Ľahké mozgové poranenie: príznaky, diagnostika, liečba a možné komplikácie

Ľahké mozgové poranenie (ĽMP), respektíve otras mozgu, predstavuje 70-90 % všetkých kraniocerebrálnych poranení a jednu z najčastejších neurologických a neurotraumatologických diagnóz. Ide o poranenie vzniknuté pôsobením vonkajšej mechanickej energie na oblasť hlavy spojené s následnou poruchou funkcie centrálneho nervového systému.

Otras mozgu je typom mierneho traumatického poranenia mozgu, pri ktorom môžu byť neurologické zmeny spôsobené skôr funkčnými než štrukturálnymi zmenami mozgového tkaniva. Príznaky môžu byť krátkodobé a postupne spontánne ustúpiť, no v niektorých prípadoch sa môžu objaviť oneskorene alebo pretrvávať dlhšie.

Čo je ľahké mozgové poranenie

Traumatické poranenie mozgu nastane, ak na hlavu pôsobí vonkajšia mechanická sila. Ide o nedegeneratívne a nevrodené zranenie, ktoré môže spôsobiť trvalé alebo dočasné poškodenie v závislosti od intenzity vonkajšej sily.

Tvrdý náraz alebo prudký úder do tela alebo hlavy môže spôsobiť traumatické poranenie mozgu. Podľa závažnosti poranenia môžu byť mozgové bunky dočasne alebo trvalo ovplyvnené a môže dôjsť k roztrhnutiu tkanív, krvácaniu, pomliaždeniu a ďalšiemu poškodeniu mozgu.

Poranenia hlavy môžu byť otvorené alebo uzavreté; zatiaľ čo uzavreté zranenie nezlomí lebku, otvorené zranenie môže zlomiť pokožku hlavy, dostať sa do mozgu a viesť k smrteľným následkom. O ľahké mozgové poranenie však môže ísť aj vtedy, keď nie je prítomná viditeľná rana, zlomenina lebky alebo trvalé poškodenie mozgového tkaniva.

Otras mozgu je poranenie, ktoré krátkodobo ovplyvňuje funkciu mozgu a nemá trvalé následky. Otras mozgu sa nemusí prejaviť žiadnym vonkajším poranením.

Terminológia a definície

Pravdepodobne ako prvý použil termín „otras mozgu“ jeden z najväčších arabských lekárov a filozofov Razi Abú-Bakr Muhammed ibn Zakarija známy v Európe pod menom Rhazes (850-923 n. l.). Otras mozgu opísal ako abnormálny stav funkcie mozgu bez jeho zjavného traumatického poškodenia, a tým určil dôležitý historický medzník v jeho chápaní.

V 16. storočí francúzsky chirurg Ambroise Paré už používa termín commotio cerebri. V 20. storočí spolu s vytvorením Glasgow Coma Scale (GCS) Jennettom a Teasdalom vzniká termín ľahké mozgové poranenie pre stavy s GCS 13-15 ako synonymum pre commotio cerebri.

Revidovaná definícia otrasu mozgu

Revidovaná definícia otrasu mozgu vznikla počas III. medzinárodnej konferencie Concussion in Sport v Zurichu v roku 2008.

• Je spôsobený priamym úderom do hlavy, tváre, krku alebo ktorejkoľvek časti tela s prenosom zotrvačných síl do oblasti mozgu.
• Vedie k náhle vzniknutým krátkotrvajúcim spontánne odznievajúcim zmenám neurologických funkcií.
• Zmeny vybraných neurologických funkcií sú v akútnom štádiu otrasu výsledkom skôr funkčných ako štrukturálnych zmien mozgového tkaniva.
• Vedie k súboru subjektívnych a objektívnych príznakov, ktorý nemusí obsahovať bezvedomie.
• Ústup príznakov je obyčajne postupný.
• U malého percenta pacientov postkomočné príznaky pretrvávajú prolongovane.
• Je prítomný normálny nález štruktúry mozgu pri štandardných zobrazovacích vyšetreniach.

Definícia podľa WHO a EFNS

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO Collaborating Task Force on Mild Traumatic Brain Injury) definuje ĽMP ako poranenie vzniknuté pôsobením vonkajšej mechanickej energie na oblasť hlavy spojené s následnou poruchou funkcie centrálneho nervového systému.

Klinický obraz musí spĺňať aspoň 1 z nasledujúcich kritérií:

• zmätenosť a/alebo dezorientácia,
• bezvedomie v trvaní do 30 minút,
• posttraumatická amnézia v trvaní do 24 hodín,
• iná tranzientná neurologická symptomatika, napríklad ložiskový neurologický deficit alebo kŕčový stav,
• detegovaná intrakraniálna lézia nevyžadujúca neurochirurgickú intervenciu.

Európska federácia neurologických spoločností (EFNS) definuje ĽMP ako úraz hlavy s GCS 13-15 a trvaním bezvedomia, ak je prítomné, do 30 minút.

Výskyt a rizikové skupiny

Ľahké mozgové poranenie predstavuje 70-90 % všetkých kraniocerebrálnych poranení a patrí medzi najčastejšie neurologické a neurotraumatologické diagnózy. Hlavnou príčinou ĽMP sú dopravné nehody a pády.

Muži sú postihnutí 2x častejšie v porovnaní so ženskou populáciou, pričom najviac riziková je veková skupina 15-24 rokov. Dospelí vo veku 65 rokov a starší sú vystavení najväčšiemu riziku hospitalizácie a úmrtia na traumatické poranenie mozgu.

Najčastejšou príčinou uzavretého poranenia hlavy u dospelých vo veku 65 rokov a starších sú pády. U mladých dospelých sú najčastejšou príčinou dopravné nehody, pričom medzi ďalšie príčiny patria športové úrazy a zásah predmetom.

U detí mladších ako 4 roky patrí medzi najčastejšie príčiny traumatického poranenia mozgu zneužívanie dieťaťa. Traumatické poranenie mozgu sa môže vyskytnúť u detí aj dospelých.

Najčastejšie príčiny

Hlavné príčiny traumatického poranenia hlavy závisia od typu poranenia. Medzi bežné príčiny uzavretého poranenia hlavy patria pády, dopravné nehody, športové zranenia, zásah predmetom, zneužívanie dieťaťa a poranenia spôsobené výbuchom.

Poranenie môže vzniknúť pri pošmyknutí na schodoch, páde z rebríka, páde v kúpeľni alebo pri náraze hlavy o akýkoľvek tvrdý povrch. Zimné obdobie sa každoročne spája aj so zvýšeným rizikom vzniku úrazov, najmä pri pádoch na poľadovici.

Športové a atletické aktivity, ako sú box, futbal, bejzbal, lakros, skateboarding či hokej, pri ktorých hrá vyváženie tela dôležitú úlohu, môžu spôsobiť pád a zranenie hlavy. Traumatické poranenie mozgu môže vzniknúť aj pri dopravnej nehode alebo zrážke s vozidlom.

Penetrujúce poranenie môže vzniknúť po zásahu guľkou alebo šrapnelom, po údere zbraňou, napríklad kladivom, nožom alebo bejzbalovou pálkou, alebo po preniknutí fragmentu kosti do lebky.

Mechanizmus vzniku a patofyziológia

Hlavnou príčinou symptomatiky otrasu mozgu je difúzne axonálne poškodenie (DAP), ktoré vzniká strihovým mechanizmom pri prudkej akcelerácii alebo decelerácii pohybu hlavy ako výsledok pôsobenia vonkajších dynamických síl.

Pri angulárnej alebo rotačnej akcelerácii či decelerácii dochádza k relatívnemu posunu susediacich častí s rôznou mernou hmotnosťou, a teda aj zotrvačnosťou. Nervové vlákna a malé cievy v hraničnej oblasti uložené tangenciálne k rovine posunu sú stláčané a súčasne napínané.

Radiálne prechádzajúce vlákna a cievy sú rovnako vystavené strihovým silám a bývajú najviac poškodené. Obdobný strihový mechanizmus medzi kostnými štruktúrami lebky a mozgom má za následok ruptúru premosťujúcich žíl a vznik akútneho subdurálneho hematómu.

Mechanickým a fyzikálnym inzultom vzniká porucha permeability axoplazmatickej membrány s poruchou prenosu vzruchov, poruchou axoplazmatického transportu, regionálnym edémom axónu a degeneráciou cytoskeletu.

Traumatické poranenie mozgu môže spôsobiť dočasné alebo trvalé poškodenie mozgových buniek, roztrhanie tkanív, krvácanie, pomliaždenie a ďalšie poškodenie mozgu. Následky závisia od závažnosti poranenia, postihnutej oblasti mozgu a ďalších individuálnych faktorov.

Príznaky ľahkého mozgového poranenia

Príznaky traumatického poškodenia mozgu sa môžu prejaviť bezprostredne po traume, ale niektoré sa môžu objaviť až niekoľko dní alebo týždňov potom. Pri ľahkom mozgovom poranení môže byť prítomná krátka strata vedomia, no mnoho ľudí zostáva po úraze pri vedomí.

Bezprostredné neurologické príznaky

• krátkotrvajúce bezvedomie,
• poruchy pamäti,
• dezorientácia,
• zmätenosť,
• zmeny správania,
• retrográdna alebo pretraumatická amnézia,
• anterográdna alebo posttraumatická amnézia.

Medzi príznaky otrasu mozgu patria dezorientácia, zmätenosť, zmeny správania, problém s rečou, problém s koordináciou pohybov a spomalenie reakcií. Klinický obraz nemusí obsahovať bezvedomie.

Somatické príznaky

• cefalea alebo bolesť hlavy,
• závraty,
• nauzea a vomitus, teda nevoľnosť a vracanie,
• únava alebo letargia,
• strata rovnováhy,
• nespavosť,
• citlivosť na svetlo a hluk,
• rozmazané videnie alebo unavené oči,
• zvonenie v ušiach,
• zlá chuť v ústach,
• zmeny schopnosti vnímať vône.

Kognitívne a emocionálne príznaky

• poruchy pozornosti,
• poruchy pamäti,
• spomalenie myslenia,
• poruchy exekutívnych funkcií,
• zníženie výkonu,
• zmeny vzorcov spánku,
• problémy so zaspávaním a spánkom,
• emočná labilita,
• depresívne ladenie,
• úzkosť,
• nervozita,
• apatia,
• výkyvy nálady alebo zmeny nálady.

Príznaky ľahkého traumatického poranenia mozgu zahŕňajú aj stav zmätenosti, omráčenia alebo dezorientácie bez straty vedomia. Človek môže spať viac ako zvyčajne alebo mať naopak problémy so spánkom.

Komočné konvulzie

Špecifickým neepileptickým fenoménom sú komočné konvulzie vznikajúce do 2 sekúnd po náraze, typicky začínajúce krátkotrvajúcim tonickým stuhnutím a následnými obojstrannými, často asymetrickými myoklonickými zášklbmi v trvaní až do 3 minút.

Kŕčový stav patrí medzi tranzientné neurologické symptómy, ktoré sa pri definovaní ľahkého mozgového poranenia zohľadňujú. Záchvaty alebo kŕče po úraze hlavy však vyžadujú lekárske posúdenie.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Je ťažké diagnostikovať intenzitu poranenia hlavy len pri pohľade naň. Je dôležité, aby všetky druhy poranení hlavy ošetril lekár, pretože akékoľvek poranenie hlavy, lebky, pokožky hlavy alebo mozgu môže byť nebezpečné.

U človeka, ktorý utrpel úraz hlavy, sa môžu objaviť príznaky bezprostredne po páde, ale aj hodiny či dni po ňom. Preto je dôležité sledovať jeho zdravotný stav.

Bezodkladne treba privolať lekársku pomoc pri bezvedomí, dezorientácii, strate pamäti, zvracaní alebo pri upadaní do bezvedomia s časovým odstupom.

• Bezvedomie môže byť krátke, ale aj dlhšie.
• Opakované vracanie alebo nevoľnosť sú varovnými príznakmi.
• Bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje alebo neustupuje, vyžaduje urgentné vyšetrenie.
• Neschopnosť prebudiť sa zo spánku alebo kóma sú závažné príznaky.
• Rozšírenie jednej alebo oboch zreníc môže signalizovať vážne poškodenie.
• Nesprávna reč, slabosť alebo necitlivosť rúk a nôh a strata koordinácie vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.
• Zvýšená zmätenosť, nepokoj, bojovnosť alebo iné nezvyčajné správanie sú dôvodom na urgentné vyšetrenie.
• Číra tekutina vytekajúca z nosa alebo uší môže byť mozgovomiechový mok.

Úrazy hlavy u detí

U detí je potrebné byť pri páde na hlavu ešte o čosi obozretnejší. Vzhľadom na vek nemusia byť schopné opísať situáciu, ktorá úrazu hlavy predchádzala.

U novorodencov a menších detí je najlepšie nepodceniť situáciu a kontaktovať ich detského lekára vždy pri silnejšom úraze hlavy. Spozornieť treba najmä pri strate vedomia dieťaťa, spavosti, zvracaní alebo výraznej zmene nálady, ako sú podráždenosť či apatia.

Trvanie príznakov a postkomočný syndróm

Príznaky otrasu mozgu väčšinou trvajú krátko. Strata vedomia najčastejšie trvá menej ako 5 minút.

Postkomočný syndróm vzniká následkom komócie a prejavuje sa rôznymi nešpecifickými príznakmi, ktoré môžu pretrvávať niekoľko dní až 3 mesiace od úrazu.

• pretrvávajúca bolesť hlavy,
• poruchy pozornosti, sústredenia a pamäti,
• únava a vyčerpanie,
• podráždenie a frustrácia,
• tinnitus,
• anxieta,
• poruchy zaspávania a spánku.

Asi u polovice pacientov s ťažším otrasom mozgu sa môže rozvinúť postkomočný syndróm, pri ktorom príznaky pretrvávajú aj počas niekoľkých mesiacov. U väčšiny postihnutých však dochádza k spontánnemu vymiznutiu postkomočných príznakov.

Možné komplikácie

Medzi závažné komplikácie ĽMP patria perzistujúce postkomočné príznaky, postkomočný syndróm, syndróm druhého nárazu a chronická traumatická encefalopatia.

Opakované traumy mozgu u športovcov, ale aj obetí opakovaného fyzického týrania či epileptikov môžu viesť k spusteniu neurodegeneratívnej kaskády - progresívnej tauopatie známej ako chronická traumatická encefalopatia.

Traumatické poškodenie mozgu môže spôsobiť zmeny v správaní a nálade. Človek môže byť podráždený, úzkostlivý, depresívny alebo agresívny, čo môže ovplyvniť sociálne vzťahy a celkovú pohodu.

V závislosti od závažnosti poranenia sa môžu vyskytnúť motorické problémy, ako sú ťažkosti s chôdzou, problémy s rovnováhou alebo koordináciou. Traumatické poškodenie mozgu môže ovplyvniť aj reč a komunikačné schopnosti.

V závažných prípadoch môže mať traumatické poškodenie mozgu dlhodobé neurologické následky, ako je epilepsia, neurologické deficity alebo neurodegeneratívne ochorenia v neskoršom veku.

Diagnostika ľahkého mozgového poranenia

Každý pacient s úrazom hlavy by mal byť kompletne neurologicky vyšetrený. Osobitne dôležitá je podrobná priama aj nepriama anamnéza na presné určenie priebehu úrazového deja a určenia prítomnosti a trvania zmätenosti, bezvedomia či amnézie.

Pri diagnostike sa hodnotia príznaky a podrobnosti zranenia, vykonáva sa neurologické vyšetrenie a podľa potreby zobrazovacie vyšetrenie. Lekár môže použiť aj Glasgowskú stupnicu kómy na určenie závažnosti traumatického poranenia mozgu a neuropsychologické testy na kontrolu fungovania mozgu.

Glasgow Coma Scale

Glasgow Coma Scale hodnotí otváranie očí, slovné prejavy a motorické prejavy.

Kedy je potrebné CT vyšetrenie

Pacienti s GCS 15, bez závažných a s maximálne jedným menej závažným rizikovým faktorom, po úraze hlavy bez traumy mozgu, môžu byť prepustení bez CT vyšetrenia hlavy a mozgu.

Pacienti s GCS 15 so závažnými rizikovými faktormi a s GCS 13-14 musia podstúpiť CT vyšetrenie.

CT vyšetrenie môže odhaliť zlomeniny lebky, extracerebrálne hematómy, intracerebrálne traumatické krvácanie, mozgové kontúzie, edém mozgu alebo pneumocefalus.

• fraktúry lebky, ktoré môžu byť lineárne, impresívne alebo v oblasti lebečnej bázy,
• epidurálne hematómy,
• subdurálne hematómy,
• subarachnoidálne krvácanie,
• intracerebrálne traumatické krvácanie,
• mozgové kontúzie,
• fokálny alebo difúzny edém mozgu,
• pneumocefalus.

Pri ľahkom mozgovom poranení môže byť nález pri štandardných zobrazovacích vyšetreniach normálny, preto negatívny výsledok CT sám osebe nevylučuje funkčné následky otrasu mozgu.

Odlíšenie ľahkého poranenia od závažnejšieho TBI

Pri stredne ťažkom alebo ťažkom traumatickom poranení mozgu sa môžu objaviť rovnaké príznaky ako pri ľahkom poranení, ale aj ďalšie varovné prejavy.

• strata vedomia od niekoľkých minút do niekoľkých hodín,
• neschopnosť prebudiť sa zo spánku,
• zhoršujúca sa alebo pretrvávajúca bolesť hlavy,
• rozšírenie jednej alebo oboch zreníc,
• opakované vracanie alebo nevoľnosť,
• záchvaty alebo kŕče,
• číra tekutina vytekajúca z uší a nosa,
• necitlivosť alebo slabosť prstov na rukách a nohách,
• strata koordinácie,
• bojovnosť, nepokoj alebo iné nezvyčajné správanie,
• hlboký zmätok,
• nesprávna reč,
• kóma a iné poruchy vedomia.

Liečba ľahkého mozgového poranenia

Pri ľahkom traumatickom poranení mozgu je hlavnou liečbou pokoj. V akútnom štádiu po úraze je vhodné dodržiavanie relatívneho telesného a psychického pokoja až do vymiznutia príznakov s následným postupným zaťažovaním v ďalšom období.

Pri opätovnom objavení sa symptómov treba znížiť záťaž na tolerovanú úroveň. Doteraz nie je známa kauzálna farmakologická terapia ĽMP, ktorá by spĺňala podmienky medicíny založenej na dôkazoch.

Liečba je v tomto prípade len symptomatická na základe prítomných príznakov. Ak má pacient bolesti, dostane analgetiká alebo inú liečbu podľa konkrétnych ťažkostí.

Pri intenzívnych alebo protrahovaných ťažkostiach by sa malo pristúpiť k symptomatickej farmakologickej a nefarmakologickej liečbe. Je dôležité dodržiavať pokyny lekára týkajúce sa odpočinku a postupného návratu k bežným aktivitám.

Liečba stredne ťažkého a ťažkého poranenia

Pri stredne ťažkom až ťažkom traumatickom poranení mozgu zdravotnícki pracovníci v prvom rade stabilizujú pacienta, aby sa predišlo ďalšiemu zraneniu. Upravujú krvný tlak, kontrolujú tlak v lebke a zabezpečujú, aby sa do mozgu dostávalo dostatok krvi a kyslíka.

Stredne závažné poranenie hlavy môže vyžadovať okamžitú pohotovostnú starostlivosť. Ďalšia liečba môže prebiehať na jednotke intenzívnej starostlivosti s cieľom znížiť pravdepodobnosť sekundárneho poškodenia mozgu v dôsledku zápalu.

Ťažké zranenie môže vyžadovať chirurgický zákrok. Chirurgia môže byť potrebná pri zlomenine, otvorenej rane, zlomenine kostí lebky, krvácaní alebo poranení, ktoré môže byť život ohrozujúce.

• odstránenie hematómov,
• odstránenie poškodeného alebo odumretého mozgového tkaniva,
• oprava zlomenín lebky,
• uvoľnenie tlaku v lebke,
• zastavenie krvácania do mozgu,
• zníženie opuchu mozgu.

Na zmiernenie príznakov, ako sú bolesť, záchvaty, spasticita, poruchy spánku, úzkosť alebo depresia, môžu byť predpísané lieky. Výber liekov závisí od individuálnych potrieb pacienta a prítomných príznakov.

Rehabilitácia a následná starostlivosť

Po poranení mozgu alebo polytraume, keď je postihnutých viacero oblastí tela, je na dosiahnutie čo najlepšieho zotavenia a kvality života pacienta nevyhnutná komplexná a multidisciplinárna liečba.

Rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu pri zotavovaní po traumatickom poranení mozgu alebo polytraume. Fyzioterapia, ergoterapia a logopédia môžu pomôcť obnoviť alebo zlepšiť pohyblivosť, silu, koordináciu, reč a kognitívne funkcie.

• Fyzioterapia pomáha budovať fyzickú silu, koordináciu a flexibilitu.
• Pracovná terapia pomáha naučiť sa alebo znovu sa naučiť vykonávať každodenné úlohy, ako je obliekanie, varenie a kúpanie.
• Logopédia pomáha zlepšovať reč a inú komunikáciu a riešiť poruchy prehĺtania.
• Psychologické poradenstvo pomáha zvládať problémy, pracovať na vzťahoch a zlepšiť emocionálnu pohodu.
• Odborné poradenstvo sa zameriava na schopnosť vrátiť sa do práce a riešiť problémy na pracovisku.
• Kognitívna terapia môže zlepšiť pamäť, pozornosť, vnímanie, učenie, plánovanie a úsudok.

Traumatické poškodenie mozgu alebo polytrauma môže mať závažné psychologické následky vrátane depresie, úzkosti, posttraumatickej stresovej poruchy a zmien osobnosti. Psychologická pomoc a podpora je nevyhnutná na to, aby sa pacienti mohli vyrovnať s týmito problémami a zlepšiť svoje duševné zdravie.

Po traumatickom poškodení mozgu alebo polytraume môže byť potrebná sociálna podpora a pracovná rehabilitácia, aby sa pacientovi pomohlo vrátiť sa do každodenného života, do komunity a na pracovisko. Môže to zahŕňať úpravu bývania, odbornú rekvalifikáciu, podporu pri zamestnávaní a psychosociálne poradenstvo.

Následná starostlivosť po traumatickom poranení mozgu alebo polytraume je veľmi dôležitá na predchádzanie dlhodobým komplikáciám a podporu zotavenia pacienta. Pravidelné lekárske kontroly, terapeutické sedenia a psychosociálna podpora pomôžu pacientovi udržať pokrok a zlepšiť kvalitu života.

Liečba po poranení mozgu alebo polytraume si vyžaduje úzku spoluprácu rôznych zdravotníckych pracovníkov vrátane neurológov, neurochirurgov, rehabilitačných lekárov, fyzioterapeutov, ergoterapeutov, logopédov, psychológov a sociálnych pracovníkov.

Súvisiace poranenia po úraze hlavy

Zlomenina lebky

Na to, aby došlo k vzniku praskliny či zlomeniny lebky, je potrebný naozaj silný náraz. Pri páde na ľade preto jej vznik nie je až tak pravdepodobný, no nie je ani vylúčený.

Zlomenina lebky predstavuje vážnejší stav a vyžaduje bezodkladnú lekársku pomoc a diagnostiku. Základom je vykonanie RTG alebo CT vyšetrenia, ktoré určí závažnosť poranenia lebky.

Praskliny a zlomeniny lebky nemusia byť na prvý pohľad viditeľné, najmä ak sú v mieste vlasatej časti hlavy. Niekedy je možné pozorovať krvácanie, opuch v mieste poranenia alebo porušenie kožného krytu.

Príznakom zlomeniny lebky môže byť vytekajúca číra tekutina z nosa, ktorou je mozgovomiechový mok. V prípade vážnejších zlomenín je potrebný akútny chirurgický zákrok a súčasná liečba pomocou antibiotík.

Poranenia tváre

Pri páde na ľad často vznikajú rôzne poranenia tváre. Patrí sem poranenie nosa, úst, brady alebo očí.

Tieto úrazy môžu byť veľmi bolestivé, krvácavé a vyžadujú ošetrenie. Pri väčších a krvácavých poraneniach treba ranu sterilne prekryť, prípadne využiť tlak, ktorý pomôže zastaviť krvácanie, a vyhľadať lekársku pomoc.

Prevencia poranení hlavy

Zásadný spoločenský význam má prevencia kraniocerebrálnych poranení. Keďže k poraneniu hlavy môže dôjsť z mnohých dôvodov, možno riziko znížiť opatrnosťou a používaním vhodných ochranných prostriedkov.

• Vždy sa pripútajte a používajte autosedačky a podsedáky pre deti.
• Nikdy nešoférujte pod vplyvom drog alebo alkoholu.
• Pri jazde na bicykli, skateboarde a pri športoch noste správne padnúcu prilbu.
• Chráňte si hlavu počas fyzických aktivít.
• Pri športovaní používajte vhodné športové vybavenie.
• Zostupujte z rebríka opatrne a používajte správnu oporu o stenu alebo rukoväť rebríka.
• Choďte po uliciach opatrne a dodržiavajte pravidlá.
• Zabezpečte domácnosť odstránením nebezpečenstiev zakopnutia.
• Na schody nainštalujte zábradlie a do vane držadlá.
• Pre malé deti používajte okenné zábrany a bezpečnostné zábrany.
• Pravidelnou fyzickou aktivitou zlepšujte rovnováhu a silu.

Za pošmyknutie na ľade môže vo väčšine prípadov kombinácia viacerých faktorov. K ich vzniku výrazne prispieva neopatrnosť, nevhodná obuv, zmena počasia a vznik poľadovice, neupravené chodníky a cesty.

Pri pohybe v zimnom počasí noste vhodnú obuv s protišmykovými vlastnosťami, vyhnite sa neupraveným chodníkom a cestám a sledujte zmeny počasia, najmä pokles teploty pod bod mrazu.

Pri páde je dôležité chrániť si hlavu a snažiť sa spadnúť na zadok, prípadne aspoň na chrbát. Pád sa snažte zmierniť rukami.

Na možné pošmyknutie na ľade by si mali dať pozor najmä staršie osoby. S vekom totiž narastá pravdepodobnosť výskytu osteoporózy, kvôli ktorej sa kosti človeka stávajú krehkejšie a náchylnejšie na vznik zlomenín.

tags: #lahke #mozgove #poranenie