Koľko percent mozgu využíva človek: mýtus a fakty

Človek nevyužíva iba 10 percent mozgu. Ide o rozšírený mýtus, ktorý nemá oporu v spoľahlivých vedeckých dôkazoch. Neexistuje presné percento, ktoré by vyjadrovalo, akú časť mozgu človek „používa“: mozog je aktívny ako celok, hoci v rôznych situáciách pracujú jednotlivé oblasti s rozdielnou intenzitou.

Nezáleží na tom, čo robíme, náš mozog je neustále aktívny. Niektoré oblasti sú aktívnejšie v rôznych situáciách ako iné, ale celý mozog pracuje nepretržite. Mozog sa nezastaví ani počas spánku, keď spracováva informácie a spomienky získané cez deň a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

Prečo je tvrdenie o desiatich percentách mýtus

Mýtus o desaťpercentnom používaní mozgu pochádza z dávnych čias, spred takmer storočia. Pravda je taká, že pokiaľ nedôjde k poškodeniu mozgu, je väčšina jeho oblastí neustále aktívnych. Aj keď sa nám môže zdať, že je mozog vypnutý, napríklad počas spánku, skenovanie mozgu odhalilo, že neurónové siete sú naďalej aktívne.

Odborníci z oblasti neurológie a mozgovej vedy odmietajú názor, že používame iba nepatrnú časť mozgu. Práce v oblasti neurológie ukazujú, že rôzne časti mozgu majú konkrétne úlohy a funkcie, a preto je celý mozog aktívny počas rôznych činností, dokonca aj v spánku. Výskum zatiaľ nenašiel takú časť mozgu, ktorá by bola neaktívna, práve naopak, rôzne časti mozgu spolu navzájom spolupracujú.

Nezáleží teda na tom, čo robíme, náš mozog nepretržite pracuje a v závislosti od situácie aktivizuje potrebné oblasti. Mozog je živé tkanivo prepojené elektrickým prúdom, ktorý prúdi do každej časti mozgu. Každá časť mozgu tak pracuje, niektorá vedome, iná nevedome, inak by bola mŕtva.

Už len pri tak banálnej úlohe, akou je rozpoznanie farby predmetu a jej pomenovanie pomocou ľavého či pravého prsta, sa v mozgu spustí hneď päťdesiat paralelných procesov. Potvrdil to aj výskum, ktorý uverejnil časopis Frontiers in Human Neuroscience.

Čo ukazuje skenovanie mozgu

Mozog je komplexná štruktúra zložená z niekoľkých rôznych oblastí, ktoré plnia funkciu v našom každodennom živote. Každá štruktúra má jedinečný účel, ako napríklad hipokampus, ktorý sa podieľa na učení a pamäti, alebo amygdala, ktorá spracováva našu reakciu na strach.

Všetky tieto štruktúry môžu fungovať súčasne v akejkoľvek danej situácii. Skenovanie mozgu ukazuje, že je to pravda - bez ohľadu na to, čo človek robí, zapája sa veľká časť mozgu, a to aj v prípade, že človek oddychuje alebo spí.

Vedci dnes dokázali, že každá časť mozgu je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného fungovania a každá bunka v mozgu plní určitú funkciu. Takmer všetky oblasti mozgu sú schopné elektrickej a chemickej aktivity.

Mozog tvorí 2 % telesnej hmotnosti človeka, ale na jeho fungovanie využíva až 20 % energie tela, čo znamená, že musí mať väčšiu kapacitu, ako sa predpokladalo, keď spotrebováva toľko energie. Nemalo by zmysel venovať veľké množstvo energie tak malému percentu mozgu.

Biológovia tvrdia, že ak by sme využívali iba malú časť mozgu, nevyvinuli by sme si tak veľký mozog. Vedci tiež potvrdili, že keď mozog rieši náročnú úlohu, všetky oblasti mozgu pracujú na plné obrátky.

Odkiaľ sa vzalo číslo 10 percent

Pôvod mýtu je ťažké vystopovať, aj keď je možné, že to začalo harvardským Williamom Jamesom, psychológom a prvým americkým filozofom svetového mena, a jeho teóriami o rezervovanej energii.

V roku 1907 publikoval článok v prestížnom časopise Science, v ktorom tvrdil, že „dokážeme zužitkovať iba malú časť našej dostupnej duševnej a fyzickej kapacity“. Podľa neho máme tendenciu si rezervovať energiu, a tým dosiahnuť len zlomok svojho mentálneho potenciálu, čo sa považuje za prijateľné tvrdenie.

William James, známy tiež ako otec americkej psychológie, hovoril o skrytej mentálnej sile a tvrdil, že človek používa iba zlomok svojho mentálneho potenciálu. V diele „Energia ľudí“ vyjadril myšlienku, že bežní ľudia počas svojho života rozvinú iba 10 % skrytých ľudských schopností.

Ako píše Kevin Bennett, k omylu mohol prispieť aj montrealský neurochirurg Wilder Graves Penfield, ktorý elektricky stimuloval rôzne časti mozgu. Na základe týchto experimentov zistil, že počas stimulácie rozličných oblastí mozgu dochádza k vonkajším prejavom iba u 10 % týchto oblastí.

Neskôr sa to nesprávne chápalo v tom zmysle, že 90 % mozgu sa nepoužíva. V skutočnosti vykonáva mozog v 90 % času zatiaľ nezistiteľné veci, napríklad vybavovanie spomienok.

Postupom času sa jeho myšlienky zredukovali na mýtus, že ľudia využívajú iba 10 percent nášho mozgu, a odvtedy sa toto tvrdenie objavuje nielen v kinematografii, ale aj v mnohých motivačných knihách.

Toto tvrdenie sa často nesprávne pripisuje aj takému velikánovi, akým je Albert Einstein. Objavili sa názory, že mýtus sa vo významnej miere podarilo spopularizovať americkému novinárovi Lowellovi Thomasovi, iní ho spájajú s Albertom Einsteinom a tým, že bol jeden z mála ľudí na planéte, kto dokázal „dostať z mozgu oveľa viac ako zvyšok planéty“.

U nás ho napríklad prezentovala populárna moderátorka Adela Banášová, ktorá to zdramatizovala na päť percent. Kedy presne sa začal mýtus o využívaní iba zlomku mozgu šíriť, nie je stále isté.

Úloha filmov a populárnej kultúry

Desať percent využitia mozgovej kapacity inšpirovalo mnohé hollywoodske filmy, ako napríklad Počiatok s Leonardom DiCapriom, v ktorom sa hovorí, že používame len zlomok sily nášho mozgu, či vo filme Lucy, ďalšej fantázii o tom, aké by to mohlo byť, keby ľudia využívali plnú kapacitu mozgu.

Mnoho sci-fi filmov sa pohrávalo s myšlienkou, ako by to vyzeralo, ak by sme využívali plný potenciál našich mozgov, no v skutočnosti neexistujú žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenie, že používame len nepatrnú časť mozgu.

Mýtus, že ľudia by získali nadprirodzené schopnosti, keby využívali celých 100% mozgu, sa však v populárnej kultúre uchytil pevne. Napriek nedostatku vedeckých dôkazov existuje mnoho ľudí, ktorí túto teóriu podporujú. Veria, že by sme získali schopnosti ako telekinéza alebo čítanie myšlienok.

Diskusiu na túto tému paradoxne v tomto čase otvára americký režisér Luc Besson. Jeho najnovší film Lucy, v hlavnej úlohe so Scarlett Johansson, je založený na ústrednom motíve (mýte), že potenciál ľudského mozgu končí na hranici 10 % a kladie otázku, ako by to dopadlo, keby sa k tejto hodnote pripočítalo zvyšných 90 %.

Prečo by nevyužitý mozog nedával biologický zmysel

Z hľadiska evolúcie nám výskumy ukazujú, že naše mozgy sa rozvinuli do svojho súčasného stavu. Keby sme naozaj nepotrebovali využívať väčší objem mozgu, evolúcia by nás pravdepodobne neposúvala touto cestou.

Mozog je energeticky náročný. Potrebuje neustály prísun energie, nevie si ju ukladať do zásoby. Zdrojom energie pre mozog je glukóza, za deň jej spotrebuje asi 115 gramov.

Mozog je orgán s najväčšou spotrebou kyslíka. Spotrebuje jednu tretinu kyslíka, ktorý dokážeme prijať. Mozog spotrebúva až 20 percent všetkého kyslíka a krvi v ľudskom tele.

Ľudský mozog je schopný uskutočniť 1 016 procesov za sekundu, vďaka čomu je výkonnejší než akýkoľvek existujúci počítač. Mozog vytvára dosť elektriny na to, aby rozsvietil 25-wattovú žiarovku.

Čo by znamenalo poškodenie „nepoužívanej“ časti

Jediným prípadom, kedy by mozgová štruktúra nefungovala, je poškodenie mozgu. Toto je ďalší bod proti mýtu, pretože ak by to bola pravda, poškodenie tých častí mozgu, ktoré zostali „nepoužité“, by nespôsobilo ťažkosti.

Keď sú však mozgové štruktúry poškodené a neschopné pracovať, môže to spôsobiť obrovské problémy vo fungovaní človeka. U ľudí však i malý zásah do mozgu môže mať závažné následky.

Experimenty s odstránením častí mozgu u zvierat a pozorovania reakcií ukázali, že mozog sa dokáže prispôsobiť a iné oblasti mozgu môžu z časti prevziať funkcie poškodených oblastí.

Jedným z významných vedeckých prác v tejto oblasti bol výskum Karla Lashleyho, ktorý sa uskutočňoval v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Lashley skúmal, aké účinky má odstránenie častí mozgu na správanie zvierat.

Jeho výsledky potvrdili, že aj keď boli zvieratám odstránené veľké časti mozgu, stále sa dokázali naučiť nové úlohy. Táto schopnosť prispôsobenia však neznamená, že odstránené časti boli zbytočné alebo že človek bežne používa iba malú časť mozgu.

Pravdou je, že všetky časti nášho mozgu sú vždy prepojené a spolupracujú ako jeden celok.

Ako spolupracujú jednotlivé časti mozgu

Mozog je komplexný orgán a rôzne časti mozgu majú špecifické funkcie a účely. Hipokampus sa podieľa na učení a pamäti, zatiaľ čo amygdala spracováva našu reakciu na strach.

Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Ľavá hemisféra ovláda všetky svaly na pravej strane tela a pravá hemisféra ovláda všetky svaly na ľavej strane tela.

Zatiaľ čo ľavá hemisféra sa obvykle spája s analytickým myslením, logickým uvažovaním, rečou, písaním a počítaním, pravá hemisféra je spájaná s intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou a umením.

Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.

Napríklad aj matematické schopnosti sú silnejšie, keď obe hemisféry kooperujú. Preto nemožno človeka jednoducho označiť za „pravomozgového“ tvorivca alebo „ľavomozgového“ logika.

Mýtus o veľkosti mozgu a inteligencii

Veľkosť mozgu nekoreluje s výškou inteligencie. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia.

Ilustruje to napríklad aj mozog Alberta Einsteina. Einsteinov mozog prekvapivo vážil menej ako priemer - konkrétne 1 230 gramov, pričom priemerná váha ľudského mozgu je 1 300 až 1 400 gramov.

Tento geniálny mozog však bol mimoriadne komplikovaný, mal neobvyklú anatómiu a obsahoval husté prepojenia medzi jednotlivými oblasťami mozgu. Hustota neurónov v jeho mozgu však bola vyššia ako priemer.

Ľudský mozog váži asi 1 400 g, tvorí približne 2 % hmotnosti tela. Mužský mozog je priemerne o 10 percent väčší ako ženský, čo súvisí s celkovou veľkosťou tela.

No hipokampus, časť mozgu najsilnejšie spájaná s pamäťou, je u žien zvyčajne väčšia. Neandertálsky mozog bol o 10 percent väčší ako mozog Homo sapiens, pričom ľudský mozog sa za posledných 20 000 rokov výrazne zmenšil, a to približne o objem tenisovej loptičky.

Je mozog dobrý v multitaskingu?

Ak definujeme multitasking ako vykonávanie dvoch a viacerých činností súčasne, mozog nie je dobrý multitasker. Zatiaľ čo mimovoľné aktivity, ako je regulácia tlaku krvi či dýchanie môžu byť vykonávané súčasne, mozog sa nemôže venovať naraz dvom alebo viacerým podnetom v presne rovnakom čase.

Namiesto toho však dokáže rýchlo prepínať pozornosť medzi úlohami, je to proces známy ako „prepínanie kontextu - task switching“. Pocit, že človek robí viac vecí súčasne, preto často znamená rýchle striedanie pozornosti medzi jednotlivými úlohami.

Čo sa deje s mozgom počas spánku

Mozog sa nikdy nevypne, nezastaví sa ani počas spánku. Mozog je v noci oveľa aktívnejší ako vo dne. Spracováva informácie a spomienky získané cez deň a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

Mozog dospelého človeka v spánku prechádza štyrmi fázami, ktoré sa cyklicky opakujú. Počas prvých troch fáz telo aj mozog skutočne odpočívajú.

Vo štvrtej, ktorej sa hovorí REM, dochádza k rýchlemu pohybu očí. Je to fáza, kedy sa do pamäte ukladajú udalosti, fakty a informácie z uplynulého dňa a zároveň sa mozog zbavuje tých nepotrebných.

Výskum naznačuje, že dôležité spomienky z dňa často prechádzajú mozgom počas spánku a presúvajú sa z dočasného úložiska v hipokampe do dlhodobejšieho úložiska v mozgovej kôre.

„Počas spánku dochádza k reorganizácii pamäte - niektoré spomienky posilníte a tie, ktoré už nepotrebujete, stratíte.“

Ako vznikajú spomienky a čo znamená plasticita mozgu

Pri významných udalostiach, ako je napríklad uhryznutie psom, sa v mozgových bunkách rýchlo vytvára množstvo proteínov, ktoré sa na určitých miestach na konkrétnych neurónoch udržia niekoľko hodín, kým sa rozložia. Tento proces umožňuje ľuďom zapamätať si dôležité detaily.

Hoci proteíny sú k dispozícii viacerým neurónom v obvode, spomienky sa uchovávajú iba vtedy, keď udalosti aktivujú znova tie isté neuróny, aké aktivovala pôvodná udalosť.

Človek sa nerodí s nemennou stanovenou úrovňou inteligencie. Mozog má schopnosť meniť sa počas života vďaka vlastnosti známej ako plasticita mozgu a môže vytvárať nové mozgové bunky prostredníctvom procesu známeho ako neurogenéza.

Neuróny vytvárajú množstvo sietí. Pri narodení a počas raného detstva sa vytvára oveľa väčšie množstvo spojení, než mozog potrebuje. Ako mozog dozrieva a učí sa, začne rýchlo prerušovať spojenia, ktoré sa nepoužívajú.

Keď mozog dosiahne dospelosť, má asi o 50 až 60 % menej synaptických spojení, ako mal na vrchole v detstve. Tento proces neznamená, že mozog prestáva pracovať, ale že jeho nervové siete sa postupne usporadúvajú a špecializujú.

Zaujímavé fakty o ľudskom mozgu

• Samotný mozog necíti bolesť. Nie sú v ňom receptory bolesti.
• Celkom mozog tvorí 75 až 80 % vody.
• Už dve percentá dehydratácie negatívne ovplyvňujú pozornosť, pamäť a iné kognitívne funkcie.
• Približne 60 percent pevnej zložky mozgu tvorí tuk.
• V mozgu sa nachádza aj 25 percent cholesterolu.
• Počas prvého roka života mozog dojčaťa narastie na dvojnásobnú veľkosť.
• Do troch rokov dieťaťa mozog dorastie až na 80 percent veľkosti dospelého človeka.
• Mozog človeka obsahuje približne sto miliárd neurónov.
• Ľudský mozog sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje.
• Tento proces sa začína približne v strednom veku.
• Neuróny presúvajú informácie rôznymi rýchlosťami.
• Najvyššia rýchlosť prechodu informácií medzi neurónmi je asi 402 kilometrov za hodinu.
• Mozog môže vážiť približne 1 400 gramov a tvorí asi 2 % telesnej hmotnosti.

Stopy týkajúce sa operácií mozgu siahajú až do kamennej doby. Vo Francúzsku, v Afrike či v Peru sa našli praveké lebky s vyvŕtanými otvormi, okolo ktorých boli viditeľné znaky nového rastu, čo dokazuje, že pacient po operácii ešte nejaký čas žil.

Mozog je do veľkej miery stále nepreskúmaný. Tento dôležitý orgán je do veľkej miery stále nepreskúmaný.

Koľko energie mozog potrebuje

Mozog je energeticky náročný. Potrebuje stály prísun energie, nevie si ju ukladať do zásoby. Zdrojom energie pre mozog je glukóza, za deň jej spotrebuje asi 115 gramov.

V tele obsahuje asi 80 % vody, 12 % tuku a 8 % bielkovín. Celkovo mozog tvorí 75 až 80 % vody. Ostatných 20 až 25 % mozgu tvorí pevné tkanivo a z toho najmenej 60 % tvorí tuk.

To v zdravom tele predstavuje najvyššiu koncentráciu tuku prítomného v jednom orgáne. Preto mozog možno považovať za „najtučnejší“ orgán ľudského tela.

Ďalšie rozšírené výroky o mozgu: fakt alebo mýtus

Ľudia majú najväčší mozog zo všetkých cicavcov

Mýtus. Najväčší mozog zo všetkých žijúcich druhov cicavcov nemá človek, ale vorvaň tuponosý. Hoci mozog vorvaňa je 5-krát väčší ako ľudský mozog, ľudia lámu rekord s najväčším mozgom v pomere k telesnej veľkosti, čiže v parametri známom ako „encefalizačný kvocient“.

Miecha prestáva rásť vo veku štyroch alebo piatich rokov

Fakt. Miecha je súčasťou centrálneho nervového systému spolu s mozgom. Miecha narastie do dĺžky 40 až 45 centimetrov v prvých 4 až 5 rokoch života a potom sa zastaví.

Telo okolo nej ďalej rastie a chrbtica sa predlžuje až do dospelosti.

Mozog je najtučnejší orgán v tele

Fakt. Celkovo mozog tvorí 75 až 80 % vody. Ostatných 20 až 25 % mozgu tvorí pevné tkanivo a z toho najmenej 60 % tvorí tuk.

Pravá hemisféra dominuje u tvorivých ľudí a ľavá u logicky mysliacich ľudí

Mýtus. Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle.

Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej. Napríklad aj matematické schopnosti sú silnejšie, keď obe hemisféry kooperujú.

Ako podporovať činnosť a zdravie mozgu

Mozog potrebuje v boji proti predčasnému starnutiu sústavný tréning a neustálu stimuláciu svojich funkcií. Tréningom môžeme mozog rozvíjať a udržiavať v dobrej kondícii.

Čo mozgu pomáha

• Udržiavať ho v aktivite. Akákoľvek aktivita mu prospieva - komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie cudzích jazykov.
• Trénovať pamäť. Výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu.
• Dodržiavať kvalitnú stravu. Mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava.
• Obmedziť alkohol. Dôležité je redukovať príjem alkoholu.
• Dbať na dostatok tekutín. Ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.
• Dopriať si kvalitný spánok. Chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť a narúša koncentráciu.
• Pravidelne sa hýbať. Pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu.
• Pravidelne oddychovať počas dňa. Krátke prestávky, mikroprestávky v trvaní 5- až 10-minút, počas dňa zmierňujú únavu.
• Chodiť do prírody. Pobyt v prírode aspoň dve hodiny za týždeň podporuje psychické aj fyzické zdravie.
• Obmedziť zbytočné používanie technológií. Používať informačné a komunikačné technológie len v najnutnejšej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté.

Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém.

Pravidelný oddych počas dňa môže zahŕňať pohľad z okna, chôdzu po schodoch, hlboké dýchanie alebo krátku meditáciu. Je užitočné určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.

Intelektuálna aktivita podporuje zdravie a funkčnosť mozgu. Počúvanie hudby a predčítavanie rozprávok deťom pred spaním posilňuje činnosť mozgu.

Učenie sa hry na hudobný nástroj zvyšuje výkon mozgu a poznávacie schopnosti u detí aj dospelých.

Čo si z tvrdenia o 10 percentách odniesť

Tvrdenie, že človek využíva iba 10 percent mozgu, nehovorí o skutočnej mozgovej aktivite. Pravdivé je iba to, že jednotlivé oblasti mozgu sa v konkrétnych okamihoch zapájajú v rôznej miere a že niektoré procesy prebiehajú vedome, zatiaľ čo iné nevedome.

Skutočná kapacita mozgu nie je nevyužitá zásoba, ktorú možno jednoduchým spôsobom „odomknúť“ a získať nadprirodzené schopnosti. Mozog je komplexný orgán, ktorý pracuje na rôznych úrovniach a preplieta sa s množstvom funkcií.

Moderné medicínske technológie umožňujú sledovať aktivitu mozgu a ukazujú, že všetky jeho oblasti sú aktívne, dokonca aj keď spíme. Skutočná kapacita mozgu je plne využitá a mýtus o jeho nevyužitých rezervách patrí do ríše fikcie.

tags: #kolko #percent #mozgu #vyuziva #clovek