Sloboda v očkovaní proti obrne súvisí s možnosťou rozhodovať o zdraví na základe overených informácií, odborného posúdenia a znalosti rizík samotného ochorenia aj očkovania. Detská obrna (paralytická poliomyelitída)je nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov.
Prenosnú detskú obrnu, po latinsky nazvanú poliomyelitídu, spôsobujú vírusy. Do organizmu sa dostávajú nakazenou stravou, vodou a následne tráviacim traktom. Vo väčšine prípadov takáto prítomnosť vírusu v tele človeka prebieha bez príznakov, nejde teda o ochorenie. V niektorých prípadoch však môže vírus obrny zapríčiniť trvalé ochrnutie nôh alebo rúk.
Infekcia môže byť aj smrteľná, ak postihne dýchacie svaly. V období pred zavedením očkovania v Československu ročne zomieralo niekoľko desiatok detí a stovky ľudí pri epidémiách ochrnulo.
Prečo sa očkovanie proti obrne považuje za dôležité
Epidémia obrny sa Spojenými štátmi americkými výrazne prehnala v roku 1952. Nebezpečným vírusovým ochorením, ktoré mohlo spôsobiť ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov, sa vtedy nakazilo viac ako 55.000 detí.
V pondelok 26. marca uplynie 65 rokov ako americký virológ, imunológ a detský lekár Jonas Edward Salk oznámil, že objavil vakcínu proti detskej obrne. Virológ, imunológ a detský lekár Jonas Edward Salk (1914-1995) sa stal doslova národným hrdinom, pretože objavil proti detskej obrne vakcínu, o čom verejnosť informoval 26. marca 1953.
Pri práci mu pomohol objav ďalšieho amerického lekára a virológa Thomasa Huckle Wellera, objaviteľa metódy na kultiváciu vírusu poliomyelitídy na humánnych tkanivách v laboratórnych podmienkach. Výskumníci zásobovaní potrebným množstvom kultivácií vírusu mohli v príprave vakcíny rýchlejšie napredovať.
Vakcínu doktora Salka v roku 1953 použili v rozsiahlom pokuse, na ktorom sa zúčastnili takmer dva milióny detí. Pokusné očkovanie bolo úspešné, prinieslo očakávané výsledky a ochorenie bolo takmer porazené.
Počas rokov 1955 až 1957, keď sa začalo s plošným očkovaním a výskyt ochorenia klesol o 90 percent. Jonas Edward Salk si vakcínu nikdy nedal patentovať. Odhaduje sa, že tým prišiel asi o 7 miliárd dolárov.
Začiatky očkovania proti obrne na Slovensku
Na Slovensku sa s celoplošným očkovaním proti detskej obrne začalo v roku 1957.
„V stredu 27. februára zavítala do škôl Pezinského Okresu v Bratislavskom kraji skupina lekárov, ktorá začala významnú akciu československého zdravotníctva - očkovanie všetkých detí od 7 mesiacov do 7 rokov proti detskej obrne. Lekári, medzi ktorými boli významní odborníci - pediatri, riaditeľka Krajskej detskej nemocnice v Bratislave MUDr. Oľga Richterová, MUDr. Artur Novák, zástupca predsedu Slovenskej komisie pre otázky očkovania proti detskej obrne a ďalší - zaočkovali v tento deň do 5.000 detí.
Druhú injekciu dostanú deti o 4 týždne a tretiu deväť mesiacov po druhej. Touto významnou akciou, ktorá má zamedziť prípadný výskyt detskej obrny u nás, sa zaraďuje Československo medzi prvé krajiny, ktoré začínajú plánovite a masove očkovať proti detskej obrne“, píše sa v archívnej správe TASR.
V týchto dňoch sa končí v Západoslovenskom kraji prvá etapa očkovania proti detskej obrne. Opäť sa použila Sabinova živá vakcína, ktorá zvyšuje hladinu protilátok v krvi a vytláča vírusových pôvodcov choroby.
Vakcínou zaočkovali v kraji takmer pol milióna detí. Po minuloročnom očkovaní, ktoré sa uskutočnilo v masovom meradle, nedošlo v kraji okrem dvoch prípadov k onemocneniu na detská obrnu.
Aké vakcíny sa používali a používajú
V minulosti sa deti očkovali vakcínou v kvapkách, ktorá sa podávala lyžičkou do úst. Preto sa nazývala aj orálna poliovakcína. Očkovalo sa kampaňovito, osobitne len v dvoch jarných mesiacoch (marec a máj).
Táto orálna poliovakcína obsahovala oslabené vírusy a na Slovensku sa už nepoužíva. V súčasnosti sa používa moderná neživá inaktivovaná poliovakcína, ktorá sa podáva v injekčnej forme a u nás je súčasťou hexavakcíny.
Dostupná je aj samostatná poliovakcína a poliovakcína v kombinácii so zložkami proti iným ochoreniam. Napríklad so záškrtom, tetanusom a čiernym kašľom, alebo len záškrt a tetanus.
| Obdobie alebo forma | Charakteristika očkovania |
|---|---|
| Minulosť | Vakcína v kvapkách podávaná lyžičkou do úst |
| Minulosť | Orálna poliovakcína obsahovala oslabené vírusy |
| Súčasnosť | Moderná neživá inaktivovaná poliovakcína v injekčnej forme |
| Súčasnosť | Súčasť hexavakcíny, dostupná aj samostatne alebo v kombinácii |
Kedy sa očkuje proti detskej obrne
Inaktivovaná poliovakcína je súčasťou vakcíny proti ďalším ochoreniam, preto sa očkuje v 3., 5. a 11. alebo v 12. mesiaci života.
Neskôr sa ešte preočkuje, zvyčajne pred nástupom do školy a pred ukončením školskej dochádzky, spolu s vakcínou DTaP (resp. dTap - IPV).
Kedy sa očkovanie odkladá alebo nepodáva
Deti, ktoré pri predchádzajúcom očkovaní poliovakcínou mali závažnú alergickú reakciu alebo mali závažnú reakciu na niektorú zložku inaktivovanej poliovakcíny.
Deti so stredne závažným a závažným akútnym ochorením, u nich sa očkovanie odloží a zaočkujú sa neskôr v stabilizovanom stave.
Riziká očkovania inaktivovanou poliovakcínou
U niektorých detí vznikne malé začervenanie v mieste vpichu, ktoré môže byť bolestivé. V súčasnosti podávaná vakcína nemá závažnejšie nežiaduce účinky.
Pri slobodnom rozhodovaní o očkovaní je dôležité rozlišovať medzi bežnou miestnou reakciou po injekcii, závažnou alergickou reakciou a akútnym ochorením, pri ktorom sa očkovanie odkladá. Rozhodovanie má vychádzať zo zdravotného stavu konkrétneho dieťaťa a z posúdenia lekára.
Sloboda rozhodovania a verejné zdravie
Bez ohľadu na súčasný postoj k očkovaniu máme všetci jedno spoločné - pandémia každému z nás ubrala z osobnej slobody. Keďže vakcína predstavuje jediný efektívny spôsob ako zvíťaziť nad ochorením Covid-19, je prenesene jedinou cestou na slobodu, a to v akejkoľvek jej podobe.
Pre učiteľa tak vakcína predstavuje možnosť opäť učiť v škole, pre jeho žiakov vzdelanie. Pre podnikateľov je nádejou na reštart, pre cestovateľov zase možnosť prekročiť hranice okresu, či štátu. Pre mnohých z nás znamená blízkosť a objatie s tými, ktorých sme dávno nevideli.
Pri očkovaní proti detskej obrne však nejde iba o symbolický význam slobody. Ide o ochranu pred infekciou, ktorá môže prebiehať bez príznakov, no v niektorých prípadoch viesť k trvalému ochrnutiu alebo smrti.
Vývoj vakcíny proti obrne ukázal, že rozsiahle očkovanie môže výrazne znížiť výskyt ochorenia. História zároveň pripomína, že slobodné rozhodovanie potrebuje presné informácie o pôvode choroby, možnostiach prenosu, type vakcíny, očkovacej schéme, kontraindikáciách a možných nežiaducich účinkoch.
The Great History of the Polio Vaccine (the race that changed childhood forever)
Informácie ako súčasť slobodného rozhodnutia
Očkovanie - pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 3.)
Ministerstvo zdravotníctva na novej webstránke prináša komplexné odpovede na viac než 40 otázok o očkovaní, vakcínach, ich benefitoch, ale aj možných nežiaducich účinkoch.
Stránka poskytne občanom potrebnú orientáciu v téme očkovania, a tí sa tak budú môcť rozhodovať a konať na základe faktov overených odborníkmi, verejnými zdravotníkmi, infektológmi či epidemiológmi, a nie na základe neoverených informácií.
Pri otázkach týkajúcich sa konkrétneho dieťaťa je rozhodujúce posúdenie jeho zdravotného stavu. Deti, ktoré mali pri predchádzajúcom očkovaní závažnú alergickú reakciu alebo majú stredne závažné či závažné akútne ochorenie, patria do osobitnej skupiny, pri ktorej sa postup určuje individuálne.
Rozdiel medzi slobodou a odmietnutím informácií
Sloboda v očkovaní neznamená ignorovanie nebezpečnosti detskej obrny ani zľahčovanie možných následkov infekcie. Vo väčšine prípadov môže prítomnosť vírusu v tele prebiehať bez príznakov, ale táto skutočnosť nevylučuje možnosť závažného priebehu u iných nakazených ľudí.
Rovnako nie je potrebné zamieňať všetky vakcíny proti obrne. V minulosti sa používala orálna poliovakcína s oslabenými vírusmi, zatiaľ čo v súčasnosti sa na Slovensku používa moderná neživá inaktivovaná poliovakcína v injekčnej forme.
Rozhodovanie je preto vecnejšie vtedy, keď sa posudzuje konkrétne ochorenie, konkrétna vakcína, konkrétny zdravotný stav dieťaťa a konkrétne možné riziká. Takýto prístup spája osobnú slobodu s rešpektom k zdraviu dieťaťa aj k ochrane ľudí, ktorí môžu byť voči infekcii zraniteľní.