Syndróm karpálneho tunela vzniká vtedy, keď je stredový nerv (nervus medianus) utláčaný v úzkom priestore zápästia. Najčastejšie spôsobuje mravčenie, tŕpnutie, necitlivosť, pálenie a bolesť v palci, ukazováku, prostredníku a časti prstenníka, pričom ťažkosti sa často zhoršujú v noci.
Pri včasnom zachytení možno príznaky zmierniť úpravou záťaže, nočnou ortézou, liečbou bolesti a zápalu a fyzioterapiou. Ak ťažkosti pretrvávajú, zhoršujú sa alebo sa pridá slabosť ruky a úchopu, je potrebné odborné vyšetrenie, pretože neliečený syndróm môže viesť k trvalému poškodeniu nervu.
Čo je karpálny tunel?
Karpálny tunel je úzky priestor v oblasti zápästia, ktorým prechádzajú šľachy a stredný nerv (nervus medianus). Tento „tunel“ je tvorený kosťami zápästia a silným väzivovým pruhom na jeho povrchu.
Karpálny tunel je priechod z predlaktia do dlane ohraničený zápästnými kosťami a väzivovými pruhmi. Týmto tunelom prechádzajú niektoré nervy, cievy a šľachy.
Stredový nerv zabezpečuje citlivosť a časť pohybov najmä v oblasti palca, ukazováka, prostredníka a čiastočne prstenníka. Zároveň riadi pohyby niektorých svalov ruky, najmä tých, ktoré umožňujú jemné motorické pohyby palca.
V tuneli je dostatočný priestor iba pre šľachy a nervy, ktoré ním prechádzajú. Ak sa priestor karpálneho tunela zmenší alebo sa zvýši tlak v jeho vnútri, stredový nerv sa začne utláčať.
Tento stav poznáme ako syndróm karpálneho tunela. Následkom býva brnenie, tŕpnutie, bolesť, necitlivosť a neskôr aj slabosť ruky.
Prečo vzniká syndróm karpálneho tunela?
Syndróm karpálneho tunela vzniká v dôsledku pôsobenia tlaku zápalom a opuchom šliach v karpálnom tuneli na stredový nerv v zápästí, alebo ischémiou nervu, čo vedie k jeho stlačeniu alebo podráždeniu s typickými príznakmi ako je bolesť, necitlivosť a slabosť v ruke.
Ak tieto šľachy opuchnú alebo zhrubnú, môže dôjsť k stlačeniu stredného nervu, čo vedie k množstvu nepríjemných príznakov. Keď nerv nemá dostatok priestoru, začnú sa objavovať typické problémy ako brnenie prstov, bolesť alebo oslabenie úchopu.
V dôsledku kompresie na nerv najskôr dôjde k postihnutiu najsilnejších senzitívnych vlákien nervu, preto spočiatku dominujú poruchy citlivosti. Pri pretrvávaní tlaku môže dôjsť až k prerušeniu axónov.
Najčastejšie príčiny a rizikové faktory
- Opakované pohyby: dlhodobé vykonávanie rovnakých pohybov ruky a zápästia, ako je písanie na klávesnici, používanie počítačovej myši, šitie, strihanie, jemné manuálne práce alebo hranie na hudobné nástroje.
- Preťažovanie ruky v zamestnaní: práca s myšou, so strunovými nástrojmi, zbíjačkou, motorovou pílou, pneumatickým kladivom alebo na montážnej linke môže zvýšiť riziko tohto syndrómu z dôvodu opuchu mäkkých tkanív.
- Vibrácie a pevný úchop: nástroje, ktoré vibrujú, a činnosti, ktoré vyžadujú pevný úchop, môžu tlak na nerv významne zvyšovať.
- Zranenie zápästia: zlomenina, natiahnutie, vyvrtnutie, opuch, gangliom alebo nádor zápästia môžu zväčšiť tlak v karpálnom tuneli.
- Zápalové ochorenia: reumatoidná artritída a zápal šliach môžu viesť k opuchu alebo zúženiu karpálneho tunela.
- Metabolické ochorenia: cukrovka môže zvyšovať riziko vzniku syndrómu karpálneho tunela.
- Hormonálne zmeny: tehotenstvo, klimaktérium, menopauza, hypotyreóza, hormonálna antikoncepcia a zadržiavanie tekutín môžu podporovať vznik opuchu.
- Anatomické predispozície: niektorí ľudia majú prirodzene užší karpálny tunel.
- Obezita: môže prispievať k zvýšenému tlaku a opuchu v oblasti karpálneho tunela.
- Dedičnosť: menší alebo užší karpálny tunel sa môže vyskytovať v rodine.
- Dna: v niektorých prípadoch môže prispieť k zápalu a tlaku v oblasti zápästia.
Kto je najviac ohrozený?
Syndróm karpálneho tunela postihuje okolo 5 % populácie. Ženy sú postihnuté približne trikrát častejšie ako muži, čo súvisí najmä s anatomickými a hormonálnymi rozdielmi.
Syndróm karpálneho tunela sa častejšie vyskytuje u žien, najmä kvôli hormonálnym vplyvom a užšiemu anatomickému kanálu, u ľudí vo veku 40 až 60 rokov, u tehotných žien a u osôb pracujúcich v kancelárii alebo v manuálnych odboroch, kde sa ruka často opakuje rovnaký pohyb.
Najčastejšie sa vyskytuje medzi 40. a 50. rokom života, u mužov skôr až po 60. roku. Výskyt syndrómu karpálneho tunela rastie aj s vekom.
Profesionálny syndróm karpálneho tunela pri plnení pracovných úloh patrí medzi najčastejšie profesionálne neuropatie a je zaradený medzi choroby z povolania.
Syndróm karpálneho tunela v tehotenstve
V tehotenstve dochádza k zvýšenému zadržiavaniu tekutín, čo môže vyvolať opuch v karpálnom tuneli. Príznaky sa často objavujú v treťom trimestri a po pôrode väčšinou ustupujú.
Problémy s karpálnym tunelom v tehotenstve súvisia so zadržiavaním tekutín v tele počas tohto obdobia. Kvôli tomu dochádza k dráždeniu stredového nervu a ženy majú problémy typické pre syndróm karpálneho tunela.
Príznaky karpálneho tunela
Príznaky syndrómu karpálneho tunela sa objavujú postupne a spočiatku bývajú nenápadné. Mnoho pacientov si ich spája s preťažením, zimou alebo „zlým spaním“, a preto je ľahké ich podceniť.
Ťažkosti sa často objavujú na dominantnej ruke, postihnúť však môžu obidve ruky. Spravidla sú horšie na ruke, ktorá sa používa častejšie.
Najčastejšie prejavy
- Mravčenie a brnenie: typicky postihuje palec, ukazovák, prostredník a časť prstenníka, pričom malíček zvyčajne nebrní.
- Tŕpnutie a necitlivosť: môže sa objavovať v prstoch, dlani a zápästí, najmä ráno alebo po práci, pri ktorej bola ruka viac zaťažená.
- Nočné parestézie: ťažkosti sa často objavujú v pokoji a v noci a môžu človeka prebudiť zo spánku.
- Bolesť: môže byť pálivá, pulzujúca alebo vystreľujúca a môže sa šíriť zo zápästia do predlaktia, lakťa, celej paže alebo až do ramena.
- Pálenie prstov: ide o menej častý príznak, ktorý môže byť spojený s poruchou citlivosti.
- Stuhnutosť prstov: môže sťažovať bežné pohyby a jemnú motoriku.
- Slabosť úchopu: ruka môže horšie držať predmety a veci môžu častejšie vypadávať z ruky.
- Zníženie obratnosti: problémy sa môžu objaviť pri zapínaní gombíkov, uchopení drobných predmetov alebo pri zaťatí ruky v päsť.
- Pocit opuchu: prsty môžu pôsobiť opuchnuto aj vtedy, keď skutočný opuch nie je výrazný.
- Zmeny kože: môže sa objaviť začervenanie, zmena sfarbenia a teploty kože v oblasti dlane alebo záchvaty blednutia prstov.
Príznaky sa zhoršujú pri opakovaných činnostiach, ako je dlhodobé používanie klávesnice, myši alebo iných nástrojov. Zhoršiť ich môže aj dlhodobé ohnutie alebo napätie zápästia, napríklad pri riadení automobilu, bicyklovaní, držaní sa v MHD alebo pri čítaní novín.
V počiatku môže pomôcť odpočinok a uvoľnenie zápästia. Ak sa však príznaky objavujú denne, trvajú týždne alebo sa pridá výrazné oslabenie ruky, je vhodné vyhľadať lekára.
Pokročilé príznaky a možné komplikácie
Pri pretrvávajúcom tlaku môže dôjsť k úbytku svalov pri palci, zníženiu sily prstov a trvalej strate citlivosti. Pretrvávajúce tŕpnutie alebo slabosť palca a úchopu sú varovnými signálmi.
Náhle alebo postupné vymiznutie bolestí a zdanlivá úprava stavu v neskorých štádiách syndrómu karpálneho tunela neznamená zlepšenie stavu. Naopak, môže znamenať terminálne štádium deštrukcie stredového nervu v dôsledku zániku senzitívnych nervových vlákien.
Pokiaľ syndróm karpálneho tunela nie je liečený alebo liečba nie je účinná, môžu sa príznaky zhoršovať a nastať obmedzenie funkcie ruky, chronická bolesť, trvalá strata citlivosti a úbytok svalovej sily.
Kedy vyhľadať lekára?
Ak máte podozrenie na syndróm karpálneho tunela, je dôležité čo najskôr vyhľadať lekára. Včasná diagnostika môže zabrániť trvalému poškodeniu funkcie ruky.
- Mravčenie alebo necitlivosť prstov trvá dlhšie ako niekoľko týždňov a nelepší sa ani po odpočinku.
- V noci sa pravidelne prebúdzate kvôli bolestiam alebo brneniu ruky.
- Máte oslabený úchop, často vám padajú predmety z ruky alebo máte problémy s jemnými pohybmi.
- Všimnete si zmenšenie svalov pri palci alebo „prepadnutie“ svalového vankúšika.
- Bolesť vystreľuje do predlaktia, lakťa alebo ramena.
- Strácate citlivosť alebo máte zhoršenú motoriku prstov.
- Príznaky sa rýchlo zhoršujú alebo negatívne ovplyvňujú spánok a každodenné fungovanie.
Prvým kontaktom môže byť praktický lekár, ktorý vykoná základné vyšetrenie a podľa potreby vás odošle k neurológovi alebo ortopédovi. Pri rýchlom zhoršovaní je vhodné návštevu odborníka neodkladať.
Diagnostika syndrómu karpálneho tunela
Diagnóza syndrómu karpálneho tunela pozostáva z lekárskeho rozhovoru, fyzikálneho vyšetrenia a podľa potreby z elektrofyziologických alebo zobrazovacích vyšetrení.
Rozhovor a fyzikálne vyšetrenie
Lekár sa spýta, kedy problémy začali, čo ich zhoršuje, či sa objavujú v noci a ako ovplyvňujú bežné činnosti. Zisťuje tiež pracovnú rutinu, používanie rúk pri pracovnej činnosti, prípadné úrazy zápästia a pridružené ochorenia, ako je cukrovka alebo artritída.
Nasleduje fyzické vyšetrenie zápästia, rúk a prstov, pri ktorom sa hodnotí citlivosť, svalová sila a bolesť pri určitých pohyboch alebo tlaku na zápästie.
Phalenov test
Pri Phalenovom teste sa zápästie na krátky čas ohne. Ak sa pri tom objaví alebo zosilní mravčenie či tŕpnutie v typicky postihnutých prstoch, nález podporuje podozrenie na útlak stredového nervu.
Jedna z opisovaných verzií testu spočíva v tom, že k sebe pevne pritlačíte chrbty rúk, prsty mierite smerom dole a predlaktia máte paralelne so zemou. V tejto pozícii vydržte aspoň minútu.
Tinelov test
Tinelov test je založený na jemnom poklepe neurologickým kladivkom v oblasti karpálneho tunela. Pozitívny býva vtedy, keď poklep vyvolá brnenie, krátky bolestivý vnem alebo vystreľujúci pocit do prstov v oblasti stredového nervu.
Elektromyografia a vyšetrenie nervového vedenia
Elektrofyziologická technika, ako elektromyografia (EMG), môže byť vykonaná na potvrdenie diagnózy. Vyšetrenie meria rýchlosť vedenia nervového vzruchu v oblasti nervu a preukazuje spomalenie vedenia senzitivnými a motorickými vláknami cez oblasť zápästia.
EMG pomáha presne určiť závažnosť problému a odlíšiť postihnutie nervových vlákien v iných úrovniach, napríklad na predlaktí. Spomalenie vedenia je dôsledkom postihnutia myelínovej pošvy nervových vlákien.
Ultrazvuk, röntgen a krvné testy
Ultrazvukové vyšetrenie môže zobraziť opuch šliach alebo zúžený priestor v karpálnom tuneli. Röntgenové vyšetrenie môže pomôcť odhaliť iné ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať podobne ako syndróm karpálneho tunela.
Niekedy je potrebné urobiť röntgenové alebo ultrazvukové vyšetrenie a krvné testy na vylúčenie iných príčin bolesti a nepohodlia v ruke a zápästí.
Diagnostická blokáda
Diagnostická blokáda nervu lokálnym anestetikom je pomerne často používaný postup, ktorý musí byť vykonaný technicky správne. Nedodržanie techniky môže spôsobiť poškodenie stredového nervu.
Vymiznutie všetkých, prípadne len určitých príznakov po obstreku hovorí v prospech diagnózy syndrómu karpálneho tunela.
Liečba karpálneho tunela
Liečba syndrómu karpálneho tunela závisí od závažnosti príznakov, dĺžky ich trvania, výsledkov vyšetrení, celkového zdravotného stavu a príčiny vzniku.
V skorších štádiách sa zvyčajne začína konzervatívnou liečbou. Pri výraznom poškodení nervu, zhoršovaní príznakov alebo nedostatočnom účinku nechirurgickej liečby môže byť potrebná operácia.
Konzervatívna liečba
Odľahčenie ruky a úprava záťaže
Prvým krokom je obmedzenie alebo úplné vynechanie aktivít, ktoré problémy so zápästím zhoršujú. Pomáha krátkodobé obmedzenie práce s počítačom, pevného úchopu, vibrácií a ďalších opakovaných pohybov.
Kľudový režim a prísne šetrenie pacienti často podceňujú a nedodržiavajú. Pri činnostiach, ktoré ruku namáhajú, sa odporúčajú pravidelné pauzy a uvoľňovacie cviky.
Ortéza alebo dlaha
Imobilizácia znamená znehybnenie postihnutej končatiny pomocou špeciálnej ortézy na zápästie. Ortéza pomáha uvoľniť tlak na stredový nerv a udržať zápästie v neutrálnej polohe.
Ortézu je vhodné nosiť počas celého dňa, ale ak to nie je možné, je potrebné nasadiť si ju aspoň na noc. Pacientom s ľahším priebehom ochorenia môže priniesť výraznú úľavu.
Lieky proti bolesti a zápalu
Na zmiernenie bolesti a zápalu sa môžu používať lieky podávané celkovo alebo lokálne. Celkovo sa podávajú nesteroidné protizápalové lieky, ktorých krátkodobé užívanie môže priniesť úľavu od bolesti.
Lokálne prípravky vo forme gélov alebo krémov môžu zmierniť bolesť v okolí zápästia. Pred použitím liekov je potrebné zohľadniť celkový zdravotný stav a riadiť sa odporúčaním lekára alebo lekárnika.
Kortikosteroidová injekcia
V závažnejších prípadoch, keď bežné lieky proti bolesti prestávajú účinkovať, môže lekár odporučiť injekciu lidokaínu alebo kortikosteroidu priamo do karpálneho tunela.
Steroidná injekcia má silný protizápalový účinok a prispieva k zníženiu opuchu až na tri mesiace. Po odznení jej účinku sa príznaky väčšinou vrátia späť, preto môže ísť najmä o dočasné riešenie.
Vitamíny a kyselina alfa-lipoová
Vitamíny skupiny B a kyselina alfa-lipoová sa používajú pre ich pozitívny vplyv na periférne nervy. Môžu byť doplnkom liečby, nenahrádzajú však odborné vyšetrenie ani liečbu príčiny útlaku nervu.
Fyzioterapia a rehabilitácia
Fyziatricko-rehabilitačné postupy a cvičenia odporúčané fyzioterapeutom posilňujú svaly, zlepšujú flexibilitu a môžu zmierniť tlak v oblasti karpálneho tunela.
Fyzioterapeut môže odporučiť cvičenia na uvoľnenie zápästia, pretiahnutie šliach, posilnenie svalov predlaktia a úpravu pohybových návykov. Môže tiež ukázať správne používanie kineziologického tejpu.
Medzi ďalšie rehabilitačné metódy patria masáže, ultrazvuk, laser, magnetoterapia, rázová vlna a iné postupy. Ich vhodnosť závisí od konkrétneho stavu a mala by byť posúdená odborníkom.
Chirurgická liečba
Operácia sa zvažuje vtedy, keď konzervatívna liečba neprináša dostatočnú úľavu, príznaky progredujú, problémy trvajú dlho, dochádza k oslabeniu úchopu alebo je preukázané poškodenie nervu.
Ak konzervatívna liečba v časovom horizonte 3 až 4 týždňov nie je dostatočne efektívna, neprináša dostatočnú úľavu alebo príznaky progredujú, lekár môže odporučiť chirurgický zákrok. Je indikovaný u všetkých pacientov s ťažkým stupňom postihnutia nervu.
Cieľom operácie je uvoľniť tlak na stredový nerv prerezaním priečneho karpálneho väzu. Zákrok sa vykonáva ambulantne pri lokálnom znecitlivení, otvorenou technikou alebo endoskopicky.
Pri otvorenej technike operatér nareže priečny zápästný väz, čím sa uvoľnia štruktúry pod ním a najmä tlak na stredový nerv. Rana je potom uzavretá stehmi a ruka obviazaná.
Pri endoskopickej operácii chirurg vykoná dva malé rezy. Do jedného zavedie kameru a pomocou nej vidí vnútorné štruktúry karpálneho tunela na monitore, cez druhý rez zavedie špeciálne nástroje a nareže priečny väz.
Rekonvalescencia po operácii
Po chirurgickom výkone rýchlo dochádza k úprave prekrvenia nervu, čo sa prejavuje vymiznutím brnenia v prstoch, najmä v noci alebo v typických polohách ruky.
Úľava od príznakov sa často dostaví v priebehu niekoľkých dní. Porucha citlivosti sa môže upravovať približne počas mesiaca, zatiaľ čo sila a zručnosť prstov sa môžu zlepšovať až po šiestich a viac mesiacoch.
Po operácii sa môžu objaviť bolesť, opuch alebo modriny v mieste zákroku. Úľavu môže priniesť zdvihnutie operovanej ruky nad hlavu, lieky proti bolesti a podľa odporúčania aj chladenie.
Približne po 14 dňoch sa odstraňujú stehy a v tom čase začína pozvoľný návrat k ľahkým aktivitám. Úplné uzdravenie a návrat k náročnejším činnostiam a športu môže trvať 4 až 6 týždňov.
Po endoskopickej operácii býva rekonvalescencia spravidla menej bolestivá a kratšia. Úplné uzdravenie môže trvať 2 až 4 týždne.
Ak bolo ochorenie v závažnom štádiu, navrátenie sily do ruky môže nastať až po 6 až 12 mesiacoch, v najťažších prípadoch sa nemusí navrátiť do normálu vôbec.
Medzi operačné komplikácie patrí najmä nekompletné uvoľnenie tlaku na stredný nerv. V tom prípade môže byť nutné operáciu zopakovať. Akékoľvek komplikácie pri hojení je potrebné riešiť s lekárom.
Pomáhajú cvičenia na karpálny tunel?
Pri syndróme karpálneho tunela je vhodné zaradiť do každodennej rutiny niektoré cvičenia, ktoré posilňujú svaly a zlepšujú flexibilitu v oblasti zápästia a rúk.
Pred začatím cvičenia je odporúčané konzultovať cvičebný plán s fyzioterapeutom alebo rehabilitačným pracovníkom, pretože niektoré cvičenia môžu zhoršiť príznaky v závislosti od závažnosti syndrómu.
Je dôležité vnímať svoje telo a prestať, akonáhle sa objaví bolesť. Cvičenia majú predovšetkým posilniť svaly a zlepšiť flexibilitu a v žiadnom prípade by nemali príznaky zhoršovať.
Šetrné naťahovacie a uvoľňovacie cviky
- Jemné ohýbanie a naťahovanie prstov.
- Krúženie zápästia.
- Ohýbanie zovretých pästí smerom nahor a nadol.
- Opakované zatváranie a otváranie pästí.
- Kruhové pohyby s predpaženými rukami doprava a doľava.
- Jemné natiahnutie flexorov na prednej strane zápästia a extensorov na zadnej strane zápästia.
- Masáž zápästia druhou rukou.
Jednoduché cviky počas prestávky
Päsť a roztvorenie dlane: Predpažte, vytvorte päsť a potom roztvorte dlane s maximálnym natiahnutím prstov do strán. Zostaňte v predpažení a aspoň desaťkrát vystriedajte päsť a roztvorenie dlane.
„STOP“: Predpažte, ohnite zápästie dlaňami k telu a potom ich pretočte vpred tak, aby prsty smerovali nahor. Pre väčšie natiahnutie zatlačte jednou rukou do prstov druhej ruky v smere k sebe.
Stláčanie loptičky: Uchopte mäkkú gumovú loptičku, silne ju stlačte na päť sekúnd, uvoľnite a opakujte desaťkrát.
Ohýbanie zápästia: Jemne ohýbajte zápästie smerom hore a dole bez vyvolania bolesti.
Masážna loptička: Položte masážnu loptičku na stôl a začnite po nej jazdiť predlaktím vo všetkých smeroch.
Posilňovacie cvičenia
Posilňovacie cvičenia pomáhajú udržať lepšiu podporu a zmierniť tak tlak na karpálny tunel. Vhodné sú cvičenia so špeciálnymi gumovými pásmi, malými činkami, jednoručkou alebo posilňovačom zápästia a predlaktia.
Vďaka silnejším svalom môžete zlepšiť stabilitu ruky a podporiť funkciu zápästia. Pri výrazných príznakoch však treba posilňovanie nastaviť opatrne a podľa odporúčania fyzioterapeuta.
Čo môže pomôcť zmierniť príznaky doma?
- Dočasne obmedzte činnosti, ktoré zhoršujú bolesť, brnenie alebo tŕpnutie.
- Pri akútnom podráždení alebo opuchu krátkodobo aplikujte studené obklady.
- Na noc použite ortézu, ak sa objavujú nočné bolesti alebo brnenie.
- Šetrne rozhýbte prsty a zápästie, iba ak vám to prináša úľavu.
- Vyhnite sa spánku na rukách a dlhému ohnutiu zápästia.
- Pri opakovaných pohyboch si robte krátke prestávky.
- Vyhnite sa dlhodobému pevnému úchopu.
- Udržujte zápästie pri práci aj spánku v neutrálnej polohe.
Masti s obsahom mentolu alebo bylinných extraktov môžu priniesť úľavu od bolesti, ale ide o symptomatickú podporu a nenahrádzajú vyšetrenie ani liečbu príčiny.
Prevencia syndrómu karpálneho tunela
Syndrómu karpálneho tunela sa nedá úplne predchádzať, no prispôsobenie pracovného prostredia, správna poloha rúk a pravidelné prestávky môžu obmedziť tlak v karpálnom tuneli.
Ergonomické pracovisko
Správne nastavte stôl, stoličku, klávesnicu a monitor tak, aby boli ramená uvoľnené a zápästia zostali v neutrálnej polohe.
Klávesnica a myš by mali byť umiestnené tak, aby pri písaní zápästie nebolo zalomené ani vytočené na jednu stranu. Vhodná môže byť ergonomická klávesnica, horizontálna myš a opierky na zápästie.
Vyvarujte sa príliš silnému stlačeniu myši alebo pera a tiež opieraniu zápästia o hrany stola, čo by mohlo spôsobiť tlak na nervy.
Prestávky a zmena záťaže
Pri práci s počítačom si robte pravidelné prestávky. Počas nich uvoľnite ruky, pretrepte ich, ponaťahujte prsty a zápästia alebo ich nechajte chvíľu odpočívať.
Pri opakovaných pohyboch zaraďujte pauzy, meňte pravidelne ruky a čas strávený touto činnosťou zvyšujte postupne. Pokiaľ je to možné, striedajte činnosti a vyhýbajte sa dlhému držaniu jednej polohy.
Práca s vibráciami a v chlade
Pri zvýšenej expozícii vibráciám používajte antivibračné rukavice. Pri práci v chlade používajte rukavice, pretože chlad môže zhoršovať nepríjemné pocity v rukách.
V prípade začínajúcich príznakov môžu podľa odporúčania odborníka pomôcť bandáže na zápästie.
Šport a manuálna práca
K preťaženiu zápästia môže dôjsť pri tenise, bedmintone, golfe, volejbale, hádzanej, plávaní, kulturistike, veslovaní, horolezectve alebo lukostreľbe.
Pri športovej aktivite používajte v prípade potreby tejpy a bandáže. Pri manuálnej práci sledujte opakované pohyby, vibrácie a silu úchopu, pravidelne odpočívajte a používajte šetrnejšiu techniku.
Celkové zdravie
Dostatok tekutín, vyvážená strava a udržanie zdravej hmotnosti môžu znižovať riziko opuchu v oblasti zápästia. Pri ochoreniach, ako je cukrovka, dna, hypotyreóza alebo reumatoidná artritída, je dôležitá aj liečba základného ochorenia.