Obvodová nervová sieť: stavba, rozdelenie a funkcie

Obvodová nervová sieť, označovaná aj ako periférna nervová sústava (PNS), prepája mozog a miechu so všetkými ostatnými časťami tela. Tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, najmä hlavové a miechové nervy, ktoré prenášajú informácie zo zmyslových orgánov do centrálnej nervovej sústavy a vedú príkazy z nej k svalom, žľazám a vnútorným orgánom.

Obvodová nervová sústava pozostáva z mozgových nervov (12 párov : zrakový, čuchový, trojklanový (zuby). ) a miechových nervov (31 párov) ktoré vystupujú spomedzi stavcov a vytvárajú pletence (krčný, ramenný, driekový, krížový). Nervy spájajú všetky časti tela.

Postavenie obvodovej nervovej sústavy v nervovej sústave

Nervová sústava Je najdôležitejšia sieť v tele. Je tvorená nervovými bunkami (neurónmi). Tieto spolu s podpornými bunkami tvoria mozog a miechu.

Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú rolu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napr. tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Nervová sústava, skladajúca sa z mozgu, miechy a siete nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela, je zložitým a fascinujúcim aspektom biológie ľudského tela.

Centrálna a obvodová nervová sústava

Časťami nervovej sústavy sú obvodová a centrálna sústava. Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na: centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy).

• Ústredná nervová sústava: mozog a miecha.
• Obvodová nervová sústava: mozgové, miechové a útrobné nervy.

Nervová sústava, skladajúca sa z mozgu, miechy a siete nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela, je zložitým a fascinujúcim aspektom biológie ľudského tela. Nervovú sústavu tvoria dve hlavné časti: Centrálny nervový systém (CNS), ktorý sa skladá z mozgu a miechy a funguje ak „hlavné riadiace stanovište“ systému. Periférny nervový systém (PNS), ktorý je tvorený nervami, ktoré prepájajú centrálny nervový systém so zvyškom tela.

Úlohy obvodovej nervovej siete

Obvodová nervová sústava - zložená z nervov, ktoré spájajú všetky časti tela s ústrednou NS. Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov.

Na činnosť nervovej sústavy nadväzujú dve základné funkcie :

• koordinačná (riadi činnosť celého organizmu),
• adaptačná (zabesp. prispôsobovanie vonkajšiemu aj vnútor. prostrediu).

Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz, a tak podporujú naše celkové zdravie a pohodu.

Zmyslová funkcia

Dostredivé nervové vlákno vedie vzruch do ústrednej NS. Zmyslové informácie vznikajú pri podráždení receptorov, ktoré zachytávajú zmeny vonkajšieho alebo vnútorného prostredia.

Mozgové nervy - prenášajú informácie k zmyslovým orgánom a svalom na hlave (zrakový nerv, čuchový, tvárový). Zadné miechové rohy - tvoria ich senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie.

Motorická funkcia

Z ústrednej NS sa ďalší vzruch šíri po odstredivom vlákne do výkonného orgánu (rýchlosť až 100 m/s). Výkonným orgánom môže byť sval alebo žľaza.

Predné miechové rohy - tvoria ich motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom.

Miechové nervy - riadia oblasti tela od krku nadol. Vzruchy z miechy a mozgu si uvedomujeme a činnosť orgánov dokážeme ovládať vôľou.

Integračná funkcia

Integračná funkcia zahŕňa spracovanie prijatých informácií, ich triedenie a vytvorenie primeranej reakcie. Mozog a miecha rozhodujú, či sa informácia využije na vedomý pohyb, reflexnú odpoveď alebo reguláciu vnútorných orgánov.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi.

Neurón a prenos nervového vzruchu

Základná stavebná jednotka je bunka je neurón pozostávajúci z tela (sivá hmota), dendritov (je ich veľa, sú kratšie, vedú podráždenie (info.) do bunky) a neuritov (zväčša jeden, dlhší, vedie info. z bunky).

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervové bunky spolu s podpornými bunkami zabezpečujú vznik, vedenie a spracovanie nervových vzruchov.

• Telo neurónu obsahuje jadro a väčšinu bunkových organel.
• Dendrity sú početné a kratšie výbežky, ktoré vedú informácie smerom do bunky.
• Neurit alebo axón je zväčša jeden dlhší výbežok, ktorý vedie informácie z bunky.

V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov (vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru) a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

K ďalším dôležitým gliovým bunkám CNS patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.

Rozdelenie obvodovej nervovej sústavy

Obvodová nervová sústava sa podľa pôvodu a oblasti, ktorú zásobuje, delí na mozgové nervy, miechové nervy a útrobné nervy. Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Mozgové nervy

Mozgové nervy - prenášajú informácie k zmyslovým orgánom a svalom na hlave (zrakový nerv, čuchový, tvárový). Mozgové nervy vystupujú priamo z mozgu a zabezpečujú najmä citlivé a pohybové spojenie hlavy s centrálnou nervovou sústavou.

Obvodová nervová sústava pozostáva z mozgových nervov (12 párov : zrakový, čuchový, trojklanový (zuby). )

• Zrakový nerv prenáša informácie zo zrakového orgánu.
• Čuchový nerv prenáša informácie z čuchových receptorov.
• Trojklanný nerv súvisí aj s citlivosťou v oblasti zubov.
• Tvárový nerv ovplyvňuje svaly tváre.

Miechové nervy

Miechové nervy - riadia oblasti tela od krku nadol. Obvodová nervová sústava pozostáva z mozgových nervov (12 párov : zrakový, čuchový, trojklanový (zuby). ) a miechových nervov (31 párov) ktoré vystupujú spomedzi stavcov a vytvárajú pletence (krčný, ramenný, driekový, krížový).

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Miechový segment je úsek miechy, z ktorého sa zbíha 1 pár miechových nervov.

Predné a zadné miechové korene sa následne spájajú v nervový svazek. Miecha obsahuje zmiešaná vlákna (motorická a senzitivní) a vegetatívne vlákna.

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).

Miechové nervové pletene

Miechové nervy sa po vystúpení z chrbticového kanála môžu spájať do nervových pletencov. Pletence vytvárajú sieť nervových vlákien, z ktorej vystupujú nervy smerujúce ku konkrétnym oblastiam tela.

• Plexus cervicalis (C1-C4) - senzitivně inervuje kožu hlavy a nadklíčkovú oblasť, motoricky inervuje svaly krku (napr. n. phrenicus).
• Plexus brachialis (C4-Th1) - inervácia hornej končatiny (napr. n. radialis, n. ulnaris).
• Hrudné nervy prechádzajú vo vnútri medzižeberných priestorov, netvoria žiadne pletene. Inervujú stenu hrudníka.
• Plexus lumbalis (L1-L5) - inervácia kože a svalov brucha, stehien a panvy.
• Plexus sacralis (S1-S5) - inervuje zadnú stranu stehna, sedaciu oblasť, predkolenie a nohu.

Do tejto pletene náleží najhrubší nerv v ľudskom tele n. ischiadicus.

Somatická a autonómna časť obvodovej nervovej sústavy

Somatický nervový systém

Mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou. Prenáša informácie zo zmyslových receptorov a riadi najmä kostrové svaly, ktorých činnosť môžeme vedome ovplyvňovať.

Vzruchy z miechy a mozgu si uvedomujeme a činnosť orgánov dokážeme ovládať vôľou. Nervové dráhy pre vedomé pohyby vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu.

Autonómny alebo vegetatívny nervový systém

Útrobné nervy - činnosť vnútorných orgánov, vzruchy si neuvedomujeme a neovládame vôľou. Vegetatívny systém inervuje vnútorný organizmus a nie je ovládaný vôľou.

Autonómny nervový systém riadi činnosť vnútorných orgánov, ciev, žliaz a hladkého svalstva. Jeho činnosť prebieha prevažne bez vedomej kontroly.

• Parasympatické nervy spomaľujú činnosť vnútorných orgánov.
• Sympatické nervy zrýchľujú činnosť vnútorných orgánov.

Podlôžko - riadi vegetatívny systém - hospodárenie s cukrami, tukmi, vodou, určuje telesnú teplotu, bdenie, spánok.

Reflexný oblúk a činnosť obvodových nervov

Dráždivosť = schopnosť reagovať na rôzne podnety. Reflex = odpoveď organizmu na podráždenie.

Reflex - zákl. prejav jej činnosti - je to odpoveď na podráždenie, prebieha v reflexnom oblúku.

1. Receptor prijme a zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha vedie podráždenie do centrálnej nervovej sústavy.
3. Centrálna nervová sústava spracuje informáciu a vytvorí odpoveď.
4. Odstredivá dráha vedie reakciu k výkonnému orgánu.
5. Efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Reflexný oblúk: Dostredivé nervové vlákno vedie vzruch do ústrednej NS. Z nej sa ďalší vzruch šíri po odstredivom vlákne do výkonného orgánu (rýchlosť až 100 m/s).

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Skladá sa z 5 častí: receptor - zaznamená podnet dostredivá dráha (aferentná) - zabezpečená zadným miechovým koreňom reflexné centrum - sivá hmota miechy odstredivá dráha (eferentná) - zabezpečená predným miechovým koreňom efektor - výkonný orgán (napr. sval alebo žľaza).

Typy reflexov

Podľa spôsobu vzniku rozdeľujeme reflexy na podmienené a nepodmienené. Podmienené reflexy vznikajú počas života opakovanou skúsenosťou a musia sa posilňovať, aby nezanikli.

Nepodmienené reflexy sú vrodené a na podráždenie vždy nasleduje rovnaká odpoveď, napríklad sací reflex, pudy a inštinkty.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické reflexy - sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo (len cez jednu synapsiu) spája s motorickým neurónom (napr. patelárny reflex - trhnutie nohou po údere kladivka pod jablčko).

Polysynaptické reflexy - medzi senzitívnym a motorickým neurónom je vložený jeden alebo viacero interneurónov (vmedzerených neurónov). Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie (napr. odtiahnutie ruky od horúceho predmetu).

Miecha ako súčasť spojenia medzi CNS a obvodovou sieťou

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií.

Miecha - asi 43 cm dlhý povrazec uložený v chrbticovom kanáli, končí pri 1. driekovom stavci. Miecha (medulla spinalis) je v chrbticovom kanáli a prebieha až od veľkého záhlavového otvoru po druhý driekový stavec.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Stavba miechy

Na priečnom reze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H (alebo motýlích krídel) a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Predné povrazce - prechádzajú nimi zostupné dráhy. Vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby.

Zadné povrazce - prechádzajú nimi vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie (dotyk, tlak, hmat, bolesť) do vyšších oddielov mozgu. Bočné povrazce - sú zmiešané, obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Miechové korene a miechový nerv

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).

Predné miechové korene vedú odstredivé vlákna, zadné miechové korene dostredivé vlákna. Z hľadiska funkcie sú predné miechové korene motorické a zadné miechové korene senzitivné.

Reflexná funkcia miechy

Miecha je sídlom základných reflexov. Miechový reflex = odpoveď na podráždenie, pri ktorom vzruch prechádza len miechou (napr. kolenný reflex).

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu.

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia).

Úloha mozgu pri riadení obvodovej siete

Mozog je najdôležitejšia časť nervovej sústavy, nachádza sa v lebke, váži asi 1,5 kg a obsahuje vyše 12 miliárd neurónov. Mozog sa skladá asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Mozog a miecha sú chránené kostrovým obalom (chrbtica, lebka) a blanitým obalom vyplneným mozgovomiechovým mokom. Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy).

• Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha na mozog.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis). Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha riadi vitálne funkcie (dých. činn., činn. srdca, trávenie, prehĺtávanie, sací reflex (deti)). Zabezpečuje aj obranné nepodmienené reflexy, napríklad zvracanie, kýchanie a kašeľ.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy: obživné - cicanie, hltanie, slinenie, sekrécia žalúdočných štiav obranné - kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie, žmurkanie.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak).

Mozoček

Mozoček zabezpečuje rovnováhu tela a presnosť pohybov. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov (svalového tonusu), podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Mozoček je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér. Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi, zatiaľ čo biela hmota je vo vnútri a vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“ (arbor vitae).

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka (napr. aj akútnou intoxikáciou alkoholom) vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog riadi svalové napätie (tonus) a zabezpečuje obranné zrakové a sluchové reflexy. V prednom páre štvorhrbolia končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla.

V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom. Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog spája hormonálne a nervové riadenie organizmu. Lôžko (thalamus) je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier.

Takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, prechádzajú cez thalamus okrem čuchových dráh. Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“.

Podlôžko riadi vegetatívny systém, hospodárenie s cukrami, tukmi a vodou, určuje telesnú teplotu a podieľa sa na regulácii bdenia a spánku.

Veľký mozog

Predný mozog tvoria 2 pologule zložené z lalokov a závitov. Na povrchu je sivá mozgová kôra, v ktorej sa nachádzajú ústredia zraku, sluchu a duševnej činnosti, napríklad pamäti, tvorivosti, myslenia, správania a reči.

Hemisféry majú 4 veľké laloky: čelový (centrá pohybu), temenný (centrá citlivosti), spánkový (centrum sluchu) a záhlavový (centrum zraku).

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Vzťah nervového a hormonálneho riadenia

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie.

Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni). U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Signálne sústavy

Prvá signálna sústava je spoločná aj pre ľudí aj zvieratá. Ide o reakciu na konkrétny podnet, ktorý signalizuje vždy skutočnosť.

Druhá signálna sústava je len u človeka. Podnetom sa stáva slovo a je základom slovnologického myslenia.

Najčastejšie poruchy nervovej sústavy

Najčastejšie poruchy a choroby nervovej sústavy zahŕňajú detské neurózy, migrény a epilepsiu. Detské neurózy môžu zahŕňať zajakávanie do 3 rokov, poruchy reči, nočné pomočovanie, tiky a stratu koncentrácie.

Migrény sa prejavujú bolesťami hlavy a záchvatovými bolesťami hlavy. Liečenie prebieha len pod dozorom lekára alebo zmenou životosprávy.

Epilepsia môže byť dedičná (vrodená) alebo získaná (poúrazová). Prejavy epilepsie môžu mať podobu dočasného nevnímania alebo typického epileptického záchvatu sprevádzaného kŕčmi, trhaním, mykaním a spenením slín.

Psychické poruchy súvisia s výškou IQ. Pri poruchách nervovej sústavy je potrebné odborné lekárske posúdenie a primeraná starostlivosť.

tags: #obvodova #nervova #siet