Ľahká mozgová dysfunkcia: prejavy u detí, diagnostika a možnosti podpory

Ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD) označuje ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa môžu prejavovať v oblasti pozornosti, správania, motoriky, reči, vnímania, myslenia, učenia, emocionality a spánku. Typickými prejavmi môžu byť hyperaktivita alebo hypoaktivita, nesústredenosť, impulzivita, poruchy učenia, výkyvy nálad a duševnej výkonnosti, nespavosť či nočné pomočovanie.

ĽMD je syndróm, teda súbor príznakov spojený s odchýlkami funkcií centrálneho nervového systému. Nejde o hrubú motorickú poruchu, aká sa vyskytuje napríklad pri detskej mozgovej obrne, ani automaticky o psychický nedostatok či nízku inteligenciu.

Čo znamená pojem ľahká mozgová dysfunkcia

Týmto pojmom označujeme ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa neprejavujú hrubými motorickými poruchami / ako pri DMO/ alebo psychickými nedostatkami /napr. ako pri mentálnej retardácií/.

Takto poškodené deti majú typické ťažkosti /nedosahujú výsledky zodpovedajúce ich schopnostiam/ a v správaní / vybočujú z normy/.

Dieťa s ĽMD je na hranici medzi dieťaťom zdravým a telesne a duševne postihnutým.

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s množstvom názvov, ktoré sa vzťahujú k tomuto syndrómu.

U nás je to napr: ľahká detská encefalopatie, ľahké mozgové poškodenie, malé mozg. postihnutie, minimálne poškodenie mozgu, nemotorická porucha mozgu, vývinová hyperaktivita, vývinová neobratnosť, nepravidelná maturácia, instabilné dieťa, dieťa s percepčno-motorickou poruchou a i.

V roku 1963 . sa na základe dohody začal používať termín ĽMD.

ĽMD je syndróm / súbor príznakov, symptómov/ spojený s odchýlkami funkcií CNS.

Tieto odchýlky môžu vzniknúť z genetického alebo chemického porušenia regulácie, z pre-peri-post natálneho poškodenia, na základe iných chorôb a porúch vzniknutých v dobe , ktoré je kritické pre vývin a dozrievanie CNS.

Sú to deti nižšej, priemernej alebo podpriemernej inteligencie s rôznými poruchami správania a učenia.

Môže ísť o rôzne poruchy vnímania, pamäti, tvorenia pojmov, reči, pozornosti, impulzívnosti alebo motorických funkcií.

Tieto príznaky môžu byť vyjadrené v rôznych stupňoch a kombináciách a môžu meniť svoju intenzitu.

ĽMD a ADHD

Poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou, pre ktorú sa aj v našich podmienkach ujíma z anglickej terminológie pomenovanie Attention deficit hyperactivity disorter /ADHD/, sme v minulosti poznali pod označením Ľahká mozgová dysfunkcia /ĽMD/.

Pomenovanie ADHD poukazuje viac na základné symptómy, ĽMD upozorňuje skôr na možnú príčinu problémov.

ADHD je skratka z angličtiny pre poruchu, ktorá sa u nás nazýva aj ľahká mozgová dysfunkcia a ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou.

Toto ochorenie patrí medzi neurovývojové poruchy, ktoré sa prejavujú už od ranného detstva a najviac počas školského veku.

Výkonná dysfunkcia sa týka súboru kognitívnych ťažkostí, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka vykonávať úlohy, ktoré si vyžadujú plánovanie, organizovanie, myslenie dopredu, prijímanie rozhodnutí a ovládanie impulzov.

Zatiaľ čo výkonná dysfunkcia je symptóm bežne pozorovaný pri ADHD, môže sa vyskytnúť aj pri iných stavoch, ako je depresia, poranenia mozgu a neurologické poruchy.

Najčastejšie prejavy ľahkej mozgovej dysfunkcie

Prejavy ĽMD sa môžu medzi deťmi výrazne líšiť. Variabilita týchto príznakov je intraidnividuálna aj interindividuálna.

Hyperaktivita a hypoaktivita

Hyperaktivita - porucha motoriky, sú to akoby nutkavé impulzy, ktoré dieťa nedokáže regulovať aj napriek upozorneniam zo strany či už učiteľa alebo rodiča.

Musí počas vyučovania proste vstať a zatancovať si, hneď potom si ale sadne a pokračuje ďalej.

Za 5 minút zas musí klepkať ceruzkou o lavicu, či ísť na záchod, alebo niečo povedať spolužiakovi, alebo sa uprostred vyučovania ponúkne poliať kvety či utrieť tabuľu.

Dieťa môže byť naopak aj hypoaktívne, čo znamená, že je skôr apatické k podnetom.

Hypoaktivita sa môže prejavovať nízkou vitalitou, ochabnutosťou, ľahostajnosťou a nesamostatnosťou.

Porucha pozornosti

Porucha pozornosti - dieťatko je nesústredené, rozruší ho akýkoľvek drobný podnet z okolia.

Javí sa ako veľmi netrpezlivé, nedokáže sa sústrediť na činnosť vyžadujúcu dlhšiu koncentráciu.

Medzi prejavy patria krátke trvanie pozornosti vzhľadom na vek, porušená schopnosť sústrediť sa, nadmerná roztržitosť, zlá schopnosť prenášania pozornosti a malý rozsah pozornosti.

Dieťa môže mať problém urobiť rozhodnutie z väčšieho výberu možností.

Ťažkosti so zameraním a pozornosťou môžu viesť k nedokončenej práci a nedostatočnej produktivite.

Impulzivita

Impulzívnosť - dieťatko koná bez rozmyslenia - akoby nutkavo, často skáče do reči, neovláda sa, vykrikuje, nerozmýšľa nad dôsledkami svojich činov.

Rozbehne sa za niečím a nehľadí pritom či pred ním nie je nejaká prekážka, začne robiť tri veci ale nedokončí ani jednu - na stole ostane dopoly rozstrihnutý snehuliak, na neho vytekajúce lepidlo a polonavlečené rozkotúľané korálky.

Impulzivita môže zahŕňať robenie rozhodnutí bez toho, aby si ich dieťa premyslelo, alebo ťažkosti s ovládaním impulzov a emócií v situáciách, ktoré si vyžadujú zdržanlivosť.

Výkyvy nálad a emočná labilita

Časté výkyvy nálad - strašný plač je náhle nahradený veselým hravým smiechom, vzrušenie náhle nahradí útlm.

Citová charakteristika môže zahŕňať impulzívnosť, nízku kontrolu prejavov citov, nízku frustračnú toleranciu a citovú labilitu.

Dieťa môže mať výrazné zmeny nálad a vnímavosti zo dňa na deň i z hodiny na hodinu.

Výkonná dysfunkcia môže spôsobovať ťažkosti so zvládaním vzťahov a emócií, podráždenosť alebo frustráciu.

Neadekvátne reakcie a nízka frustračná tolerancia

Neadekvátne reakcie - súvisí to s nízkou frustračnou toleranciou.

Veci, čo si iné deti ani nevšimnú ho dokážu do nepríčetnosti rozrušiť, afektom reaguje na banálne podnety, býva agresívne, chýba mu schopnosť empatie.

Nevie pochopiť, že ste unavení alebo že iné dieťa sa s ním prosto nechce hrať, bude vedľa vás skackať alebo dieťaťu vytrhne hračku, šmarí o zem a začne plakať.

Časté môžu byť reakcie zlosti a rozčuľovania, precitlivenosť k ostatným a neschopnosť vyrovnať sa so vzniknutou zmenou.

Motorická neobratnosť a koordinačné ťažkosti

Medzi motorické prejavy patria oneskorenie motorického vývinu, celková nemotornosť, zlá jemná i hrubšia motorická koordinácia, hyperkinézy a hypokinézy.

Časté môžu byť tiky a grimasovanie, nepravidelný vývin a nezrelosť.

Špecifické neurologické znaky môžu zahŕňať veľa malých hraničných nálezov, asymetriu reflexov, ľahké poruchy videnia a sluchu, škúlenie a zvýšený výskyt ľaváctva.

Dyspraxia označuje motorickú neobratnosť, kde je postihnutá vývojová, motorická koordinácia.

Poruchy reči, vnímania a orientácie

Vo veľkej miere sa vyskytujú aj poruchy reči - zle vyslovuje písmenká (račkovanie, sykavky. ), porucha pojmového myslenia - je schopné povedať, že mláďatko ovečky je kuriatko.

Porucha vnímania postupnosti môže znamenať, že dieťa nerozumie sledu mesiacov za sebou, číselný rad je preň ťažký a nevie rozlíšiť viac a menej.

Kľudne povie, že 6 je viac ako 8.

Problém s orientáciou v priestore znamená, že dieťa s ťažkosťami rozlišuje pravú a ľavú stranu.

Možno sledovať aj poruchy sluchového vnímania, vnímania a reprodukcie rytmu, poruchy zrakového vnímania, poruchy reči a poruchy jemnej a hrubej motoriky.

Poruchy pamäti a myslenia

Dieťa môže mať problémy s pamäťou, často si zabúda veci, zabudne ak má niečo spraviť alebo priniesť.

Na pokyny reaguje spomalene, treba mu ich viackrát pripomínať.

Medzi ďalšie prejavy patria slabá krátkodobá a dlhodobá pamäť, nízka schopnosť abstraktného myslenia, konkrétne myslenie, ťažkosti v tvorení pojmov a časté ulpievanie myslenia.

Výkonná dysfunkcia môže zahŕňať problémy so zapamätaním si dôležitých detailov, stretnutí alebo pokynov, ktoré môžu ovplyvniť krátkodobú aj dlhodobú pamäť.

Spánok, únava a pomočovanie

Poruchy spánku môžu zahŕňať nepravidelný rytmus spánku, ľahký alebo tvrdý spánok, menšiu potrebu spánku, kolísanie hlavy a celého tela pred spánkom.

Mierne poruchy mozgových funkcií dieťaťa sa môžu prejavovať aj nespavosťou a nočným pomočovaním.

Fyzikálna charakteristika môže zahŕňať nepravidelný príjem jedla, zvracanie, pomalý návyk na udržiavanie čistoty, ľahkú unaviteľnosť a enurézu - pomočovanie.

Sociálne správanie

Spoločenské správanie môže byť na nižšej úrovni, s neprimeranými reakciami k situácii, neschopnosťou predpovedať následky svojho správania a negatívnym alebo agresívnym vzťahom k autorite.

Dieťa môže mať zlú schopnosť nadviazať kontakt s rovesníkmi, lepší prístup k hre s jedným alebo dvoma deťmi a slabšiu súdržnosť pri riešení spoločných problémov.

Medzi prejavy patria agresivita a drzosť, nevhodné predvádzanie sa v afekte, časté riešenie situácií útekom alebo panikou a výrazná potreba dotýkať sa, hladiť a držať sa iných.

Ťažkosti s organizáciou úloh môžu viesť k prokrastinácii alebo dezorganizácii.

Ľahká mozgová dysfunkcia a poruchy učenia

Čo sú to poruchy učenia?

Môžeme sa stretnúť aj s názvom vývinové poruchy učenia.

Majú individuálny charakter, vznikajú na báze dysfunkcie centrálneho nervového systému a zásadne sťažujú deťom proces učenia, aj keď len v určitých oblastiach.

Dôležité je spomenúť, že tieto deti, či dospelí majú priemernú, často i nadpriemernú inteligenciu.

Vývinové sa označujú preto, že sa spájajú s určitým stupňom vývoja a teda aj ich prejavom v tomto období, najčastejšie je to nástup do školy.

Podľa výskumov poruchami učenia trpí 2-4% detí.

Poruchy učenia- tento termín označuje heterogónnu skupinu obtiaží, ktoré sa prejavujú pri osvojovaní užívania reči, čítania, písania, počítania.

Tieto obtiaže vznikajú na podklade dysfuncie CNS / dysfunkcia-zlá, deformovaná funkcia, neúpne vyvinutá funkcia/.

Najčastejšie typy porúch učenia

Dyslexia

Dieťa má primeranú úroveň inteligencie, dochádzky do školského zariadenia, no napriek tomu sa nedokáže naučiť čítať.

Je to porucha podmienená v základných poznávacích schopnostiach a objavuje sa väčšinou hneď pri nástupe do školy.

Dyslexia zasahuje do celkovej osobnosti dieťaťa.

Keďže sa s ňou často spája aj narušenie sebavedomia, pocit menejcennosti, následný odpor k čítaniu, nepochopenie okolia, rodičov, ktorí považujú dieťa za lenivé atď.

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné naučiť sa spájať jednotlivé písmená do slabík a tie následne do slov.

Časté je zamieňanie podobných písmen, pridávanie na koniec slova, či vynechávanie hlások.

Ďalším dôležitým znakom je, že dieťa nedokáže porozumieť prečítanému textu a teda reprodukovať to, čo prečítalo.

Najčastejšie chyby zahŕňajú vynechanie, nahradenie, prekrútenie alebo pridávanie slov alebo ich častí, pomalé čítanie, chybné začiatky, dlhé odmlky, strácanie sa v texte a nepresné slovné obraty.

Dysgrafia

Dysgrafik má problém s grafickou stránkou písaného prejavu, jeho tvarom, úpravou a čitateľnosťou.

Je tu viditeľný problém s osvojením si tvarov písma, jeho napodobnením, či zapamätaním.

Časté je zrkadlové písanie, zamieňanie si tvarovo , či zvukovo podobných písmen, prehadzovanie písmen, ich vynechávanie, či umiestňovanie znamienok na nesprávne miesta.

Špecifická porucha písania -dysgrafia- výrazné narušenie vývoja písania, postihuje grafickú stránku písomného prejavu dieťaťa, osvojovania tvarov jednotlivých písmen.

Porucha nie je spôsobená nízkym mentálnym vekom, problémami zrakovej ostrosti ani nevhodným spôsobom vyučovania.

Dysortografia

Dysortografia je špecifická vývinová porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou človeka uplatňovať naučené gramatické pravidlá.

Je častý výskyt spolu s dyslexiou.

Špecifická porucha pravopisu-dysortografia- problémy pri rozlišovaní krátkych a dlhých samohlások, rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, ly-le, sykaviek, pridávanie a vynechávanie písmen, slabík, nezvládnutie hranice slvo v písme.

Dyskalkúlia

Dyskalkúlia je porucha prejavujúca sa v chápaní matematických úkonov a operácií.

Prejavuje sa viacerými znakmi, ako napr. zamieňanie poradia čísel, počítaní čísel po jednom, neschopnosť pamätať si, čítať, či písať čísla, problémy v rysovaní, slovných úlohách, pri rozlišovaní geometrických tvarov a podobne.

Špecifická porucha počítania - dyskalkúlia- hlavným rysom je postihnutie schopnosti počítať, ktoré nemožno vysvetliť mentálnou retardáciou ani nevhodným spôsobom vyučovania.

Príznaky: obtiaže v učení sa priestorovým a počtovým konceptom, ktoré majú vplyv na zlyhávanie a ovládanie základných počtových úkonoch-sčitanie, odčítanie, násobenie, delenie.

Ďalšie vývinové poruchy

Menej časté sú napríklad: Dyspraxia - motorická neobratnosť, kde je postihnutá vývojová, motorická koordinácia.

Dysmúzia- porucha hudobných schopností.

Ide o neschopnosť osvojenia si hudobných zručností.

Dyspinxia - porucha kreslenia.

Charakteristická je nízka úroveň kresby, Celková neschopnosť zobraziť predmety, či javy adekvátne v závislosti od veku.

Príčiny a rizikové faktory

Veda vo vysvetlení príčin porúch učenia nie je celkom jednotná, teórií na vysvetlenie príčin vzniku je viacero.

Sú však isté faktory, ktoré vznik vývinových porúch učenia ovplyvňujú.

Najčastejšie spomínaná je ľahká mozgová dysfunkcia.

Vplyv perinatálneho obdobia je teda nezanedbateľný.

Dedičnosť je uvádzaná ako ďalšia z príčin vzniku vývinových porúch učenia.

Niektorí autori uvádzajú okrem genetických faktorov aj sociálne - nepriaznivý vplyv rodinného prostredia, aj keď nie v zmysle vzniku poruchy, ale jej prejave a spracovávaní v školskom systéme.

Existuje množstvo teórií, ktoré sa snažia odhaliť príčiny týchto porúch.

Tieto teórie vychádzajú z rôznych pozícii: poruchy vnímania, poruchy reči, motoriky popr. nedostatočnej lateralite.

Z neurofyziologického aspektu príčinou ŠPU je porucha stavby a funkcie určitých oblastí mozgu, resp. nedostatočná funckia analyzátorov.

Psychiatri hľadajú príčiny v narušenej komunikácií medzi dieťaťom a okolitým svetom.

Výkonná dysfunkcia môže vzniknúť z rôznych príčin, vrátane neurologických, psychologických a fyzických faktorov.

Porucha pozornosti/hyperaktivita (ADHD): Ľudia s ADHD často zažívajú exekutívnu dysfunkciu, pretože môžu mať problémy s organizovaním úloh, riadením času a ovládaním impulzov.

Chronický stres: Dlhodobý stres alebo úzkosť môžu negatívne ovplyvniť kognitívne procesy a prispieť k exekutívnej dysfunkcii, čo sťažuje jednotlivcom zostať organizovaný a sústredený.

Ako sa prejavy menia podľa veku

Z praktického hľadiska zaujíma pedagógov najmä možnosť rozpoznania poruchy v prostredí MŠ a ZŠ.

V predškolskom veku môže byť nápadná najmä výrazná potreba pohybu, krátka pozornosť, impulzívne správanie, problémy s pravidlami, oneskorenie reči, motorická neobratnosť alebo ťažkosti so sebaobsluhou.

V školskom veku sa prejavy často zvýraznia pri požiadavkách na dlhšie sústredenie, samostatnú prácu, čítanie, písanie, počítanie a dodržiavanie školského režimu.

Najčastejšie sa diagnostikuje v prvých rokoch školskej dochádzky.

Čím skôr tým lepšie.

Symptómy porúch učenia rôznou mierou ovplyvňujú profesijnú prípravu a samotný výkon profesie človeka.

Výkonná dysfunkcia sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku a bežne sa vyskytuje u detí aj dospelých, najmä u tých, ktorí majú neurologické alebo psychiatrické stavy.

Čo môže pozorovať rodič alebo pedagóg

Porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou sa prejavuje nasledovnými

Ak sa vám zdá, že vaše dieťa nie je celkom v poriadku a má niektoré zo znakov, ktoré som uviedla, dobre spravíte, ak s ním navštívite odborníkov, či už poradniach, školách alebo zdravotníckych zariadeniach.

Najčastejšie poruchu učenia dokáže zachytiť pedagóg, keďže trávi so žiakmi čas, kedy môže zachytiť prvé náznaky porúch učenia.

Následne školský špeciálny pedagóg, ktorý zabezpečí odoslanie žiaka na vyšetrenie, pre ďalšiu diagnostiku.

Mnoho dospelých sa dnes môže nájsť v niektorej definícii, čo môže vysvetliť ich problémy, s ktorými museli zápasiť počas povinnej školskej dochádzky.

Pred pár desiatkami rokov sa žiaľ, žiak, ktorý nevedel písať, čítať, či počítať považoval pri najlepšom za lenivého, často však za inteligenčne nie celkom zrelého a schopného.

Diagnostika ľahkej mozgovej dysfunkcie

Na stanovenie diagnózy je potrebný pohľad na dieťa z viacerých aspektov-medicínskeho, psychologického a pedagogického.

Pri diagnostike ide o komplexné vyšetrenie dieťaťa.

Lekárske, špeciálno-pedagogické, psychologické, v prípade potreby aj neurologické.

Diagnostika exekutívnej dysfunkcie si vyžaduje komplexné posúdenie zdravotníckym pracovníkom, často neurológom, psychológom alebo psychiatrom.

Dôkladné preskúmanie pacientovej anamnézy zahŕňa všetky zranenia mozgu, neurologické poruchy alebo stavy duševného zdravia v minulosti, ktoré môžu prispieť k exekutívnej dysfunkcii.

Neuropsychologické vyšetrenie zahŕňa štandardizované kognitívne hodnotenia a testy na meranie pozornosti, pamäte, riešenia problémov a iných výkonných funkcií.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu sledovať správanie pacienta, aby identifikovali vzorce impulzivity, dezorganizácie a iných symptómov spojených s exekutívnou dysfunkciou.

Techniky zobrazovania mozgu, ako sú MRI alebo CT skeny, sa môžu použiť na identifikáciu akýchkoľvek štrukturálnych zmien alebo poškodenia mozgu, ktoré by mohli prispievať k symptómom.

Odborníka je vhodné vyhľadať čo najskôr, keďže dieťaťu môže byť veľmi nápomocná úprava výchovno-vzdelávacieho procesu presne podľa jeho potrieb.

Ako podporovať dieťa s ĽMD

Pri liečby ĽMD sa uplatňuje zásada kompelxnosti, aktívna účasť lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov i samotných detí.

Všestranná starostlivosť znamená: lekársku starostlivosť o celkový stav dieťaťa, psychoterapia dieťaťa, rodiny, okolia, lieková terapia, špeciálny prístup v škole a špeciálna výchova.

V prostredí školskej dochádzky je kľúčové zameranie sa na čo najväčšiu samostatnosť žiaka, aby mohol adekvátne fungovať v školskom systéme.

Dnes je bežnou praxou väčšiny slovenských škôl inkluzívne vzdelávanie a teda súčasťou vzdelávacieho procesu v bežnej škole sú deti s rôznymi vývinovými poruchami učenia, správania, či s poruchami autistického spektra.

Cieľom nápravy porúch učenia je dosiahnutie prinajmenšom sociálne únosnej úrovne čítania, písania či počítania, tak aby bol žiak schopný vzdelávania sa.

Bežnou súčasťou a výbavou týchto detí/žiakov sú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré môžu používať - či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru.

Je veľmi potrebné a prínosné poznať svoje silné a slabé stránky, na silných stavať a slabé efektívne kompenzovať.

Akceptovať jeho spôsob práce a tempo, ktorým potrebuje ísť, tak v škole, ako aj doma.

Praktické zásady doma a v škole

• Je dôležité citlivo s dieťaťom o tom hovoriť, poukázať a vyzdvihnúť jeho silné stránky a snahu pomôcť mu v tom, čo treba rozvíjať.
• Pre dieťa je vhodné vytvoriť predvídateľnú štruktúru a organizáciu v každodennom živote.
• Pokyny je vhodné zadávať jasne a v menších krokoch.
• Pri práci treba zohľadniť tempo, ktorým dieťa potrebuje ísť.
• Kompenzačné pomôcky môžu používať - či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru.
• Podpora blízkej osoby s exekutívnou dysfunkciou zahŕňa trpezlivosť, povzbudzovanie k dodržiavaniu liečebných plánov a pomoc pri vytváraní štruktúry a organizácie v ich každodennom živote.

Dieťa je vnímavé a cíti rozdiel, vidí a počuje, čo dokáže a čo mu robí problém.

Samozrejme, že sebavedomie človeka, zvlášť dieťaťa pri nástupe do školy, závisí od prístupu pani učiteľky, kolektívu, porovnávania sa s rovesníkmi, prípadného porovnávania rodičov so súrodencami.

Podpora a porozumenie môžu významne ovplyvniť sebavedomie dieťaťa aj jeho ochotu spolupracovať.

Možnosti liečby a odbornej podpory

Liečba by sa mala začať čím skôr, aby sa predišlo vzniku fixácie neurtickej alebo psychopatickej nadstavby.

V prípade vystupňovania príznakov sa odporúča / ako to je možné/ občasné preradenie dieťaťa do špeciálnej triedy pre deti s ĽMD, kde je denný režim primerane upravený.

Pomôže vám psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, neurológ, detský psychiater.

Najlepšie však urobíte, ak zájdete najprv k pedagógovi a ten vám odporučí ďalší postup.

Liečba exekutívnej dysfunkcie závisí od jej základnej príčiny, ale existuje niekoľko prístupov, ktoré môžu pomôcť zvládnuť symptómy a zlepšiť kognitívne funkcie.

Kognitívno-behaviorálna terapia môže pomôcť jednotlivcom rozvíjať stratégie na riadenie impulzivity, zlepšenie riadenia času a zlepšenie zručností pri riešení problémov.

Pracovná terapia a logopédia môžu pomôcť s organizačnými schopnosťami, motorickým plánovaním a komunikáciou, čo môže zlepšiť výkonnú funkciu.

Začlenenie zdravých návykov, ako je pravidelné cvičenie, vyvážená strava a techniky zvládania stresu, môže pomôcť zlepšiť kognitívne funkcie a zmierniť účinky exekutívnej dysfunkcie.

Lieky sa používajú podľa základnej príčiny a vždy patria do rúk kvalifikovaného lekára.

Pulzná magnetoterapia pri ĽMD

Pulzná magnetoterapia je u tejto diagnózy veľmi vhodná metóda.

Upokojuje hyperaktivitu, upravuje poruchy spánku a sústredenia.

Regeneračné účinky sa prejavia aj zlepšením učenia a znížením emočnej lability a porúch pozornosti.

Používanie magnetoterapie by malo byť dlhodobé.

Kde aplikovať: oblasť hlavy

Informácie o magnetoterapii nemožno používať na stanovenie diagnózy ani ako náhradu odbornej lekárskej starostlivosti.

Prognóza a význam včasnej podpory

Prognóza ĽMD závisí od: rozsahu poškodenia, včasnej diagnózy a vhodnej liečby.

ĽMD nie je stacionárna, mení sa vývinom a zrením.

Pri správnom vedení sa môže celkom napraviť, pri nesprávnom vedení príznaky nemiznú a môžu sa aj zhoršovať, kombinovať s inými funkčnými poruchami.

Pri vhodnej liečbe sa môže exekutívna dysfunkcia časom zlepšiť.

Kognitívne terapie a zmeny životného štýlu môžu pomôcť posilniť výkonné funkcie a znížiť symptómy.

Kedy vyhľadať odborníka

Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať vtedy, keď prejavy pretrvávajú dlhší čas a ovplyvňujú každodenné fungovanie, školu, rodinný život alebo vzťahy s rovesníkmi.

Ak vy alebo niekto, koho poznáte, máte značné problémy s fungovaním výkonnej moci, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.

Ak príznaky exekutívnej dysfunkcie pretrvávajú dlhší čas a ovplyvňujú každodenné fungovanie, je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.

Ak symptómy ovplyvňujú prácu, školu alebo osobné vzťahy, môže to znamenať, že je potrebný zásah.

Ak je výkonná dysfunkcia sprevádzaná ďalšími neurologickými príznakmi, ako je strata pamäti, zmätenosť alebo fyzické poruchy, vyhľadajte lekárske vyšetrenie, aby ste vylúčili základné stavy.

Ak má jedinec v anamnéze poranenie mozgu, mŕtvicu alebo neurologické ochorenie, je dôležité sledovať príznaky exekutívnej dysfunkcie v dôsledku týchto stavov.

Správnu diagnózu môže vždy stanoviť iba odborný lekár.

Nevyužívajte tento obsah či akýkoľvek iný obsah na internete na stanovenie diagnózy.

Neodkladajte návštevu lekára a riešte svoj zdravotný stav včas.

Mýty o ľahkej mozgovej dysfunkcii a poruchách učenia

Určite je častým argumentom ľudí, ktorí sa možno po prvýkrát stretnú s človekom s poruchou učenia, že je lenivý, či neochotný.

Opak je však pravdou a človek trpiaci poruchou učenia za jednotlivé symptómy skutočne nemôže a ani silou svojej vôle, či snahy ju nedokáže úplne premôcť.

Výkonná dysfunkcia je kognitívna porucha, nie je odrazom charakteru človeka.

Je to zdravotný stav, ktorý ovplyvňuje schopnosť mozgu vykonávať funkcie vyššej úrovne, ako je plánovanie, organizovanie a rozhodovanie.

Alebo, že nikdy z neho nič nevyrastie a nič nedokáže!

Na vyvrátenie tohto mýtu si môžeme predstaviť niekoľko známych ľudí, ktorý napriek svojim „dyskám“ dokázali toľko, že ich mená pozná celý svet.

Ide o svetoznámych hercov, umelcov, spevákov, sochárov, či spisovateľov.

Uvádzame najznámejších: Pablo Picasso, John F. Kennedy, Hans Christian Andersen, Thomas Edison, Tom Cruise a mnoho iných.

tags: #lahka #mozgova #dysfunkcia #prejavy