Kliešťová encefalitída: prevencia očkovaním a ochrana pred kliešťami

Najúčinnejšou prevenciou kliešťovej encefalitídy je očkovanie, ktoré chráni pred vírusom prenášaným kliešťami aj pred infekciou z nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Riziko prisatia zároveň znižuje vhodné oblečenie, repelent, pohyb po vyznačených chodníkoch, vyhýbanie sa vysokej tráve a kríkom a dôkladná kontrola tela po návrate z prírody.

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré je prenášané kliešťami a môže mať vážne dôsledky na centrálny nervový systém. Vírus patrí do skupiny flavivírusov a je bežný v mnohých oblastiach Európy a Ázie, kde sa vyskytuje infikovaná populácia kliešťov. Ochorenie môže mať nebezpečné následky, ak postihne mozog alebo mozgové blany, čo môže viesť k dlhodobým neurologickým problémom či dokonca k smrti.

Prečo je prevencia kliešťovej encefalitídy dôležitá

Kliešťová encefalitída je preto považovaná za jedno z najzávažnejších ochorení, ktoré prenášajú kliešte. Infekcia sa často prejavuje dvojfázovo: prvá fáza sa podobá chrípke a je nasledovaná druhou fázou, ktorá môže zahŕňať zápalové procesy v centrálnom nervovom systéme.

Za posledných 30 rokov sa počet prípadov kliešťovej encefalitídy v endemických oblastiach Európy zvýšil takmer o 400 %. Tento nárast naznačuje nielen vyššiu aktivitu kliešťov, ale aj zväčšovanie rizikových oblastí.

Podľa štatistiky, ktorú vedie Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, má kliešťová encefalitída stále rastúci trend. Kým v roku 2021 to bolo 92 prípadov počas celého roka, k 15.08.2022 bolo hlásených až 141 prípadov kliešťovej encefalitídy, najviac z Banskobystrického, Žilinského, Trenčianskeho a Prešovského kraja.

Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie.

Kde sa kliešte vyskytujú a kedy sú aktívne

Kliešť je drobný parazitický roztoč, ktorý sa živí krvou teplokrvných živočíchov vrátane človeka. Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s druhom kliešť obyčajný (Ixodes ricinus).

Najväčší výskyt kliešťov je v listnatých a zmiešaných lesoch, na lúkach, v parkoch, záhradách a na miestach s hustým porastom a vyššou trávou. Kliešte obľubujú vlhké, tienisté prostredie a často ich nájdeme v blízkosti potokov, jazier alebo v krovinatých oblastiach.

Nebezpečenstvo však nehrozí len pri túrach v prírode. Kliešťa si môžete priniesť aj z mestského parku či vlastnej záhrady, najmä ak je trávnik vyšší alebo v okolí rastú kríky.

Sezóna kliešťov začína už s prvými teplejšími dňami na jar a trvá až do neskorej jesene. Najväčšie riziko prisatia kliešťa je v období od apríla do októbra, pričom pri aktivitách v prírode, v parkoch či vo vlastnej záhrade by sme mali byť obozretní.

Kliešte svoju aktivitu začínajú na jar, keď teplota stúpne na 5 až 7 °C, teda v marci až apríli, a ukončujú, keď začne klesať na pribline rovnaké hodnoty v októbri alebo novembri. Vďaka zmenám klímy a miernejším zimám sa však výskyt kliešťov posúva a riziko ich aktivácie hrozí už pri teplotách nad 5 °C.

V strednej Európe máme najviac kliešťov v apríli a v máji, a potom ešte v septembri a v októbri. Kliešťom sa najviac darí počas vlhkých letných mesiacov, ale tiež vtedy, keď sú zimy len mierne.

Endemické oblasti, teda oblasti s výskytom nakazených kliešťov, sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, napríklad pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát a okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice.

Najväčšie ohniská sú v okresoch Bratislava, Nitra, Topoľčany, Komárno, Nové Zámky, Levice, Rožňava, Košice a na Považí. Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia.

Podľa tvrdenia parazitológov kliešte postupujú do vyšších polôh. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali. Je to dôsledok zmeny klimatických podmienok.

Ako sa kliešťová encefalitída prenáša

Kliešťová encefalitída sa šíri predovšetkým uhryznutím infikovanými kliešťami, ktoré prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy. Vírus môžu prenášať rôzne druhy kliešťov.

Kliešte sa nakazia vírusom kliešťovej encefalitídy, keď sa živia infikovanými zvieratami. Rezervoárom nákazy v prírode sú teplokrvné, divoko žijúce zvieratá, akými sú myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srny a iné.

Hlavným prenášačom vírusu kliešťovej encefalitídy je kliešť (Ixodes ricinus). Cicaním na rezervoárových zvieratách sa kliešť infikuje a nákazu náhodne prenáša na človeka. Ten je konečným hostiteľom.

Infikovaný kliešť môže vírus preniesť na človeka uhryznutím do kože. Vírus sa prenáša veľmi rýchlo, preto by sa kliešte mali čo najskôr odstrániť pomocou pinzety.

Prenos je možný aj prostredníctvom konzumácie nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od infikovaných zvierat, ako sú kozy, ovce alebo kravy. Táto menej bežná cesta infekcie však predstavuje riziko, ak sa konzumujú mliečne výrobky, ktoré neprešli tepelnou úpravou.

Mlieko je potrebné pred konzumáciou prevariť alebo piť pasterizované. Netreba však zabúdať ani na to, že okrem kliešťov sa môžeme nakaziť aj od infikovaných zvierat, respektíve z nedostatočne pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov.

Dôležité je si uvedomiť, že prenos vírusu kliešťovou encefalitídou sa nedá uskutočniť z človeka na človeka priamym kontaktom, takže kontakt s infikovanou osobou nepredstavuje žiadne riziko.

1. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

Najúčinnejšou prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je účinnou ochranou proti kliešťovej encefalitíde očkovanie.

Očkovanie je možné vo veku od 1 roka a odporúča sa všetkým, ktorí žijú v endemických oblastiach alebo cestujú do rizikových oblastí. Očkovanie sa odporúča najmä ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v oblastiach s vysokým výskytom infikovaných kliešťov.

Chráni pred vírusom kliešťovej encefalitídy bez ohľadu na to, či do tela prenikol prostredníctvom kliešťa alebo prostredníctvom nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Očkovanie je vhodnou prevenciou kliešťovej encefalitídy, neochráni vás však pred prisatím kliešťa.

Očkovanie je možné po celý rok, no ideálne je začať v zimných a jarných mesiacoch pred začiatkom sezóny kliešťov. Zimné mesiace sú pre očkovanie proti kliešťovej encefalitíde najvhodnejšie, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov.

Základná očkovacia schéma

Základné očkovanie pozostáva z troch dávok očkovacej látky. Prvú dávku je najvhodnejšie podať v chladných mesiacoch, napríklad v januári alebo februári.

Očkovanie pozostáva z troch dávok, pričom prvé dve dávky sú podané s odstupom jedného mesiaca a tretia dávka po 5 až 12 mesiacoch od druhej dávky. Tretia dávka sa má podať 5 až 12 mesiacov po druhom očkovaní.

Existuje aj skrátená schéma očkovania, kedy sa druhá dávka podá už za 2 týždne. Protilátky, chrániace pred infekciou, sa vytvoria o 10-14 dní po podaní druhej dávky.

Po dvoch dávkach je už vytvorená dostatočná ochrana na aktuálnu sezónu. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé 2 dávky, no najvyššie miery ochrany sa dosiahli po 3. dávke, na úrovni 96-99 %. Preto je nevyhnutné dokončiť základné očkovanie podaním 3. dávky.

Po tretej dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky. V určitých časových intervaloch je potrebné podať posilňovaciu dávku.

Prvé preočkovanie posilňovacou dávkou sa odporúča po 3 rokoch po tretej dávke a následne každých 3 až 5 rokov v závislosti od veku očkovaného. U ľudí nad 60 rokov sa odporúča interval každé 3 roky.

Vhodnosť očkovania musí vždy posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý predpisuje očkovaciu látku a očkovanie aj vykonáva.

Komu sa očkovanie odporúča

Očkovaciu látku sa vo všeobecnosti odporúča aplikovať všetkým osobám, ktoré o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde požiadajú svojho praktického lekára, ale odporúča sa hlavne u osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku nákazy.

• ľudia žijúci v rizikových alebo endemických oblastiach,
• pracovníci lesných závodov a poľnohospodári,
• poľovníci, rybári a chatári,
• turisti, cyklisti a turistickí sprievodcovia,
• záhradkári a zberači húb a lesných plodov,
• vojaci, policajti a colníci,
• osoby, ktoré pravidelne trávia čas v prírode,
• deti žijúce alebo pohybujúce sa v ohniskách kliešťovej encefalitídy.

V oblastiach, kde je ochorenie vysoko endemické, čo znamená, že priemerný výskyt klinickej choroby je ≥5 prípadov/100 000 ročne, WHO odporúča, aby sa očkovanie poskytlo všetkým vekovým skupinám vrátane detí.

Ak je výskyt ochorenia v dôsledku preočkovania mierny alebo nízky, teda ročný priemer počas obdobia piatich rokov je <5/100 000, alebo je obmedzený na konkrétne geografické polohy či určité vonkajšie aktivity, imunizácia by sa mala zameriavať na ľudí v najviac postihnutých oblastiach.

Ľudia cestujúci z neendemických oblastí do endemických oblastí by mali mať ponúknutú možnosť očkovania, najmä ak ich návšteva zahŕňa aktivity na vidieku.

2. Repelenty proti kliešťom

Aplikácia repelentov na pokožku a oblečenie odpudzuje kliešte a znižuje pravdepodobnosť ich prisatia, a tak predstavuje dôležitú ochranu pred uštipnutím.

Je dôležité používať repelenty s účinnými látkami DEET (dietyltoluamid), IR3535 alebo icaridin. Repelent aplikujte na odhalené časti tela, ale aj na oblečenie podľa návodu.

Repelent aplikujte na oblečenie aj na voľné časti tela podľa návodu. Repelent aplikujte najmä na obuv, členky a kolená, pretože kliešte sa na človeka často dostávajú z nízkej vegetácie.

Pri deťoch treba vyberať prípravky vhodné pre ich vek a dodržiavať pokyny uvedené na obale. Pre deti voľte prípravky s nižšou koncentráciou účinnej látky DEET alebo icaridinu.

3. Ochranné oblečenie

Nosenie dlhých rukávov, nohavíc a ponožiek zabezpečuje fyzickú ochranu proti kliešťom. Odporúča sa svetlé oblečenie, na ktorom sú kliešte ľahšie viditeľné.

Pri pohybe v prírode, najmä v lesoch, na lúkach a miestach s vysokou trávou, je vhodné nosiť dlhé nohavice, tričko s dlhými rukávmi a vyššiu obuv.

Nohavice si môžete zasunúť do ponožiek, aby ste znížili riziko, že sa kliešť dostane na pokožku. Vhodná je aj pokrývka hlavy, vysoká obuv a oblečenie, ktoré pokrýva čo najväčšiu plochu tela.

Ideálne je svetlé oblečenie, na ktorom si kliešťa ľahšie všimnete. Pevné topánky a dlhé nohavice zasunuté do vyšších ponožiek alebo podkolienok sťažujú kliešťovi prístup ku koži.

4. Bezpečný pohyb v prírode

Pri pohybe v prírode je dobré chodiť po vyznačených chodníkoch a vyhýbať sa vysokým trávam a hustým kríkom, kde sa kliešte najčastejšie vyskytujú.

Kliešte číhajú najmä vo vysokej tráve, kroví a na okrajoch lesov do výšky približne jedného metra. Zo stromov neskáču.

Vyhýbajte sa priamemu prechodu cez hustý porast. Kliešte majú najradšej trávnaté plochy a kry a keď sú pripravené na kŕmenie, vychádzajú na steblá trávy a nižších rastlín, aby sa ľahšie dostali k hostiteľom.

Nesadajte si priamo do trávy. Na piknik alebo oddych používajte svetlú deku, ideálne s nepriepustnou spodnou vrstvou.

Taktiež sa odporúča pravidelné kosenie trávy a udržiavanie čistoty v záhradách, ktoré môžu prispieť k zníženiu populácie kliešťov.

5. Kontrola tela po pobyte v prírode

Po návrate z prírody je dôležité dôkladne skontrolovať celé telo vrátane miest, kde sa kliešte radi prisajú, ako sú podpazušie, oblasť za ušami, zadná časť kolien a slabiny.

Zamerajte sa aj na krk, pás, rozkrok, podkolenné jamky, okolie pupka, priestor medzi prstami a vlasy. U detí treba venovať osobitnú pozornosť oblasti za ušami a vlasom.

Každý pobyt v prírode by mal končiť dôkladnou kontrolou celého tela. Ihneď po príchode domov skontrolujte sebe aj deťom podpazušie a podkolenné jamky, slabiny a rozkrok, oblasť za ušami a vo vlasoch a okolie pupka.

Čo najskôr sa osprchujte. Prúd vody môže spláchnuť kliešte, ktoré sa ešte nestihli prisať.

Oblečenie je vhodné hneď po príchode domov vyzliecť a poriadne pretrepať alebo oprať. Oblečenie vyperte alebo dajte do sušičky na vysokú teplotu, ktorá prípadne kliešte spoľahlivo usmrtí.

6. Čo urobiť po prisatí kliešťa

Hneď ako si nájdeme prisatého kliešťa, je potrebné ho čo najrýchlejšie odstrániť, najlepšie pinzetou kývavými pohybmi, bez točenia. Následne je potrebné kožu v mieste prisatia kliešťa vydezinfikovať.

Najprv si nasaďte gumené rukavice a použite tenkú pinzetu alebo špeciálny nástroj určený na odstraňovanie kliešťov. Uchopte kliešťa čo najbližšie ku koži, ideálne za hlavičku.

Ťahajte plynule kolmo nahor, bez krútenia. Jemným, asi minútovým, ťahaním ho pomaly vytiahnite.

Staré babské recepty dnes medicína dôrazne odmieta. Kliešťa nepotierajte olejom, masťou, krémom, liehom ani mydlom.

Pri použití oleja alebo masti môže dôjsť k vyprázdneniu jeho čriev do rany, čím sa riziko nákazy ochoreniami prenášanými kliešťami rapídne zvyšuje.

Krútením riskujete, že kliešťa pretrhnete a jeho hlavička zostane v koži, kde môže vyvolať lokálny zápal. Po vybratí kliešťa miesto dôsledne vydezinfikujte jódovým alebo alkoholovým dezinfekčným prostriedkom.

Ak časť kliešťa ostala v ranke alebo začervenanie nezmizne do niekoľkých dní, vyhľadajte lekársku pomoc.

7. Čo sledovať po odstránení kliešťa

Po vytiahnutí kliešťa si poznačte dátum do kalendára a zdravotný stav sledujte približne 3 až 4 týždne. Zväčšené lymfatické uzliny si všímajte najmä v blízkosti miesta, kde bol kliešť prisatý, napríklad na krku, v podpazuší alebo v slabinách.

Varovnými signálmi sú zvýšená teplota až horúčka, bolesť hlavy, únava, slabosť a bolesti svalov a kĺbov. Kliešťová encefalitída prebieha často dvojfázovo - po úľave sa príznaky môžu vrátiť v oveľa silnejšej intenzite.

Pri borelióze sa môže objaviť typická červená škvrna s bielym stredom, ktorá sa postupne rozširuje a má priemer viac ako 5 cm. Vyžaduje okamžitú liečbu antibiotikami.

Malý červený fliačik do 1-2 cm, ktorý do dvoch dní zmizne, je len bežná reakcia na uhryznutie.

Ak sa po prisatí kliešťa objavia zdravotné ťažkosti, je vhodné vyhľadať lekára a podstúpiť odborné vyšetrenie na kliešťami prenášané ochorenia.

Príznaky kliešťovej encefalitídy

Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy sa pohybuje od 7 do 14 dní po nakazení. Priemerná inkubačná doba infekcie je 7 až 14 dní, ale môže to byť aj mesiac.

Prvá fáza

V prvej fáze sa príznaky kliešťovej encefalitídy zvyčajne podobajú bežnému vírusovému ochoreniu a môžu byť ľahko prehliadnuté alebo zamieňané za iné choroby, ako je napríklad chrípka. Táto fáza je zvyčajne mierna.

• horúčka alebo zvýšená teplota,
• únava a vyčerpanosť,
• bolesť hlavy,
• bolesti svalov a kĺbov,
• nevoľnosť a nechutenstvo,
• slabosť.

Táto etapa trvá približne týždeň a potom nastáva obdobie zlepšenia, kedy sa pacient cíti zdravý. Tieto príznaky môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť, čo vyvoláva dojem uzdravovania.

Toto obdobie pokoja však často predznamenáva príchod druhej, závažnejšej fázy. Po niekoľkodňovom zlepšení môže nasledovať druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém.

Druhá fáza

V druhej fáze sa môže objaviť vysoká horúčka, stuhnutosť šije, extrémne bolesti hlavy, vracanie a svetloplachosť. Dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému s prejavmi nervovej obrny, stuhnutím svalov, triaškou, vracaním, poruchami pamäte a spánku a dezorientáciou.

• vysoká horúčka,
• silné a pretrvávajúce bolesti hlavy,
• stuhnutosť šije,
• nevoľnosť a vracanie,
• dezorientácia a poruchy vedomia,
• závraty a poruchy koordinácie,
• tras, kŕče alebo ochrnutie končatín,
• iné motorické poruchy.

Vážny stav môže znamenať zápal mozgových blán, zápal mozgu alebo zápal miechy a jej obalov. Pri silnej bolesti hlavy, stuhnutom krku, poruchách vedomia, opakovanom vracaní, poruchách chôdze alebo ochrnutí je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnostika a liečba

Diagnostika kliešťovej encefalitídy začína klinickým vyšetrením a podrobnou anamnézou, pri ktorej lekár zisťuje, či bol pacient nedávno vystavený kliešťom alebo či sa pohyboval v oblastiach s ich výskytom.

Na potvrdenie diagnózy sa vykonávajú laboratórne testy, ktoré zahŕňajú analýzu krvi a mozgovomiechového moku. V krvi sa zisťuje prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy (IgM a IgG), ktoré potvrdzujú infekciu.

Analýza mozgovomiechového moku získaného lumbálnou punkciou môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok, čo indikuje zápal mozgových blán alebo mozgu.

Pri potvrdení infekcie je dôležité odlíšiť kliešťovú encefalitídu od iných ochorení s podobnými príznakmi, ako je napríklad bakteriálna meningitída. Diagnostický proces môže zahŕňať aj zobrazovacie metódy, ako CT alebo MRI, ak sú potrebné na posúdenie rozsahu zápalu mozgu alebo komplikácií.

Kliešťová encefalitída sa lieči prevažne symptomaticky, pretože neexistuje špecifické antivírusové liečivo, ktoré by eliminovalo samotný vírus. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu celkového zotavenia pacienta.

Pacientom s miernymi príznakmi sa odporúča odpočinok, dostatočný príjem tekutín a lieky na zmiernenie horúčky a bolesti, ako sú paracetamol alebo ibuprofén.

V závažnejších prípadoch, pri ktorých sa rozvinie zápal mozgu alebo mozgových blán, môže byť potrebná hospitalizácia. V nemocnici sa môže podávať podporná liečba, ktorá zahŕňa intravenózne tekutiny, lieky na zníženie tlaku v mozgu a starostlivé sledovanie neurologického stavu pacienta.

Liečba kliešťovej encefalitídy môže trvať niekoľko týždňov a mesiacov v závislosti od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede pacienta. V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj rehabilitácia, ak ochorenie spôsobí neurologické následky, ako sú problémy s pohybom alebo koordináciou.

Možné následky ochorenia

U mnohých pacientov sa ochorenie vyrieši úplne, ale v závažných prípadoch môže zanechať dlhodobé následky. Medzi ne patrí chronická únava, problémy s koncentráciou, bolesti hlavy, poruchy rovnováhy, motorické ťažkosti alebo čiastočné ochrnutie.

Následky môžu zahŕňať chronické bolesti hlavy, poruchy pamäti a kognitívnych funkcií, poruchy pohybu a koordinácie, paralýzu, zmeny nálad a poruchy spánku.

V niektorých prípadoch môžu byť následky trvalé a ovplyvňovať kvalitu života. V zriedkavých prípadoch môže ochorenie viesť k úmrtiu, najmä ak je pacient imunokompromitovaný alebo starší.

Pri európskom podtype sa druhá fáza vyskytne u 20 až 30 % pacientov, závažné neurologické následky má približne 10 % pacientov a 0,5 až 2 % pacientov zomrie. Encefalitída hrozí hlavne u pacientov nad 40 rokov a ľudia nad 60 rokov majú často dlhodobé neurologické následky.

Prevencia u detí

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je možné u detí od veku 1 roku. Priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je často miernejší než u dospelých, ale môže sa líšiť v závislosti od veku dieťaťa a jeho imunitnej odpovede.

Po inkubačnej dobe, ktorá trvá zhruba 7 až 14 dní po uštipnutí infikovaným kliešťom, sa u detí objavia príznaky prvej fázy, ktoré pripomínajú chrípku. Patria sem horúčka, únava, bolesti hlavy, svalov a nevoľnosť.

U niektorých detí sa môže po bezpríznakovej prestávke rozvinúť druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém. V tejto fáze sa môžu objaviť silné bolesti hlavy, vysoká horúčka, zvracanie, stuhnutý krk, podráždenosť a poruchy vedomia.

V ťažkých prípadoch môže dôjsť k zápalu mozgových blán alebo zápalu mozgu. Priebeh ochorenia je u detí zvyčajne lepší než u dospelých, s nižším výskytom závažných neurologických komplikácií.

V zriedkavých prípadoch môže kliešťová encefalitída u detí viesť k dlhodobejším následkom, ako sú chronická únava, problémy s koncentráciou alebo pretrvávajúce bolesti hlavy. Väčšina detí sa však po liečbe úplne zotaví.

Ochrana domácich zvierat

Používanie antiparazitných prípravkov na domácich miláčikov, ktorí môžu priniesť kliešte domov, pomáha chrániť nielen zvieratá, ale aj ľudí v ich okolí.

Kliešte neohrozujú len ľudí, ale aj domácich miláčikov a hospodárske zvieratá. Pri prenose infekcií sú rovnako rizikovou skupinou psy, mačky, kone či dobytok.

• antiparazitárne obojky zabezpečujú ochranu na niekoľko mesiacov,
• spot-on prípravky sa aplikujú zvieraťu na kožu, najčastejšie medzi lopatky,
• antiparazitárne spreje a šampóny sú vhodné najmä ako doplnková ochrana pri pobyte v prírode,
• po prechádzke je dôležitá pravidelná kontrola srsti a pokožky domácich miláčikov.

Kliešťa je potrebné čo najskôr odstrániť. Ochrana zvierat pred kliešťami je dôležitá nielen pre ich zdravie, ale aj ako prevencia zavlečenia kliešťov do domácnosti, kde môžu ohroziť aj ľudí.

Najdôležitejšie preventívne kroky

1. zvážiť očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, najmä pri častom pobyte v prírode alebo v endemickej oblasti,
2. použiť repelent na pokožku a oblečenie podľa návodu,
3. obliecť si svetlé dlhé nohavice, dlhý rukáv, ponožky, vysokú obuv a pokrývku hlavy,
4. pohybovať sa po chodníkoch a vyhýbať sa vysokej tráve, kríkom a hustému porastu,
5. nesadať si priamo do trávy,
6. po návrate domov skontrolovať celé telo, deti aj domácich miláčikov,
7. osprchovať sa a ošetriť oblečenie,
8. prisatého kliešťa čo najskôr odstrániť pinzetou bez oleja, krému a krútenia,
9. miesto prisatia vydezinfikovať a niekoľko týždňov sledovať zdravotný stav.

tags: #kliestova #encefalitida #prevencia