroky k ich nájdeniu.

Zapomeniete, na čo kľúče slúžia, alebo ich ukladáte na úplne neobvyklé miesta, napríklad do chladničky. Strácate niť uprostred jednoduchej vety, opakujete rovnakú otázku päťkrát v priebehu desiatich minút a nedokážete slovo nahradiť, čo vedie k frustrácii.

Stratíte sa na známych miestach, napríklad v ulici, kde žijete dvadsať rokov, a nedokážete určiť ročné obdobie alebo aktuálny rok. Dochádza k hlbokým osobnostným zmenám - objavuje sa bezdôvodná apatia, paranoia, zvýšená agresivita alebo strata sociálnych zábran.

Je zabúdanie prvým príznakom Alzheimerovej choroby?

Alzheimerova choroba alebo starecká demencia sú poruchy mozgu, ktoré spôsobujú problémy s pamäťou, myslením a správaním. Najčastejšie postihujú starších ľudí, no nie sú súčasťou bežného starnutia.

Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k odumieraniu nervových buniek v mozgu, čo vedie k postupnému zhoršovaniu pamäte a orientácie. Človek zabúda mená, nevie sa zorientovať v čase, alebo opakuje tie isté otázky, postupne stráca schopnosť sa o seba postarať.

Starecká demencia je širší pojem, ktorý zahŕňa viac typov ochorení, vrátane aj možnej Alzheimerovej choroby. Nie je to iba o zabúdaní, ale aj o problémoch s rozhodovaním, rečou či správaním.

Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou. Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení.

Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti. Medzi typické príznaky tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, neschopnosť rozpoznávať miesta a ľudí, zabúdanie a strata orientácie v čase a priestore.

Časté prvotné príznaky Alzheimerovej choroby

• Časté opakovanie rovnakých otázok alebo príbehov.
• Zabúdanie nedávnych udalostí.
• Strácanie sa na známych miestach.
• Problémy s rečou alebo názvami vecí.
• Zmeny správania, úzkosť, podráždenosť alebo zmätenosť.
• Zanedbávanie osobnej hygieny alebo obliekania.
• Problém sledovať rozhovor alebo príbeh.
• Neschopnosť vyriešiť jednoduché úlohy.
• Problém s manipuláciou s peniazmi alebo platením účtov.
• Zmeny nálady a osobnosti.
• Zvýšená úzkosť a strata spontánnosti.

Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Pacienti majú najčastejšie problémy s pamäťou, komunikáciou, rečou, premýšľaním a vnímaním okolia.

Na úplnom začiatku rozvoja demencie sa objavuje najmä typická strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním - napríklad nových mien a „strácaním vecí“ - kedy si pacient nepamätá, kde dané veci odložil.

Pacienti si dobre pamätajú veci, ktoré sa stali v minulosti, avšak majú problém so zapamätávaním si nových vecí. Rovnako sa môžu objaviť aj náhle a netypické zmeny nálady - veľmi často pacienti začínajú trpieť aj depresiami, zlým úsudkom, dezorientáciou v známom prostredí či neschopnosťou vykonávať známe činnosti - napríklad šoférovanie.

Veľmi typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú tie správne slová na formuláciu svojich myšlienok. Často sa stáva, že pacienti nerozumejú významu slov.

Nedokážu sledovať dej filmu alebo seriálu, ktorý sledujú. Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí - strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou.

Starecká demencia a jej štádiá

Starecká demencia je neurodegeneratívne ochorenie mozgu postihujúce starších ľudí, u ktorých spôsobuje postupné a nezvratné znižovanie intelektuálnych schopností. Medzi najznámejšie typy stareckej demencie patrí Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia a demencia s Lewyho telieskami.

Príznaky stareckej demencie vykazujú postupné zhoršovanie, ktoré je priamo závislé na postupnom odumieraní nervových buniek mozgu. U symptomatického progresu stareckej demencie sa obecne jedná o trojstupňový proces s ranou, strednou a neskorou fázou.

Raná fáza

• Ľahká amnézia alebo zabúdanie, ktoré ale neovplyvňuje schopnosť postihnutej osoby normálne fungovať.
• Mierne výkyvy nálady.
• Občasný nedostatok logického úsudku.
• Ľahké ťažkosti s logickým uvažovaním a výpočtami.
• Ľahké vyjadrovacie ťažkosti.
• Ľahké ťažkosti s porozumením nových myšlienok.
• Znížený pracovný výkon.
• Mierna nespavosť.
• Občasná zlá nálada a skoré príznaky depresie.

Skoré príznaky stareckej demencie sú občasné zmeny osobnosti a ľahká strata pamäte a komunikačných schopností, spolu s problémami s logickým uvažovaním. Postupná patológia sa prejavuje zhoršením pamäti a počiatkom zhoršovania kognitívnych funkcií.

Medzi prvé prejavy patria aj problémy s vyjadrovaním sa, keď človek hľadá vhodné slová, zabúda mená svojich blízkych, avšak sa to snaží zakryť a býva preto nervózny. V tejto fáze nie je ale jasné, či ide naozaj o demenciu, to nám dokážu odkryť až ďalšie prejavy.

Stredná fáza

S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky - stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb - či už ide o rodinných príslušníkov, známych, susedov.

Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní, počítaní. Je pre nich veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky.

Pacienti môžu trpieť halucináciami, bludmi a paranojou. Sú precitlivenejší - trpia úzkosťami, nepokojom, plačlivosťou.

Tieto prejavy sa objavujú typicky najmä neskoro popoludní až večer. Dostávajú sa do štádia, kedy nie sú schopní učiť sa nové veci.

Neskorá fáza

Pokročilá fáza je charakterizovaná takmer úplnou stratou kognitívnych schopností, problémami s prehĺtaním, neschopnosťou spoznávať blízkych a ďalšími ťažkosťami.

V tomto štádiu už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby, stráca schopnosť akejkoľvek komunikácie. Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev.

Pacient chradne - dochádza k problémom s prehĺtaním, strate apetítu a následne aj hmotnosti. Pacient je vo vyššej miere ospalý a prespí väčšinu dňa.

Môžu sa pridružiť aj iné komplikácie - napríklad kožné infekcie. Pacient sa stáva úplne závislým na starostlivosti druhých.

Najčastejšie typy demencie

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejšie sa vyskytujúcou chorobou, pre ktorú je charakteristická postupná strata pamäti. Tá je spôsobená zatiaľ nie dosť dobre prebádaným ochorením mozgu.

Vieme, že keď raz začnú odumierať tie štruktúry v mozgu, ktoré sú dôležité pre dlhodobú a krátkodobú pamäť, myslenie a rozumové schopnosti, ide o nezvratný a neliečiteľný proces.

V súčasnej dobe bohužiaľ neexistuje liečba, ktorá by viedla k úplnému uzdraveniu. K dispozícii sú iba rôzne druhy terapie, napríklad fyzioterapia alebo kognitívna stimulácia, ktoré pomáhajú príznaky zmierňovať.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia je forma kognitívnej poruchy spôsobenej zmenou cerebrálneho krvného obehu. Je vyvolaná narušeným prietokom krvi v mozgu.

Rozvoj príznakov môže byť pomalý - trvajúci roky alebo náhly - najčastejšie sa tak deje pri mŕtvici. Následne sa objavujú problémy so sústredením, rozprávaním alebo porozumením reči, rovnako sa môže objaviť zmätok, strata pamäti či apatia.

Typická býva aj paralýza jednej strany tela či oslabenie svalov. Najčastejšie sa vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.

Demencia s Lewyho telieskami

Lewyho telieska sú usadeniny tvorené bielkovinami, ktoré sa tvoria v nervových bunkách v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť, myslenie a pohyb.

Tento typ demencie má veľa príznakov spoločných s Alzheimerovou chorobou. Pacienti môžu trpieť zrakovými halucináciami, poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti, depresiami a slabou reguláciou telesných funkcií, ktoré zahŕňajú telesnú teplotu a krvný tlak.

Objavuje sa u nich spomalenie pohybov či stuhnutosť alebo tras - tieto stavy sa označujú ako parkinsonizmus. Striedajú sa u nich stavy ospalosti a bdelosti, úroveň zmätenosti a koncentrácie sa u nich mení.

Frontotemporálna demencia

Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách - pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky.

Zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti a/alebo v správaní - to môže byť impulzívne a rovnako aj nevhodné. Môžu sa objaviť aj problémy s rečou - najtypickejší je problém nájsť správne slová na vyjadrenie myšlienok.

Koordinácia je slabá, môžu nastať aj problémy pri prehĺtaní. Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, frontotemporálna demencia a vaskulárna demencia môžu súvisieť aj s genetickými faktormi.

Zmiešaná demencia

Ide o kombináciu dvoch alebo viacerých typov demencie. Príznaky sa odvíjajú od toho, ktorá časť mozgu je demenciou postihnutá.

Prečo demencia vzniká

Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov, napríklad vitamínu D, alebo reakciou na určité lieky.

Na druhej strane barikády stoja neurodegeneratívne ochorenia, z ktorých najčastejšia je Alzheimerova choroba. Tu sa nejedná o normálny proces starnutia, ale o patologický stav charakterizovaný abnormálnym hromadením proteínov v mozgu: beta-amyloidu, ktorý vytvára plaky zvonku neurónov, a tau-proteínu, ktorý spôsobuje neurofibrilárne tangles vo vnútri buniek.

Tieto akumulácie vedú k progresívnej deštrukcii neurónov a synapsií, primárne v oblasti hippokampu - centra pre formovanie krátkodobej pamäte.

Rizikové faktory

• Vek - so stúpajúcim vekom sa zvyšuje aj pravdepodobnosť výskytu demencie.
• Pohlavie - ženy trpia častejšie Alzheimerovou chorobou ako muži, muži však oveľa častejšie trpia inými formami demencie.
• Rodinná anamnéza.
• Vysoký krvný tlak.
• Obezita stredného veku.
• Fyzická nečinnosť.
• Fajčenie.
• Sociálna izolácia.
• Depresia.
• Úraz hlavy.
• Dlhodobá konzumácia alkoholu.

Rizikovými faktormi vzniku ochorenia sú genetika, zvláštna skupina vírusov a taktiež niektoré faktory životného prostredia, ale aj vek.

Ľahká kognitívna porucha

Medzi zdravým starnutím a rozvinutou demenciou existuje sivá zóna nazývaná ľahká kognitívna porucha (ĽKP / MCI). Ide o stav, kedy jedinec alebo jeho okolie pozoruje merateľný pokles pamäte či iných kognitívnych funkcií.

Tento pokles potvrdia aj neuropsychologické testy, avšak tieto deficity ešte nenarúšajú schopnosť samostatného každodenného fungovania. U približne 10 až 15 % ľudí s diagnózou ĽKP progreduje stav každý rok do rozvinutej demencie, u každého človeka však môže byť priebeh odlišný.

Pokiaľ máte vy alebo vaši blízki podozrenie na závažnejší úbytok kognitívnych schopností, je nevyhnutné podstúpiť odborné vyšetrenie.

Domáci laický test pamäti

Laický test Vám môže dať obraz o stave pamäte testovanej osoby. Takýto test však nenahrádza odborné vyšetrenie a jeho výsledok nemožno použiť na stanovenie diagnózy demencie.

Úloha 1: Pamäťový zoznam slov

Pripravte si zoznam 7 bežných slov, napríklad jablko, kvet, auto, kniha, strom, dom, mačka. Ukážte zoznam testovanej osobe, aby si slová zapamätala.

Po uplynutí jednej minúty zoznam slov zakryte a požiadajte ju, aby spamäti povedala slová, ktoré si prečítala. Zapíšte si počet správne zapamätaných slov.

Úloha 2: Príbeh na zapamätanie

Prečítajte nahlas krátky príbeh: „Tomáš išiel do parku, stretol kamarátku a spolu sa hrali na húpačke. Po chvíľke sa rozlúčili a Tomáš sa vrátil domov.“

Po prečítaní príbehu položte niekoľko jednoduchých otázok: Kto išiel do parku? S kým sa stretol? Kam sa Tomáš vrátil? Skontrolujte, či si testovaná osoba pamätá dôležité detaily.

Úloha 3: Číselná pamäť

Povedzte testovanej osobe sériu troch číslic, napríklad 4, 9, 2. Následne ju požiadajte, aby vám číslice zopakovala.

Ak uspeje, postupne pridávajte ďalšiu číslicu. Dôležitejšie než jednorazový výsledok je sledovať, či sa ťažkosti opakujú a či ovplyvňujú bežný život.

Odborná diagnostika demencie

Diagnostika demencia prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky, aby zistil celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva, pretože niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.

Následne s pacientom vykoná niekoľko mentálnych cvičení, ktoré sú zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť. V klinickej praxi sa vykonáva štandardizovaný test pamäti pre seniorov.

Medzi najčastejšie screeningové nástroje patrí MMSE a citlivejšia MoCA, ktoré hodnotia krátkodobú pamäť, priestorovú orientáciu, exekutívne funkcie a jazykové schopnosti.

Definitívnu diagnózu stanovuje neurológ alebo psychiater na základe týchto testov, laboratórneho vyšetrenia krvi a štrukturálneho zobrazenia mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI).

Kedy navštíviť lekára

Na rýchlu diagnostiku ochorenia a na zastavenie alebo spomalenie jeho priebehu je zásadné včasné rozpoznanie prvotných príznakov a neodkladné kontaktovanie odborníka.

Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách - zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientáciu v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, ale aj prejavy, ako zmeny v emóciách, spomalené myslenie či problémy s rečou.

Príznaky, ktoré by mohli napovedať, že váš rodič trpí demenciou, sú rôzne, prehliadať by ste nemali nič. Tými sú strácanie sa, zabúdanie mien, strata dôležitých predmetov alebo problém koncentrovať sa.

Agresia a uzavretie sa do seba je ďalším z príznakov, ktoré ľudia so stareckou demenciou môžu mať. Nenechajte to zájsť až tak ďaleko a navštívte s „chorým“ členom rodiny lekára.

Dá sa demencia liečiť?

V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická - na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo.

Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. Lieky vám vždy predpíše lekár, ktorý zváži váš stav a najvhodnejšiu liečbu.

Alzheimerova choroba je neliečiteľná choroba. Napriek tomu je dôležitá včasná a presná diagnostika, na základe ktorej sa dajú zmierňovať príznaky choroby - najmä depresia, úzkosť, nespavosť, halucinácie a bludy.

Samoobslužné činnosti sa však zhoršujú čoraz viac, preto je človek trpiaci Alzheimerom postupne odkázaný na starostlivosť iných. Neexistuje žiaden liek či liečba, ktorá by demenciu úplne vyliečila.

Podporné možnosti

Liečba však okrem liekov vždy zahŕňa aj zmenu životného štýlu. V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná psychoterapia.

Zároveň sa odporúčajú rôzne relaxačné techniky - počúvanie známej upokojujúcej hudby, zníženie rušivých vplyvov prostredia, podporné skupiny, kognitívno-behaviorálne terapie, adaptačné terapie či využitie logopedickej pomoci.

Fyzioterapia alebo kognitívna stimulácia pomáhajú príznaky zmierňovať. Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby.

Ako podporiť zdravie mozgu

Najnovšie výskumy preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu. Niektorým druhom demencie sa teda dá predchádzať, prípadne oddialiť nástup príznakov zmenou životného štýlu.

• Ak fajčíte, pokúste sa to obmedziť, prípadne skončiť s fajčením úplne.
• Začnite sa zdravšie stravovať - pridajte do svojho jedálnička čerstvú zeleninu a ovocie.
• Znížte konzumáciu vysokospracovaných potravín na minimum.
• Zvýšte príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínu D.
• Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu.
• Pravidelne a adekvátne sa hýbte.
• Znížte mieru stresu.
• Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
• Zaraďte do rutiny mozgové cvičenia.
• Udržiavajte sociálne kontakty.

Okrem fyzického cvičenia zaraďte do svojej rutiny aj „mozgové cvičenia“ - hrajte rôzne logické hry, krížovky, slovné hádanky, pamäťové hry.

Šesť cvičení pre mozog

• Socializácia: naučiť sa posielať e-maily, surfovať po internete alebo písať príspevky na Facebooku je zábavné a podnetné.
• Poľovačka na slová: po dobu dvoch dní si desať minút denne zapisujte do poznámkového bloku všetky slová, ktoré sa začínajú na písmeno „A“, a postupne prejdite na všetky nasledujúce písmená.
• Hra na tri: trom rôznym ľuďom hovorte dobrú správu a zakaždým sa snažte o čo najväčšiu presnosť tak, aby ste sa správu na konci naučili naspamäť.
• Šachy, karty a sudoku: všetky tieto hry sú užitočné, aby udržali váš mozog fit.
• Menia pravidlá a trasy: chodíte vždy tou istou cestou? Obvyklú trasu zmeňte, aby mozog reagoval a učil sa nové návyky.
• Spomínanie na deň: večer tesne pred spánkom si skúste vybaviť uplynulý deň, ľudí, ktorých ste videli, a to všetko pokiaľ možno v čo najväčších podrobnostiach.

Nootropiká a výživové doplnky

Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré napomáhajú zlepšiť duševnú výkonnosť ľudí, ktorá zahŕňa sústredenie, pamäť, kreativitu, inteligenciu či motiváciu.

Niektoré dokážu napomáhať pri regenerácii mozgu po jeho poranení. Pred ich užívaním je však potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania alebo iných príznakov demencie a poradiť sa s odborníkom, lekárom alebo lekárnikom.

Medzi ďalšie známe nootropiká patria aj prípravky s obsahom ženšenu, bacopy drobnolistej, rozchodnice ružovej a ashwagandhy. Vhodné je užívať aj doplnky s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré prispievajú k správnej funkcii mozgu.

Kofeín dokáže zvyšovať bdelosť a pozornosť, zároveň skracuje náš reakčný čas. Veľmi vysoké dávky kofeínu však môžu byť nebezpečné, preto netreba prekračovať maximálnu dennú dávku - pre zdravého dospelého človeka je to do 400 mg kofeínu denne, pričom jednorazová dávka kofeínu by nemala prekročiť 200 mg.

L-teanín pôsobí upokojujúco - znižuje úzkosť a stres. Podporuje aj psychický výkon.

Kreatín sa dostáva aj do mozgu. V mozgu sa vďaka nemu tvoria molekuly, ktoré slúžia ako rýchly zdroj energie pre mozgové bunky - tým sa zlepšuje krátkodobá pamäť a schopnosť uvažovať.

Výťažky z listov Ginkgo biloba majú známe účinky pri zlepšení pamäti a duševných schopností u starších ľudí. Piracetam dokáže zlepšovať pamäť, pozornosť, vedomie, ale aj schopnosť učiť sa.

REVIBRAIN300 a podpora pamäti

REVIBRAIN300 obsahuje zmes látok, ktoré sú potrebné na zvýšenie aktivity synapsií v mozgu. Konkrétne zmes látok, ktoré zabezpečujú prenos nervových vzruchov medzi synapsiami, takzvané neurotransmitery.

Vekom alebo chorobou sa prudko stráca schopnosť tvorby týchto látok v mozgu. REVIBRAIN300 umožňuje telu dôležité zložky na ich tvorbu pohodlne a efektívne dodávať.

Balenie obsahuje 30 kapsúl a štandardná odporúčaná dávka je 1 kapsula denne ráno alebo popoludní, pričom sa neodporúča užívať ho večer. Pre silnejší účinok je možné užívať 2 kapsuly denne.

REVIBRAIN 300 je vhodný pri príznakoch stareckej demencie alebo Alzheimerovej choroby, na podporu pamäti, učenia alebo orientácie, na podporu zdravého starnutia, na podporu vývinu neuro-reflexov u detí a pri ľahkej úzkosti u seniorov.

Zloženie: Citikolín, bakopa, NeuroPeak PLUS, vitamín E, selén, kyselina listová. U detí sa odporúča konzultácia s odborníkom.

Starostlivosť o človeka s demenciou

Ľudia, ktorí trpia stareckou demenciou, si nemusia byť tohto ochorenia vedomí. Najmä na začiatku choroby môžete pozorovať príznaky, ktoré naznačujú jej nástup.

Opatrov hlavní príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou.

Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti.

Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená.

Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví. Najlepšou liečbou pre ľudí so stareckou demenciou je rozprávať sa a prijať ich.

Takíto ľudia si často nespomenú, čo robili pred minútou, no na vzdialenú minulosť sa pamätajú dobre, a preto ich vypočujte a oni sa vám odvďačia peknými spomienkami.

Bezpečnejšie domáce prostredie

Zásadné je tiež prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.

Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.

Demencia, ktorá sa prejavuje znižovaním mentálnych funkcií, ovplyvňuje aj správanie chorého, lebo je nepredvídateľné a vyžaduje si ustavičný dozor, trpezlivosť a veľa láskavosti.

Pre okolie býva najzložitejšie vyrovnať sa s postupným prehlbovaním demencie chorého a s rýchlymi zmenami jeho stavu, čo nie je možné bez neustáleho sa prispôsobovania novej situácii.

Demencia v mladšom veku a dedičnosť

Demencia sa môže objaviť aj v mladom veku - najčastejšie po úraze hlavy. Typickým príkladom demencie v mladom veku je Huntingtonova choroba, dedičná neurodegeneratívna porucha, pri ktorej dochádza k postupnému odumieraniu mozgových buniek.

V prípade, že pacient požíva veľké množstvo alkoholu dlhodobo, objaviť sa môže aj alkoholom zapríčinená demencia. Alzheimerova choroba môže postihovať i mladých dospelých; v tejto podobe sa nazýva juvenilná Alzheimerova choroba.

Štúdie preukázali, že pri niektorých druhoch demencie - ako je Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, frontotemporálna demencia a vaskulárna demencia, zohráva rolu aj genetika.

Ak sa vo vašej rodine vyskytla nejaká z uvedených demencií, je u vás vyššia pravdepodobnosť výskytu. Samotný výskyt ochorenia v rodine však neznamená, že človek demenciu určite dostane.

tags: #je #prejav #zabudlivosti #demencia