Cervikokraniálny syndróm: vyšetrenie, príznaky, príčiny a možnosti liečby

Cervikokraniálny syndróm (CCS) je zdravotný stav súvisiaci s krčnou chrbticou, pri ktorom sa objavujú najmä bolesti hlavy vychádzajúce z krku, stuhnutosť, obmedzená pohyblivosť, závraty alebo poruchy rovnováhy. Označuje sa aj ako cervikogénna cefalea, cervikogénna bolesť hlavy alebo CC syndróm.

Vyšetrenie cervikokraniálneho syndrómu sa začína podrobnou anamnézou a fyzikálnym, neurologickým a rehabilitačným vyšetrením. Lekár alebo fyzioterapeut posudzuje charakter bolesti, jej vzťah k pohybu krku, rozsah pohybu, svalové napätie, citlivosť, reflexy, koordináciu a prípadné varovné príznaky. Podľa nálezu môže byť potrebné RTG, MRI alebo CT vyšetrenie, pričom pri podozrení na inú príčinu bolesti hlavy je nevyhnutné vylúčiť závažné neurologické, cievne, infekčné alebo traumatické ochorenia.

Čo je cervikokraniálny syndróm

Cervikokraniálny syndróm je komplexný zdravotný problém, ktorý zahrnuje rôzne príznaky, ako napríklad bolestivosť krku, hlavy a ramien, alebo iné neurologické príznaky. Tento stav sa vyskytuje, keď dochádza ku kompresii nervov v krčnej oblasti chrbtice, čo spôsobuje bolesti a nepohodlie, ktoré sa môžu šíriť až do hlavy a rúk.

Cervikokraniálny syndróm, môžete nájsť aj pod iným názvom. Označuje sa aj ako CC syndróm, cervikogénna cefalea, cervikogénna bolesť hlavy a iné. Najčastejšie nájdete túto diagnózu v správe od neurológa alebo ortopéda.

Všetky tieto názvy označujú rovnaké ťažkosti - bolesti hlavy vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice. Presnejšie sa jedná o iritáciu či podráždenie tzv. cervikokraniálneho prechodu (medzi krčnou chrbticou a lebkou).

Cervikogénna bolesť hlavy je typ bolesti hlavy, ktorá vzniká v oblasti krčnej chrbtice a šíri sa do hlavy. Na rozdiel od primárnych bolestí hlavy (ako je migréna), ide o sekundárnu bolesť hlavy - má identifikovateľnú príčinu v krčnej oblasti.

Odborný názov pre túto diagnózu je cervikokraniálny syndróm. Označuje bolesti hlavy vyvolanú z oblasti krčnej chrbtice, konkrétne dráždením tzv. cervikokraniálneho prechodu - miesta, kde krčná chrbtica prechádza do lebky.

Prečo vzniká cervikokraniálny syndróm

Dlhodobé statické polohy a zlé držanie tela

Na vznik týchto ťažkostí má najčastejšie vplyv chronické nefyziologické zaťaženie krčnej chrbtice. V preklade - ide o nedostatok telesnej aktivity (alebo i nadbytok jednostrannej záťaže).

Dlhodobé sedenie v nesprávnej polohe, napríklad pri práci na počítači, aktivity pri ktorých je hlava v dlhodobom záklone a zlá pozícia hlavy počas spánku môže spôsobiť preťaženie krčnej chrbtice a spôsobiť zvýšené svalové napätie s následnou tvorbou spúšťových bodov (trigger points).

Rizikovým faktorom aj u tých zdravých a absolútne „fit“ jedincov je dlhodobá strnulá poloha krčnej chrbtice (kancelárska práca najmä v kombinácii s klimatizáciou alebo prievanom).

Moderný životný štýl, vrátane dlhého sedenia pred počítačom a používania mobilných zariadení, často prispieva k jeho vzniku.

Predklonená hlava a oči smerujúce nadol. Toto je typická pozícia pri používaní mobilných telefónov, tabletov alebo pri práci na počítači. Spôsobuje nepríjemnú bolesť krčných svalov a môže viesť až k vážnym zdravotným problémom.

Dôsledkom predsunutého držania hlavy môže dôjsť ku vzniku blokád atlanto-okcipitálneho skĺbenia (medzi lebkou a prvým krčným stavcom), atlanto-axiálneho skĺbenia (medzi prvým a druhým krčným stavcom), facetových (medzistavcových) kĺbov a zníženiu ruzsahu pohyblivosti krčnej chrbtice.

Statické pozície hlavy a krku teda môžu spôsobiť funkčné poruchy na úrovni fascií, svalov a kĺbov.

Svalové napätie a svalová dysbalancia

Stres, depresia a úzkosť môžu viesť k zvýšenému svalovému napätiu v oblasti krku a ramien. Existuje prepojenie medzi psychickým stavom a fyzickými symptómami v oblasti krku a hlavy, čo poukazuje na potrebu komplexného prístupu k liečbe.

Svalové dysbalancie: Oslabené svaly krku a lopatiek môžu prispieť ku vzniku CCS, pretože nedokážu udržiavať správnu polohu chrbtice.

Najčastejšie v oblasti krčnej chrbtice hovoríme o hornom skríženom syndróme, ktorý je charakteristický predsunutým držaním hlavy, ramien a zvýšenou hrudnou kyfózou.

Tieto svalové dysbalancie medzi skrátenými a oslabenými svalmi vedú ku kyfotickému držaniu tela, protrakcií ramien a predsunu hlavy. Horné segmenty krčnej chrbtice sa dostávajú do extenčného postavenia.

Svaly s tendenciou k skráteniu

• vrchné vlákna trapézového svalu (m. trapezius pars ascendens),
• zdvíhač lopatky (m.levator scapulae),
• veľký prsný sval (m. pectoralis major),
• malý prsný sval (m. pectoralis minor).

Svaly s tendenciou k oslabeniu

• stredný a spodný trapéz (m.trapeziusparsmedialis, descendens),
• rombické svaly (m.rhomboideusminor et major),
• predný pílovitý sval (m.serratusanterior),
• podhrebeňový sval (m.infraspinatus),
• hlboké flexory šije.

Myofasciálny syndróm a svalová dysbalancia (napr. skrátené prsné svaly, preťažený zdvíhač lopatky, slabý stredný/dolný trapéz) síce nerv priamo netlačia, ale dokážu napodobniť radikulárny vzorec, fixovať krčnú chrbticu v zlom nastavení a udržiavať zápal/bolesť.

Degeneratívne zmeny krčnej chrbtice

S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným degeneratívnym zmenám v krčnej chrbtici, ako je dehydratácia medzistavcových platničiek, tvorba kostných výrastkov (osteofytov) a zúženie priestoru pre nervové korene.

Tieto zmeny, známe ako cervikálna spondylóza, môžu dráždiť nervy a prispievať k cervikokraniálnym symptómom.

Iné príčiny zahŕňajú zranenia, traumy alebo artritídu v krčnej chrbtici.

Úrazy a whiplash syndróm

Zranenia a úrazy: Traumatické udalosti, ako napríklad úrazy krčnej chrbtice pri dopravných nehodách (whiplash), môžu priamo poškodiť štruktúry krčnej chrbtice vrátane stavcov, medzistavcových platničiek, väzov a nervov.

Je dôležité si uvedomiť, že príznaky sa niekedy nemusia objaviť bezprostredne po úraze, ale až s časovým odstupom.

Prudké trhnutie krčnou chrbticou - napríklad pri dopravnej nehode (náraz zozadu), športe alebo dokonca pri prudkom otočení hlavy - môže poškodiť štruktúry krčnej chrbtice a vyvolať chronické bolesti hlavy.

V týchto prípadoch je nevyhnutné vykonať zobrazovacie vyšetrenie (RTG, MRI, CT) na odhalenie potenciálneho poškodenia štruktúr chrbtice.

Nesprávna poloha počas spánku

Nesprávne držanie tela počas spánku - najmä spánok na bruchu s príliš vysokým alebo nízkym vankúšom - môže vyvolať nadmerný tlak na krčnú chrbticu.

Ak zaspávate najmä na bruchu a nemáte správnu oporu hlavy, dôjde k zalomeniu krčnej chrbtice, ktoré vám spôsobí nielen bolesť krku, ale aj nepríjemnú bolesť hlavy.

Typické príznaky cervikokraniálneho syndrómu

Bolesť hlavy vychádzajúca z krku

Bolesti hlavy často začínajú v oblasti krku a šíria sa smerom do zadnej časti hlavy (okcipitálna oblasť). Pacienti ich môžu opisovať ako tupú, pulzujúcu alebo zvieravú bolesť.

Intenzita bolesti sa môže líšiť a často sa zhoršuje pri pohybe hlavou alebo pri dotyku svalov na krku. Niekedy môže byť bolesť hlavy lokalizovaná len na jednej strane.

Charakteristická lokalizácia bolesti hlavy a jej spojitosť s pohybmi krku sú dôležité pre identifikáciu cervikogénnej bolesti hlavy, ktorá je často súčasťou tohto syndrómu.

Na rozdiel od migrény alebo bežnej bolesti hlavy má cervikogénna bolesť špecifický vzor: začína v oblasti krku a šíri sa smerom nahor.

Stuhnutosť a obmedzená pohyblivosť krku

Pacienti často pociťujú zvýšené svalové napätie, stuhnutosť a obmedzený rozsah pohybu krku.

Bolesť hlavy sa môže zhoršovať pri určitých pohyboch alebo polohách krčnej chrbtice.

Najčastejším vyvolávajúcim faktorom je sed po určitú dobu s predsunutým držaním hlavy, kedy dochádza k preťaženiu v oblasti hornej časti krčnej chrbtice a následným zvýšením bolesti.

Obmedzený rozsah pohybu krku, najmä pri špecifickom vyšetrení - cervikálnom flexno-rotačnom teste (FRT) - môže byť silným ukazovateľom cervikogénnej bolesti hlavy.

Závraty a nestabilita

Závraty a nestabilita môžu byť spôsobené narušením proprioceptívneho systému v krčnej chrbtici, ktorý je zodpovedný za vnímanie polohy tela a rovnováhu.

Tieto závraty sú často spojené s bolesťou krku. Je dôležité vylúčiť iné možné príčiny závratov, ako sú vestibulárne poruchy, BPPV, VBI.

Funkčná porucha dynamiky krčnej chrbtice môže byť sprevádzaná závratmi, nevoľnosťou a prípadne i zvracaním. Táto súvislosť sa nazýva cervikovestibulárny syndróm.

Príčiny závratov môžu zahŕňať dysfunkciu vestibulárneho aparátu, ktorý je zodpovedný za udržiavanie rovnováhy a orientácie, a taktiež kompresiu alebo podráždenie nervových štruktúr v krčnej chrbtici.

Ďalšie možné prejavy

• pískanie, zvonenie alebo šumenie v ušiach,
• rozmazané alebo dvojité videnie,
• únava a poruchy spánku,
• problémy s koncentráciou a myslením,
• pocit hrče v krku a problémy s prehĺtaním,
• bolesti tváre a uší,
• nevoľnosť,
• zrýchlený srdcový tep,
• pukanie alebo škrípanie v krku pri pohybe,
• nestabilita pri chôdzi.

Pri postihnutí miechy sa môže objaviť slabosť svalov a znížená citlivosť.

Lhermittov príznak (elektrický šok pri predklone hlavy) môže patriť medzi prejavy postihnutia nervových štruktúr a vyžaduje lekárske posúdenie.

Rozdiel medzi cervikokraniálnym a cervikobrachiálnym syndrómom

Cervikokraniálny syndróm sa prejavuje najmä bolesťou hlavy, ktorá vychádza z krčnej chrbtice, stuhnutosťou, obmedzením pohybu, závratmi a poruchami rovnováhy.

Cervikobrachiálny syndróm je stav, pri ktorom bolesť krku vyžaruje do ruky v dôsledku krčnej radikulopatie (často pri hernia disku krčná) alebo svalovej dysbalancie a myofasciálnych spúšťových bodov.

Bolesť, ktorá začína v krku a vyžaruje do ruky, je typickým obrazom stavu, ktorý lekári označujú ako cervikobrachiálny syndróm.

Najčastejšie ide o krčnú radikulopatiu - podráždenie či útlak nervového koreňa v krčnej chrbtici - alebo o myofasciálny syndróm preťažených svalov šije a lopatkového pletenca.

Krčná radikulopatia a vyžarovanie bolesti do ruky

Krčná radikulopatia vzniká, keď hernia disku krčná (vyklenutá alebo prasknutá platnička) či spondylóza so zúžením nervového otvoru (foramen) dráždi nervový koreň C5-C8.

Nervové korene majú svoju „mapu“ - dermatómy a myotómy. Ak je koreň podráždený, mozog vníma bolesť krku do ruky presne po tejto trase (od krku cez lopatku až po predlaktie a prsty).

Typické príznaky zahŕňajú pálivú alebo vystreľujúcu bolesť krku do ruky, často jednostrannú a zhoršenú pri otočení či záklone krku.

Parestézie môžu mať podobu mravenčenia, „elektrizovania“ alebo necitlivosti v konkrétnych prstoch.

Svalová slabosť sa môže prejaviť horším stiskom, ťažším dvíhaním paže alebo padaním predmetov z ruky.

Kedy treba vyhľadať lekára okamžite

Pred vyšetrením cervikokraniálneho syndrómu je dôležité rozpoznať príznaky, ktoré môžu upozorňovať na inú alebo závažnejšiu príčinu.

• náhla intenzívna bolesť hlavy, ktorú ste nikdy predtým nezažili,
• bolesť sprevádzaná horúčkou a stuhnutosťou šije,
• poruchy vedomia, reči alebo videnia,
• nová slabosť alebo necitlivosť končatín,
• rýchlo progresujúca slabosť alebo vypadnuté reflexy,
• porucha jemnej motoriky,
• neistota chôdze a stuhnutosť nôh,
• prudké zhoršenie rovnováhy,
• nočné budenie bolesťou,
• horúčka alebo nevysvetlený úbytok hmotnosti,
• ťažkosti po úraze krčnej chrbtice.

Pri týchto prejavoch je potrebná okamžitá lekárska pomoc, pretože môže ísť o meningitídu, cievnu príhodu, disekciu artérie, nádor, vážne poškodenie miechy alebo inú závažnú diagnózu.

V zriedkavých prípadoch môže byť bolesť hlavy z krčnej chrbtice príznakom závažnejších ochorení.

• Meningitída: Zápal mozgových blán (vysoká horúčka + stuhnutý krk + bolesť hlavy).
• Nádory v oblasti chrbtice: Benígne alebo malígne.
• Vaskulárne problémy: Roztrhnutie výstelky tepny na krku (disekcia artérie).
• Srdcové problémy: Infarkt myokardu, angina pectoris (môžu vyžarovať do krku).

Ako prebieha vyšetrenie cervikokraniálneho syndrómu

1. Anamnéza

Klinika je základ: podrobná anamnéza (dráha bolesti, spúšťače, trvanie, práca pri PC, šport) + neurologické vyšetrenie (sila, citlivosť, reflexy) a vyšetrenie ramena (vylúčenie glenohumerálnych/rotátorových príčin).

Lekár sa pýta pacienta na jeho symptómy, zdravotnú históriu, predchádzajúce zranenia, stav krčnej chrbtice a iné relevantné informácie, ktoré by mohli súvisieť s CB syndrómom.

Pri bolesti hlavy sa zisťuje najmä jej začiatok, lokalizácia, vyžarovanie, trvanie, intenzita, charakter, vzťah k pohybu krku, polohe tela, práci, spánku a prípadným úrazom.

Dôležitá je aj informácia o sprievodných príznakoch, napríklad o závratoch, nevoľnosti, poruchách zraku, tinnite, slabosti, necitlivosti alebo poruchách chôdze.

2. Fyzikálne a neurologické vyšetrenie

Fyzikálne vyšetrenie zahŕňa testovanie rozsahu pohybu krku, ramien a rúk, vyhodnotenie svalovej sily a citlivosti, ako aj vyhodnotenie príznakov.

Vyšetruje sa držanie tela, postavenie hlavy, symetria ramien, svalové napätie, bolestivé spúšťové body, pohyblivosť krčnej a hrudnej chrbtice a koordinácia.

Neurologické vyšetrenie posudzuje svalovú silu, citlivosť, reflexy, jemnú motoriku, rovnováhu a prípadné známky dráždenia alebo poškodenia nervových koreňov a miechy.

Pri podozrení na cervikogénnu bolesť hlavy sa hodnotí aj funkcia horných krčných segmentov a cervikálny flexno-rotačný test.

3. Provokačné a úľavové testy

Spurlingov test (úklon + kompresia) - zhorší radikulárnu bolesť.

Cervikálna trakcia - krátkodobá úľava svedčí pre koreňový mechanizmus.

Abdukčný test (ruka na hlave) - dočasná úľava pri C5-C6.

Jednotlivé testy nemajú byť jediným podkladom diagnózy, ale pomáhajú určiť, či sú ťažkosti pravdepodobne spojené s krčnou chrbticou, nervovým koreňom alebo periférnym nervom.

4. Zobrazovacie vyšetrenia

Diagnostika pri chronických ťažkostiach spočíva okrem neurologického alebo rehabilitačného vyšetrenia hlavne v rentgenovom vyšetrení krčnej chrbtice (skutočne nepotrebuje pacient vždy len magnetickú rezonanciu!).

Zobrazovacie metódy sa zvyčajne dopĺňajú podľa príznakov, výsledku klinického vyšetrenia a podozrenia na konkrétnu príčinu.

RTG vyšetrenie

RTG krčnej chrbtice poskytuje prehľad o spondylóze a prípadnej nestabilite, ale medzistavcový disk priamo nezobrazuje.

MRI vyšetrenie

MRI je metóda voľby, ak pretrvávajú ťažkosti > 4-6 týždňov napriek liečbe, progreduje slabosť alebo neurologický deficit, existuje podozrenie na myelopatiu, nádor, infekciu alebo posttraumatické poškodenie.

MRI zobrazuje hernia disku krčná, stenózu forámena alebo kanála a edém nervu.

CT vyšetrenie

Počítačová tomografia krčnej chrbtice sa používa na zhodnotenie štruktúr chrbtice, stavu medzistavcových platničiek a prítomnosti iných patologických zmien, najmä keď je potrebné detailnejšie posúdiť kostné štruktúry.

5. EMG a nervové kondukčné testy

EMG/NCS odlíši krčnú radikulopatiu od periférnych útlakov (karpálny tunel, ulnárny nerv) a určí závažnosť alebo chronológiu poškodenia.

Elektromyografia (EMG) a nervové konduktívne testy sa používajú na vyhodnotenie funkcie nervových štruktúr a svalov v oblasti krku, ramien a rúk.

EMG môže odhaliť príznaky nervovej kompresie alebo iných porúch nervového systému.

6. Injekčné a diagnostické testy

V niektorých prípadoch sa použijú injekčné testy, ako je blokáda nervových koreňov, na potvrdenie diagnózy tým, že sa do postihnutých oblastí aplikuje lokálne anestetikum.

Selektívny koreňový blok alebo epidurálna injekcia sa môžu vykonávať pod RTG, CT alebo USG navigáciou.

Rozlíšenie cervikogénnej bolesti hlavy od migrény

Následne zisťujeme, či je pôvod bolestí hlavy cervikogénného charakteru (z krčnej chrbtice), alebo ide o migrému.

Cervikogénnu bolesť hlavy možno identifikovať podľa toho, že bolesť začína v tyle a šíri sa smerom k spánkom, temenu alebo čelu, často postihuje len jednu stranu, sprevádza ju stuhnutosť krku a zhoršuje sa pri otáčaní alebo naklonení hlavy.

Vzor zníženého pohybu a zhoršená funkcia hlbokých krčných svalov presne identifikujú tento typ bolesti a odlíšia ju od migrény či tenznej bolesti.

Liečba cervikokraniálneho syndrómu

Liečba cervikokraniálneho syndrómu zahŕňa kombináciu niekoľkých prístupov.

• fyzioterapia,
• medikamentózna liečba,
• terapia teplom a chladom,
• manuálne terapeutické techniky,
• terapeutické cvičenia,
• ergonomické úpravy.

V akútnom štádiu je potrebné fyzické šetrenie, teda nenamáhať postihnutú oblasť polohou hlavy alebo pohybmi, ktoré bolesť zhoršujú.

Zároveň je dobré čím skôr začať s uvoľňovacími technikami, polohami a cvikmi, ktoré danú oblasť šetrne zaťažia, prekrvia a uvoľnia.

Pri dlhodobejších ťažkostiach ťažisko liečby spočíva najmä v správnej rehabilitácii, keďže uvoľnením obmedzenej dynamiky krčnej chrbtice, masážou bolestivých spúšťacích bodov (tzv. trigger-point) a výukou správneho domáceho cvičenia je možné cervikokraniálny syndróm veľmi úspešne (a na dlhú dobu) odstrániť či pri vážnych prípadoch aspoň obmedziť jeho prejavy na minimum.

Lieky

Farmakologická liečba môže dočasne uľaviť od symptómov, no len samotné lieky daný problém nevyriešia.

Odporúča sa lieky kombinovať s rehabilitáciou či odborným manuálnym uvoľnením.

Medzi najčastejšie používané lieky patria analgetiká, nesteroidné antiflogistiká a lieky na uvoľnenie svalov.

Analgetiká alebo NSA, napríklad ibuprofén či naproxén, sa používajú krátkodobo podľa tolerancie a odporúčania lekára.

Krátke kortikoidové kúry v akútnom štádiu sa používajú u vybraných pacientov.

Myorelaxanciá môžu byť vhodné pri svalovom spazme; pri neuropatickej zložke sa podľa profilu pacienta zvažujú gabapentinoidy alebo iná adjuvantná liečba.

Fyzioterapia

Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu v manažmente cervikokraniálneho syndrómu.

Jej cieľom je identifikovať a riešiť hlavné príčiny vzniku symptómov, zmierniť existujúcu bolesť, obnoviť narušenú funkciu a predchádzať opakovaniu problémov v budúcnosti.

Manuálna terapia a špecificky zamerané terapeutické cvičenia sú považované za základné prístupy vo fyzioterapii tohto syndrómu, pričom štúdie potvrdzujú ich prínos pri znižovaní bolesti a zlepšovaní celkového stavu pacientov.

Po odznení akútneho štádia sú prospešné fyzioterapeutické cvičenia na posilnenie svalov, zlepšenie flexibility a korekciu držania tela.

Rôzne techniky fyzioterapie, ako sú manuálna terapia, terapia cvičenia a elektroterapia, sa používajú na zmiernenie symptómov CB syndrómu a obnovenie funkcie.

Manuálne techniky a mäkké tkanivá

Mäkké techniky sú zamerané na ovplyvnenie reflexných zmien, ktoré sa vyskytujú v koži, podkoží, fasciách a svaloch.

Využívame ich pri bolestiach týchto tkanív, alebo ako prípravu pred ďalšími manuálnymi technikami.

Mäkké a myofasciálne techniky vykonáva fyzioterapeut.

Mobilizačné techniky sa používajú na zlepšenie pohyblivosti kĺbov a tkanív v tele.

Tieto techniky majú za cieľ uvoľniť kĺbové blokády, zvýšené svalové napätie, zlepšiť cirkuláciu krvi, zmierňovať bolesť a zlepšiť funkciu konkrétneho kĺbu alebo oblasti tela.

Pomáhajú obnoviť fyziologický rozsah pohybu v zablokovaných segmentoch chrbtice.

Masáž môže byť užitočnou terapeutickou metódou pri liečbe cervikokraniálneho syndrómu, pretože môže pomôcť zmierniť bolesť, uvoľniť svalové napätie a zlepšiť pohyblivosť v oblasti krčnej chrbtice.

McKenzie metóda

McKenzie metóda® Mechanickej Diagnostiky a Terapie® (MDT) je medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby bolestí chrbta a končatín vyvinutá novozélandským fyzioterapeutom Robinom McKenziem.

Táto metóda sa zakladá na štúdiu pohybu a jeho vplyve na symptómy pacienta.

Jedným z hlavných cieľov je pomôcť pacientom prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a naučiť ho, ako dokáže ovplyvniť svoje bolesti.

• Aktívne zapojenie pacienta do liečby.
• Samostatné cvičenie pacienta doma.
• Zníženie bolesti a zlepšenie pohyblivosti.
• Rýchle a trvalé výsledky.

Terapeutické cvičenia

Terapeutické cvičenia sú kľúčovou súčasťou liečby.

Posilňovacie cvičenia sa zameriavajú na hlboké svaly krku a hornú časť chrbta, ktoré sú dôležité pre stabilitu a správne držanie tela.

Strečingové cvičenia pomáhajú zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu.

Proprioceptívne cvičenia zlepšujú vnímanie polohy tela a rovnováhu.

Posilňovacie cvičenia a cvičenia zamerané na myseľ a telo, napríklad joga alebo pilates, preukázali účinnosť pri znižovaní bolesti a zlepšovaní funkcie pri chronickej bolesti krku.

Cvičenia na korekciu držania tela, ako je retrakcia brady a sťahovanie lopatiek, sú dôležité pre dlhodobé zlepšenie.

Ergonómia

Edukácia o ergonomických zásadách v bežnom živote a pri práci, teda škola chrbta, patrí medzi dôležité súčasti liečby.

Jedným z hlavných prvkov školy chrbta je výučba správneho držania tela.

To zahŕňa udržiavanie chrbtice v prirodzenej krivke, uvoľnené ramená a správnu pozíciu hlavy.

Správne držanie môže znížiť tlak na krčnú chrbticu a minimalizovať riziko vzniku bolestí.

Monitor by mal byť umiestnený vo výške očí, v prípade práce na notebooku je vhodné vypodložiť notebook do výšky očí a pripojiť externú myš a klávesnicu.

Ideálny je polohovateľný pracovný stôl.

Sedieť by sme mali rovnomerne na oboch sedacích kostiach, panva, hrudná chrbtica a hlava by mali byť v jednej línií, aby sme váhu rozložili rovnomerne.

V oblasti lumbálnej chrbtice môžeme využiť rôzne polohovacie pomôcky, ako napr. bedrovú opierku, ktorá nás núti k lepšiemu držaniu tela počas sedu, kedy dochádza k rovnomernejšiemu zaťaženiu na medzistavcové platničky a facetové kĺby chrbtice.

Chodidlá by mali byť položené na zemi, členkové kĺby pokrčené do 90°, kolená by mali smerovať rovno dopredu v smere panvových kostí.

Pravidelné prestávky a zmena polôh pri práci sú dôležité, pričom ideálne je meniť polohu pri sedení každých 20 minút.

Odporúčajú sa aj mikroprestávky každých 30-45 minút.

Aj obyčajná chôdza dokáže zmierniť bolesti chrbta, doprajte si aspoň 45 minút chôdze každý deň.

Teplo, chlad a pomôcky

Striedanie teplých a studených obkladov môže pomôcť zmierniť svalové kŕče a zápal v krčnej oblasti.

Táto jednoduchá technika môže poskytnúť okamžitú úľavu od bolesti a pomôcť znížiť zápal, čím sa zlepší pohodlie pacienta.

Použitie terapeutických pomôcok, ako sú ortopedické vankúše a naťahovače krku, môže poskytnúť úľavu od symptómov.

Cervikálna opierka alebo krčný golier sa môže použiť v určitých situáciách, pričom jeho vhodnosť má posúdiť odborník.

Cviky pri cervikokraniálnom syndróme

Cvičenie je základným kameňom liečby cervikogénnej bolesti hlavy.

Pred začatím cvičenia nikdy necvičte pri akútnej, prudkej bolesti.

Začnite pomaly a postupne zvyšujte intenzitu.

Cviky vykonávajte do krajnej hranice pohybu, ale nikdy za hranicu bolesti.

Pri cvičení správne dýchajte a nezadržujte dych.

Ak sa bolesť počas cviku zhoršuje, okamžite prestaňte.

Pomalé otáčanie hlavou

Seďte vzpriamene na stoličke, ramená uvoľnené, pohľad dopredu.

Počas výdychu pomaly otočte hlavu doprava, akoby ste sa chceli pozrieť cez rameno.

Zotrvajte v krajnej polohe 5 sekúnd.

Pomaly sa vráťte do stredu a zopakujte na druhú stranu.

Vykonajte 5 opakovaní na každú stranu.

Úklony hlavou do strany

Seďte vzpriamene, ramená uvoľnené smerom nadol.

Pomaly nakloňte hlavu k pravému ramenu, teda uchom smerom k ramenu.

Ľavú ruku môžete jemne položiť na pravú stranu hlavy a ľahko pritlačiť, nie silou.

Zotrvajte 20 - 30 sekúnd, pomaly sa vráťte do stredu a zopakujte na druhú stranu.

Predklon a záklon hlavy

Pri predklone pomaly skloňte hlavu dopredu, bradu smerom k hrudníku.

Ruky si môžete spojiť za hlavou a jemne pritlačiť, nie silou.

Zotrvajte 20 - 30 sekúnd a pomaly sa vráťte do neutrálnej polohy.

Pri záklone pomaly zakloňte hlavu dozadu, pohľad smerom nahor.

Záklon robte opatrne a v menšom rozsahu ako predklon.

Ak pri záklone pociťujete závraty alebo výrazné zhoršenie stavu, tento cvik vynechajte a konzultujte s lekárom.

Chin tuck

Seďte alebo stojte vzpriamene, pohľad smerujte dopredu, nie dolu.

Pomalu pritiahnite bradu dozadu, akoby ste chceli urobiť „dvojitú bradu“.

Hlava zostáva v rovnakej výške - nepredkláňate ju.

Držte túto polohu na 5 - 10 sekúnd, uvoľnite a zopakujte.

Počet opakovaní je 10-krát, 3-krát denne.

Izometrické posilňovanie

Položte pravú dlaň na pravú stranu hlavy nad uchom.

Tlačte hlavou do dlane, akoby ste chceli otočiť hlavu doprava.

Dlaňou odporujte - hlava sa nepohne.

Držte napätie 5 sekúnd a zopakujte na druhú stranu.

Krúženie ramenami

Ruky nechajte voľne pozdĺž tela.

Pomaly krúžte ramenami dozadu a potom dopredu.

Vykonajte 10 opakovaní v každom smere.

Pohyb je plynulý, nie trhavý.

Cvik uvoľňuje trapézový sval a zlepšuje pohyblivosť ramenných kĺbov.

Kedy cvičenie vynechať

• Pri akútnej, prudkej bolesti.
• Počas aktívneho zápalu.
• Pri horúčke.
• Ak cvičenie bolesť výrazne zhoršuje.
• Po traumatickom zranení krku bez súhlasu lekára.

Nesprávne aplikovaná rehabilitácia spôsobuje zvýšenie napätia v krčnej chrbtici, čím si pacient môže viac ublížiť ako pomôcť.

Ak nie ste si istý správnosťou vykonávania cvikov, odporúčame konzultáciu so skúseným fyzioterapeutom.

Kedy zvážiť obstrek alebo chirurgickú liečbu

Obstreky a injekčné zákroky

Intervenčné možnosti sa zvažujú vtedy, keď bolesť brzdí rehabilitáciu.

Selektívny koreňový blok alebo epidurálna injekcia sa vykonáva pod RTG, CT alebo USG navigáciou.

Cieľom je znížiť bolesť a umožniť efektívnu fyzioterapiu.

Účinok obstreku však nemusí predstavovať trvalé vyriešenie príčiny, preto sa zvyčajne kombinuje s ďalšou liečbou.

Indikácie na operáciu

V prípade, že konzervatívna liečba neprináša dostatočný efekt alebo je prítomný závažný mechanický problém, môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Výrazná alebo progredujúca motorická slabosť, napríklad porucha dorziflexie zápästia alebo oslabený stisk, je dôvodom na zváženie chirurgickej konzultácie.

Operácia sa zvažuje aj pri perzistentnej, funkčne limitujúcej bolesti nereagujúcej na komplexnú konzervatívnu liečbu > 6-12 týždňov s korelátom na MRI.

Myelopatia či významná stenóza s prejavmi dráždenia miechy patria medzi závažné dôvody na odborné posúdenie.

Chirurgická terapia sa zameriava na odstránenie častí medzistavcových platničiek, dekompresiu nervových koreňov a stabilizáciu chrbtice.

Najčastejšie operačné zákroky

• ACDF (predná krčná diskektómia a fúzia),
• posteriórna foraminotómia (uvoľnenie nervu bez fúzie),
• náhrada disku (cervikálna diskoplastika) u vybraných kandidátov.

Voľba závisí od úrovne kompresie, anatómie, veku, pracovných nárokov a preferencií pacienta.

Prevencia cervikokraniálneho syndrómu

Prevencia cervikokraniálneho syndrómu spočíva v pravidelnom rôznorodom pohybe, ktorý bude zameraný na mobilizáciu krčnej a hrudnej chrbtice, ramien a takisto posilnenie hornej časti tela.

Dodržiavanie správnej techniky cvikov v súlade s biomechanikou ľudského tela pomáha znižovať preťaženie krčnej oblasti.

Vhodnejšie je sedieť so vzpriamenou chrbticou tak, aby bola chrbtica v neutrálnej polohe a hlava priamo nad hrudníkom a panvou.

Pri predsune hlavy smerom dopredu sa posúvajú dopredu aj plecia, čo vedie k zvýšenému napätiu trapézových a kosoštvorcových svalov.

Pravidelne zaraďujte cviky zamerané na šiju, hrudník, chrbtové svalstvo a horné trapézy.

Vhodné je kombinovať silové, kompenzačné, uvoľňovacie a strečingové prvky.

Pravidelný pohyb môže zahŕňať chôdzu, plávanie a ľahkú silovú prípravu; záťaž zvyšujte postupne.

Pri práci s počítačom je vhodné upraviť výšku monitora, používať externú klávesnicu pri práci na notebooku, pravidelne meniť polohu a robiť prestávky.

Kedy vyhľadať odborné vyšetrenie

Zvážte vyšetrenie, ak bolesť krku do ruky trvá > 4-6 týždňov alebo sa zhoršuje aj napriek režimu a cvičeniu.

Odborné vyšetrenie je potrebné aj vtedy, keď sa objavuje slabosť, necitlivosť alebo vypadnuté reflexy.

Vyšetrenie je dôležité pri poúrazovom stave, nočných bolestiach, horúčke alebo chudnutí.

Pri bolestiach hlavy, závratoch alebo stuhnutosti krku je vhodné začať u všeobecného lekára, neurológa, ortopéda alebo fyzioterapeuta podľa charakteru ťažkostí a prítomných varovných signálov.

tags: #cervikokranialny #syndrom #vysetrenie