Pocit vybrovania v mozgu: možné príčiny a kedy vyhľadať lekára

Pocit vybrovania, chvenia alebo jemného vibrovania v hlave môže súvisieť s poruchou citlivosti, ktorú odborníci označujú ako parestézia. Ľudia ho môžu opisovať ako mravenčenie, brnenie, pichanie, pálenie, svrbenie, vnútorné chvenie alebo nepríjemný pocit, akoby sa v hlave niečo „rozvibrovalo“.

Krátkodobý a mierny pocit bez ďalších príznakov môže byť prechodný, napríklad pri strese, úzkosti, hyperventilácii, únave, nedostatku spánku alebo po nevhodnej polohe tela. Náhle vzniknuté vybrovanie v hlave spolu so slabosťou, poruchou reči, poklesom kútika, poruchou vedomia, výrazným závratom či náhlou silnou bolesťou hlavy však môže signalizovať závažný akútny stav a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Čo znamená pocit vybrovania v mozgu

Pocit mravčenia sa odborne označuje tiež ako parestézia, parestézie. Jedná sa o nepríjemný vnem, pocit, príznak. Ľudia ho môžu opisovať ako brnenie - tŕpnutie, iný nepríjemný pocit ako pálenie, svrbenie či pichanie kože.

Porucha vnímania citlivosti kože môže byť opisovaná ako mravčenie, pichanie, svrbenie, tŕpnutie či iné nepríjemné vnemy. Hypestezia aj heperestezia je oslabenie alebo naopak zosilnenie reálneho pocitu, čiže dotyk je vnímaný buď slabšie, alebo silnejšie. Ak je jemný dotyk vnímaný ako nepríjemný pocit, tak je to dyzestezia. Ak je ľahký dotyk vnímaný ako bolesť, tak ide o allodýniu.

Brnenie teda samo o sebe nie je choroba. Je to príznak, ktorý môže mať jednoduché vysvetlenie, ale tiež môže byť prvým signálom zdravotného problému, ktorý je vhodné neprehliadnuť.

Prečo môže mozog vytvárať pocit vibrácií

Nervy fungujú ako veľmi citlivá sieť, ktorá prenáša informácie z končatín do mozgu a späť. Pokiaľ je tento prenos dočasne narušený - napríklad tlakom, zápalom, nedostatkom živín alebo poškodením nervového tkaniva - mozog začne signály vyhodnocovať neobvykle.

Výsledkom je mravenčenie, pichanie, pálenie alebo naopak pocit zníženej citlivosti. Pocit vybrovania v hlave preto nemusí znamenať, že sa mozog skutočne fyzicky trasie, ale môže ísť o zmenené spracovanie nervových signálov alebo vnem vnútorného chvenia.

Najčastejšie a menej závažné príčiny

Stres, úzkosť a hyperventilácia

Psychické napätie sa môže výrazne premietať aj do telesných pocitov. Pri strese alebo úzkosti ľudia často dýchajú rýchlejšie a plytšie, niekedy až nevedomky hyperventilujú. Tým dochádza k zmenám v rovnováhe plynov v krvi, čo môže zvýšiť dráždivosť nervového systému.

Výsledkom môže byť brnenie prstov, rúk, nôh alebo aj oblasti okolo úst. Pocit sa môže objaviť aj v tvári, na perách, jazyku alebo v hlave a niektorí ľudia ho opisujú ako vnútorné vibrovanie či chvenie.

Tieto ťažkosti bývajú nepríjemné a môžu človeka vystrašiť, ale samy o sebe spravidla nebývajú nebezpečné. Dôležité je však neuzatvárať všetko automaticky len ako „stres“, pokiaľ sa problémy vracajú často, zhoršujú sa alebo sú spojené s ďalšími príznakmi.

Áno, stres a úzkosť môžu viesť k pocitu mravčenia, pretože telo môže reagovať na psychickú záťaž napätím svalov a zmenou cirkulácie krvi.

Únava a nedostatok spánku

Točenie hlavy má rôzne príčiny a niekedy je etiológia neznáma. Medzi možné spúšťače patria nedostatok spánku, vyčerpanie, stres a emočné vypätie.

Doprajte si dostatok spánku a oddychu - nedostatok spánku a únava patria medzi príčiny točenia hlavy a závratov. Únava môže zároveň zvýrazniť vnímanie telesných pocitov vrátane chvenia, tlaku alebo vibrovania v hlave.

Prechodná porucha nervového vedenia

Krátkodobé parestézie sú často prítomné aj u zdravého človeka, napríklad pri priľahnutí si končatiny počas spánku či pri mechanicky nesprávnom dlhodobom sedení.

Vyskytuje sa pri bežnom a nezávažnom útlaku nervu, poznáte dlhé sedenie s prekríženými nohami, ktoré sprevádza mravčenie, tŕpnutie. Vtedy ide o prechodný problém.

Stáva sa to často: Zobudíte sa s rukou, ktorá je necitlivá, nedá sa vám hýbať prstami, svaly máte stuhnuté. Postupne nastupuje nepríjemné mravčenie, až celý stav prechádza.

Nedostatok vitamínov a minerálov

Vitamín B12 a vitamíny skupiny B

Dôvodom vzniku parestézií môže byť nedostatok vitamínu B12. Nervový systém je citlivý na dostatok niektorých živín, najmä vitamínov skupiny B. Význam majú predovšetkým vitamín B1, B6 a B12, ktoré sa podieľajú na správnej funkcii nervových buniek, tvorbe ochranných obalov nervových vlákien i prenosu nervových signálov.

Pokiaľ týchto látok nie je dostatok, nervy nemusia pracovať tak, ako majú, a môžu sa objaviť poruchy citlivosti, mravenčenia alebo pálenia. Tento typ ťažkostí býva častejší u seniorov, u ľudí s jednostrannou alebo dlhodobo nevyváženou stravou, ale aj pri niektorých ochoreniach žalúdka a čriev, keď je problém vo vstrebávaní živín.

Typické je, že sa problémy objavujú na oboch stranách súčasne, napríklad v oboch chodidlách alebo v oboch rukách. Dlhodobý nedostatok, najmä vitamínu B12, by nemal byť podceňovaný, pretože môže viesť aj k trvalejším neurologickým ťažkostiam.

Horčík a vápnik

Ďalej i nedostatok minerálov ako je horčík či vápnik. Čo je základom zvýšeného nervovo-svalového dráždenia.

V tejto súvislosti sa môže vyskytovať tŕpnutie a mravčenie hlavy, tváre, pier i jazyka, horných i dolných končatín, až do prstov. V podstate celého tela.

Pri výraznom zvýšení nervovo-svalového dráždenia sa môžu pridružiť aj svalové kŕče alebo nepríjemné vnútorné chvenie.

Problémy s krčnou chrbticou a nervami

Útlak nervov v oblasti chrbtice

Mravčenie v jednej hornej alebo dolnej končatine je príkladom problému s chrbticou. Vtedy môže pretrvávať trúpnutie opakovanie, akútne i dlhodobo.

Chrbtica nefunguje len ako mechanická opora tela. Zároveň chráni miechu a nervové korene, ktoré z nej vystupujú do končatín. Pokiaľ dôjde k degeneratívnym zmenám, preťaženiu, svalovým spazmom alebo napríklad k výhrezu medzistavcovej platničky, môže vzniknúť tlak na nervové štruktúry.

To sa potom prejaví bolesťou, brnením alebo vystreľovaním nepríjemných pocitov do ruky či nohy. Často nejde len o samotné mravenčenie - pridáva sa aj bolesť chrbta, stuhnutosť, obmedzenie pohybu alebo pocit svalovej slabosti.

Výhrez platničky a radikulopatia

Príkladom je tŕpnutie pravej ruky až do ramena, ktoré vyžaruje z oblasti krku a hrudnej chrbtice. Pri skúmaní týchto príčin môžete natrafiť na pojmy ako radikulopatia či pseudoradikulopatia.

Radikulopatia je stav charakterizovaný poškodením alebo stlačením nervov v oblasti ich výstupu z miechy. Vyklenutie medzistavcovej platničky je jeden z príkladov, ktorý zastupuje radikulárny syndróm, a teda i útlak nervu.

Podobne pôsobí i spinálna stenóza. Obe diagnózy je nutné rieši skôr, ako budú progredovať.

Mravenčenie do hornej končatiny

Cervikobrachiálny syndróm je označenie pre blokádu koreňov nervov v oblasti krčnej chrbtice. Vyvoláva mravčenie v horných končatinách, bolesť ramena a hlavy.

Pre problémy od chrbtice je typické, že brnenie často sleduje určitý smer. Pri krčnej chrbtici môže ísť do ramena, paže a prstov.

Mravenčenie do dolnej končatiny

Podobne vzniká tiež zápal sedacieho nervu, ktorý je tiež známy ako ischias. Jedným z jeho komplikácií je práve vyžarovanie ťažkostí do dolnej končatiny.

Mravčenie sa v tomto prípade vyskytuje od chrbta a útlak n. Ischiadicus spôsobuje ťažkosti na zadku, zadnej ploche stehna, lýtka, až na plosku nohy a malička. Odborne sa označuje ako ischalgia.

Presné miesto vyžarovania mravenčenia však závisí na útlaku konkrétneho nervu, pričom každý nerv inervuje iný segment tela.

Syndróm karpálneho tunela

Podobný mechanizmus, ale už nie prechodný, má syndróm karpálneho tunela. Ide o tunelový syndróm,ktorý sa prejavuje tŕpnutím v ruke.

Syndróm karpálneho tunela patrí medzi najčastejšie tzv. úžinové syndrómy. Vzniká vtedy, keď je v oblasti zápästia utláčaný stredový nerv, ktorý prechádza úzkym priestorom spolu so šľachami.

Typické príznaky karpálneho tunela

• mravčenie prstov ruky,
• znížená citlivosť pokožky ruky,
• bolesti zápästia s vyžarovaním, a to do predlaktia až ramena,
• lokálny opuchy,
• porucha pohyblivosti prstov,
• oslabenie flexie, opozície palca,
• problém s úchopom predmetov,
• časté padanie predmetov z rúk.

Prejavy bývajú typické: brnenie palca, ukazováka, prostredníka a časti prsteníka, často hlavne v noci alebo nad ránom. Ľudia si často všimnú, že musia rukou zatriasť alebo ju pretrepať, aby sa im uľavilo.

Nepríjemné príznaky provokuje dlhodobá neprirodzená a vynútená poloha ruky. Často práca s počítačom, hra na klavíri, vyskytuje sa tiež u kuchárov či krajčírok.

Nevhodná je i manipulácia s vibračnými mechanizmami. Rizikom je chronická ischémia, nedokrvenie či znížené prekrvenie, tkaniva ruky.

Neuropatia a poškodenie periférnych nervov

Neuropatia je ochorenie, ktoré sa prejavuje hlavne a typicky mravčením. Ide o poruchu periférnych nervov.

• poruchy vnímania citov,
• mravčenie,
• pocit chladu v končatinách,
• pokojové bolesti.

Môže postihovať jeden či viac nervov naraz - keď sa označuje ako polyneuropatia. Príčiny sú rôznorodé, príkladom sú autoimunitné ochorenia, infekčné ochorenia, metabolické ochorenia, poruchy činnosti štítnej žľazy, cirhóza pečene, lieky a toxické látky.

Diabetická neuropatia

Dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi môže postupne poškodzovať drobné cievy aj nervové vlákna. Jedným z častých dôsledkov je diabetická neuropatia, teda poškodenie periférnych nervov.

Typicky sa objavuje najprv v oblasti chodidiel a prstov nôh, odkiaľ sa môže postupne šíriť vyššie. Okrem brnenia sa môže pridať pálenie, bolesť, zvýšená citlivosť alebo naopak zhoršené vnímanie dotyku.

Človek so zhoršenou citlivosťou si nemusí všimnúť drobné poranenia, otlak alebo začínajúci zápal. Práve preto je u ľudí s cukrovkou dôležité podobné príznaky neprehliadať.

Iné príčiny neuropatie

Poškodenie periférnych nervov nemusí súvisieť len s cukrovkou. Neuropatie môžu vznikať aj pri nadmernom užívaní alkoholu, po niektorých infekciách, pri autoimunitných ochoreniach, po chemoterapii alebo ako vedľajší účinok niektorých liekov.

V týchto prípadoch býva brnenie často sprevádzané pálením, bolesťou alebo poruchou citlivosti v tzv. „ponožkovom“ alebo „rukavicovom“ rozložení. To znamená, že ťažkosti začínajú na okrajových častiach končatín - typicky na prstoch nôh alebo rúk - a postupne sa rozširujú.

Medzi možné príčiny patria autoimunitné ochorenia - celiakia, reumatické ochorenia, infekčné ochorenia - mononukleóza, parotitída, metabolické ochorenia, ktorých hlavným zástupcom je cukrovka, porfýria, poruchy činnosti štítnej žľazy a tiež cirhóza pečene, lieky - cytostatiká, toxické látky - alkohol a alkoholizmus, otrava olovom, nádor - ako paraneoplastická polyneuropatia, rakovina pľúc.

Cievne príčiny a poruchy prekrvenia

Nervy k svojej správnej funkcii potrebujú kyslík a živiny. Pokiaľ sa do určitej oblasti dostáva menej krvi, môže to ovplyvniť aj nervové vedenie.

Výsledkom býva brnenie, pocit chladu, ťahanie alebo zmena farby kože. Cievne príčiny je dobré zvažovať najmä vtedy, keď je brnenie spojené aj s chladnými končatinami, bledosťou alebo modrastým odtieňom kože.

Mravčenie a tŕpnutie v končatinách, na tvári či v perách môže však signalizovať i závažnejšie akútne stavy, ktoré majú cievny podklad a spôsobujú nedokrvenie mozgu (mozgová príhoda).

Neurologické ochorenia

Neuritída

Neuritída je zápal nervu. Zápalový proces, ktorý vzniká následkom pôsobenia rozličných vonkajších faktorov, ako infekcií (baktérií, vírusov), ochorení (autoimunitné, cukrovka, leukémia a množstvo iných), či pre úraz.

Hlavnými príznakmi sú porucha citlivosti, bolesť nervov, slabosť, únava či oslabenie, až obrna svalov postihnutej oblasti.

Skleróza multiplex a degeneratívne ochorenia

Skleróza multiplex je degeneratívne ochorenie nervov. Má množstvo prejavov, ktorých charakter vyplýva z poškodenia konkrétneho nervu.

Príkladom je i tŕpnutie a mravčenie v končatinách, v prstoch, na trupe, vnímanie pálenia, brnenia i zmeny vnímania chladu, či tepla, až zníženie citlivosti na tieto vnemy.

V menšej časti prípadov môže byť brnenie príznakom ochorenia centrálneho nervového systému. V takýchto situáciách sa brnenie väčšinou neobjavuje izolovane, ale býva spojené aj s ďalšími ťažkosťami - napríklad so slabosťou, poruchou koordinácie, problémami s rovnováhou alebo zmenami zraku.

Migréna, závrat a pocit tlaku či vibrácií v hlave

Migréna patrí medzi neurologické príčiny, ktoré môžu meniť vnímanie v hlave. Medzi príznaky môžu patriť bolesti hlavy, migrény a iné, bolesti nervov, závraty, poruchy zraku, citlivosť na svetlo a zvuk, nevoľnosť a vracanie.

Točenie hlavy, inak nazývané závrat, či odborne vertigo, označuje stav patologickej zmeny vnímania polohy tela v priestore. Točenie vnímame ako kolísanie tela a točenie sveta naokolo.

Prítomný môže byť pocit na odpadnutie, nevoľnosť, pocit na vracanie, rozostrené až dvojité videnie, či hučanie v ušiach. Pocit vybrovania v mozgu môže byť niekedy vnímaný spolu s týmito ťažkosťami, najmä ak ide o poruchu rovnováhy alebo migrénový stav.

Poruchy vnútorného ucha a rovnováhy

Poruchy rovnováhy vznikajú pri ochoreniach viacerých orgánových systémov. Vestibulárne príčiny súvisia s oblasťou vnútorného ucha, rovnovážneho nervu a rovnovážneho systému v mozgu.

Medzi periférne vestibulárne príčiny patria ochorenia vnútorného ucha a rovnovážneho nervu. Zvyčajne nie sú životohrozujúce.

• BPPV,
• zápal rovnovážneho nervu - vestibulárna neuritída,
• Menièrova choroba.

Benígne paroxyzmálne polohové závraty (BPPV) sú jednou z najčastejších príčin závratov. Tento stav vzniká, keď sa v kanálikoch vnútorného ucha nahromadia častice uhličitanu vápenatého.

Menièrova choroba je ďalší problém vnútorného ucha spôsobený nadmerným hromadením tekutiny v uchu. Okrem závratov spôsobuje Ménièrova choroba aj príznaky, ako je pocit plnosti v uchu, kolísavá strata sluchu a tinnitus (zvonenie v ušiach).

Akútny závrat môže byť príznakom závažných životohrozujúcich ochorení. Je potrebné ich odlíšiť od menej závažných chorôb.

Úraz hlavy

Otras mozgu patrí medzi najčastejšie poranenia hlavy. Môže k nemu dôjsť nielen pri autonehodách či väčších pracovných a športových úrazoch, ale aj pri bežnom zakopnutí.

Ak dôjde k prudkému pohybu hlavy - napríklad pri náraze - mozog sa môže v lebke „zatriasť“. Tento otras môže narušiť funkciu nervových buniek, a tým spôsobiť dočasné výpadky vedomia, pamäti alebo rovnováhy.

Po úraze hlavy sa môžu objaviť bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, vracanie, poruchy rovnováhy, ospalosť, problémy s koncentráciou, poruchy pamäti, zmätenosť, zmeny správania alebo zriedkavo epileptický záchvat.

Pri úraze môže byť poškodený nerv alebo mozgové tkanivo. Úrazový môže mať rozličný mechanizmus. Pre vnímanie mravčenia stačí nezávažné porezanie a prerušenie nervu, napríklad i v prste.

Kedy po úraze hlavy vyhľadať pomoc

• došlo k strate vedomia, aj na pár sekúnd,
• pacient opakovane vracia alebo sa javí veľmi ospalý,
• má výpadky pamäti, silnú bolesť hlavy alebo zmätenosť,
• úraz hlavy utrpelo dieťa, senior alebo človek pod vplyvom alkoholu,
• objaví sa krv z uší alebo nosa,
• vzniknú modriny okolo očí či za uchom,
• bolesť hlavy sa zhoršuje alebo neustupuje,
• objavia sa kŕče, slabosť, necitlivosť alebo porucha koordinácie.

Bez lekárskeho vyšetrenia sa môžu prehliadnuť vážne stavy - krvácanie do mozgu alebo pomliaždenie mozgového tkaniva. Kvôli tejto skutočnosti je dôležité vyhľadať lekársku pomoc pri úrazoch hlavy, podstúpiť vyšetrenie lekárom, s doplnením potrebných laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení pre vylúčenie závažnejších stavov.

Cievna mozgová príhoda: kedy volať záchranku

Cievna mozgová príhoda je akútny zdravie a život ohrozujúci stav. Môže byť ischemická (nedokrvenie mozgu) alebo krvácavá, keď je mozog poškodený samotným krvácaním.

Nastupuje náhle a môže mať bohatú paletu príznakov. Medzi najznámejšie príznaky CMP patrí bolesť hlavy, závraty, problém s udržaním rovnováhy, koordináciou pohybu, porucha zraku, porucha reči, poruchy citlivosti, tŕpnutie časti tela, mravčenie, parestézie, porucha hybnosti, mobility a svalová slabosť.

Varovným príznakom je náhle brnenie alebo vybrovanie v jednej polovici tela, najmä ak sa pridá slabosť ruky či nohy, pokles kútika, nezrozumiteľná reč, porucha zraku, zmätenosť alebo porucha vedomia.

• náhla, silná bolesť hlavy,
• slabosť alebo ochrnutie končatín,
• slabosť alebo ochrnutie tváre,
• nezrozumiteľná reč alebo neschopnosť rozprávať,
• dvojité videnie alebo náhla strata zraku,
• zmätenosť, dezorientácia alebo porucha vedomia,
• neschopnosť samostatného stoja a chôdze,
• pretrvávajúce vracanie,
• náhla zmena sluchu.

V takomto prípade nie je vhodné čakať, či problém sám odznie. Pri náhle vzniknutých príznakoch treba okamžite volať záchrannú zdravotnú službu.

Srdcový infarkt a vyžarovanie do ruky

Srdcový infarkt, presnejšie infarkt srdcového svalu, je stav nedokrvenia srdcovej svaloviny. Prejavom je zväčša bolesť na hrudi.

Tá môže mať rozličný charakter, a to od pálenia, tlaku a neurčitého pocitu - diskomfortu až po krutú zvieravú bolesť. Naviac, bolesť z oblasti hrudníka môže vyžarovať, a to prakticky na každú stranu.

Spomedzi typických príznakov je možné zvýrazniť i vyžarovanie do ľavej hornej končatiny, pleca, ramena a až ruky a prstov. Toto vyžarovanie ľudia často opisujú tiež ako mravčenie, tŕpnutie, nepríjemný pocit.

Ak sa pocit vybrovania alebo mravenčenia spája s bolesťou či tlakom na hrudníku, dýchavicou, studeným potom, nevoľnosťou alebo náhlou slabosťou, neváhajte a zavolajte rýchlu lekársku pomoc.

Ako rozlíšiť menej závažný a urgentný stav

Kedy vyhľadať lekára

Vyhľadajte odbornú pomoc, ak Vám pocit mravčenia pretrváva, opakuje sa alebo je spojený s bolesťou, necitlivosťou či inými zdravotnými ťažkosťami.

Jednorazové krátke mravenčenie po nevhodnej polohe obvykle neznamená nič závažné. Odborné vyšetrenie je ale vhodné vtedy, ak sa brnenie opakuje, trvá dlhšiu dobu alebo sa postupne zhoršuje.

Rovnako je dôležité spozornieť, ak sa pridá svalová slabosť, výraznejšia necitlivosť, porucha chôdze alebo bolesť vystreľujúca do končatiny.

Ak mravenčenie pretrváva dlhšie, je spojené s bolesťou, slabosťou alebo stratou citlivosti, je vhodné navštíviť lekára, aby sa vylúčili vážne stavy, ako sú neurologické poruchy alebo problémy s krvným obehom.

Okamžitú pomoc vyžaduje najmä

• náhle vzniknuté vybrovanie alebo tŕpnutie jednej polovice tela,
• pokles kútika alebo slabosť tváre,
• slabosť alebo ochrnutie ruky či nohy,
• porucha reči, zmätenosť alebo porucha vedomia,
• náhla intenzívna bolesť hlavy,
• dvojité videnie alebo náhla strata zraku,
• neschopnosť samostatne stáť alebo chodiť,
• bolesť na hrudi alebo sťažené dýchanie,
• pretrvávajúce vracanie,
• vybrovanie po úraze hlavy,
• náhla strata sluchu,
• kŕče alebo epileptický záchvat.

Aké vyšetrenia môže lekár vykonať

Základom je dôkladná anamnéza, posúdenie klinických príznakov a rozsahu citlivosti postihnutého segmentu. Lekár zisťuje, kedy sa ťažkosti začali, ako dlho trvajú, či sa opakujú, čo ich vyvoláva a či sú prítomné ďalšie príznaky.

Časté je základné neurologické vyšetrenie (reflexy, citlivosť), odber krvi (stanovenie hladiny vitamínov a minerálov). Podľa okolností sa hodnotí aj hladina cukru v krvi, funkcia štítnej žľazy a ďalšie laboratórne ukazovatele.

V diagnostickom procese parestézií má hlavnú úlohu elektromyografia a zobrazovacie metódy. Elektromyografia skúma aktivitu svalstva a indikuje sa najčastejšie pri podozrení na polyneuropatiu.

MRI (magnetická rezonancia) alebo CT (počítačová tomografia) je zobrazovacie vyšetrenie, ktoré sa indikuje pri podozrení na radikulopatiu, útlak medzistavcového nervu a poškodenia štruktúr chrbtice.

Pri náhlom závrate alebo podozrení na cievnu príhodu môže lekár doplni CT alebo MRI mozgu. V skorých štádiách nemusia vždy zachytiť poškodenie, preto je dôležité aj klinické neurologické vyšetrenie a sledovanie vývoja príznakov.

Čo môžete urobiť pri miernych a krátkodobých ťažkostiach

Ak je brnenie krátkodobé a súvisí napríklad s preťažením alebo nevhodnou polohou, môže pomôcť jednoduchá úprava režimu. Dôležité je pravidelne meniť polohu, nepreťažovať jednostranne ruky ani chrbát a dbať na ergonómiu pri práci.

Význam má tiež dostatok pohybu, pretože podporuje prekrvenie aj správnu funkciu svalov a nervov. Prevencia môže zahŕňať pravidelné pohyby, vyhýbanie sa dlhému sedenie alebo státiu v jednej polohe, zlepšenie držania tela a ergonómie pohybu, riešenie základných zdravotných problémov, ako je napríklad diabetes.

Pri pocite závratu sa hneď posaďte, poprípade si ľahnite na posteľ. Zabránite tak možnému pádu, ktorý by mohol nastať pri strate vedomia.

Počas závratu sa v sede predkloňte alebo si pri ležaní vyvýšte nohy - týmito polohami zabezpečíte prísun krvi do mozgu. Zamerajte svoj pohľad na fixný bod - pomôže vám to zmierniť pocit točenia.

Pomaly a zhlboka dýchajte - upokojíte tak svoje telo. Hlboké dýchanie pomáha taktiež pri úzkostiach a pocitoch paniky, ktoré sú často príčinou závratov a točenia hlavy.

Dbajte na dostatočný pitný režim - točenie hlavy a závraty sa pri nedostatočnom príjme tekutín zhoršujú. Jedzte zdravú a vyváženú stravu, doprajte si dostatok spánku a oddychu a vyvarujte sa stresu.

Ak je pocit vybrovania nový, opakuje sa, postupne silnie alebo sa k nemu pridávajú ďalšie zdravotné ťažkosti, nespoliehajte sa iba na režimové opatrenia. Akýkoľvek pocit zmeny citlivosti je potrebné oznámiť pri vyšetrení lekárovi.

tags: #pocit #vybrovania #v #mozgu