Kedy začať liečenie po mozgovej príhode

Liečenie po cievnej mozgovej príhode sa začína okamžite po vzniku príznakov: pri podozrení na mŕtvicu treba ihneď volať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112. Po prijatí do nemocnice nasleduje akútna liečba, stabilizácia zdravotného stavu a podľa možností aj skorá rehabilitácia.

Ak to zdravotný stav dovolí, rehabilitácia sa začína už počas hospitalizácie a po prepustení z nemocnice by mala pokračovať čo najskôr. Čím skôr sa začne odborná rehabilitácia, tým väčšia je šanca na zlepšenie funkcií, ktoré boli cievnou mozgovou príhodou poškodené.

Prečo je pri mozgovej príhode rozhodujúci čas

Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Mŕtvica nastáva, keď je prietok krvi do časti mozgu zablokovaný alebo keď krvná cieva v mozgu praskne. To môže spôsobiť odumieranie mozgových buniek, čo vedie k rôznym fyzickým a kognitívnym problémom. Účinky mŕtvice sa môžu značne líšiť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je ovplyvnená a ako rýchlo sa liečba dostáva.

• Ischemická cievna mozgová príhoda: Spôsobené krvnou zrazeninou blokujúcou krvnú cievu v mozgu.
• Hemoragická mŕtvica: Spôsobené prasknutím cievy v mozgu.
• Prechodný ischemický záchvat (TIA): „Miniúder“, ktorý trvá len niekoľko minút.

Pri mŕtvici sa počíta každá minúta. Čím rýchlejšie človek dostane liečbu, tým väčšie sú jeho šance na uzdravenie.

Ako rozpoznať príznaky a kedy volať pomoc

Okamžite volajte záchrannú zdravotnú službu, ak sa objaví pokles kútika úst, slabosť ruky alebo nohy, porucha reči, náhla strata zraku, silná bolesť hlavy alebo porucha vedomia. Aj po prekonanej cievnej mozgovej príhode môže ísť o nový akútny stav.

• Tvár: Je jedna strana tváre ovisnutá?
• Ruky: Môže osoba zdvihnúť obe ruky alebo jedna schádza nadol?
• Reč: Je reč danej osoby nezrozumiteľná alebo čudná?
• Čas: Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, je čas okamžite zavolať záchrannú službu.

Akútna liečba v nemocnici

Akútna fáza liečby prebieha v nemocnici a je rozhodujúca pre ďalší priebeh ochorenia. Cieľom je obnoviť prietok krvi v mozgu, minimalizovať poškodenie mozgového tkaniva a stabilizovať zdravotný stav pacienta.

Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní.

Pri ischemickej cievnej príhode, ktorá je najčastejším typom, sa môže použiť trombolytická liečba, teda rozpustenie krvnej zrazeniny, alebo mechanické odstránenie zrazeniny. Pri hemoragickej príhode, teda pri krvácaní do mozgu, je liečba odlišná a zameriava sa najmä na zastavenie krvácania a zníženie tlaku v lebke.

Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie.

Rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, najmä ako pasívna alebo poloaktívna rehabilitácia, pri ktorej sa zachovávajú hybnosti, ktoré ostali zachované.

Kedy začať s rehabilitáciou

Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.

Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia. Vhodný okamih na intenzívnu rehabilitáciu preto neurčuje iba kalendár, ale najmä stabilita pacienta, rozsah poškodenia a jeho schopnosť bezpečne spolupracovať.

Tri základné štádiá liečby a rehabilitácie

1. Akútne neurologické lôžko

Prvé štádium je neurologické lôžko, kde sa liečia akútne príznaky cievnej mozgovej príhody. Súčasne sa sleduje zdravotný stav pacienta, predchádza sa komplikáciám a podľa možností sa začína skorá rehabilitácia.

2. Včasná rehabilitácia

Druhé štádium je včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Cieľom je zachovať dostupné funkcie, obnovovať pohyb, nacvičovať sedenie, státie, chôdzu a základnú sebaobsluhu.

3. Následná a ambulantná rehabilitácia

Tretie štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali.

V tomto štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne. Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.

Čo robiť po prepustení z nemocnice

Liečba cievnej príhody nekončí odchodom z nemocnice. Pacient zostáva pod dohľadom lekára a často užíva lieky na prevenciu ďalšej príhody, kontrolu krvného tlaku, zníženie cholesterolu a riedenie krvi.

Po prekonaní cievnej mozgovej príhody je potrebné čo najskôr začať rehabilitovať. Súčasne treba nastaviť alebo upraviť tabletkovú liečbu tak, aby sa príhoda už neopakovala, čo sa označuje ako sekundárna prevencia.

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom tímu odborníkov, ktorý sa skladá z neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa.

O ďalšie doliečovanie musí pacient, respektíve jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie. Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu pacienta ihneď mohlo začať s rehabilitáciou.

Ako rýchlo vybaviť následnú rehabilitačnú liečbu

Niektoré poisťovne nechávajú schválenie návrhu na rehabilitačnú liečbu svojich poistencov na internej schvaľovacej komisii príslušnej nemocnice. Iná poisťovňa zase sama schvaľuje lekármi navrhnutú rehabilitačnú liečbu.

Dĺžka schvaľovacieho procesu môže byť až 2 - 3 týždne, aj preto ho treba začať čo najskôr, aj tri dni po cievnej mozgovej príhode.

Lehotu, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v poisťovni pacienta.

Rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Rozsah poisťovňami hradenej rehabilitačnej liečby je v každej poisťovni iný.

Ako dlho rehabilitácia trvá

Dĺžka liečby je individuálna. Závisí od rozsahu poškodenia mozgu, veku pacienta, rýchlosti poskytnutej pomoci a intenzity rehabilitácie.

Na otázku, ako dlho trvá rehabilitácia, neexistuje univerzálna odpoveď. Záleží aj od celkového zdravotného stavu, motivácie, pravidelnosti rehabilitácie a podpory rodiny.

Prvé týždne a prvé mesiace sú kľúčové. Počas prvých troch mesiacov často dochádza k najrýchlejšiemu zotaveniu a môžu sa objaviť výrazné zlepšenia v pohybe, reči a ďalších postihnutých oblastiach.

Medzi tretím a šiestym mesiacom zotavovanie zvyčajne pokračuje, hoci sa môže v porovnaní s prvými tromi mesiacmi spomaliť. Od šiestich mesiacov do jedného roka mnoho ľudí naďalej zaznamenáva zlepšenia, najmä pri pokračujúcom úsilí o rehabilitáciu.

Aj keď sa zotavenie môže po viac ako jednom roku spomaliť, mnohí ľudia naďalej dosahujú zlepšenia aj roky po mŕtvici, najmä pri dôslednej terapii a úsilí. Rehabilitácia má význam aj po roku alebo niekoľkých rokoch.

Neuroplasticita a význam pravidelného cvičenia

Mozog má schopnosť adaptácie, tzv. neuroplasticitu, vďaka ktorej môže vytvárať nové nervové spojenia a čiastočne nahrádzať poškodené funkcie.

Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené alebo zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami zapojiť.

Proces neuroplasticity je najintenzívnejší v prvých týždňoch a mesiacoch po cievnej mozgovej príhode. Rehabilitácia je dôležitá preto, že cvičením, pohybmi a stimuláciou dokážeme vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces.

Pravidelné krátke cvičenie býva účinnejšie ako občasné dlhé tréningy. Dôležitejšia je pravidelnosť a kvalita cvičenia než jeho presná dĺžka.

Čo všetko zahŕňa rehabilitácia

Rehabilitácia nie je len cvičenie rúk a nôh. Pomáha znovu precvičiť pohyb, reč, rovnováhu, prehĺtanie aj každodenné činnosti.

• fyzioterapia;
• ergoterapia;
• logopedická rehabilitácia;
• nácvik chôdze;
• tréning rovnováhy;
• tréning pamäti a koncentrácie;
• kognitívne cvičenia;
• psychologická podpora;
• poradenstvo pre rodinu;
• sociálna podpora.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

Váš rehabilitačný tím môže zahŕňať lekárov, sestry, fyzioterapeutov, pracovných terapeutov, logopédov, psychológov alebo poradcov a sociálnych pracovníkov.

Pohybové poruchy a nácvik mobility

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze.

Najčastejšie pacienti trpia ochrnutím časti tela - hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu.

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu, teda ataxia, a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou a ďalších častí tela.

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám.

Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“. Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Spasticita po mozgovej príhode

U niektorých ľudí sa po prekonaní cievnej mozgovej príhody rozvinie svalová spasticita. Tento stav vzniká zvýšeným svalovým napätím a spôsobuje, že končatina, väčšinou ruka, stuhne a je bolestivá.

Spasticita sa môže objaviť už 6 dní po prekonaní porážky a čím skôr je diagnostikovaná, tým lepšie sú prognózy na zlepšenie zdravotného stavu.

Svaly sú najprv akoby ochabnuté, neskôr môže ochabnutie prechádzať do hypertonickej spasticity, pri ktorej sú svaly stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu.

Dôsledkom je narušenie každodenných činností, ako je obliekanie alebo hygiena, no takáto komplikácia môže znemožniť aj rehabilitáciu.

Spasticitu je možné liečiť v špecializovaných ambulanciách za pomoci neurológa. Vhodnou kombináciou liekov a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

• polohovanie a správne sedenie;
• strečing alebo naťahovanie svalstva vrátane dlahovania;
• chladenie alebo zohrievanie svalov;
• ortézy, dlahy a pomôcky;
• elektroliečba a transkutánna elektro-neurostimulácia;
• farmakologická liečba;
• injekčná liečba, napríklad aplikácia botulotoxínu do spastického svalu.

Ak máte podozrenie, že sa u vás vyskytla svalová spasticita, obráťte sa na svojho neurológa. Pri nedostatočnom obnovení pohybu alebo hroziacej kontraktúre je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie s použitím postupov na zníženie spasticity a opakované učenie správnemu pohybovému vzoru.

Poruchy reči, komunikácie a prehĺtania

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, teda porozumenia alebo tvorby slov a viet.

Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov môže spôsobiť poruchu vyslovovania, artikulácie i prehĺtania. Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr. Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.

• používajte krátke, jednoduché vety;
• hovorte pomaly a zreteľne;
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár;
• dbajte na to, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb;
• využite gestá a obrázky;
• obmedzte ruch a hluk z okolia;
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, použite iné slová a zjednodušte komunikáciu;
• poraďte sa s logopédom, aké cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť;
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok.

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného a spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia, teda aspirácie stravy a tekutín do dýchacích ciest.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť stravu: pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom.

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede;
• hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone;
• pri nestabilnom sede využite pomôcky na udržanie rovnováhy;
• jedzte malé sústa;
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu silnejšou stranou;
• pri jedle nerozprávajte;
• po jedle skontrolujte, či nezostali zvyšky potravy v ústach;
• nakoniec si vyčistite zuby.

Poruchy pamäti a kognitívnych funkcií

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode môže dôjsť k narušeniu pozornosti, pamäti a celkových kognitívnych funkcií.

Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať alebo prekonať ich obmedzenia. Používajú sa počítačové programy, hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov a jednoduché matematické úlohy.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.

Pri pretrvávajúcich ťažkostiach môže byť potrebné podrobné neuropsychologické vyšetrenie. O konkrétnych návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu.

Pomôcky a úprava domácnosti

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú barle, chodítka, podporné rámy alebo vozík.

Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

V domácnosti je možné upraviť výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, nainštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Na uľahčenie obliekania alebo zapínania gombíkov či zipsov existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk môže pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. Na komunikáciu možno použiť telefóny s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľné hlasom.

Po prepustení môže lekár predpísať potrebné pomôcky, napríklad barle alebo ortézy. Toto je dobré riešiť s ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní z nemocnice.

Domáca rehabilitácia

Domáce cvičenie je veľmi dôležité, ale malo by nadväzovať na odporúčania fyzioterapeuta alebo rehabilitačného lekára. Množstvo cvikov sa dá vykonávať aj doma.

Cvičte každý deň, aj keď len 15 až 20 minút. Oslavujte malé pokroky, oddychujte bez pocitu viny a neprerušujte rehabilitáciu len preto, že výsledky neprichádzajú okamžite.

Na rozcvičenie niektorých svalov stačia bežné domáce práce. Aj také zdanlivo jednoduché činnosti, ako je krájanie zeleniny, môžu pomôcť obnoviť motoriku.

Pri ľahšom pohybovom postihnutí alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne, pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.

Treba však varovať pred neoverenými službami poskytovanými osobami bez zdravotníckeho vzdelania, nakoľko ich poskytovatelia nenesú žiadnu odbornú ani právnu zodpovednosť.

Úloha rodiny počas zotavovania

Rodina zohráva pri rehabilitácii obrovskú úlohu. Najviac pomôžete, ak budete pacienta povzbudzovať, necháte ho robiť to, čo zvládne sám, budete trpezliví a nebudete vytvárať zbytočný tlak.

Rodina by nemala robiť za pacienta všetko, hoci niektoré činnosti zvládne pomalšie. Podporovanie samostatnosti pomáha obnovovať schopnosti a posilňuje sebadôveru.

Nie ste sami. Keď opustíte nemocnicu, mali by ste vyhľadať podporu špecialistov, rodiny i priateľov. Oni všetci môžu prispieť k vášmu skorému zotaveniu.

Neuzatvárajte sa. Rozhovor s rodinou, partnerom alebo priateľmi pomáha aj vášmu okoliu pochopiť, čím prechádzate.

Starostlivosť môže byť náročná, preto by sa rodina mala starať aj o vlastné zdravie a podľa potreby si zabezpečiť pomoc.

Sekundárna prevencia a zníženie rizika ďalšej príhody

Správne nastavená dlhodobá starostlivosť môže výrazne znížiť riziko, že sa CMP zopakuje. Bez liečby a sledovania sa CMP opakuje u každého piateho pacienta do 5 rokov. Väčšine opakovaných príhod sa dá predísť.

Každý pacient po cievnej mozgovej príhode by mal podstúpiť antiagregačnú alebo antikoagulačnú liečbu, ktorá ovplyvňuje zrážanlivosť krvi a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín a upchávania ciev.

Vhodný preparát určí neurológ. Pri vynechaní liečby sa riziko recidívy výrazne zvyšuje. Lieky treba užívať podľa odporúčania lekára a akúkoľvek zmenu liečby alebo prípadné nežiaduce účinky konzultovať so svojím lekárom.

• kontrolujte krvný tlak;
• dodržiavajte liečbu cukrovky;
• kontrolujte hladinu cholesterolu;
• užívajte lieky podľa predpisu;
• prestaňte fajčiť;
• obmedzte alkohol alebo ho úplne odstráňte;
• jedzte vyváženú stravu;
• pravidelne sa hýbte podľa odporúčania odborníkov;
• doprajte si dostatok spánku;
• zúčastňujte sa následných lekárskych kontrol.

Zmena životného štýlu výrazne ovplyvňuje zotavenie aj prevenciu ďalšej cievnej príhody. Aj malé zmeny môžu mať veľký význam.

Kontroly po cievnej mozgovej príhode

Po ukončení akútnej liečby v nemocnici pacient a príbuzní často začnú hľadať ďalší postup. Počas prvých 12 mesiacov po CMP je možné najviac ovplyvniť výsledný stav. Kľúčové sú často najmä prvé tri mesiace.

Pravidelné kontroly slúžia na prehodnotenie liečby a rizík, sledovanie pokroku a úpravu rehabilitačného plánu. Multidisciplinárny tím môže zahŕňať neurológa, sestru, fyzioterapeuta a ergoterapeuta.

Kontaktujte svojho lekára alebo rehabilitačný tím, ak sa váš stav náhle zhorší, objavia sa nové neurologické príznaky, cvičenie spôsobuje výraznú bolesť alebo máte pocit, že rehabilitačný plán nevyhovuje vašim potrebám.

Moderné možnosti rehabilitácie

Rehabilitácia prekonáva veľkým tempom svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia.

Roboty majú množstvo senzorov a receptorov, ktoré dokážu vyhodnocovať svalovú silu, hybnosť a antigravitačné odľahčenie. Spätnou väzbou môžu pacientovi dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu pri pohybe chýbajú.

Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, pri ktorej pacient vidí predmety alebo hru a jeho pohybové akcie môže systém spätnou väzbou ovplyvňovať.

Konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa robotickú najmä v skorých fázach, kedy roboty ešte nie sú indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.

Robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu a schopnosť s robotom spolupracovať, vykonávať úlohy a vydržať celý proces.

V rehabilitácii má priestor i telemedicína. Fyzioterapeut môže na diaľku vyhodnocovať, koľko pacient cvičil a ako cvičenie prebiehalo.

Návrat k bežnému životu

Cievna mozgová príhoda môže zmeniť život z jednej minúty na druhú. To však neznamená, že sa človek už nikdy nezlepší. S náležitou starostlivosťou, rehabilitáciou a podporou mnohí ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, vedú plnohodnotný život.

Zotavenie z mŕtvice je cesta, ktorá sa u každého človeka líši. Každý pacient napreduje iným tempom. Niekto urobí veľké pokroky počas prvých mesiacov, iný potrebuje viac času.

Rehabilitácia nie je súťaž. Každý mozog sa zotavuje vlastným tempom. Pacient by sa nemal porovnávať s inými, ale mal by pokračovať krok za krokom.

Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy však nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Každé cvičenie dáva mozgu šancu naučiť sa niečo nové. Aj keď je cesta dlhá, každý deň, keď cvičíte, robíte niečo pre svoju budúcnosť.

tags: #kedy #na #liecenie #po #mozgovej #prihode