Ľudia začali jesť a začal sa im zväčšovať mozog

Vývoj ľudského mozgu pravdepodobne súvisel so zmenami v strave, so spracovaním potravy aj s tepelnou úpravou jedla. Vedci predpokladajú, že mäso, jednoduché nástroje na jeho krájanie a neskôr varenie či pečenie umožnili získať viac energie za kratší čas, čo vytvorilo podmienky na rast mozgu.

Samotné jedenie mäsa však nemožno považovať za jediné vysvetlenie. Výskumy naznačujú, že australopitekovia mali prevažne rastlinnú stravu, pričom zväčšovanie mozgu mohli ovplyvniť aj tepelné spracovanie potravy, sociálny život, spolupráca a zložitejšie správanie.

Prečo mohla tepelná úprava potravy podporiť rast mozgu

Štúdia brazílskych vedcov predpokladá, že získavanie dostatočného množstva energie jedením iba surovej stravy zaberá príliš veľa času. Schopnosť tepelne upraviť jedlo podľa nich predstavovalo efektívnejší spôsob dopravy kalórií do neurónov, a to dovolilo mozgu rásť a rozvíjať sa.

Fakt, že sme sa naučili variť, podľa vedcov napomohol nášmu mozgu rásť, čo viedlo k rozvoju ďalších zručností, kultúry a civilizácie. Menej času stráveného zháňaním jedla tiež uvoľnilo priestor na sociálnu interakciu a kreatívnu komunikáciu. To pravdepodobne prispelo k rozvoju väčšieho a komplexného mozgu.

„Významne sa uľahčilo napríklad žutie stravy, a tým sa uľahčilo aj jej prijímanie a zvýšil sa tiež kalorický prísun, “ vysvetľuje Suzany Herculano-Houzel. Napríklad žuvanie surového mäsa a jeho trávenie bolo (a stále je) pre organizmus humanoidov oveľa namáhavejšie, ako jedenie tepelne upraveného mäsa.

Keďže naši predkovia už nemuseli tráviť toľko hodín denne iba jedením (pretože dostatok kalórií si zabezpečili v podstatne kratšom čase), zostal im väčši priestor na sozializáciu, vzájomné spoznávanie a rozvíjanie kognitívnejších aktivít.

Koľko času zaberala surová strava

Odborníci pod vedením Suzany Herculano-Houzel z Federálnej univerzity v Rio de Janeiro uverejnili svoje zistenia v časopise Proceedings Of The National Academy Of Sciences. Brazílski vedci vypočítali metabolické potreby dnešných veľkých opíc a ranohumánnych druhov.

Veľké druhy opíc, ako napríklad gorily, sú podľa výsledkov štúdie práve na limitnej hranici veľkosti mozgu dosiahnuteľného surovou stravou. Gorily strávia osem, niekedy dokonca až desať hodín denne len jedlom.

Ak by mozog u goríl mal dosiahnuť veľkosť 2 percent telesnej hmotnosti, ako je to v prípade ľudí, museli by kŕmením stráviť ešte dve hodiny denne naviac. Štúdia tiež preukázala, že tri ranohumánne druhy - Homo habilis, Australopithecus afarensis a Paranthropus boisei, pravdepodobne museli stráviť sedem hodín denne jedením surovej stravy, aby zvládli energticky zásobiť veľkosť svojho mozgu.

Úloha Homo erectus

Varenie, či presnejšie tepelnú úpravu stravy pravdepodobne vyvinul Homo erectus, ktorý sa považuje za priameho predka dnešných moderných ľudí. Žil približne pred 1,8 miliónmi rokov.

Niektorí vedci si myslia, že konzumácia mäsa bola rozhodujúca pre vývoj väčších mozgov našich predkov, k čomu došlo zhruba pred dvoma miliónmi rokov. Keďže náš priamy predok, Homo erectus, začal jesť mäso, prijímal pri každom jedle dostatok energie navyše, vďaka ktorej naštartoval mozog.

Tento orgán si odkrajuje vyše 20 percent ľudskej energie, pri odpočinku toto číslo klesá na osem percent. U predka Homo erectus, čiže človeka vzpriameného, sa tiež začal objavovať väčší mozog. Tento druh mal tiež mäso začať tepelne upravovať, čo viedlo k tomu, že potrava bola ešte stráviteľnejšia a čeľuste sa zmenšovali.

Mäso, kamenné nástroje a menšia čeľusť

Díky jednoduchým nástrojům na krájení a porcování masa předkové lidí šetřili energii při pojídání stravy. Přestali tak potřebovat silné čelisti a místo nich se začal vyvíjet větší mozek a lebka se mohla pomalu proměňovat do současné podoby.

Druh diety a způsob zpracování potravy podle vědců z Harvardovy univerzity stál za evolučním náskokem, který před třemi miliony let předchůdci lidí získali nad svými současníky. Díky krájení a porcování syrového masa se lidským předkům vyvinuly menší zuby a tím i menší čelist.

S proměnou lebky se udělal prostor pro růst mozku a zlepšily podmínky pro vývoj řeči. "Pokud byste strávili nějaký čas mezi šimpanzi, zjistíte, že tráví asi tak polovinu dne žvýkáním," naráží na rozdíly v evoluci profesor Daniel Lieberman z Harvardovy univerzity.

Pojídání krájeného masa naše předky odlišilo. Zjistili, že dieta složená ze dvou třetin z masa nakrájeného a zpracovaného pomocí jednoduchých kamenných nástrojů způsobila, že naši předkové mohli žvýkat o 17 % kratší dobu a o 26 % menší silou.

"Maso vyžaduje menší žvýkací sílu na kalorie než některé druhy rostlinné potravy, které byly k dispozici lidským předkům," vysvětlují autoři studie své závěry. "Dále se domníváme, že pojídání masa bylo do značné míry závislé na mechanickém zpracování umožněném vynálezem krájecí technologie."

Čo ukázal experiment so žuvaním

Studie vychází z výzkumu, během kterého se univerzitní laboratoř proměnila v cosi, co připomínalo spíše restauraci. Vařilo a podávalo se v ní několik druhů pokrmů dvěma skupinkám dobrovolníků.

První z nich bylo naservírováno několik vegetariánských chodů, druhé pak menu postavené na mase. Každá skupina dostala nejprve uvařenou porci, následně syrovou a nakrájenou a poslední chod obsahoval naprosto neupravené syrové suroviny.

Všem strávníkům byly na čelisti připojeny elektrody, které zaznamenávaly aktivitu svalstva, jež se při žvýkání potravy používá. V případě syrového masa dobrovolníci jídlo jen žvýkali, a když bylo připraveno k polknutí, tak ho vyplivli, aby mohla být změřena velikost jednotlivých kousků.

Vědci tak mohli porovnat nejen námahu svalů při žvýkání, ale také to, jak dobře bylo jídlo rozmělněno před polknutím. Pojídání masa a nástroje na jeho zpracování tedy stály za evolučním náskokem, který před třemi miliony let předchůdci lidí získali nad svými současníky.

Prečo samotné mäso nevysvetľuje rast mozgu

Mäso musíme jesť, lebo vďaka nemu sme sa odlíšili od ostatných primátov a stali sa z nás ľudia. Táto teória má však podľa najnovšej štúdie uverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy značné nedostatky.

Vedci sa domnievali, že akonáhle začali naši predkovia jesť mäso, náš mozog sa zväčšil, čo viedlo k pokroku ľudstva. Najnovšia štúdia však nevyvracia to, že by Homo erectus jedol mäso. Za pochybné ale označuje tvrdenie, že práve kvôli tomu sa začal našim predkom zväčšovať mozog.

„Jednou z hlavných myšlienok je, že ak prejdete z rastlinnej stravy na stravu bohatú na bielkoviny a tuky, ako je konzumácia mäsa a kostnej drene z mŕtvych zvierat, získate energiu, ktorú potrebujete na nakŕmenie väčšieho mozgu,“ cituje magazín Popular Science hlavného autora štúdie a paleontológa z Univerzity Georga Washingtona Andrewa Barra.

Paleontológovia pod vedením Barra skúmali údaje o zvieracích kostiach z deviatich výskumných oblastí vo východnej Afrike, ktoré zahŕňali dátumy spred 2,6 až 1,2 milióna rokov. A nájdené kosti ukázali, že konzumácia mäsa sa nezvýšila potom, čo sa na scéne objevil Homo erectus.

„Naša štúdia podkopáva myšlienku, že konzumácia veľkého množstva mäsa viedla k evolučným zmenám u našich starých predkov,“ vyjadril sa profesor Barra. To, že sa u druhu Homo erectus zväčšil mozog teda môže mať podľa paleontológov aj iné príčiny, ako iba jedenie mäsa.

Rastlinná strava australopitekov

Vedci z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka a Witwatersrandskej univerzity v Johannesburgu analyzovali kostry siedmich australopitekov, ktorí žili na území dnešnej Juhoafrickej republiky pred 3,3 až 3,7 miliónom rokov. Zamerali sa na analýzy zubnej skloviny, aby zistili skladbu stravy týchto homininov.

„Naše údaje spochybnili domnienku, že mäso bolo zásadným prvkom stravy australopitekov,“ uviedla Tina Lüdeckeová z Inštitútu Maxa Plancka. Analýzy ukázali, že strava týchto živočíchov zásadných pre ľudskú evolúciu bola z drvivej časti rastlinná, hoci nemožno podľa vedkyne vylúčiť občasnú a veľmi vzácnu konzumáciu mäsa.

Australopitekovia sú považovaní za jedných z najstarších predchodcov ľudí. V porovnaní s druhom Homo sapiens sapiens však mali výrazne menší mozog a čiastočne sa podobali na šimpanzov. Podobne ako ľudia však chodili vzpriamene.

Zistenie, že australopitekovia mali prevažne rastlinnú stravu podľa vedcov podporuje domnienky, že pravidelná konzumácia mäsa mala vplyv na ľudskú evolúciu a predovšetkým na vývoj mozgu. „Keby sme zistili, že australopitekovia jedli výrazné množstvo mäsa, tak by sme museli dôjsť k záveru, že neskoršie zvýšenie lebečného objemu v ďalších druhoch homininov nebolo spôsobené začiatkom spotreby mäsa,“ uviedol ďalší z účastníkov výskumu Alfredo Martínez-García.

Podľa Lüdeckeovej však výskum nevyriešil jednu z kľúčových otázok ľudskej evolúcie. „Kto ako prvý začal jesť mäso, kedy s tým začal, a kedy sa to stalo dostatočne významným zdrojom pre morfologickú adaptáciu,“ uviedla vedkyňa.

Dôkazy o love a význame mäsa

Americkým antropologům se v Tanzanii podařil unikátní nález. 1,5 milionů let starý fragment lebky vrhá nové světlo na minulost člověka. Náš prapředek podle vědců nejedl maso jen příležitostně, ale aktivně lovil zvěř, aby mohl jíst maso.

„Pojídání masa bylo vždycky považováno za jednu věc, která dala vzniknout dnešnímu člověku. Z masa získávané proteiny napomohly růstu našeho mozku,“ říká Charles Musiba, antropolog z University of Colorado Denver, který se na objevu podílel. „Náš nález ukazuje, že před 1,5 milionem let jsme už byli lovci.“

Lebka patřila dva roky starému dítěti a vykazuje porotickou hyperostózu, která bývá spojována s chudokrevností. Podle vědců byl stav dítěte zřejmě způsoben dietu chudou na maso.

„To, že dítě trpělo porotickou hyperostózou, způsobenou chudokrevností, nepřímo ukazuje na to, že alespoň v raném pleistocénu bylo maso natolik základní potravou, že jeho nedostatek vedl k patologickým nálezům,“ tvrdí vědci ve své studii.

Musiba na základě zkoumání úlomku dospěl k poznatku o tom, že dieta dítěte byla chudá na vitamín B12 a B9. Podle něho se nabízí vysvětlení, že se dítěti během toho, co bylo odstavováno od mléka, nedostávalo masité stravy.

„Nedostávalo se mu správné výživy a pravděpodobně zahynulo na podvýživu,“ myslí si Musiba. Přechod od převážně rostlinné stravy s občasným pojídáním nalezeného masa k jasné masité stravě je podle Musiba jedním z milníků, který umožnil růst lidského mozku a evoluční posun.

Spoločenský život ako ďalší faktor

Štúdia uverejnená minulý rok v časopise Science Direct napríklad hovorí o tom, že zväčšené mozgy je možné sledovať aj u paviánov, ktoré žijú vo väčších sociálnych skupinách. Zložitý sociálny život tak tiež môže byť jedným z faktorov zväčšujúceho sa mozgu u primátov.

U paleontológov však nepanuje zhoda. Profesor evolučnej anatómie Fred Spoor sa pre NBC news vyjadril, že zameriavať sa na väčší mozog ako hlavné špecifikum druhu Homo erectus nemusí byť správne.

Podľa profesora sa mozog začal zväčšovať aj iným druhom ako Homo habilis a Homo rudolfensis. Až neskôr mal Homo erectus výrazne väčší mozog. Podľa neho sú najjasnejším ukazovateľom prechodu k zmiešanej strave najmä zmenšené zadné stoličky v chrupe druhu Homo erectus.

Od lovu a zberu k poľnohospodárstvu

Kým sa pred viac ako 10-tisíc rokmi nerozvinulo poľnohospodárstvo, naši predkovia lovili zver, zbierali rôzne plodiny či chytali ryby. Asi v rokoch 9500 až 8000 pred naším letopočtom si obyvatelia Mezopotámie začali pestovať prvé plodiny.

Poľnohospodárstvo drasticky zmenilo náš spôsob života. Objavili sme jačmeň, pšenicu, kukuricu či ryžu, čo sa odzrkadlilo na zdraví, ale aj vyššej pôrodnosti našich predkov.

Avšak, prví farmári ešte nepoznali rôznorodosť pestovaných plodín, preto väčšinou jedli jeden a ten istý druh pokrmu, väčšinou išlo o múčne jedlá. Preto mali zubné kazy či ochorenia ďasien.

Keď farmári začali domestikovať zvieratá, dobytok, ovce a kozy sa stali zdrojom mlieka a mäsa, ale aj parazitov a nových infekčných chorôb. Farmári teda zvykli trpieť nedostatkom železa a vývojovým oneskorením, preto boli nižšieho vzrastu.

Strava, čeľusť a genetické zmeny

Naše zuby, čeľusť a tvár sa však evolučným vývojom zmenšili. Dokonca aj naša DNA sa od vynálezu poľnohospodárstva zmenila, napríklad sa zvýšila tolerancia laktózy.

Všetci trávime materské mlieko ako dojčatá, ale kým sa pred 10-tisíc rokmi nezačal domestikovať dobytok, deti po dojčení nemuseli tráviť mlieko. V dôsledku toho prestali vytvárať enzým laktázu, ktorý štiepi laktózu na jednoduché cukry.

Keď ľudia začali chovať dobytok, tak sa medzi pastiermi dobytka v Európe, na Strednom východe a v Afrike vyvinula tolerancia laktózy samovoľne. Avšak, v oblastiach Číny, Thajska, juhozápadnej Ameriky či západnej Afriky sa tolerancia na laktózu nerozvinula.

Čo jedli ľudia v minulosti

Predkovia na našom území poznali mnoho druhov plodín, pestovali proso, pšenicu, jačmeň či raž. O niečo neskôr poľnohospodári zberali aj ovos, hrach, šošovicu či bôb, ale aj rôzne druhy zeleniny - repu, kapustu, cesnak, cibuľu, mrkvu, zeler, uhorky či tekvicu.

Čo sa týka ovocia, medzi najstaršie plodiny patria najmä jablká, hrušky či hrozno. Na južnom Slovensku sme si tradične pripravovali kyslú zeleninu, uhorky či čalamádu, ktorú sme nakladali do veľkých sudov.

Samozrejme, naši predkovia jedli najmä mäso, predovšetkým bravčovinu a baraninu, ktorú nakladali do soli. Takýmto spôsobom pripravovali aj ryby. Neskôr skúšali konzervovať bryndzu a tvaroh, ovčie syry nakladali do slaných nálevov, údili či sušili.

Mäsové produkty nakladali aj do masti, pričom nádoby na mäso boli väčšinou z kameňa, neskôr aj zo smaltu. Okrem toho potraviny aj sušili, najmä na zemi, slnku, v peci či na povale.

Ovocie krájali na plátky a vešali do priestoru či ukladali na papier. Koreniny a liečivé rastliny sušili zavesené vo vzduchu. Obľúbenou pochúťkou jesene našich predkov bol slivkový lekvár, ktorý skladovali v keramických nádobách.

Keďže v minulosti nepoznali chladničky, snažili sa potraviny uchovávať v zemi, v jame mali drevo s ľadom. Na Slovensku sme do 17. storočia nepoznali zemiaky, ktoré k nám prišli z Ameriky.

Možno ťa prekvapí, že bryndzové halušky sa u nás rozšírili až v 17. storočí, keď k nám prišli nielen zemiaky, ale aj Valasi z Balkánu. Tí totiž pásli ovce vo vyšších polohách.

Odlišnosti medzi pradávnou a dnešnou stravou

Ľudstvo v minulosti netrpelo rôznymi ochoreniami, ktoré poznáme dnes, napríklad vysokým krvným tlakom, ochoreniami krčných ciev či kardiovaskulárnymi chorobami, pretože sa živili iba tým, čo im poskytla príroda.

Neexistovali modifikované a umelé potraviny, ktoré zdraviu rozhodne neprospievajú. Pravekí ľudia sa živili zväčša mäsom, avšak treba poznamenať, že zomierali oveľa skôr.

Farmári nepoužívali pesticídy či geneticky modifikované semená, nepasterizovali mlieko. Na konzervovanie potravín používali skôr prirodzené fermentačné procesy ako chemikálie.

Naši predkovia nejedli priemyselne spracované tuky, väčšinou pochádzali z potravín ako olivy, avokádo, kokos, živočíšny tuk, maslo či vaječné žĺtky. Až za posledných 100 rokov, čo je veľmi malý čas vo vývojom procese ľudstva, priemyselné procesy dramaticky zmenili naše potraviny.

Priemyselná revolúcia priniesla konzervovanie, pesticídy a nadmerné spracovanie obilia a cukru. Takisto máme vďaka evolučnému vývoju schopnosť získavať cukry z potravín s obsahom škrobu.

Keď sa zmenila strava, zmenili sa aj choroby

V závislosti od genetickej dedičnosti existujú obrovské rozdiely v potravinách, z ktorých máme nejaké prospešné živiny. Štúdie naznačujú, že domorodci majú rôzne zdravotné problémy, ak sa snažia prispôsobiť nášmu dnešnému životu a jedia stravu, na ktorú neboli zvyknutí.

Až do 50. rokov 20. storočia sme prakticky nepoznali cukrovku, po konzumácii stravy s vysokým obsahom cukrov sa jej výskyt prudko zvýšil. Sibírski kočovníci, ako sú trebárs pastieri sobov Evenkovia žijúci v Číne a Mongolsku či Jakuti v Jakutsku a Ďalekom východe, jedli stravu s vysokým obsahom mäsa.

Až do pádu Sovietskeho zväzu, keď sa mnohí usadili v mestách, však nemali takmer žiadne srdcové choroby. Dnes má asi polovica Jakutov žijúcich v dedinách nadváhu a trpí vysokým krvným tlakom.

Hoci ľudia jedli červené mäso už pred dvoma miliónmi rokov, jeho nadmerná konzumácia zvyšuje riziko výskytu aterosklerózy a rakoviny, vinníkom nie sú len nasýtené tuky alebo cholesterol.

Naše črevné baktérie trávia živinu v mäse nazývanú L-karnitín. Trávenie tejto živiny podporilo upchávanie tepien. Ľudský imunitný systém útočí na cukor v červenom mäse, ktorý sa nazýva Neu5Gc, čo spôsobuje zápal, ktorý je u mladých ľudí nízky, ale v konečnom dôsledku môže spôsobiť rakovinu.

Moderné ultraspracované potraviny a mozog

Najnovšia štúdia naznačuje, že päť dní neustáleho jedenia nezdravých potravín môže spôsobiť zmeny činnosti nášho mozgu. Veľakrát jedávame ultraspracované potraviny bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Podľa najnovšej štúdie, uverejnenej v časopise Nature, môže byť už päť dní, počas ktorých konzumujeme nezdravé jedlá, problematických. Len takýto krátky čas nezdravého stravovania môže viesť k zmenám v činnosti mozgu.

Vedci z Univerzity v Tübingene v Nemecku sa rozhodli otestovať zdravých mladých mužov, či sa im pri konzumácii nezdravých potravín zmenia vzorce mozgovej činnosti napriek tomu, že ich telesná hmotnosť zostane rovnaká.

Pri konzumácii jedla pankreas uvoľňuje inzulín, ktorý umožňuje, aby sa glukóza získaná z potravy dostala dovnútra bunky a tam bola premenená na energiu. Časť z inzulínu sa dostane do mozgu, kde pôsobí na tlmenie chuti do jedla.

Ale reakcia mozgu na hormón je u niektorých ľudí s obezitou oslabená. Táto inzulínová rezistencia mozgu ovplyvňuje to, ako telo spracováva jedlo.

Výsledky krátkodobého experimentu

Vedci v rámci štúdie testovali 29 zdravých mužov, pričom osemnástim z nich nariadili päťdňovú vysokokalorickú diétu. Zároveň im pripravili občerstvenie, ktoré malo o 1500 kalórií viac ako ich bežný denný kalorický príjem, ale aj vyšší obsah tuku či cukru.

Mužom sa podarilo zvýšiť kalorický príjem v priemere len o 1200 kalórií za deň. Ako uvádza neurovedkyňa Stephanie Kullmannová, hlavná autorka štúdie, zo začiatku boli účastníci štúdie jedlom nadšení, ale už na štvrtý deň predstavovalo pre nich zjedenie príliš spracovaného jedla veľký problém.

Muži, ktorí sa celý čas stravovali nezdravo, vykazovali po piatich dňoch vyššiu aktivitu v troch oblastiach mozgu zapojených do reakcií na zmeny v stravovaní ako zvyšní účastníci, ktorí sa stravovali normálne.

Tento vzorec mozgovej aktivity je podobný tomu, ktorý sa vyskytuje u ľudí s obezitou alebo inzulínovou rezistenciou, čo môže viesť k cukrovke 2. typu. Sedem dní po nezdravom stravovaní účastníci výskumu horšie reagovali na vizuálne podnety, dokonca mali horšiu pamäť ako predtým.

Ako súvisí dnešné stravovanie so zdravím mozgu

Podľa štúdie publikovanej v National Library of Medicine však neurológovia upozorňujú na niečo, čo môže byť pre mozog oveľa dôležitejšie. A to, koľko ultraspracovaných potravín sa ti pravidelne objavuje na tanieri.

Nejde pritom iba o čipsy, sladkosti alebo fast food. Do tejto kategórie sa môžu dostať aj potraviny, ktoré sa na prvý pohľad tvária ako „tá zdravá voľba“.

Proteínová tyčinka po cvičení? Ochutený jogurt na raňajky? Müsli tyčinka do práce? Kupované smoothie? Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako rozumná súčasť jedálnička.

Niektoré z nich však obsahujú množstvo pridaného cukru, soli a ďalších prísad, ktoré ich radia medzi ultraspracované potraviny. Práve vysoký podiel týchto potravín v jedálničku vedci spájajú s horším zdravím.

Čo môže mozgu prospievať

Ak chceš urobiť niečo pre svoj mozog, nemusíš začať držať prísnu diétu alebo vyhodiť polovicu potravín z kuchyne. Oveľa väčší zmysel má pozrieť sa na to, z čoho sa tvoj jedálniček skladá.

Podobný princíp využíva aj MIND diéta, ktorá kombinuje prvky stredomorského a DASH stravovania. Výskum ju spája s lepším kognitívnym zdravím a pomalším poklesom niektorých schopností súvisiacich s vekom.

Dôležité pritom nie je slepo sa riadiť konkrétnym jedálničkom. Podstatné je, že tento spôsob stravovania stavia na potravinách, ktoré poskytujú vlákninu, vitamíny, minerály a ďalšie potrebné látky pre fungovanie organizmu.

Na tanieri by sa ti mala pravidelne objavovať zelenina, ovocie, celozrnné potraviny, strukoviny, orechy a semiačka. Pridať môžeš aj ryby a ďalšie kvalitné zdroje bielkovín.

Takýto jedálniček pritom nemusí byť drahý ani komplikovaný. Strukoviny, ovsené vločky, sezónna zelenina, jablká alebo bobuľové ovocie môžu byť jednoduchým spôsobom, ako dostať do jedla viac živín bez toho, aby si každý deň trávil hodiny v kuchyni.

Cukor, soľ a pravidelnosť stravovania

Jedným z problémov ultraspracovaných potravín je, že sa v nich môže vo veľkých množstvách objavovať cukor a soľ. A niekedy ich prijmeš oveľa viac, ako si uvedomuješ.

Dlhodobý príjem väčšieho množstva cukru môže podľa štúdie z National Library of Medicine súvisieť s metabolickými problémami, zatiaľ čo nadbytok sodíka môže podľa CDC prispievať k vysokému krvnému tlaku.

A zdravie ciev je pre mozog zásadné. Mozog potrebuje podľa Johns Hopkins Medicine neustály prísun kyslíka a živín. Ak sa preto dlhodobo staráš o svoje cievy, strážiš si krvný tlak a celkové zdravie, nerobíš to len pre srdce.

Prospech z toho má aj mozog. Ak väčšinu tvojho jedálnička tvoria prirodzené alebo minimálne spracované potraviny a sladkosti s fast foodom si dávaš len príležitostne, vyzerá to úplne inak, ako keď sa ultraspracované jedlá objavujú na tvojom tanieri niekoľkokrát denne.

Rozdiel môže byť aj vo frekvencii jedenia. Pravidelné celodenné prejedanie sa môže podľa Cleveland Clinic totiž spôsobiť upchávanie ciev alebo bolesti žalúdka.

Ak si predstavuješ, že kvôli zdraviu svojho mozgu si už nikdy nemôžeš jesť pizzu, hranolky alebo zmrzlinu, tak môžeš zachovať pokoj. Takto to nefunguje.

Zdravie mozgu neurčuje ani jedna večera, ani jedna potravina. Oveľa dôležitejšie je, čo robíš pravidelne počas mesiacov a rokov.

tags: #ludia #zacali #jest #a #zacal #sa