Poruchy nervovej sústavy: príčiny, príznaky, ochorenia a možnosti liečby

Poruchy nervovej sústavy zahŕňajú širokú skupinu ochorení, ktoré môžu zasiahnuť mozog, miechu, periférne nervy, nervovosvalové spojenie aj svaly. Prejavujú sa napríklad bolesťami hlavy a chrbta, poruchami citlivosti, slabosťou, trasom, záchvatmi, poruchami koordinácie, pamäti, reči, zraku alebo zmenami správania.

Nervový systém je riadiacim centrom celého tela, preto náhle vzniknuté neurologické príznaky vyžadujú bezodkladné lekárske posúdenie. Pri náhlej strate koordinácie, výraznej svalovej slabosti, poruche reči, strate citlivosti, poruche videnia alebo veľmi silnej bolesti hlavy treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Čo je nervová sústava a prečo je dôležitá

Nervový systém je riadiacim centrom tela. Nervový systém riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane toho, čo si myslíme, hovoríme alebo cítime. Tiež riadi komplikované procesy, ako je myslenie, pamäť a pohyb.

Nervový systém tiež hrá dôležitú úlohu vo veciach, ktoré naše telo robí bez premýšľania, ako je červenanie, žmurkanie a dýchanie. Nervový systém teda riadi prácu celého tela vrátane životne dôležitých činností ako je dýchanie a tlkot srdca.

Nervový systém prijíma informácie o zmenách z vonkajšieho a vnútorného prostredia, triedi ich a spracúva, následne vytvára signály a privádza ich k výkonným orgánom a tak usmerňuje ich činnosti. Komplexné nervové systémy zhromažďujú informácie z prostredia, interpretujú informácie a uľahčujú reakciu.

Ovplyvňuje teda každý aspekt ľudského života, ako napríklad kognitívne schopnosti, ako sú myšlienky, pamäť, učenie a pocity, kontrolu pohybu vrátane rovnováhy a koordinácie, zmysly, ako napríklad spôsob, akým mozog reaguje na zrak, chuť, dotyk, pocit a zvuk, starnutie, spánok a liečenie, tlkot srdca, dýchacie vzorce a reakcie na stresové situácie, trávenie, hlad a smäd a telesné procesy vrátane puberty.

Časti nervovej sústavy

Nervová sústava sa rozdeľuje na periférnu a centrálnu. Centrálny nervový systém tvoria mozog a miecha.

Periférny nervový systém tvoria hlavové a periférne nervy. Tieto nervy rozvádzajú signály z mozgu k rôznym orgánom, napríklad ku svalom a tiež privádzajú signály z tela do mozgu.

Mozog tak môže prijímať informácie z prostredia, ako sú zrak, sluch, dotyk a podobne. Periférne nervy kontroluje centrálny nervový systém.

Centrálny nervový systém

Miecha a mozog tvoria centrálny nervový systém. Mozog používa nervy na vysielanie signálov do zostávajúcich častí tela.

Centrálny nervový systém spracúva prijaté informácie, vytvára odpovede a koordinuje činnosť orgánov, svalov a ďalších tkanív. Poškodenie mozgu alebo miechy môže preto ovplyvniť pohyb, citlivosť, reč, pamäť, vedomie, správanie aj automatické telesné funkcie.

Periférny nervový systém

Periférny nervový systém pozostáva z niekoľkých nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela. Tento komplexný systém posiela informácie z mozgu a miechy do rôznych častí tela vrátane orgánov, rúk, nôh, prstov na rukách a nohách.

Obvodová alebo periférna nervová sústava zahŕňa všetky druhy štruktúr spájajúce centrálny nervový systém a iné orgány a tkanivá ľudského tela, mozgové a miechové nervy a vegetatívne nervy, ktoré riadia činnosť vnútorných orgánov.

Somatický a autonómny nervový systém

Somatický nervový systém a autonómny nervový systém sú podkategóriou periférneho nervového systému. Somatický nervový systém pomáha pri dobrovoľných pohyboch, zatiaľ čo autonómny nervový systém riadi činnosti človeka vrátane dýchania, ktoré sa deje automaticky.

Autonómny nervový systém riadi mimovoľné pohyby. Ostatné telesné funkcie, ktoré telo automaticky vykonáva, ako je dýchanie, triaška, pravidelný tlkot srdca a trávenie potravy, sú riadené autonómnym nervovým systémom.

Nervové bunky a prenos signálov

Nervový systém využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Každá z týchto častí obsahuje miliardy nervových buniek, tiež známych ako neuróny.

Tieto bunky prenášajú signály do rôznych častí tela a signalizujú každej z nich, aby reagovala a konala určitým spôsobom. Nervové vlákno, tzv. axon, spolu s nervovou bunkou sú nositeľmi funkcie v nervovom systéme.

Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály. Napríklad motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu.

Motorické neuróny sú zodpovedné za pohyb svalov, zatiaľ čo senzorické neuróny prenášajú informácie zo zmyslových orgánov a posielajú ich do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy.

Myelín a nervové vlákna

Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín. Pomáha tak nervom prenášať správy.

Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.

Nervové vlákna, ktoré majú tento obal, takzvanú myelínovú pošvu, nazývame myelinizované vlákna. Nervový vzruch v nervovej bunke vzniká a šíri sa po nervovom vlákne k ďalšej bunke alebo k výkonnému orgánu, napríklad ku svalu.

Mnohé nervové vlákna myelínový obal nemajú. Sú to tie vlákna, ktoré vedú vzruch pomaly a ich funkcii to neprekáža, pretože dávajú informácie napríklad vnútorným orgánom či žľazám.

Myelín zaberá veľa priestoru, preto sú ním obalené len vlákna, ktoré človek potrebuje preto, aby viedli vzruch rýchlo, napríklad ku svalom. Vzruch sa nešíri po povrchu týchto vlákien postupne, ale preskakuje po zárezoch v myelíne, ktoré sú od seba vzdialené asi 2 mm.

Rýchlosť vedenia vzruchu je preto oveľa vyššia ako keď ho vedie nemyelizované vlákno. Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov.

Sivá a biela hmota

Sivá hmota CNS je naopak tvorená telami nervových buniek. V mozgu je to mozgová kôra a podkôrová šeď, teda veľké podkôrové jadrá a veľké zhluky nervových buniek.

V mieche je šedá hmota v okolí centrálneho kanálika, ktorý je uprostred miechy, biela hmota je naopak v mieche na povrchu. Poškodenie sivej alebo bielej hmoty môže narušiť rôzne funkcie podľa toho, ktorá oblasť nervového systému je zasiahnutá.

Čo sú poruchy nervovej sústavy

Poruchy nervovej sústavy vznikajú vtedy, keď je narušená štruktúra alebo funkcia mozgu, miechy, periférnych nervov, nervovosvalovej platničky alebo svalov. Problémy môžu začať v mozgu, chrbtici, nervoch alebo svaloch.

Akékoľvek narušenie činnosti súčastí nervového systému znamená pre pacienta problém, ktorý je potrebné odborne posúdiť a riešiť. Neurológia sa zaoberá poruchami hybnosti a citlivosti tela, ako aj poruchami funkcií zmyslových a vnútorných orgánov.

Niektoré poruchy sú spôsobené zranením alebo genetikou. V niektorých prípadoch dochádza k poškodeniu nervov, čo vedie k prerušeniam odosielania a prijímania správ.

Rozdelenie ochorení nervovej sústavy

Medzinárodná klasifikácia chorôb zaraďuje choroby nervovej sústavy do skupiny G00-G99.

Zápalové ochorenia

Zápalové ochorenia môžu postihnúť mozog, miechu, mozgové obaly alebo periférne nervy. K najzávažnejším patria encefalitída a meningitída.

Neurológia sa zaoberá aj zápalom nervovej sústavy, encefalitídou a meningitídou. Akútne zápalové ochorenia centrálnej nervovej sústavy si môžu vyžadovať rýchlu diagnostiku a hospitalizáciu.

Demyelinizačné ochorenia

Medzi demyelinizačné choroby centrálnej nervovej sústavy patrí roztrúsená skleróza alebo skleróza multiplex. Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy.

Jednotlivé ložiská demyelinizácie, ktoré sa nazývajú aj plaky, majú rôznu veľkosť a sú svojvoľne rozložené po celom centrálnom nervovom systéme. Veľmi často sa demyelinizačné ložiská nachádzajú na zrakovom nerve, v mozgovom kmeni, v malom mozgu a na zadných povrazcoch miechy.

Degeneratívne a neurodegeneratívne ochorenia

Neurodegeneratívne ochorenie je súhrnný pojem pre celý rad ochorení, ktoré postihujú predovšetkým neuróny v ľudskom mozgu. Neuróny sú stavebnými prvkami nervového systému, ktorý zahŕňa mozog a miechu.

Neuróny sa za normálnych okolností nerozmnožujú ani nenahrádzajú, takže keď sa poškodia alebo odumrú, telo ich nemôže nahradiť. Neurodegeneratívne ochorenia sú nevyliečiteľné a oslabujúce ochorenia, ktoré vedú k postupnej degenerácii a/alebo odumieraniu nervových buniek.

To spôsobuje problémy s pohybom, tzv. ataxie, alebo s mentálnym fungovaním, tzv. demencie. Demencie predstavujú najväčšiu záťaž neurodegeneratívnych ochorení, pričom Alzheimerova choroba predstavuje približne 60-70 % prípadov demencie.

Medzi neurodegeneratívne ochorenia patria napríklad Parkinsonova, Alzheimerova a Huntingtonova choroba. Ďalej sem patria priónové ochorenia, ochorenia motorického neurónu, spinocerebelárna ataxia a spinálna svalová atrofia.

Epizodické a záchvatové poruchy

Medzi epizodické a záchvatové poruchy patrí epilepsia. Neurológia sa zaoberá aj záchvatmi, rôznymi tikmi, trasom a ďalšími stavmi, pri ktorých dochádza k opakovaným alebo náhle vznikajúcim poruchám nervovej činnosti.

Záchvaty sa môžu prejavovať zmenou vedomia, kŕčmi, mimovoľnými pohybmi, poruchami vnímania alebo krátkodobou dezorientáciou. Časté chvenie alebo tiky si vyžadujú odborné vyšetrenie.

Poruchy periférnych nervov a neuropatie

Ďalšiu rozsiahlu skupinu chronických neurologických ochorení, na ktoré môžu mať kúpeľné pobyty pozitívny efekt, sú neuropatie. Poranenie nervu môže spôsobiť rôzne symptómy vrátane necitlivosti, bolesti a pocitu mravčenia.

Diabetes môže mať za následok neuropatiu súvisiacu s cukrovkou. Autonómna neuropatia sa môže objaviť pri endokrinných a metabolických chorobách.

Neurológia sa zaoberá aj komplikáciami diabetu, syndrómom karpálneho tunelu, rôznymi bolesťami nôh, bolesťami chrbta, ktoré vyžarujú do chodidiel, prstov alebo iných častí tela, a ďalšími poruchami periférnej nervovej sústavy.

Poruchy autonómnej nervovej sústavy

Porucha autonómnej nervovej sústavy môže ovplyvniť činnosť vnútorných orgánov, krvný tlak, tep, potenie, trávenie, močový mechúr alebo reakcie organizmu na záťaž.

Ochorenia mozgu, miechy a následky úrazov

Medzi poruchy nervovej sústavy patria aj hydrocefalus, iné choroby mozgu, choroby miechy, kompresia mozgu, opuch mozgu, anoxické poškodenie mozgu a choroby mozgových a miechových plien.

Neurológia sa zaoberá aj úrazmi hlavy, nádormi na mozgu a mieche, poškodením medzistavcových platničiek, bolesťami krčnej a bedrovej chrbtice a poškodením mozgu po úrazoch.

Mŕtvica sa vyskytuje, keď sú krvné cievy zablokované alebo neočakávane prasknuté. Mozog teda nedostáva dostatok krvi, čo môže viesť k odumretiu časti mozgu.

Mŕtvica spôsobuje poškodenie nervov, ktoré môže byť mierne alebo závažné. Ťažké stavy po mozgových príhodách a poškodenia mozgu po úrazoch, ktoré sa len veľmi ťažko dajú zvládať v domácom prostredí, môžu vyžadovať paliatívnu liečbu.

Najčastejšie príznaky porúch nervovej sústavy

Každý človek môže pociťovať príznaky inak. Prejavy závisia od toho, ktorá časť nervového systému je poškodená, ako rýchlo porucha vznikla a aký je jej rozsah.

• Konštantný a náhly nástup a bolesť hlavy
• Bolesť hlavy, ktorá sa cíti inak
• Pocit mravčenia a strata citu
• Strata a slabosť svalovej sily
• Strata zraku alebo dvojité videnie
• Strata pamäte
• Znížená duševná schopnosť
• Nedostatok koordinácie
• Otrasy a záchvaty
• Bolesti chrbta, ktoré vyžarujú do chodidiel, prstov alebo iných častí tela
• Ubúdanie svalov a nezmyselná reč
• Zhoršenie vyjadrovania a porozumenia
• Zmeny v správaní

Poranenie nervu teda môže spôsobiť rôzne symptómy vrátane necitlivosti, bolesti a pocitu mravčenia. Medzi ďalšie možné prejavy patria poruchy rovnováhy, mimovoľné pohyby, poruchy svalového napätia a ťažkosti s ovládaním močového mechúra alebo trávenia.

Príčiny poškodenia nervového systému

Choroby a zápalové procesy

Niekoľko infekcií, rakoviny a autoimunitné ochorenia vrátane cukrovky, lupusu a reumatoidnej artritídy spôsobujú problémy s nervovým systémom. Zdravotný stav zvaný roztrúsená skleróza napáda myelín v centrálnom nervovom systéme.

Niektoré poruchy môžu súvisieť s metabolickými ochoreniami, hormonálnymi zmenami, poškodením ciev alebo poruchami imunitných mechanizmov. G99.0 označuje autonómnu neuropatiu pri endokrinných a metabolických chorobách.

Úrazy a tlak na nervy

Trauma v dôsledku nehody môže rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať nervy alebo zraniť mozog. Autonehody a pády sú bežné zranenia, ktoré môžu poškodiť nervový systém.

Zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť funkciu nervu. Príčiny tlaku alebo zovretia nervu môžu byť z niekoľkých dôvodov, ako je nadmerné zaťaženie, nádor alebo štrukturálne problémy, ako napríklad ischias.

Toxické látky

Určité látky, ako chemoterapeutické lieky, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky spôsobujú poškodenie nervov. Ochorenie obličiek vystavuje pacientov vyššiemu riziku vzniku poškodenia nervov, pretože ich obličky nie sú schopné účinne filtrovať toxíny.

Starnutie

Nervový signál sa môže spomaliť, keď človek starne. Preto sa človek môže cítiť slabší a reflexy sa môžu znížiť a niekedy stratiť citlivosť na rukách, nohách a iných častiach tela.

Výživové nedostatky a nervozita

Nervozita má desiatky príčin: nízku hladinu cukru v krvi, chýbajúci vápnik a horčík, povedomé obavy a úzkosti, alebo nedostatočné množstvo takmer každého z desiatich vitamínov B, ktoré sú nevyhnutne dôležité pre správnu funkciu všetkých nervov v organizme.

Príznaky, ktoré sú všetkým dobre známe ako napätie, nespavosť, podráždenosť, zvieranie žalúdka, nervová labilita a chvenie, sa objavili u osôb s nedostatkom vitamínu B6. Podobne aj u osôb so zníženou hladinou niacínu, biotínu a ostatných B-vitamínov bola zaznamenaná extrémna nervozita.

Vápnik je potrebný pre odpočinok a uvoľnenie nervových tkanív, zatiaľ čo horčík ovplyvňuje hlavne správne fungovanie mozgu, miechy a celej nervovej sústavy. Nervozita plynúca z tohto nedostatku sa prejavuje predovšetkým u častých konzumentov liehovín, pretože alkohol spôsobuje veľkú stratu horčíka pri vylučovaní v moči.

K úbytku horčíka dochádza tiež pri strave zloženej prevažne z bieleho chleba, makarónov, špagiet a iných cestovín, cukru a medu. Pozorovaní dobrovoľníci sa prejavovali rozrušene, napäto, trpeli poruchami spánku a nervóznymi reakciami na akékoľvek menšie zvukové podnety.

Vybrané neurologické ochorenia

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba patrí medzi neurodegeneratívne ochorenia. Patrí medzi ne napríklad druhé svetovo najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenia - Parkinsonova choroba.

Parkinsonova choroba je chronické ochorenie, pri ktorom sa postupne zhoršuje riadenie pohybu. Môže sa prejavovať trasom, stuhnutosťou, spomalenosťou pohybov, poruchami rovnováhy a ďalšími motorickými aj nemotorickými príznakmi.

Alzheimerova choroba a demencie

Alzheimerova choroba patrí medzi neurodegeneratívne ochorenia a je najčastejšou príčinou demencie. Demencie predstavujú najväčšiu záťaž neurodegeneratívnych ochorení.

Ochorenie môže postupne ovplyvniť pamäť, orientáciu, myslenie, komunikáciu, správanie a schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Pokročilé štádiá demencie môžu vyžadovať paliatívnu liečbu, ktorá zabezpečuje podpornú liečbu rôznych nepríjemných príznakov a pomáha pacientovi skvalitniť život.

Roztrúsená skleróza

Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Demyelinizácia sa môže vyskytovať v každej časti CNS, v bielej aj šedej hmote, ako aj v krčnej chrbtici.

Ohraničené lézie v bielej hmote sú považované za klasický znak SM. Zobrazovacie vyšetrenia a histologické štúdie však ukázali, že takéto lézie sú aj v šedej hmote a majú dôležitú úlohu v rozvoji tohto ochorenia.

Zároveň sa môže objaviť difúzne poškodenie - ubúdanie šedej hmoty nezávisle od výskytu plakov a je často pozorované v normálne vyzerajúcom tkanive. Abnormality šedej hmoty sa vyskytujú už u pacientov v predklinickom štádiu ochorenia alebo u pacientov s tzv. klinicky izolovaným syndrómom, teda prvým prejavom ochorenia, a urýchľujú jeho prechod do definitívnej SM.

Poškodenie nervových buniek pri SM

Poškodenie nervových buniek pri skleróze multiplex sa deje v niekoľkých fázach. V prvej fáze sa do mozgu či miechy dostanú agresívne biele krvinky a začínajú produkovať zápalové látky.

Tie poškodzujú myelínové obaly nervových vlákien - začína proces demyelinizácie. Organizmus dokáže stratu myelínu čiastočne nahradiť z vlastných zdrojov, takzvanou remyelinizáciou.

Tento proces je však obmedzený. Častejšie sa poškodený myelínový obal nahradí iným tkanivom a vznikajú „jazvy“ v nervovom systéme.

Čím viac jaziev vzniká, tým viac nervových buniek sa poškodzuje a prejavy ochorenia sa zvýrazňujú. Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov.

Elektrické impulzy sa teda už nemôžu správne šíriť medzi rôznymi nervovými a telovými bunkami, napríklad bunkami svalov. Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela, motoriky, a zmyslového vnímania, senzoriky.

V druhej fáze postihnuté nervové bunky a ich vlákna odumierajú. Hovoríme o procese neurodegenerácie.

Tá sa spája s postupným úbytkom nervových buniek a stratou ich funkcie, ktorá je už nezvratná. Oba procesy sú od začiatku ochorenia spolu späté, preto je nutné liečiť ochorenie čo najskôr, aby boli možné poškodenia čo najmenšie.

V minulosti sa predpokladalo, že zápal a degenerácia nasledujú za sebou tak, ako ochorenie postupuje. Dnes sa však vie, že oba deje sa vyskytujú súčasne už vo veľmi včasnom štádiu ochorenia.

Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika ochorenia a skorá protizápalová liečba. Dostupné liečebné metódy môžu významne spomaliť priebeh ochorenia najmä v počiatočnej fáze, v ktorej prevláda zápal.

Epilepsia

Epilepsia patrí medzi epizodické a záchvatové poruchy. Záchvaty sa môžu prejavovať mimovoľnými pohybmi, kŕčmi, zmenami vedomia alebo poruchami vnímania.

Silné alebo opakované záchvaty si vyžadujú odborné neurologické vyšetrenie. Pri prvom záchvate, dlhom záchvate alebo opakovaných záchvatoch bez návratu vedomia je potrebná urgentná lekárska pomoc.

Neuropatie a bolesti končatín

Brnenie a bolesti nôh sa môžu viazať k poškodeniu periférnych nervov, poruchám prekrvenia, diabetu, tlaku na nervové korene alebo iným ochoreniam. Neurológia sa zaoberá aj rôznymi bolesťami nôh a bolesťami chrbta, ktoré vyžarujú do chodidiel, prstov alebo iných častí tela.

Keď tukové nánosy upchajú drobné tepny v chodidlách, zníži sa prísun kyslíka tak výrazne, že sa bolesť zhoršuje. Podobný jav, ktorý sa nazýva Raynaudov fenomén, sa môže vyskytovať v rukách.

Nikotín poškodzuje obeh, núti cievy, aby sa zmršťovali, a tento stav sa zhoršuje. Toxické látky z jedinej cigarety dramaticky znižujú hladinu vitamínu C v krvi.

Diagnostika porúch nervovej sústavy

Neurológia je odvetvie medicíny zaoberajúce sa štruktúrou, funkciou, štúdiom porúch a chorôb nervového systému. Lekár, ktorý pôsobí v oblasti neurológie, sa nazýva neurológ.

Neurológia diagnostikuje a lieči problémy všetkých súčastí nervového systému. Delí sa na neurológiu dospelých a detskú neurológiu.

Moderné metódy diagnostiky pomáhajú odhaliť poškodenie mozgu, miechy alebo periférnych nervov. Pri skleróze multiplex zobrazovacie vyšetrenia a histologické štúdie ukázali, že poškodenie môže zasiahnuť bielu aj sivú hmotu.

Neurológia zároveň zahŕňa niekoľko špecializovaných oblastí, ako je behaviorálna neurológia, klinická neurofyziológia, epilepsia, intervenčná neurológia, geriatrická neurológia a neuroonkológia.

Spolupráca medzi odbormi

Neurológia súvisí s viacerými lekárskymi odvetviami, patria k nim najmä psychiatria, interná medicína, pediatria, endokrinológia, onkológia, fyzioterapia, ale aj sexuológia, traumatológia, krčné a očné lekárstvo a iné.

S neurológiou úzko súvisí aj ďalší špecializovaný odbor - neurochirurgia, ktorá sa zaoberá riešením ochorení a úrazov nervovej sústavy chirurgickými postupmi.

Neurologické ochorenia u detí

Detská neurológia je samostatným lekárskym odborom z dôvodu riešenia špecifických problémov pacientov a zaoberá sa poruchami v nervovom systéme detí od ich narodenia do veku 19 rokov.

Problémy môžu začať v mozgu, chrbtici, nervoch alebo svaloch detí a viesť k stavom, ako sú záchvaty, bolesti hlavy alebo vývojové oneskorenie. Škála ochorení, ktoré diagnostikuje a lieči detská neurológia, je široká a často vyžaduje spoluprácu s pediatriou alebo inými odbormi primárnej starostlivosti.

Detská neurológia často úzko spolupracuje s fyzioterapiou a logopédiou, aby pomohla dieťaťu rozvíjať sa a učiť čo najlepšie.

Liečba porúch nervovej sústavy

Liečba neurologických chorôb je založená najmä na užívaní medikamentov. Liečba mnohých neurologických chorôb a problémov vyžaduje často aj hospitalizáciu.

Pri ochoreniach s poruchami hybnosti alebo pri narušeniach telesných funkcií pomáhajú rôzne špecifické formy rehabilitácie zamerané na ich nacvičovanie, napríklad pri poruchách myslenia, zmyslových poruchách a rečových poruchách, alebo formy kúpeľnej rehabilitácie.

Pokročilé štádiá najčastejších neurologických ochorení, degeneratívne a nevyliečiteľné ochorenia, ako je Parkinsonova choroba, demencia, nádory na mozgu, ťažké stavy po mozgových príhodách a poškodenia mozgu po úrazoch, ktoré sa len veľmi ťažko dajú zvládať v domácom prostredí, vyžadujú paliatívnu liečbu.

Tá zabezpečuje podpornú liečbu rôznych nepríjemných príznakov a pomáha pacientovi skvalitniť život. Liečba sa prispôsobuje príčine, typu poruchy, jej rozsahu, veku pacienta a prítomnosti ďalších ochorení.

Rehabilitácia a kúpeľná liečba

Slovenské liečebné kúpele Piešťany sa okrem širokej škály ochorení pohybového aparátu špecializujú aj na neurologické ochorenia. Indikáciou na kúpeľnú liečbu sú mnohé z chronických neurologických ochorení, ktoré sú pravidelne sledované ambulantným neurológom.

Patrí medzi ne napríklad Parkinsonova choroba. Okrem Parkinsonovej choroby, ktorá podľa ostatných štatistík Národného centra zdravotníckych informácií postihuje viac ako 19 000 Slovákov, medzi ne patria aj ďalšie neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba či spinálna svalová atrofia.

Mnohí pacienti nevedia o tom, že medzi chronické neurologické ochorenia patria aj opakujúce sa bolesti chrbta - či už v dôsledku hernie platničky alebo svalových spazmov paravertebrálnych svalov v rôznych častiach chrbtice.

Medzi chronické neurologické diagnózy sa radia aj pomerne bežné bolesti hlavy, ktoré môžu byť symptómom systémového ochorenia. Ďalšiu rozsiahlu skupinu chronických neurologických ochorení, na ktoré môžu mať kúpeľné pobyty pozitívny efekt, sú neuropatie.

Výskum a moderné metódy diagnostiky poukazujú na to, že holistický prístup k liečbe neurologických ochorení prináša želaný efekt a zvyšuje kvalitu života pacientov, ktorí trpia jedným z najfrekventovanejšie sa vyskytujúcich chronických ochorení.

Kúpele Piešťany sú aktuálnym držiteľom špeciálnej ceny poroty, ktorá im bola udelená medzinárodnou organizáciou ESPA za inovatívny program Parkinson & Well, ktorý vznikol v spolupráci s odborníkmi na neurológiu a poprednými vzdelávacími inštitúciami.

Kedy kúpeľná liečba nie je vhodná

Kontraindikáciou liečebného pobytu v kúpeľoch sú akútne neurologické ochorenia, ktoré si vyžadujú rýchlu a presnú diagnostiku a radia sa medzi život ohrozujúce stavy. Patrí tu napríklad akútna cievna mozgová príhoda, úrazy hlavy či akútna epilepsia.

Pobyt v kúpeľnom zariadení je kontraindikovaný aj pre pacientov, ktorí trpia niektorými duševnými ochoreniami a pre ľudí so špecifickými psychickými problémami. Presné informácie o tom, v akom prípade je pobyt v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany kontraindikovaný, nájdete v indikačnom zozname pre kúpeľnú liečbu.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak si človek všimne náhle zmeny vrátane straty koordinácie alebo silnej svalovej slabosti, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Osoba by mala tiež okamžite kontaktovať svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo ísť do nemocnice, ak zaznamená závažné neurologické príznaky.

• Problémy vo vízii
• Ťažké bolesti hlavy
• Nesprávna reč
• Pocit necitlivosti, brnenia alebo straty citlivosti v rukách alebo nohách
• Časté chvenie alebo tiky
• Zmeny v správaní
• Strata koordinácie alebo svalového pohybu

Vyššie uvedené príznaky môžu byť tiež podobné iným zdravotným stavom alebo problémom. Ich príčina sa nedá spoľahlivo určiť bez odborného vyšetrenia.

Starostlivosť o nervový systém

Nervový systém je riadiacim centrom pre celé telo, ktoré potrebuje starostlivosť, aby správne fungovalo. Zvládnutie stavov, ako je cukrovka, ktorá môže poškodiť nervy, je najlepší spôsob, ako sa vyhnúť poškodeniu nervov.

Vyhýbajte sa drogám, zdravo sa stravujte, alkohol pite s mierou a pravidelne sa poraďte so svojím lekárom. Nikotín poškodzuje obeh, núti cievy, aby sa zmršťovali, a tento stav sa zhoršuje.

Pri podozrení na nedostatok vitamínov alebo minerálov je vhodné najskôr odborné vyšetrenie, pretože nervozita, tras, kŕče a poruchy citlivosti môžu mať mnoho príčin. Výživové doplnky nemajú nahrádzať diagnostiku ani liečbu neurologického ochorenia.

tags: #rurkova #nervova #sustava