Neurologický príznak „šnúrka“: čo môže znamenať pocit obruče alebo elektrizácie

Neurologický príznak označovaný ako pocit „šnúrky“ môže znamenať nepríjemný pocit zvierania, pásu alebo obruče okolo trupu, prípadne pocit elektrizácie, ktorý sa šíri z krku nadol do končatín a trupu. Takéto ťažkosti sú typické najmä pri podráždení alebo poškodení nervových dráh v mieche a môžu sa objaviť napríklad pri skleróze multiplex.

Postihnutie miechy - myelitída - sa prejavuje asymetrickými symptómami, prevažne poruchami citlivosti trupu a končatín, tŕpnutím a mravenčením, pocitom zvierania v oblasti pásu - pocit obruče a poruchami močenia. Pocit elektrizácie v oblasti končatín a trupu, šíriaci sa od krku nadol, môže byť vyvolaný ohnutím krku dopredu.

Čo sa myslí neurologickým príznakom „šnúrka“

Výraz „šnúrka“ nie je samostatná diagnóza, ale opis subjektívneho pocitu, ktorý pacient môže vnímať ako napätie, stiahnutie, obopnutie alebo elektrický výboj. Najčastejšie sa týka trupu, krku, chrbta, rúk alebo nôh.

Pri poruche nervového systému vznikajú rôzne prejavy zneschopnenia u pacientov s roztrúsenou sklerózou. Toto poškodenie nervového systému je u každého pacienta iné, preto aj prejavy zdravotných ťažkostí sú pre každého pacienta jedinečné.

Vzhľadom k difúznemu výskytu demyelinizačných ložísk na rôznych miestach nervového systému sú príznaky SM veľmi pestré, v závislosti od postihnutia konkrétnych dráh a štruktúr CNS, preto sa SM niekedy označuje ako choroba tisícich tvárí.

Najčastejšia súvislosť: skleróza multiplex

Skleróza multiplex (SM) alebo roztrúsená mozgovomiechová skleróza je zápalové ochorenie centrálneho nervového systému (CNS), v rozvoji ktorého sa uplatňuje porucha imunitných mechanizmov. Ochorenie patrí medzi tzv. autoimunitné alebo autoagresívne choroby, pri ktorých organizmus vytvára protilátky proti štruktúram telu vlastným, poškodzuje ich a narúša ich funkciu.

V prípade SM dochádza k poškodzovaniu myelínových obalov nervových vláken autoprotilátkami. Výsledkom je vznik tzv. demyelinizačných lézií, ktoré spôsobujú poruchu šírenia nervového vzruchu.

Patologický proces postihuje nielen bielu, ale aj sivú hmotu mozgu. Ložiská sú difúzne roztrúsené v oblasti mozgu a miechy, poškodenie myelínových obalov je sprevádzané aj poškodením axónov (výbežkov nervových buniek).

Sclerosis multiplex alebo roztrúsená skleróza je imunitne podmienená chronická zápalová choroba centrálneho nervového systému (CNS). Postihuje mozog a miechu, kde vedie k procesom demyelinizácie a neurodegenerácie, ktoré narúšajú neuróny a ich funkcie.

Ako sa pocit obruče alebo „šnúrky“ prejavuje

Pocit obruče sa môže objaviť v oblasti hrudníka, brucha alebo chrbta a pacient ho môže opisovať ako zvieranie, tlak, napätie či pevný pás okolo tela. Niekedy sa pridáva tŕpnutie, mravenčenie alebo zmenená citlivosť kože.

Postihnutie miechy - myelitída - sa prejavuje asymetrickými symptómami, prevažne poruchami citlivosti trupu a končatín, tŕpnutím a mravenčením, pocitom zvierania v oblasti pásu - pocit obruče a poruchami močenia.

Medzi možné sprievodné ťažkosti patria aj slabosť končatín, zhoršenie chôdze, neistota pri pohybe, poruchy rovnováhy a ťažkosti s ovládaním močového mechúra. K lekárovi väčšinou pacienta privedú ťažkosti, ktoré dovtedy nepociťoval a ktoré sa objavili celkom nečakane.

• tŕpnutie alebo mravenčenie trupu a končatín,
• pocit zvierania v oblasti pásu alebo hrudníka,
• pocit elektrizácie pri predklone hlavy,
• slabosť končatín a zhoršenie chôdze,
• poruchy rovnováhy a koordinácie,
• ťažkosti pri močení alebo nutkavé močenie,
• zmeny videnia, dvojité videnie alebo závraty.

Pocit elektrizácie pri predklone krku

Osobitným prejavom môže byť pocit elektrického výboja, ktorý sa pri ohnutí krku dopredu šíri od krku pozdĺž chrbtice do trupu alebo končatín. Tento príznak patrí medzi prejavy podráždenia dráh v oblasti krčnej miechy.

Pocit elektrizácie v oblasti končatín a trupu, šíriaci sa od krku nadol, vyvolaný ohnutím krku dopredu. Takýto príznak môže byť prechodný, ale aj opakovaný alebo postupne výraznejší.

Samotný pocit elektrizácie ešte nepotvrdzuje sklerózu multiplex. O jeho príčine rozhoduje celkový klinický obraz, neurologické vyšetrenie a výsledky pomocných vyšetrení.

Ďalšie možné príčiny podobných ťažkostí

Tŕpnutie, brnenie či pocit tŕpnutia horných končatín vie znepríjemniť každodenný život. Problém nastáva, ak tŕpnutie silnie, opakuje sa či pretrváva dlhodobo.

Podobné pocity môžu súvisieť s poškodením alebo podráždením periférnych nervov, ochorením chrbtice, zmenami v oblasti miechy, metabolickými poruchami alebo inými neurologickými ochoreniami. Spektrum patologických príznakov, ktoré skúma neurológ, je nesmierne široké, neurologických diagnóz je skutočne veľmi veľa.

Pri určovaní príčin problémov pacientov výrazne pomáhajú lekárom rôzne zobrazovacie metódy. Po zhodnotení výsledkov neurologického vyšetrenia môže neurológ odporučiť vyšetrenia aj u iných špecialistov.

Kedy môže ísť o príznak sklerózy multiplex

K lekárovi väčšinou pacienta privedú ťažkosti, ktoré dovtedy nepociťoval a ktoré sa objavili celkom nečakane. Môže sa jednať o zhoršenie zraku na jednom oku, slabosť končatín a zhoršenie chôdze, môže sa objaviť dvojité videnie, závrat, tŕpnutie polovice tela, môžu sa objaviť poruchy močenia.

Vzhľadom na rôznorodosť prvých príznakov je niekedy veľmi ťažké toto ochorenie správne diagnostikovať. Niektoré neurologické ťažkosti majú navyše tendenciu sa spontánne zlepšovať, preto si ich pacient môže všimnúť až po ich znovuobjavení.

Prvý prejav ochorenia - t. j. prvá demyelinizačná príhoda sa nazýva klinicky izolovaný syndróm (CIS). Typický CIS postihuje obvykle zrakový nerv, mozgový kmeň, mozoček alebo miechu.

Symptómy postihnutia CNS sa vyskytujú buď izolovane (monofokálny CIS) alebo v kombinácii (multifokálny CIS). Zriedkavo sa môže vyskytnúť atypický CIS - neobvyklý súbor príznakov, napr. ochrnutie alebo zatŕpnutie pravej alebo ľavej polovice tela, poruchy schopnosti hovoriť alebo rozumieť hovorenej reči, abnormálne pohyby, atď.

Ďalšie prvé príznaky SM

Optická neuritída - je prejavom CIS v 16 - 20 % prípadov. Vyskytuje sa obvykle jednostranne a prejavuje sa zahmleným videním a bolesťou okolo oka alebo za okom, sprevádzajúcou pohyb oka; vzácne môže viesť aj k slepote.

Optická neuritída sa zjednodušene označuje ako ochorenie, keď „ pacient nič nevidí, ani oftalmológ nič nevidí“ - pretože nenachádza pri vyšetrení očného pozadia žiadny nález, ktorý by vysvetľoval náhlu slepotu.

Kmeňový syndróm sa prejavuje dvojitým videním, poruchou očných pohybov, závratovým stavom, poruchou rovnováhy, poruchami citlivosti v oblasti tváre alebo poruchami inervácie mimických svalov, bolesťou v oblasti tváre (neuralgia trojklanného nervu), zriedkavejšie bývajú poruchy prehĺtania.

Postihnutie mozočkových štruktúr vedie k príznakom podobným požitiu väčšieho množstva alkoholu - tackavej chôdzi, poruche výslovnosti, poruche koordinácie končatín.

• rozmazané videnie až slepota,
• neschopnosť rozoznávať farby,
• dvojité videnie,
• závratový stav, niekedy sprevádzaný zvracaním,
• ochrnutie tvárového nervu,
• porucha výslovnosti,
• tŕpnutie a mravenčenie trupu alebo tváre, ale aj v iných lokalitách,
• problémy s chôdzou - chôdza „akoby na vode, pocit nerovnej podlahy“,
• problémy s udržaním rovnováhy a koordináciou pohybov,
• ťažkosti pri močení a nutkavé močenie,
• bodavá bolesť v oblasti tváre,
• pocit elektrizácie v oblasti končatín a trupu.

Prečo pri SM vzniká pocit „šnúrky“

Pri skleróze multiplex sa poškodzujú myelínové obaly nervových vláken a vznikajú ložiská demyelinizácie. Ak sa takéto ložisko nachádza v dráhach miechy, môže narušiť prenos citlivosti a vytvoriť pocit tlaku, zvierania, pálenia alebo elektrizácie.

V úvode ochorenia sa uplatňuje predovšetkým zápalový proces, ktorý je však vždy sprevádzaný aj degeneratívnymi zmenami ako sú glióza (rozmnoženie buniek nervového tkaniva), trvalé poškodenie axónov, atrofia (zmenšenie) mozgu a miechy.

V minulosti sa predpokladalo, že zápal a degenerácia nasledujú za sebou v súvislosti s progresiou ochorenia. Dnes však vieme, že oba deje sa vyskytujú súčasne už vo včasnom štádiu, dokonca už pri prvej manifestácii ochorenia.

Priebeh a formy sklerózy multiplex

SM má chronický priebeh, neurologický deficit v priebehu rokov narastá a vedie k invalidizácii, častokrát už v mladom veku. Typicky začína medzi 20. - 40. rokom, častejšie bývajú postihnuté ženy, ochorenie sa vyskytuje u 100 až 150 prípadov na 100 000 obyvateľov.

Ide o najčastejšie neurologické ochorenie mladých ľudí, ktoré spôsobuje invaliditu. Postihuje obe pohlavia, pričom dvakrát viac žien a najčastejšie sa vyskytuje v produktívnom veku medzi 20. a 40. rokom života.

Najčastejšou formou je relaps-remitujúca forma, ktorá sa vyskytuje u 85 % prípadov. Začína sa obdobím relapsu (ataku) t. j. prepuknutia choroby s rôznorodou klinickou symptomatikou, po ktorom sa príznaky upravia alebo zmiernia.

Nasleduje obdobie remisie (zmiernenie, až vymiznutie príznakov choroby) so stabilným neurologickým nálezom. Ochorenie s relaps-remitujúcim priebehom však prechádza po 10 - 15 rokoch do sekundárne progresívnej formy s postupne sa zhoršujúcim stavom, bez jednoznačne identifikovateľných atakov.

V 15 % prípadov má ochorenie primárne progresívny priebeh a zriedkavo môže prebiehať aj v progresívno-relapsujúcom vzorci. Z hľadiska stupňa závažnosti ochorenia rozlišujeme benígnu a malígnu formu.

Benígna forma sa vyznačuje len ľahkými príznakmi v priebehu dlhého obdobia aspoň 15 rokov, teda všeobecne priaznivým priebehom ochorenia. O benígnej forme ochorenia môžeme teda uvažovať až s časovým odstupom.

Naopak malígna forma je typická rýchlym progredujúcim priebehom s významným zneschopnením a invalidizáciou pacienta pre postihnutie viacerých systémov v relatívne krátkom čase.

Diagnostika neurologického príznaku „šnúrka“

Diagnostika SM je založená na dôkladnom rozbore anamnestických údajov, klinickom neurologickom vyšetrení a výsledkoch laboratórnych a pomocných vyšetrení, magnetickej rezonancii mozgu a miechy, vyšetrení mozgovomiechového moku a vyšetrení evokovaných potenciálov, hlavne zrakových.

Kľúčovú úlohu v diagnostike SM zohráva vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré dokáže odhaliť ložiská demyelinizácie v rôznych oblastiach CNS. Niektoré ložiská sa po podaní kontrastnej látky zvýraznia - vysýtia, čo svedčí o aktivite ochorenia.

Typická je tiež lokalizácia lézií - v blízkosti mozgových komôr, v blízkosti mozgovej kôry, v oblasti mozgového kmeňa a mozočka a v oblasti miechy.

Vyšetrenie mozgovomiechového moku (likvoru) umožní výkon označovaný ako lumbálna punkcia. Pomocou špeciálnej dutej ihly sa medzi driekovými stavcami odoberie potrebné množstvo tekutiny na vyšetrenie špecifických imunoglobulínov (oligoklonálne pásy).

Vyšetrenie evokovaných potenciálov sleduje odpoveď nervového systému na zrakové a sluchové podnety a v diagnostike SM má podporný charakter.

Ako prebieha neurologické vyšetrenie

Neurologické vyšetrenie sa vykonáva na základe odporúčania praktického lekára alebo iného špecialistu a pozostáva z komplexu metód slúžiacich na zistenie neurologickej choroby. Súbor lekárskych úkonov overuje stav centrálneho nervového systému (mozog a miecha) a periférnych nervov.

Zo strany pacienta nevyžaduje žiadnu zvláštnu prípravu, len niektoré vyšetrenia vyžadujú spoluprácu pacienta. Pri EMG je potrebné 4 dni pred vyšetrením vylúčiť užívanie magnézia.

Anamnéza

Pre určenie správnej diagnózy je dôležité, aby lekár výsledky vlastného vyšetrenia spojil so zisteniami z anamnestického rozhovoru, počas ktorého sa oboznámi nielen so súčasným stavom pacienta, ale aj s jeho osobným (lieky, alergie, iné ochorenia, operácie, úrazy), epidemiologickým (kontakt s chorou osobou, kontakt so zvieratami vrátane možného napadnutia zvieraťom, poštípanie hmyzom, návšteva zahraničia - predovšetkým v oblastiam s vyšším výskytom infekčných chorôb), sociálnym a rodinným (dedičné alebo vrodené ochorenia vyskytujúce sa u blízkych pokrvných príbuzných) zázemím.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie

Základné fyzické a vizuálne vyšetrenie hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýliek od normálneho stavu lokalizuje miesto pravdepodobného poškodenia a zameriava sa naň pri ďalšom vyšetrení.

Využíva len jednoduché nástroje - najmä neurologické kladivko, vatové štetčeky a kovový hrot, ktorými lekár poklepkaním alebo dotykom testuje šľachové reflexy, motorické a senzitívne nervy.

Lekár sleduje aj držanie tela, chôdzu, napätie svalov a schopnosť pacienta regulovať svalové napätie. Súčasťou vyšetrenia sú aj činnosti ako je kladenie ukazováku na nos, predpaženie a natáčanie rúk, zdvíhanie nôh, poskok na jednej nohe, pričom niektoré z nich treba vykonať so zavretými očami.

Zobrazovacie a laboratórne vyšetrenia

• röntgen - napr. zmeny chrbtice a lebky,
• počítačová tomografia - napr. zobrazenie tkaniva mozgu alebo krvácania,
• magnetická rezonancia - vyšetrovanie rozsahu postihnutia roztrúsenou sklerózou,
• ultrasonografia a angiografia - vyšetrenie tepien zásobujúcich mozog krvou,
• pozitrónová emisná tomografia - monitorovanie funkčnej aktivity jednotlivých regiónov mozgovej kôry,
• elektroencefalografia (EEG),
• elektromyografia (EMG),
• polysomnografia,
• evokované potenciály,
• lumbálna punkcia.

Elektrofyziologické vyšetrenia zahŕňajú meranie elektrickej aktivity mozgu elektroencefalografom (EEG), ktoré má význam hlavne v diagnostike epilepsie, ale aj pri iných poruchách mozgu.

Elektromyografia (EMG) sa využíva napr. pri hodnotení funkcie periférneho nervu, nervosvalovej platničky a svalu. Polysomnografia slúži na vyšetrenie spánku pacienta.

Výsledky týchto postupov a techník spolu s anamnézou a so základným vyšetrením poskytnú lekárovi dôležité informácie pre určenie správnej diagnózy. Len presná diagnóza umožní začať liečbu, ktorá môže zlepšiť stav pacienta.

Liečba pri skleróze multiplex

Skleróza multiplex sa dá liečiť, ale nie vyliečiť. Liečbu rozdeľujeme na akútnu a chronickú.

V akútnych prípadoch, pri tzv. atakoch, sa podávajú na prechodný čas kortikoidy. Chronická, systematická liečba zahŕňa široké spektrum liečiv (tabletky, injekcie, infúzie), ktorých cieľom je znížiť výskyt atakov a spomaliť progresiu ochorenia vedúcu k invalidite.

V liečbe vo včasnom štádiu sa uplatňujú tzv. imunomodulačné preparáty, ktoré zasahujú do imunitných procesov organizmu, modifikujú a spomaľujú priebeh ochorenia.

Ich efekt spočíva v znížení počtu a závažnosti atakov, spomalení tvorby nových lézií CNS, niekedy aj spomalení atrofie mozgového tkaniva, ako aj znížení nárastu funkčného zneschopnenia pacienta.

Označujú sa ako lieky prvej línie alebo DMT (disease modifying therapy). Patria sem interferón beta-1a, interferón beta-1b a glatirameracetát.

U veľkej časti pacientov vedie táto liečba k niekoľkoročnej stabilizácii klinického stavu a spomaleniu progresie ochorenia. Dôležité je však začať liečbu včas.

Kedy vyhľadať neurológa

Pretrvávajúce alebo zhoršujúce sa neurologické príznaky si zaslúžia vyšetrenie, pretože mnohé neurologické ochorenia dokážeme najlepšie liečiť vtedy, keď ich zachytíme skoro.

• náhla necitlivosť alebo slabosť, hlavne na jednej strane tela,
• dlhodobé tŕpnutie, brnenie alebo pálivá bolesť, najmä ak sa šíri, silnie alebo sa k nej pridáva slabosť,
• pretrvávajúce závraty, poruchy rovnováhy alebo neistá chôdza,
• zmeny videnia, reči alebo prehĺtania,
• strata vedomia, záchvaty alebo nevysvetliteľné výpadky,
• nový pocit zvierania trupu alebo elektrizácie pri pohybe krku,
• opakované alebo postupne sa zhoršujúce poruchy močenia spojené s poruchami citlivosti.

Náhla necitlivosť alebo slabosť, hlavne na jednej strane tela, môže byť príznakom cievnej mozgovej príhody. Pri náhlom vzniku takýchto príznakov je potrebná okamžitá lekárska pomoc.

K lekárovi treba ísť aj vtedy, keď sa príznak opakuje, trvá dlhšie, postupne silnie alebo sa k nemu pridávajú poruchy zraku, rovnováhy, chôdze, citlivosti či močenia.

Neurologické vyšetrenie pri nových alebo nejasných príznakoch

Neurológ je lekár-špecialista, ktorého úlohou je štúdium, prevencia, diagnostikovanie a liečba všetkých problémov týkajúcich sa nervovej sústavy s výnimkou tých, ktoré v dôsledku prevažujúcich porúch psychických funkcií patria do odboru psychiatrie.

K ťažkostiam, s ktorými sa pacienti obracajú na neurológa, patria veľmi často bolesti chrbta a hlavy vrátane migrén, ale aj epileptické a iné záchvatové stavy, ochorenia chrbtice a poruchy hybnosti, svalové kŕče a tiky, problémy so spánkom, degeneratívne ochorenia mozgu, poruchy pamäti, závraty, hluk v ušiach, ochrnutie tvárového nervu, zhoršenie zmyslov, trasenie rúk alebo nôh, chronické bolesti, úrazy hlavy a chrbtice.

Cieľom práce neurológa je zabezpečenie čím dlhšieho pohodového a nezávislého života pacientov, t. j. v závislosti od neurologickej diagnózy sa snaží o odstránenie či zníženie bolestí a doterajších problémov alebo o umožnenie života jedincov bez opatrovateľov.

tags: #neurologicky #priznak #snurka