Kortikálna mozgová atrofia: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Kortikálna mozgová atrofia označuje úbytok nervových buniek a spojení v mozgovej kôre, teda vo vonkajšej vrstve mozgu. Môže postihnúť konkrétne oblasti alebo obe hemisféry a jej prejavy závisia od toho, ktoré časti mozgu sú poškodené.

Ľahký stupeň atrofie môže byť súčasťou fyziologického starnutia, no výraznejšia alebo veku neprimeraná kortikálna atrofia môže súvisieť s neurologickým ochorením, úrazom, infekciou, autoimunitným procesom, Alzheimerovou chorobou, sklerózou multiplex alebo inou formou demencie. Samotný nález atrofie ešte neurčuje konkrétnu diagnózu ani prognózu.

Čo je kortikálna mozgová atrofia

Atrofia mozgu je definovaná ako postupná strata neurónov a spojení medzi nimi, čo vedie k zmenšeniu veľkosti mozgu. Tento stav sa môže vyskytnúť v špecifických oblastiach mozgu alebo postihnúť celý orgán.

Pri mozgovej atrofii dochádza k zmenšovaniu mozgových buniek i nervových spojení. Výsledkom môže byť makroskopicky viditeľné zmenšenie objemu mozgu, buď celkové, alebo výraznejšie len v niektorých častiach mozgu.

Kortikálna atrofia je degenerácia mozgových buniek, teda tieto nervové bunky strácajú svoju funkciu. Takáto atrofia je fyziologická u každého z nás. Ak sa však objavuje vo väčšom rozsahu, tak môže predstavovať nejaké neurologické ochorenie ako napríklad Alzheimerova choroba.

Pretože je tkanivo v postihnutých oblastiach mozgu definitívne zničené, neurologické deficity sú trvalé. Rozsah, rýchlosť a dôsledky atrofie sa však medzi jednotlivými ľuďmi výrazne líšia.

Fyziologická a patologická atrofia

Fyziologická atrofia mozgu nastupuje veľmi pomaly približne od dvadsiatich piatich rokov. Výraznejšie sa prejavuje po šesťdesiatke a bežne je viditeľná najmä po dosiahnutí sedemdesiatich piatich rokov, keď dosahuje desať až pätnásť percent.

Na rozdiel od fyziologickej atrofie dochádza i k predčasnej atrofii mozgu najmä z dôvodu úrazov, vývojových poškodení mozgu a pri degeneratívnych ochoreniach mozgu. Nadmerné pitie alkoholu môže spôsobiť tiež takúto atrofiu.

Príčiny kortikálnej mozgovej atrofie

Starnutie

Starnutie je najvýznamnejším rizikovým faktorom, pretože v priebehu času dochádza k atrofii mozgu. Faktory životného štýlu však môžu ovplyvniť rozsah atrofie.

Neurodegeneratívne ochorenia

Atrofia mozgu môže byť príznakom rôznych neurologických ochorení vrátane Alzheimerovej choroby, sklerózy multiplex a iných foriem demencie. Demencia je ďalšie ochorenie, ktoré spôsobuje atrofiu mozgu.

Alzheimerova choroba je najbežnejším typom demencie. Môže byť v tele prítomná desaťročia, kým sa objavia príznaky, ale choroba je vždy progresívna a smrteľná.

Medzi ďalšie možné príčiny patria demencia s Lewyho telieskami, Huntingtonova choroba, kortikobazálny syndróm a zriedkavo Creutzfeldtova-Jakobova choroba.

Infekcie a zápalové poškodenie

Niektoré infekcie a faktory prostredia môžu prispieť k atrofii mozgu. Napríklad vírusové infekcie, ako je HIV, syfilis a niektoré typy encefalitídy, môžu viesť k zápalu a poškodeniu mozgového tkaniva.

Kompletné vyšetrenie na možnú cievnu príčinu, hemokoagulačné a trombofilné stavy, Fabryho chorobu, ako i neuroinfekciu môže byť potrebné pri nejasnom alebo atypickom náleze.

Autoimunitné ochorenia

Autoimunitné poruchy, pri ktorých imunitný systém tela omylom napáda zdravé mozgové tkanivo, môžu tiež viesť k atrofii. Skleróza multiplex je ukážkovým príkladom autoimunitného ochorenia, ktoré môže časom spôsobiť atrofiu mozgu.

Prejavom aktivity, resp. progresie ochorenia sclerosis multiplex je jednak klinický obraz charakterizovaný opakovanými atakmi ochorenia a/alebo postupným narastaním zneschopnenia so zhoršovaním klinického stavu a/alebo aktivita v MRI náleze prejavujúca sa prítomnosťou enhansujúcich ložísk alebo pribúdaním nových T2 lézií na mozgu a mieche.

Pri skleróze multiplex môže byť dominujúcim nálezom progresie ochorenia veku neprimeraná atrofia mozgu aj bez nových alebo kontrastne sa sýtiacich ložísk na MRI.

Genetické faktory

Genetická predispozícia môže významne ovplyvniť riziko vzniku atrofie mozgu. Ochorenia ako Huntingtonova choroba a familiárna Alzheimerova choroba majú dedičné zložky, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť degenerácie mozgu.

Genetická predispozícia môže zvýšiť riziko vzniku mozgovej atrofie, najmä pri ochoreniach, ako je Alzheimerova choroba a Huntingtonova choroba.

Úrazy, cievne ochorenia a nádory

K predčasnej atrofii mozgu môže dôjsť po úrazoch alebo vývojových poškodeniach mozgu. V niektorých prípadoch môžu byť potrebné chirurgické zákroky na riešenie základných ochorení, ako sú nádory alebo cievne problémy.

Pri diferenciálnej diagnostike treba zvažovať aj mŕtvicu, traumatické poškodenie mozgu, nádory a iné neurodegeneratívne ochorenia.

Životný štýl a metabolické ochorenia

Životný štýl a stravovacie návyky môžu ovplyvniť zdravie mozgu. Strava s vysokým obsahom nasýtených tukov a cukrov môže prispievať k zápalu a oxidačnému stresu, čo vedie k poškodeniu neurónov.

Faktory životného štýlu, ako je fyzická nečinnosť, fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu, sú tiež spojené so zvýšeným rizikom atrofie mozgu.

Chronické ochorenia, ako je cukrovka, hypertenzia a kardiovaskulárne ochorenia, môžu zvýšiť riziko atrofie mozgu.

Environmentálne vplyvy

Vystavenie neurotoxínom, ako sú ťažké kovy alebo pesticídy, môže tiež zohrávať úlohu pri rozvoji atrofie mozgu. Geografická poloha môže ovplyvniť výskyt stavov spojených s atrofiou, pretože faktory prostredia a prístup k zdravotnej starostlivosti sa môžu líšiť v závislosti od lokality.

Špecifická forma: zadná kortikálna atrofia

Zadná kortikálna atrofia, tiež nazývaná Bensonov syndróm, je degeneratívny syndróm mozgu a nervového systému. Označuje progresívnu a postupnú degeneráciu kôry v časti mozgu nachádzajúcej sa v zadnej časti hlavy.

Táto časť mozgu je zodpovedná za spracovanie informácií z očí. Hoci Alzheimerova choroba je zvyčajne častou príčinou, iné neurologické ochorenia, ako je demencia s Lewyho telieskami, môžu tiež viesť k zadnej kortikálnej atrofii.

Zadná kortikálna atrofia je tiež známa ako zrakovo-priestorová alebo zrakovo variantná Alzheimerova choroba. Príznaky zadnej kortikálnej atrofie aj Alzheimerovej choroby však môžu byť úplne odlišné.

Príznaky zadnej kortikálnej atrofie

Najčastejším príznakom zadnej kortikálnej atrofie sú problémy so zrakom. Predmety sa vám môžu javiť v neobvyklých farbách alebo zdeformovaných tvaroch a môžete mať problémy s rozpoznávaním predmetov.

Hĺbka a povrch predmetov sa vám môžu zdať rôzne; napríklad malá kaluž vody vám môže pripadať ako veľká diera. Môžete mať problém vidieť viac ako jeden objekt súčasne.

Medzi ďalšie príznaky patria problémy s čítaním kníh, napríklad vynechávanie riadkov, prehadzovanie písmen a problémy s čítaním určitých typov písma. Objaviť sa môže problémový zmysel pre smer a ťažkosti s jasnými svetlami alebo lesklými povrchmi.

Niektorí pacienti tiež pociťujú halucinácie, zatiaľ čo ďalšie príznaky môžu zahŕňať ťažkosti s pravopisom alebo vykonávaním matematických výpočtov. Okrem toho mnoho ľudí so zadnou kortikálnou atrofiou pociťuje úzkosť a v neskoršom štádiu môže byť ovplyvnená pamäť.

Príznaky kortikálnej mozgovej atrofie

Príznaky atrofie mozgu sa môžu líšiť v závislosti od postihnutých oblastí mozgu. Atrofia mozgu začína nepozorovateľným spôsobom v rannej dospelosti a môžete si všimnúť takzvané „seniorské momenty“ alebo výpadky pamäte.

Atrofia sa vyskytuje v malých oblastiach mozgu alebo v oboch hemisférach. Prvé prejavy môžu byť nenápadné a človek ich môže pripisovať únave, stresu alebo bežnému starnutiu.

Poruchy pamäti a kognitívnych funkcií

• Ťažkosti so zapamätaním si nedávnych udalostí alebo učením sa nových informácií.
• Problémy s riešením problémov, plánovaním a rozhodovaním.
• Ťažkosti s koncentráciou.
• Zhoršený úsudok.
• Postupná strata schopnosti vykonávať každodenné úlohy.

Demencia môže viesť k problémom s pamäťou, jazykom a osobnosťou. Môžete mať problém s vytváraním a vybavovaním si nových spomienok, s učením a s úsudkom.

Amnézia je najmiernejšia forma. Jej najzrejmejším príznakom je neschopnosť zapamätať si správne meno človeka a vecí.

Alzheimerova choroba a pamäť

Jedným z najbežnejších príznakov skorého Alzheimera je zabúdanie na posledné informácie. Pacient si nepamätá dôležité dátumy alebo udalosti, opakovane kladie rovnaké otázky a spolieha sa na pamäťové pomôcky.

Ľudia s demenciou môžu mať ťažkosti s čítaním a písaním a nakoniec s neschopnosťou porozumieť jazyku. V poslednej fáze demencie majú problémy s uspokojovaním svojich najzákladnejších potrieb.

Poruchy reči, písania a porozumenia

Atrofia mozgu môže spôsobiť afáziu, neurologickú poruchu, ktorá ovplyvňuje jazykové schopnosti. Niektorí pacienti môžu počuť hovorené slová, ale nedokážu pochopiť ich význam.

Pri poškodení čelného laloku sa ťažko vyjadrujú a z toho vychádza nezmyselná reč. Deštrukcia spánkových lalokov vedie k najvážnejším škodám, kompletnej strate reči aj porozumeniu.

Zmeny nálady, správania a osobnosti

Medzi bežné príznaky patria zvýšená podráždenosť, depresia alebo úzkosť. Náhle alebo výrazné zmeny správania a osobnosti môžu signalizovať závažnejšie ochorenie.

Ľudia s Alzheimerom mávajú zmeny nálad. Bývajú zmätení, podozrievaví, depresívni, vystrašení, ustaraní alebo rozrušení, keď sú mimo svojej komfortnej zóny alebo dokonca doma alebo s priateľmi.

Problémy s komunikáciou vedú ľudí s Alzheimerom k tomu, aby sa stiahli zo spoločenského života a dokonca aj skončili s ich hobby.

Zrakové a priestorové ťažkosti

Vyskytujú sa aj problémy so zrakom a rovnováhou. Môžu sa objaviť problémy s posudzovaním vzdialenosti a určovaním farby alebo kontrastu.

To môže mať za následok ťažkosti pri šoférovaní. Pri zadnej kortikálnej atrofii sa môžu zrakové poruchy objaviť skôr než výrazné poruchy pamäti.

Poruchy pohybu, koordinácie a rovnováhy

Porucha motorických zručností sa prejavuje ťažkosťami s koordináciou a rovnováhou. Zhoršené motorické zručnosti a koordinácia môžu viesť k pádom a zraneniam.

Pri niektorých ochoreniach spojených s atrofiou sa objavuje stuhnutosť svalov, spomalenie pohybov, tras, problémy s postojom a rovnováhou alebo porucha koordinovaných pohybov.

Záchvaty

Záchvaty môžu byť tiež príznakom atrofie mozgu. Zvyčajne sa vyskytujú, keď je narušená elektrická aktivita v mozgu.

Niektorí ľudia môžu cítiť kovovú príchuť tesne pred začiatkom záchvatu. Záchvaty môžu spôsobiť stratu vedomia, pričom bezvedomie vedie k dočasnej strate pamäti.

Počas záchvatu môžete stratiť kontrolu nad svalmi, môžete spadnúť alebo sa triasť. V takomto prípade sa dokážete aj smrteľne zraniť, ak nie ste na pevnej zemi.

Varovné príznaky vyžadujúce lekársku pomoc

Niektoré príznaky môžu naznačovať závažnejšie ochorenie a vyžadujú si okamžitú lekársku pomoc:

• Náhla zmätenosť alebo dezorientácia.
• Závažná strata pamäti, ktorá narúša každodenný život.
• Náhle zmeny v správaní alebo osobnosti.
• Ťažkosti s rozprávaním alebo porozumením reči.
• Strata koordinácie alebo rovnováhy.
• Náhle zhoršenie zraku alebo novovzniknuté zrakové poruchy.
• Záchvat alebo strata vedomia.

Ak pocítite výraznú stratu pamäti, zmätenosť alebo zmeny v správaní, ktoré narúšajú každodenný život, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnostika kortikálnej mozgovej atrofie

Klinické vyšetrenie a anamnéza

Diagnóza mozgovej atrofie začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si od pacienta odoberú podrobnú anamnézu vrátane akýchkoľvek symptómov, osobnej anamnézy a rodinnej anamnézy neurologických porúch.

Fyzikálne vyšetrenie posúdi kognitívne funkcie, motorické zručnosti a celkové neurologické zdravie. Lekár hodnotí aj začiatok ťažkostí, ich vývoj, vplyv na každodenné činnosti a prípadné záchvaty alebo úrazy.

Magnetická rezonancia a CT

Na vizualizáciu štruktúry mozgu a detekciu oblastí atrofie sa bežne používa MRI, teda magnetická rezonancia, a CT, teda počítačová tomografia.

MRI môže ukázať zmenšenie objemu mozgu, rozšírenie mozgových rýh alebo komôr a ložiskové zmeny. Samotný obraz atrofie však musí byť hodnotený spolu s klinickými príznakmi a ďalšími vyšetreniami.

Dôležitá je aj časová kontrola, pretože porovnanie starších a novších vyšetrení môže ukázať, či atrofia progreduje.

Neuropsychologické vyšetrenie

Neuropsychologické vyšetrenie hodnotí kognitívne funkcie a môže pomôcť určiť rozsah kognitívneho poklesu. Posudzuje pamäť, pozornosť, exekutívne funkcie, vizuálnu koncentráciu, psychomotorické tempo, jazyk a priestorové schopnosti.

Psychologickým vyšetrením môže byť potvrdený ľahší kognitívny deficit prevažne subkortikálneho typu alebo deficit kortikosubkortikálneho typu postihujúci exekutívne funkcie, vizuálnu koncentráciu a psychomotorické tempo.

Laboratórne a doplnkové vyšetrenia

Krvné testy sa môžu vykonať na vylúčenie infekcií, nutričných nedostatkov alebo iných zdravotných problémov, ktoré by mohli prispieť k príznakom.

Podľa klinickej situácie sa môžu vyšetriť metabolické parametre, zápalové ukazovatele, autoimunitné protilátky, infekčné príčiny, poruchy zrážania krvi alebo ďalšie špecifické príčiny.

Pri skleróze multiplex môže byť súčasťou diagnostiky vyšetrenie mozgomiechového moku, MRI mozgu a miechy, evokované potenciály a imunologické vyšetrenia.

Diferenciálna diagnostika

Je nevyhnutné rozlišovať atrofiu mozgu od iných stavov, ktoré môžu mať podobné príznaky. Diferenciálne diagnózy môžu zahŕňať:

• demenciu rôzneho typu,
• mŕtvicu,
• traumatické poškodenie mozgu,
• nádory,
• epileptické záchvaty,
• infekcie a zápalové ochorenia,
• iné neurodegeneratívne ochorenia.

Kortikálna atrofia sa prejavuje zhoršením kognitívnych funkcií a nie bolesťou hlavy. Ľahký nález atrofie preto nemožno automaticky považovať za príčinu bolesti hlavy alebo za dôkaz demencie.

Liečba kortikálnej mozgovej atrofie

V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by všeobecne zvrátil už vzniknutú atrofiu mozgu. Liečba sa zameriava na príčinu, spomalenie progresie, zvládnutie príznakov, zachovanie samostatnosti a zlepšenie kvality života.

Včasný zásah môže spomaliť progresiu. V niektorých prípadoch môže včasný zásah a liečba spomaliť progresiu a zlepšiť kvalitu života.

Liečba základného ochorenia

Pri Alzheimerovej chorobe môžu byť predpísané inhibítory cholínesterázy, napríklad donepezil, na zlepšenie kognitívnych funkcií. Iné lieky môžu byť zamerané na špecifické príznaky, ako je depresia alebo úzkosť.

Ak je príčinou zadnej kortikálnej atrofie Alzheimerova choroba, lekár môže odporučiť inhibítory cholínesterázy. Tieto lieky fungujú tak, že vaše mozgové bunky komunikujú medzi sebou.

Hoci liek môže dočasne zlepšiť vaše príznaky, nemusí zastaviť zhoršenie vašej zadnej kortikálnej atrofie. Niektorí ľudia môžu zaznamenať viditeľný rozdiel s týmito liekmi, zatiaľ čo iní nemusia vidieť žiadne účinky.

Pri skleróze multiplex môže byť potrebná imunomodulačná liečba podľa typu ochorenia, jeho aktivity, klinického priebehu a MRI nálezov. Skoré začatie liečby v počiatočných štádiách ochorenia je významné i pre spomalenie progresie atrofie mozgu.

Pri zadnej kortikálnej atrofii spojenej s demenciou s Lewyho telieskami môže lekár odporučiť liečbu problémov s pohybom liekom známym ako levodopa.

Liečba záchvatov, úzkosti a depresie

Liečba záchvatov sa riadi ich príčinou a charakterom. Pri úzkosti alebo depresii môže lekár odporučiť liečbu liekmi alebo neliečivami.

Kognitívno-behaviorálna terapia je jednou zo štandardných možností liečby depresie a úzkosti pri zadnej kortikálnej atrofii. Okrem toho môže lekár odporučiť antidepresíva, s alebo bez kognitívnej behaviorálnej terapie.

Rehabilitácia a podporná liečba

Pravidelná fyzická aktivita, kognitívny tréning a sociálna angažovanosť môžu pomôcť udržať kognitívne funkcie. Pri poruchách reči môže byť prospešná logopedická intervencia a pri poruchách pohybu fyzioterapia.

Pri zrakovo-priestorových ťažkostiach môže byť potrebné prispôsobiť domáce prostredie, odstrániť prekážky a zohľadniť riziko pádov. Pri zhoršovaní samostatnosti je dôležitá pomoc rodiny a ďalších opatrovateľov.

Chirurgická liečba

V niektorých prípadoch môžu byť potrebné chirurgické zákroky na riešenie základných ochorení, ako sú nádory alebo cievne problémy. Chirurgický zákrok však nie je všeobecnou liečbou kortikálnej atrofie.

Životný štýl a podpora zdravia mozgu

Vyvážená strava bohatá na antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny a vitamíny môže podporovať zdravie mozgu. Vhodná je strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a zdravé tuky.

Základom prevencie všetkých foriem demencie je dostatočný kalorický príjem, teda dostatočný celkový objem stravy pri zachovaní všetkých zložiek. V nevýhode sú osoby s jednostrannou diétou alebo s diétnym obmedzením, napríklad pri nedostatočnom príjme bielkovín.

Vzhľadom na známy priaznivý efekt antioxidantov je vhodná pestrá strava s dostatkom vitamínov a stopových prvkov, z vitamínov najmä B, C, E, ale aj koenzým Q10.

Vhodnejšie než príjem vitamínov v potravinových doplnkoch je prijímať ich v bežnej strave, lebo výrazne nadmerný príjem podľa výskumov nezvyšoval ďalej pozitívne účinky.

Vyhýbať sa treba bielym, rafinovaným a nadmerne spracovaným potravinám. Vhodnejšie sú celozrnné obilniny, šošovica, fazuľa, ovocie a zelenina.

Primeraná fyzická aktivita dostatočne prekrvuje mozog. Pravidelné cvičenie môže zlepšiť prietok krvi do mozgu a podporiť neurogenézu.

Mentálna stimulácia zahŕňa čítanie, spev, hru na hudobnom nástroji, učenie cudzích jazykov, učenie sa novým zručnostiam, krížovky a sudoku. Sociálna aktivita môže znížiť riziko kognitívneho poklesu.

Obmedzenie konzumácie alkoholu a vyhýbanie sa fajčeniu môže chrániť zdravie mozgu. Pravidelné zdravotné prehliadky a liečba cukrovky, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení môžu znížiť riziko komplikácií.

Pravidelné očkovanie môže zabrániť infekciám, ktoré môžu viesť k poškodeniu mozgu. Dobrá hygiena môže znížiť riziko infekcií, ktoré môžu postihnúť mozog.

Možné komplikácie a prognóza

Ak sa atrofia mozgu nelieči alebo sa nelieči dostatočne, môže viesť k závažnému kognitívnemu poklesu. Postupná strata kognitívnych schopností môže významne ovplyvniť každodenný život a nezávislosť.

Krátkodobé komplikácie môžu zahŕňať ťažkosti s vykonávaním každodenných úloh, zatiaľ čo dlhodobé komplikácie môžu viesť k úplnej závislosti od opatrovateľov a zníženej kvalite života.

Zhoršené motorické zručnosti a koordinácia môžu viesť k pádom a zraneniam. Pacienti môžu pociťovať zvýšenú úzkosť, depresiu alebo sociálnu izoláciu v dôsledku kognitívneho poklesu.

Priebeh atrofie mozgu sa značne líši v závislosti od základnej príčiny a individuálnych faktorov. V niektorých prípadoch môže včasný zásah a liečba spomaliť progresiu a zlepšiť kvalitu života.

V iných prípadoch však môže atrofia mozgu viesť k významnému kognitívnemu poklesu a závislosti. Celkovú prognózu ovplyvňuje včasná diagnóza, dodržiavanie liečby, celkový zdravotný stav a dostupnosť sociálnej podpory.

Podporné systémy a prístup k zdravotnej starostlivosti môžu pozitívne ovplyvniť dlhodobý výhľad. Možnosti podpory zahŕňajú zdravotníckych pracovníkov, podporné skupiny a komunitné zdroje, ktoré môžu poskytnúť pomoc s každodenným životom a emocionálnu podporu.

Časté otázky

Dá sa kortikálna atrofia zvrátiť?

V súčasnosti neexistuje liek na atrofiu mozgu a hoci niektoré liečebné postupy môžu pomôcť zvládnuť príznaky, zvrátenie stavu zvyčajne nie je možné. Včasný zásah môže spomaliť progresiu.

Znamená nález kortikálnej atrofie automaticky Alzheimerovu chorobu?

Nie. Kortikálna atrofia môže byť súčasťou normálneho starnutia, ale môže súvisieť aj s Alzheimerovou chorobou, inými neurodegeneratívnymi ochoreniami, sklerózou multiplex, úrazom, infekciou alebo ďalšími príčinami.

Aké sú skoré príznaky?

Medzi skoré príznaky môže patriť mierna strata pamäti, ťažkosti s koncentráciou a jemné zmeny nálady alebo správania. Pri zadnej kortikálnej atrofii môžu byť skorým prejavom problémy so zrakom, čítaním, orientáciou a rozpoznávaním predmetov.

Ako sa atrofia diagnostikuje?

Diagnóza zahŕňa klinické vyšetrenie vrátane anamnézy pacienta a fyzikálneho vyšetrenia, po ktorom nasledujú zobrazovacie vyšetrenia, ako sú MRI alebo CT vyšetrenia, na posúdenie štruktúry mozgu. Podľa potreby sa dopĺňajú laboratórne, neuropsychologické a ďalšie špecializované vyšetrenia.

Aké zmeny životného štýlu môžu pomôcť?

Zdravá strava, pravidelná fyzická aktivita, duševná a sociálna aktivita a vyhýbanie sa škodlivým látkam môžu pomôcť znížiť riziko atrofie mozgu. Dôležitá je aj liečba chronických ochorení a pravidelná zdravotná kontrola.

Existujú lieky na samotnú atrofiu?

Hoci neexistujú žiadne špecifické lieky na atrofiu mozgu, niektoré lieky môžu pomôcť zvládať príznaky spojené so základnými ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Liečba sa vyberá podľa príčiny a konkrétnych prejavov.

Kedy treba vyhľadať lekára?

Je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc pri náhlej zmätenosti alebo dezorientácii, závažnej strate pamäti ovplyvňujúcej každodenné činnosti, významných zmenách správania alebo osobnosti, ťažkostiach s rozprávaním alebo porozumením jazyka a strate koordinácie alebo rovnováhy.

Pri nových alebo zhoršujúcich sa zrakových ťažkostiach, opakovaných záchvatoch, strate vedomia alebo rýchlom zhoršení neurologického stavu je potrebné vyhľadať lekársku pomoc bez odkladu.

tags: #kortikalna #mozgova #atrofia