Predĺžená miecha po latinsky: medulla oblongata

Predĺžená miecha sa po latinsky nazýva medulla oblongata. Je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny a tvorí dolnú časť mozgového kmeňa.

Predĺžená miecha a Varolov most sú súčasťou mozgového kmeňa a zodpovedajú za udržanie základných životných funkcií. Latinský anatomický názov medulla oblongata sa používa na označenie štruktúry, ktorá spája miechu s vyššími oddielmi mozgu.

Čo znamená názov medulla oblongata

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je dlhá asi 20-25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny, bez ostrejšieho anatomického rozdielu. Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy.

Predĺžená miecha (lat. "medulla oblongata") tvorí spodnú časť mozgového kmeňa. V širšom embryologickom a fylogenetickom členení patrí k miechovému mozgu, ktorý sa označuje aj ako myelencephalon.

Umiestnenie predĺženej miechy

Predĺžená miecha sa nachádza medzi chrbtovou miechou a Varolovým mostom. Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. Varolov most je dislokovaný smerom nadol a takisto predozadne zúžený.

Zadný mozog je, s výnimkou mozočku, ktorý je evolučne mladší, najstaršou časťou mozgu. Predĺžená miecha sa prakticky celá nachádza v krčnom chrbticovom kanáli.

Predĺžená miecha v sústave nervového systému

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na:

• centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha
• periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy)

Z hľadiska riadenia ju delíme na:

• mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou
• autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov

Vzťah predĺženej miechy k centrálnej nervovej sústave

Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju:

• miecha (medulla spinalis)
• mozog (encephalon)

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú 3 dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov:

• kosohranový mozog (rhombencephalon) - zadný mozog v širšom zmysle slova
• miechový mozog (myelencephalon) - predĺžená miecha (medulla oblongata)
• zadný mozog (metencephalon) - v užšom zmysle slova Varolov most (pons Varoli) a mozoček (cerebellum)
• stredný mozog (mesencephalon)
• predný mozog (prosencephalon) - v širšom zmysle slova medzimozog (diencephalon) a koncový mozog (telencephalon)

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Stavba predĺženej miechy

Centrálny kanál miechy sa v predĺženej mieche rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru. Biela hmota je uložená na povrchu. Prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Sivá hmota je uložená vo vnútri. Sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

Predĺžená miecha tak obsahuje dva základné typy nervového tkaniva:

• bielu hmotu, ktorá obsahuje nervové dráhy
• sivú hmotu, v ktorej sa nachádzajú jadrá nervových buniek

Biela hmota a nervové dráhy

Bielou hmotou prechádzajú dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Vzostupné dráhy vedú informácie z miechy do vyšších oddielov mozgu a zostupné dráhy prenášajú príkazy z mozgu smerom k mieche a svalom.

Mimoriadne dôležitým faktom je, že na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy (hlavnej motorickej dráhy). Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži (preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela).

Sivá hmota a jadrá hlavových nervov

V sivej hmote predĺženej miechy sú uložené jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov. Tieto jadrá sa podieľajú na riadení motorických, senzitívnych a vegetatívnych funkcií.

Parasympatická časť nervus facialis vychádza z nucleus salivatorius superior (horné slinné jadro) v medula oblongata (predĺžená miecha).

Funkcie predĺženej miechy

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy. Ide o reflexy súvisiace s prijímaním potravy, ochranou dýchacích ciest a reakciami na dráždenie.

Medzi obživné reflexy patria cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav. Obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

Riadenie dýchania a srdcovej činnosti

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak).

Retikulárna formácia sa podieľa na udržiavaní základnej aktivity centrálnej nervovej sústavy. Rovnako z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení.

Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Predĺžená miecha a reflexy

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Predĺžená miecha obsahuje centrá viacerých nepodmienených reflexov, ktoré prebiehajú bez vedomej kontroly.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na:

• monosynaptické reflexy - sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo (len cez jednu synapsiu) spája s motorickým neurónom (napr. patelárny reflex - trhnutie nohou po údere kladivka pod jablčko)
• polysynaptické reflexy - medzi senzitívnym a motorickým neurónom je vložený jeden alebo viacero interneurónov (vmedzerených neurónov). Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie (napr. odtiahnutie ruky od horúceho predmetu)

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Predĺžená miecha však zabezpečuje najmä reflexné mechanizmy spojené s dýchaním, prijímaním potravy a ochranou organizmu.

Predĺžená miecha v porovnaní s chrbtovou miechou

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Predĺžená miecha má opačné základné usporiadanie, pretože biela hmota je uložená na povrchu a sivá hmota vo vnútri.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do 3 povrazcov:

• predné povrazce - prechádzajú nimi zostupné dráhy
• zadné povrazce - prechádzajú nimi vzostupné dráhy
• bočné povrazce - sú zmiešané, obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene.

Predĺžená miecha ako súčasť mozgového kmeňa

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň. Mozgový kmeň zabezpečuje spojenie medzi miechou, mozočkom a vyššími oddielmi mozgu a obsahuje centrá životne dôležitých funkcií.

Zadný mozog tvorí v užšom slova zmysle (ako tzv. metencephalon) Varolov most a mozoček. Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val.

Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Zadná časť tvorí plynulý prechod z predĺženej miechy a skladá sa predovšetkým zo sivej hmoty.

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Ochranné obaly a mozgovomiechový mok

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy):

• tvrdá mozgová plena (dura mater) - vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky
• pavúčnica (arachnoidea) - stredný jemný obal
• cievnatka (pia mater) - vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha na mozog

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis). Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné (veľmi nízke) množstvo bielkovín.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Zapamätanie latinského názvu

Slovenský názov predĺžená miecha zodpovedá latinskému názvu medulla oblongata. V odborných anatomických a medicínskych textoch sa možno stretnúť aj s označením myelencephalon, ktoré označuje túto štruktúru v rámci vývojového členenia mozgu.

Pri preklade alebo učení anatómie je preto správna dvojica: predĺžená miecha - medulla oblongata.

tags: #predlzena #miecha #po #latinsky