Je epilepsia neznámeho pôvodu dedičná?

Epilepsia neznámeho pôvodu nie je vo väčšine prípadov priamo dedičná choroba, ktorá by sa automaticky prenášala z rodiča na dieťa. Môže však mať genetickú zložku, teda vrodenú predispozíciu mozgu k vzniku epileptických záchvatov.

Ak má epilepsiu jeden z rodičov, pravdepodobnosť, že dieťa bude mať epilepsiu, je približne 5 až 10 %. Odborná literatúra uvádza, že riziko epilepsie u dieťaťa zdravých rodičov je asi 1 percento, v prípade jedného rodiča s epilepsiou približne 5 percent a v prípade oboch rodičov s epilepsiou 10 - 15 percent. Drvivá väčšina detí rodičov s epilepsiou sa preto narodí bez tohto ochorenia.

Čo znamená epilepsia neznámeho pôvodu

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom sa v mozgu opakovane objavujú epileptické záchvaty. Nejde o jedinú chorobu, známe sú desiatky syndrómov, ktoré sa líšia príčinou, typom záchvatov, odpoveďou na liečbu a prognózou.

Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorá trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín. Pri epilepsii dochádza k náhlym, nadmerným výbojom elektrických vzruchov v určitých častiach mozgu, ktoré nie sú kontrolované inhibičnými mechanizmami.

O epilepsii hovoríme až vtedy, ak sa záchvaty opakujú, spravidla po dvoch alebo viacerých nevyprovokovaných záchvatoch, a sú dôsledkom trvalej predispozície mozgu k nadmernej elektrickej aktivite. Diagnostikovať ju možno aj po jednom nevyprovokovanom záchvate, ak je vysoké riziko, že sa zopakuje.

Fakt, že sa po vyšetreniach nepodarí nájsť konkrétne poškodenie mozgu alebo inú príčinu, neznamená, že ochorenie nie je skutočné. I v dnešnej dobe sa môžu vyskytnúť ochorenia, ktoré lekári ani po vykonaní všetkých dostupných vyšetrení nie sú schopní presne zařadiť.

U 30 - 50 percent prípadov sa však príčina nedá presne určiť. Aj tieto ochorenia sa liečia rovnakým spôsobom ako epilepsia so známou príčinou a pacienti sa nezriedka môžu správne vedenou liečbou svojich záchvatov aj úplne zbaviť.

Je „neznámy pôvod“ to isté ako genetická epilepsia?

Nie. Neznámy pôvod znamená, že dostupné vyšetrenia neodhalili jednoznačnú príčinu epilepsie. Genetická epilepsia je taká forma, pri ktorej sa predpokladá alebo preukáže genetická predispozícia, hoci mozog nemusí vykazovať viditeľné štrukturálne poškodenie.

Je veľmi dôležité pochopiť, že slovo „genetický“ nemusí hneď znamenať „dedičný“ v bežnom vnímaní tohto slova. O dedičnú chorobu ide vtedy, keď sa dedí nemoc sama, teda nie iba dispozícia k jej rozvoju.

Epilepsia v tomto pohľade až na výnimky nie je dedičná choroba, inými slovami epilepsia ako choroba sa nepredáva z matky alebo otca na dieťa. Dispozícia k rozvoju epilepsie však môže byť v rôznych rodinách rôzne výrazná.

Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry. Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi.

Viac než polovica pacientov s epilepsiou má nejakú vnútornú genetickú dispozíciu ku vzniku záchvatov. Do prejavenia genetickej dispozície často vstupujú aj najrôznejšie vonkajšie faktory.

Geneticky podmienené epilepsie sú často vekovo viazané, čo znamená, že sa typicky objavujú v určitom veku a niektoré z nich v určitom veku aj miznú. Patria sem viaceré epileptické syndrómy, ktoré sa prejavujú najmä v detstve a dospievaní.

Aké je riziko pre dieťa?

Odborná literatúra uvádza, že riziko epilepsie u dieťaťa zdravých rodičov je asi 1 percento. Ak má epilepsiu jeden rodič, riziko stúpa približne na 5 percent, pričom niektoré údaje uvádzajú rozpätie približne 5 až 10 percent.

Ak majú epilepsiu obaja rodičia, riziko je vyššie a uvádza sa približne 10 - 15 percent. Ani vtedy to však neznamená istotu, že sa epilepsia u dieťaťa prejaví.

Rôzne hodnoty v uvádzaných odhadoch súvisia s tým, že epilepsia zahŕňa viacero odlišných syndrómov a príčin. Riziko závisí od konkrétneho typu epilepsie, rodinnej anamnézy, veku začiatku ochorenia a od toho, či sa v rodine vyskytuje potvrdené genetické ochorenie.

Stáva sa, že prejavy ochorenia sú u rôznych členov tej istej rodiny odlišné. V niektorej rodine môže mať viac jej členov epileptické záchvaty alebo chronickú epilepsiu, pričom u každého sa môže ochorenie prejavovať iným spôsobom.

Väčšina ľudí s epilepsiou má zdravé deti a pri správnej starostlivosti a sledovaní je možné prípadné problémy zachytiť včas. Genetika preto môže zvyšovať riziko, ale epilepsia nie je rodinný osud.

Prečo môže epilepsia vzniknúť bez zistiteľnej príčiny

Na vzniku epilepsie sa podieľajú faktory vnútorné - genetické predispozície jedinca - a vonkajšie, získané mechanizmy. Takmer každé poškodenie mozgového tkaniva môže spôsobiť epileptické záchvaty, či už akútne, alebo chronicky s dlhodobou dispozíciou k ich vzniku.

V súčasnosti rozlišujeme štrukturálne, genetické, infekčné, autoimunitné, metabolické a neznáme príčiny epilepsie. U jedného pacienta môže byť prítomná jedna príčina alebo ich kombinácia.

Štrukturálne príčiny

Príčinou záchvatov môže byť anatomická odchýlka, ktorú ukáže napríklad magnetická rezonancia alebo iné zobrazenie mozgu. Patrí sem poškodenie mozgu pri pôrode, mozgové nádory, vrodené vývojové vady mozgu, cievne alebo degeneratívne ochorenia, ako aj následky úrazov.

Epilepsia môže vzniknúť po úraze hlavy, mozgovej príhode, krvácaní do mozgu alebo pri vývojovej anomálii časti mozgovej kôry. U starších ľudí býva častou príčinou cievna mozgová príhoda.

Medzi vývojové príčiny patria vrodené vady mozgu, kortikálna dysplázia a detská mozgová obrna. Medzi štrukturálne príčiny patria aj mozgové nádory, cysty, nedokrvenie mozgu alebo jazva v mozgovom tkanive.

Medzi vznikom poškodenia mozgu a prejavom prvých záchvatov môže uplynúť dlhšia doba - mesiace, dokonca aj mnoho rokov. Nájdenie priamej súvislosti medzi anatomickou odchýlkou mozgového tkaniva a epilepsiou preto nemusí byť vždy jednoduché.

Infekčné príčiny

Epilepsia môže vzniknúť po prekonanom zápale mozgu, meningitíde alebo encefalitíde. Riziko môžu zvyšovať aj iné infekcie, ktoré poškodia mozgové tkanivo.

V detskom veku môže epilepsia súvisieť s pozápalovými zmenami alebo s infekciou, ktorá zasiahla centrálny nervový systém. K infekčným príčinám patria aj niektoré parazitárne infekcie a HIV/AIDS.

Autoimunitné príčiny

Niektoré zápaly nie sú vyvolané infekčnými pôvodcami, ako sú baktérie alebo vírusy, ale imunitným systémom, ktorý sa obráti proti vlastnému organizmu. Príkladom sú limbické encefalitídy alebo Rasmussenova encefalitída.

Metabolické príčiny

V detskom veku sa epilepsia môže objaviť pri rôznych dedičných metabolických poruchách. Ide prevažne o veľmi vzácne ochorenia, ktorých diagnostika a liečba sa sústreďuje do špecializovaných centier.

Metabolické poruchy môžu meniť fungovanie nervových buniek a narúšať rovnováhu medzi procesmi, ktoré mozgovú aktivitu podporujú a tlmia. Niektoré metabolické ochorenia poškodzujú okrem iných orgánov aj mozog.

Neznáme príčiny

Pri epilepsii neznámeho pôvodu sa napriek vyšetreniam nepodarí presne určiť, prečo je mozog náchylnejší na vznik záchvatov. Neznamená to, že ochorenie nemá biologický základ, ale že súčasné vyšetrenia nedokážu príčinu jednoznačne zaradiť.

Pri tejto forme sa môže predpokladať genetická predispozícia, skrytá mikroskopická zmena, porucha fungovania nervových buniek alebo kombinácia viacerých faktorov. Nie všetky genetické príčiny epilepsie možno súčasnými diagnostickými metódami odhaliť.

Čo môže genetickú predispozíciu „spustiť“

Samotná genetická predispozícia nemusí znamenať, že človek epilepsiu určite dostane. Do jej prejavenia často vstupujú vonkajšie faktory, ktoré môžu znížiť prah pre vznik záchvatu.

• nedostatok spánku alebo spánková deprivácia,
• dlhodobý stres, silné emócie a psychické vyčerpanie,
• alkohol a drogy,
• náhle vysadenie alebo vynechanie protizáchvatových liekov,
• infekčné ochorenie a horúčka,
• dehydratácia a nadmerná fyzická námaha,
• hormonálne výkyvy počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva,
• blikajúce svetlá a kontrastné svetelné vzory u fotosenzitívnej epilepsie,
• nadmerná konzumácia kofeínu alebo energetických nápojov.

Medzi časté spúšťače patria nedostatok spánku, stres, alkohol, infekčné ochorenie, dehydratácia, nadmerná fyzická námaha, vyčerpanie, blikajúce svetlá alebo náhle vysadenie protizáchvatových liekov.

U niektorých ľudí môžu záchvat vyvolať aj blikajúce svetlá či dlhé sledovanie obrazoviek. Fotosenzitívna epilepsia však postihuje iba menšiu časť ľudí s epilepsiou.

U ľudí s genetickou predispozíciou preto môže byť dôležité obmedzovať faktory, ktoré zvyšujú dráždivosť mozgu. Ich odstránenie však nenahrádza neurologické vyšetrenie ani predpísanú liečbu.

Ako sa epilepsia môže prejavovať

Epileptické záchvaty sa nemusia prejavovať iba pádom na zem a kŕčmi. Príznaky môžu byť veľmi nenápadné, ale aj dramatické, a práve preto býva epilepsia niekedy dlho nerozpoznaná.

Medzi miernejšie prejavy patria krátke výpadky pozornosti, zahľadenie sa do prázdna, zvláštne telesné pocity, náhle zmeny nálady, pocity strachu bez zjavnej príčiny alebo krátke poruchy pamäti.

Ďalšími prejavmi môžu byť mimovoľné pohyby rúk a nôh, strata vnímania okolia alebo vedomia, dočasná strata pamäti, zmätenosť, úzkosť a intenzívny pocit déjà vu.

Fokálne záchvaty môžu začať mravenčením, tŕpnutím, zášklbmi tváre alebo jednej končatiny, zmenami vnímania, pocitom strachu, eufórie, zvláštnym pachovým vnemom alebo zmenou sluchu a zraku.

Aura môže mať podobu pocitu, že človek už danú situáciu videl, počul alebo zažil. Môžu sa objaviť aj zmyslové poruchy alebo halucinácie, najčastejšie čuchové či zrakové.

Pri fokálnom záchvate s poruchou vedomia človek neprítomne pozerá do diaľky, nereaguje primerane na okolie a môže vykonávať opakované pohyby, napríklad žuvanie, prehĺtanie, olizovanie pier, šúchanie rúk alebo chôdzu v kruhoch.

Generalizovaný tonicko-klonický záchvat sa prejavuje náhlou stratou vedomia, pádom, stuhnutím tela a následnými rytmickými zášklbmi. Môže sa objaviť modranie pier, slinenie, uhryznutie jazyka alebo mimovoľné močenie.

Po záchvate býva pacient výrazne unavený, zmätený a dezorientovaný, môže mať bolesť hlavy alebo svalov a často si nepamätá, čo sa stalo.

Epilepsia u detí a jej genetická súvislosť

Osobitnú skupinu tvorí epilepsia u detí, kde rozlišujeme viacero epileptických syndrómov. Niektoré geneticky podmienené formy sa začínajú v detstve alebo v dospievaní a môžu byť viazané na konkrétny vek.

Absencie v detskom veku môžu časom úplne vymiznúť a dieťa z nich môže vyrásť. Dieťa počas krátkeho záchvatu prestane reagovať, pozerá jedným smerom a po niekoľkých sekundách pokračuje v činnosti, akoby sa nič nestalo.

Iné formy, najmä tie, ktoré sa objavujú veľmi skoro po narodení, môžu byť závažnejšie a vyžadujú dlhodobú liečbu aj špeciálny prístup vrátane úpravy stravy alebo kombinácie viacerých liekov.

U detí sa epilepsia môže prejaviť výpadkami pozornosti, zvláštnymi pohybmi alebo problémami s učením. Tieto prejavy sa niekedy mylne považujú za nesústredenosť, zasnívanie alebo poruchy správania.

Pri posudzovaní rizika je dôležité zohľadniť aj okolnosti tehotenstva a pôrodu. Riziko vzniku epileptických záchvatov môže zvýšiť nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri pôrode, nízka pôrodná hmotnosť alebo komplikácie v ranom novorodeneckom období.

Ďalšími faktormi môžu byť úrazy hlavy, závažné infekcie mozgu, metabolické poruchy alebo vrodené vývojové chyby mozgu. U niektorých detí sa príčina nikdy presne nezistí a epilepsia vznikne bez zjavného dôvodu.

Diagnostika epilepsie neznámeho pôvodu

Diagnostika epilepsie patrí výlučne do rúk neurológa. Základom je podrobný rozhovor s pacientom a jeho blízkymi, pretože presný opis záchvatu je často kľúčový.

Kľúčová je informácia o tom, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral, ako dlho trval a ako sa človek správal po jeho skončení.

Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu. Dôležité je identifikovať aj prípadný provokujúci faktor, napríklad alkohol, drogy, energetický nápoj, lieky, stres alebo nedostatok spánku.

EEG, teda elektroencefalografia, zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu a môže zachytiť abnormálne signály typické pre epilepsiu aj medzi záchvatmi. Vyšetrenie môže byť opakované, dlhodobé alebo spojené s videozáznamom.

Počas EEG môže byť pacient vystavený podnetom, ktoré môžu záchvat vyvolať, napríklad blikajúcemu svetlu, hlbokému dýchaniu alebo nedostatku spánku. Cieľom nie je pacienta ohroziť, ale získať čo najpresnejšie informácie pre správnu diagnózu.

Podľa potreby sa dopĺňa CT alebo MRI mozgu, aby sa vylúčili štrukturálne príčiny epilepsie. MRI presnejšie odhaľuje jemné odchýlky v štruktúre mozgového tkaniva, napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry.

V niektorých prípadoch sa vykonáva PET, SPECT, funkčná MRI, magnetoencefalografia alebo špecializované video-EEG. Tieto vyšetrenia môžu pomôcť lokalizovať miesto, v ktorom záchvat začína, najmä pri úvahách o chirurgickej liečbe.

Vyšetrenia krvi môžu priniesť informácie o infekciách, metabolických poruchách alebo iných stavoch, ktoré môžu vyvolať záchvat. Nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat.

Podobný obraz môže mať psychogénny neepileptický záchvat, závažná porucha srdcového rytmu alebo porucha schopnosti udržať krvný tlak. Preto je správne určenie diagnózy nevyhnutné.

Liečba epilepsie neznámeho pôvodu

Liečba závisí najmä od typu epileptických záchvatov, veku pacienta, pridružených ochorení a celkového životného štýlu. Neexistuje jeden univerzálny liek na epilepsiu, ktorý by bol vhodný pre každého.

Základom liečby sú antiepileptické lieky, ktorých úlohou je stabilizovať elektrickú aktivitu mozgu a znížiť riziko záchvatov. Neurológ vyberá liek podľa presného typu epilepsie a s ohľadom na ostatné ochorenia pacienta.

Dávka lieku sa zvyšuje pomaly a opatrne, aby sa znížilo riziko nežiaducich účinkov a aby sa našla najnižšia účinná dávka. Ak jeden liek nezaberá dostatočne alebo spôsobuje nežiaduce účinky, lekár môže liečbu zmeniť alebo pridať ďalšie liečivo.

Kombinácia liekov nie je zlyhaním liečby, ale bežnou praxou pri niektorých formách epilepsie. Pri farmakorezistentnej epilepsii môže liečba zahŕňať viacero antiepileptík, prísny režim, ketogénnu diétu, stimuláciu blúdivého nervu alebo špecializovanú liečbu v epileptologickom centre.

Farmakologická liečba dosiahne úplné vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie približne u 70 % pacientov. Dnešné lieky sú účinné u veľkej časti ľudí s epilepsiou, hoci u niektorých pacientov sa napriek liečbe nedosiahne dostatočná kontrola záchvatov.

Lieky sa nikdy nevysádzajú náhle, ale vždy postupne a pod dohľadom lekára, pretože náhle vysadenie môže vyvolať ťažký epileptický záchvat alebo nahromadenie záchvatov.

Nežiaduce účinky a tehotenstvo

Najčastejšie nežiaduce účinky antiepileptík sú únava, ospalosť, závraty, poruchy koncentrácie, poruchy pamäti, problémy s koordináciou, tráviace ťažkosti alebo kožné vyrážky.

Väčšina týchto prejavov je výraznejšia na začiatku liečby alebo pri zvyšovaní dávky a postupne ustupuje. Pri nezvyčajných zmenách správania alebo nálady, depresii, samovražedných myšlienkach či závažnej vyrážke treba okamžite kontaktovať lekára.

Niektoré antiepileptické lieky môžu zvyšovať riziko vývojových chýb plodu, preto by plánovanie tehotenstva malo prebiehať v spolupráci s neurológom a gynekológom.

Samovoľné vysadenie liekov v tehotenstve je však oveľa nebezpečnejšie než samotná liečba, pretože nekontrolované epileptické záchvaty ohrozujú matku aj dieťa.

Ketogénna diéta a iné postupy

Ketogénna diéta má svoje miesto pri niektorých formách epilepsie, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Funguje na princípe zmeny energetického metabolizmu mozgu, keď sa obmedzia sacharidy a mozog využíva tuky.

Nie je však vhodná pre každého a nikdy by sa nemala zavádzať bez odborného dohľadu. Je náročná na prípravu a môže mať nežiaduce účinky, preto patrí do rúk špecializovaného tímu.

Ďalšou možnosťou pri farmakorezistentnej epilepsii je stimulácia blúdivého nervu pomocou zariadenia implantovaného pod kožu. Táto liečba môže znížiť počet záchvatov a používa sa vtedy, keď pacient nereaguje na inú liečbu a chirurgický zákrok nie je možný.

Chirurgická liečba

Ak sa po liečbe a výmene aspoň dvoch liekov nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu.

Jej princípom je odstránenie malého okrsku mozgu, takzvaného epileptického ohniska, ktorý je generátorom elektrického výboja. Predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia ohniska pomocou video-EEG a ďalších špecializovaných vyšetrení.

Operácia sa zvažuje iba vtedy, keď záchvaty pochádzajú z určitej oblasti mozgu a odstránenie tejto oblasti nezasiahne životne dôležité funkcie, ako sú pohyb, reč, sluch alebo zrak.

Pri záchvatoch spôsobených ohniskom v spánkovom laloku možno dosiahnuť stav bez záchvatov až u 90 percent pacientov. Ak je ohnisko v inej časti mozgovej kôry, úspešnosť môže byť nižšia.

Čo môže človek s epilepsiou ovplyvniť

Domáce lieky na epilepsiu v zmysle vyliečenia neexistujú. Význam však má životný štýl, ktorý môže pomôcť znížiť frekvenciu záchvatov a podporiť účinok liečby.

• dodržiavať pravidelný a dostatočne dlhý spánok,
• neponocovať a vyhýbať sa spánkovej deprivácii,
• užívať lieky presne podľa pokynov neurológa,
• vyhýbať sa alkoholu a drogám,
• obmedziť energetické nápoje a nadmerné množstvo kofeínu,
• zvládať stres a vyčerpanie,
• viesť si denník záchvatov a možných spúšťačov,
• konzultovať každý nový liek alebo výživový doplnok s lekárom či farmaceutom.

Niektoré voľnopredajné lieky môžu znižovať prah pre epileptický záchvat. Opatrní by mali byť pacienti najmä pri niektorých sirupoch proti kašľu, liekoch s obsahom pseudoefedrínu, alkohole alebo pri nadmernom užívaní kofeínu.

Omega-3 mastné kyseliny môžu mať podporný význam pre celkové zdravie, no nejde o liečbu epilepsie. Prípravky ako ginkgo biloba môžu u niektorých pacientov zvyšovať riziko záchvatov a ich užívanie bez konzultácie sa neodporúča.

U niektorých ľudí môžu blikajúce svetlá záchvat vyvolať, u iných nie. Pri návšteve festivalov, vianočných trhov alebo prostredia s blikajúcimi svetlami je dôležitá opatrnosť, dostatok spánku a vyhýbanie sa kombinácii svetiel, alkoholu a vyčerpania.

Je epilepsia nebezpečná?

Epilepsia môže byť nebezpečná najmä vtedy, ak nie je liečená alebo ak pacient nedodržiava odporúčania. Riziko nesúvisí iba so samotným záchvatom, ale aj s prostredím, v ktorom k nemu dôjde, napríklad pri šoférovaní, kúpaní, plávaní alebo práci vo výškach.

Komplikácie po záchvate môžu zahŕňať poranenie hlavy, zlomeniny, popáleniny, utopenie, úrazy pri páde, dezorientáciu, bolesti svalov, poruchy pamäti, úzkosť a zníženie kvality života.

Status epilepticus je stav, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút alebo sa záchvaty opakujú bez toho, aby pacient medzi nimi znovu nadobudol vedomie. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý môže viesť k poškodeniu mozgu, poruche dýchania a srdcovej činnosti.

U ľudí s epilepsiou existuje aj riziko náhlej neočakávanej smrti pri epilepsii, označovanej ako SUDEP. Ide o veľmi zriedkavú komplikáciu, pričom vyššie riziko majú ľudia s nekontrolovanými záchvatmi a tonicko-klonickými záchvatmi.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Pri záchvate treba zachovať pokoj a chrániť človeka pred poranením. Odstráňte z jeho blízkosti tvrdé alebo ostré predmety, podložte mu hlavu niečím mäkkým a uvoľnite tesné oblečenie.

Pacienta nikdy nedržte nasilu a nevkladajte mu nič do úst. Nepokúšajte sa mu vyťahovať jazyk, nedávajte mu piť a nepolievajte ho vodou v snahe prebrať ho.

Po skončení kŕčov uložte pacienta do stabilizovanej polohy na boku, aby mohli sliny a hlieny voľne vytekať z úst a aby ich nevdýchol. Zostaňte pri ňom až do prebratia.

Ak má pacient predpísanú záchrannú liečbu, rodina musí presne vedieť, kedy a ako ju podať. Záchrannú službu treba volať, ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, ak sa záchvaty opakujú bez návratu vedomia, ak ide o prvý záchvat v živote alebo ak došlo k vážnemu poraneniu.

Každodenný život, práca a rodina

Väčšina ľudí s epilepsiou môže pri správnej liečbe viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život. Epilepsia nie je psychická porucha ani dôsledok inteligencie či charakteru človeka.

Ľudia s epilepsiou sa však môžu stretávať so stigmatizáciou. Záchvatov sa obávajú zamestnávatelia, deti sa niekedy horšie začleňujú do kolektívu a pacienti môžu prežívať úzkosť alebo obavy z ďalšieho záchvatu.

Niektoré pracovné činnosti môžu byť nevhodné, najmä práca vo výškach, práca s nechránenými točivými nástrojmi, nočná práca alebo činnosti, pri ktorých by záchvat mohol ohroziť pacienta či jeho okolie.

Vedenie motorových vozidiel upravujú príslušné pravidlá a posudzuje ho neurológ podľa frekvencie záchvatov, ich charakteru, času výskytu, EEG nálezu a dôslednosti dodržiavania liečby a životosprávy.

Rodinná anamnéza epilepsie je dôvodom na informovanosť a primerané sledovanie, nie na automatické očakávanie ochorenia u detí. Ak sa u dieťaťa alebo dospelého objavia opakované zvláštne stavy, výpadky vedomia, zášklby alebo nevysvetliteľné epizódy déjà vu, je potrebné vyhľadať neurológa.

tags: #epilepsia #neznameho #povodu #je #dedicna