Problémy s prehĺtaním sú po cievnej mozgovej príhode relatívne časté a odborne sa označujú ako dysfágia. Vznikajú vtedy, keď poškodenie mozgu naruší koordináciu svalov, nervov, dýchania, žuvania a presunu potravy alebo tekutín z ústnej dutiny do žalúdka.
Dysfágia po mozgovej príhode môže viesť k vdýchnutiu potravy alebo tekutín do dýchacích ciest, k aspiračnej pneumónii, podvýžive a dehydratácii. Každý človek po cievnej mozgovej príhode by preto mal byť skontrolovaný, či dokáže bezpečne prehĺtať, a pri podozrení na poruchu prehĺtania by mal absolvovať odborné vyšetrenie.
Prečo vzniká zlé prehĺtanie po mozgovej príhode
Prehĺtanie je komplikovaná úloha, kedy váš mozog potrebuje na jej koordináciu veľa rôznych svalov. Ak porážka poškodí tú časť mozgu, ktorá je za to zodpovedná, potom to ovplyvní vašu schopnosť prehltnúť.
Prehĺtanie je komplexný a dobre koordinovaný proces, na ktorom sa zúčastňuje 50 svalov a hlavové nervy. Práve niektoré z nich sú pri NCMP zvyčajne porušené.
K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín.
Ďalšie následky cievnej mozgovej príhody môžu znemožniť prehĺtanie. Ak po prekonaní cievnej mozgovej príhody bola vaša ruka postihnutá, pravdepodobne nebudete môcť správne používať lyžicu alebo pohár, môže to mať vplyv na spôsob prehltnutia.
Ak bola ovplyvnená rovnováha, pravdepodobne nebudete môcť sedieť rovno, čo môže spôsobiť tak isto ťažšie prehĺtanie. Ak ste ospalí alebo nie ste schopní veľmi dobre sa sústrediť, potom nemusíte prehĺtať jedlo správnym spôsobom.
Čo je dysfágia
Porucha prehĺtania je definovaná ako porucha presunu potravy alebo tekutín z ústnej dutiny do žalúdka. Vyskytujú sa vo všetkých vekových skupinách, najčastejšie sú v staršom veku.
Dysfágia je porucha prehĺtania. Normálne prehĺtanie má tri fázy - ústnu, hltanovú a pažerákovú. Ak je narušená ktorákoľvek z nich, hovoríme o dysfágii.
U dospelých vzniká dysfágia najčastejšie po cievnej mozgovej príhode, pri neurodegeneratívnych ochoreniach, po operáciách nádorov mozgu alebo v oblasti ústnej dutiny, hltana či hrtana. Môže sa objaviť aj ako následok poúrazových stavov.
Porucha prehĺtania môže vzniknúť pri poškodení ústnej dutiny, hltana, pažeráka, nervov alebo svalov. Medzi ďalšie príčiny patria amyotrofická laterálna skleróza, myasténia, Parkinsonova choroba, Guillainov-Barrého syndróm, roztrúsená skleróza, ochorenia svalov, nádory centrálneho nervového systému, nádory v hrdle alebo tráviacej trubici, zápaly hltana a hrtanovej príchlopky, poruchy slinných žliaz, zúženie hltacích ciest, stav po tracheotómii, operácii štítnej žľazy, chemoterapii alebo rádioterapii.
Štyri fázy prehĺtania
Existujú štyri etapy prehĺtania, pričom porážka môže ovplyvniť ktorúkoľvek z týchto fáz.
1. Príprava potravy v ústach
Pripravujete si jedlo žuvaním a pohybom okolo úst. Potrava sa žuvaním rozomiela a premiešava sa so slinami.
2. Ústna fáza
Váš jazyk posúva jedlo do zadnej časti úst. Zatlačením sústa jazykom smerom dozadu a pritlačením jazyka o tvrdé podnebie sa potrava dostáva cez hltanovú úžinu do hltana a na koreň jazyka, kde začína druhá fáza hltacieho aktu.
3. Hltanová fáza
Jedlo sa pohybuje cez hrdlo do pažeráka - to je potravinová trubica, ktorá nesie potravu do žalúdka. V mieste prehĺtania sa chlopňa v krku (nazývaná epiglottis) pohybuje, aby sa zatvorila a chránila dýchacie cesty.
To zabraňuje akémukoľvek jedlu, aby vniklo do pľúc. Sťahom a zdvihnutím mäkkého podnebia sa uzatvorí nosohltan, hrtan sa dvíha nahor a dopredu, hrtanová príchlopka sa preklopí cez vchod do hrtana a hlasivková štrbina sa reflexne uzavrie.
Pri prechode sústa cez túto časť hltana sa reflexne otvorí pažerák a potrava sa posúva do pažeráka, kde začína pažeráková fáza.
4. Pažeráková fáza
Svaly v pažeráku sa sťahujú, a tým presúvajú potravu do žalúdka. Sťahom pažerákového svalstva sa potrava posúva do žalúdka.
Aké sú príznaky poruchy prehĺtania
Každý, kto mal cievnu mozgovú príhodu, by mal byť skontrolovaný, či môže bezpečne prehltnúť. Malo by sa to stať v priebehu prvých niekoľkých hodín v nemocnici.
Problémy však nie sú vždy zrejmé, takže je dobré vedieť, na čo si dávať pozor.
- kašeľ alebo dusenie pri príjme potravy alebo tekutiny
- zabiehanie tekutín alebo potravy
- prinášanie potravín späť cez nos
- zlyhanie prenosu potravín alebo nápojov
- pocit, že potraviny sú uviaznuté v krku
- neschopnosť udržať si jedlo alebo nápoje v ústach
- stále ostáva zvyšok jedla alebo nápoju v ústach po tom, čo ste prehltli
- neschopnosť správne žuť potravu
- krúživý alebo „mokrý“ zvukový hlas
- slintanie
- dlhý čas na prehltnutie
- nutnosť mnohokrát prehĺtať, aby sa vyčistilo hrdlo
- zadýchavanie, keď prehĺta
- zmena hlasu po prehltnutí
- pocit cudzieho telesa v hrdle
- nechuť do jedla
- strácanie na hmotnosti
- neschopnosť prehĺtať jedlo s tuhšou konzistenciou
Problémom môže byť aj to, že pacient neprehĺta na prvýkrát, prehĺta na viackrát alebo po prehltnutí pociťuje dráždenie na kašeľ. Niekedy zostávajú zvyšky potravy v ústach bez toho, aby si ich človek uvedomoval.
Aspirácia a aspiračná pneumónia
Ak nemôžete správne prehĺtať, potraviny a nápoje sa dostanú do dýchacích ciest a pľúc. Nazýva sa to aspirácia, ktorá môže viesť k infekciám a zápalu pľúc, čo môže byť veľmi závažné.
Vážny, život ohrozujúci stav predstavuje tzv. aspiračná pneumónia. Často vzniká po opakovanej aspirácii (zabiehaní) potravy do dýchacích ciest pod úroveň hlasiviek.
Aspirácia nie je vždy viditeľná. Niektorí ľudia dobre prehĺtajú, ale potraviny alebo nápoje sa stále dostávajú do pľúc. Toto sa nazýva tichá aspirácia.
Zaujímavé na nej je, že nie vždy pacient zakašle, dokonca ani necíti, že mu potrava „zabieha“. Preto je dôležitá diagnostika a následná adekvátna terapia zameraná na tréning prehĺtania, nácvik rôznych manévrov a techník, ktoré pomôžu pacientovi prinavrátiť schopnosť bezpečne prehĺtať.
Pri vdýchnutí potravy je zvýšené riziko vzniku nebezpečného zápalu pľúc, tzv. aspiračnej pneumónie. Porucha prehĺtania môže zvýšiť riziko vdýchnutia jedla alebo tekutín, zápalu pľúc, podvýživy a dehydratácie.
Prečo je dysfágia nebezpečná
Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.
Porucha prehĺtania vedie k nedostatočnej výžive a k dehydratácii, teda strate tekutín organizmu. Pacient s dysfágiou často odmieta jesť alebo piť, prípadne je málo alebo znižuje príjem tekutín.
Správna výživa a hydratácia pacienta, hlavne po cievnej mozgovej príhode, však môže prispieť k lepšiemu zvládaniu zotavovania. Je preto potrebné, aby pacienta s poruchou prehĺtania vyšetril kvalifikovaný lekár alebo logopéd a v prípade potreby stanovil vhodný výživový plán.
Vyšetrenie prehĺtania
Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Ak pacient bezpečne neprehltne, mohlo by to spôsobiť infekcie a zároveň sa do tela nemusí dostať dostatok potravy alebo tekutín.
Ak má pacient po cievnej mozgovej príhode problémy s prehĺtaním, mal by ho čo najskôr vyšetriť logopéd. Pacienta otestuje a určí, o akú poruchu sa jedná a aký typ stravy môže prijímať.
Pacient sa dostane na základe výmenného lístka ku klinickému logopédovi - dysfagiológovi. Ten určí, či existuje podozrenie na poruchu prehĺtania, respektíve aspiráciu.
Klinické vyšetrenie
Logopéd bude žiadať, aby ste prehĺtali potraviny a nápoje rôznej konzistencie, aby zistil, či ich môžete bezpečne prehltnúť. Môže tiež vykonať fyzickú prehliadku.
Vyšetrenie môže zahŕňať anamnézu, pohovor s pacientom a orientačné ORL vyšetrenie. Odborník sleduje žuvanie, pohyb jazyka, uzatváranie úst, kašeľ, hlas po prehltnutí, zvyšky potravy v ústach a ďalšie prejavy.
FEES - endoskopické vyšetrenie prehĺtania
Endoskopické vyšetrenie prehĺtania používa endoskop, aby sa zistilo, čo sa deje pri prehltnutí. Endoskop je dlhá, tenká, ohybná trubica, na konci ktorej je svetlo a malý fotoaparát.
Je vložený do jednej z nosných dier a do hrdla, takže váš logopéd vie, ako dobre fungujú vaše svaly a kde sa môžu vyskytnúť problémy.
FEES, teda videofibroskopické vyšetrenie, je vyšetrenie, pri ktorom sa na monitore sleduje samotné prehltnutie pomocou tenkého fibroskopu zavedeného do hltana cez nosovú dutinu.
Počas vyšetrenia sa pacientovi podáva v malých množstvách zafarbená potrava rôznej konzistencie, ako napríklad voda, detská výživa alebo sušienka. Samotné vyšetrenie trvá približne 10 minút, nie je bolestivé a väčšina pacientov ho toleruje veľmi dobre.
Videofluoroskopia a VFSS
Videofluoroskopia zahŕňa zachytenie röntgenového obrazu úst a hrdla počas prehltnutia. To umožňuje logopédovi vidieť jedlo alebo tekutinu, ktorú prehĺtavate.
Budete sedieť vedľa röntgenového prístroja a budete mať rôzne potraviny a nápoje na prehltnutie. Tieto sa zmiešajú so špeciálnou kvapalinou nazývanou bárium, ktorá sa objaví na röntgenových lúčoch.
Videofluoroskopické vyšetrenie je vyšetrenie, pri ktorom sa sleduje prehĺtanie malých množstiev kontrastnej látky a vplyv rôznych manévrov na prehĺtanie rôznych konzistencií potravy.
Ak je potrebné aspiráciu vylúčiť, vykonáva sa prístrojové vyšetrenie. Môže ísť o FEES - videoendoskopické vyšetrenie, ktoré realizuje ORL lekár spolu s logopédom, alebo VFSS - röntgenologické vyšetrenie prehĺtania, ktoré zabezpečuje röntgenológ s logopédom.
Čo robiť pri poruche prehĺtania
Je veľmi dôležité, aby pacient nič nejedol a nepil, kým sa neskontroluje jeho prehĺtanie. Najdôležitejšia vec je ubezpečiť sa, že pacient môže bezpečne prehltnúť.
Vytvorte si čas a priestor na to, čo robíte. Vypnite televízor alebo rádio, sadnite si s rovným chrbtom a rukami voľne položenými v lone, nie na stole.
Nadýchnite sa, ukľudnite, vezmite si skrátka toľko času, koľko potrebujete. Do úst vkladajte malé množstvá. Nakrájajte jedlo na malé kúsky a pite malé dúšky.
- jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede
- hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone
- pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie
- jedzte malé sústa
- pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou
- prehltnite dvakrát po každom súste, aby ste sa uistili, že v ústach nezostalo nič
- pri jedle nerozprávajte
- po každom súste si vypláchnite ústa alebo zapite podľa odporúčania odborníka
- po jedle skontrolujte, či v ústach nezostali zvyšky potravy
- po skončení jedla si vyčistite zuby
Čomu sa pri jedení vyhnúť
- nepokúšajte sa jesť pri ležaní
- nerozprávajte, keď sa snažíte prehltnúť
- nepoužívajte slamky, pokiaľ vám logopéd nepovie, že je to bezpečné
- nejedzte jedlá, ktoré nemajú rovnakú konzistenciu, napríklad polievky s veľkými kusmi
- vyhnite sa zelenine s tvrdou kožou, ak ju nedokážete bezpečne spracovať
- neponáhľajte sa pri jedle a nejedzte v stave výraznej únavy
Úprava stravy a tekutín
Kým nemôže pacient bezpečne prehltnúť, budú sa musieť vykonať zmeny v strave. Logopéd vám a vašej rodine vysvetlí, aké potraviny sú pre vás bezpečné.
Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu. Pri zabiehaní tuhých súst sa jedlo upravuje mixovaním, pri zabiehaní tekutín sa naopak jedlá zahusťujú vhodným prípravkom.
Voda a iné riedke tekutiny je najťažšie prehltnúť, pretože je ťažké ich ovládať. Existujú však prášky na zahusťovanie nápojov, aby sa dali ľahšie prehltnúť.
Vhodné môže byť prijímanie mäkkého alebo hladkého jedla, ako napríklad zemiaková, pšenová alebo pohánková kaša. Rehabilitáciu uľahčuje vhodná úprava stravy, vylúčenie malých kúskov potravy a používanie zahusťovadiel, ktoré menia konzistenciu a textúru jedla a tekutín.
Nemenným cieľom je zabezpečiť dostatočný kalorický príjem a dostatok tekutín. Výživový poradca vám pomôže s jedálničkom a bude monitorovať váhu a pitný režim, aby ste sa uzdravovali.
Zmena teploty jedla
Horúce jedlá a nápoje môžu byť ťažké na prehltnutie, pretože ich nemôžete držať v ústach dlho. Logopéd môže navrhnúť, aby ste jedli chladné jedlá, alebo nechajte teplé jedlo ochladiť trochu skôr, než sa ho pokúsite jesť.
Zmena veľkosti a času porcií
Vymeniť tri hlavné jedlá za viac malých porcií počas celého dňa môže byť pre vás prospešné v prípade, ak sa vám zdá ťažké sústrediť sa alebo sa veľmi unavíte.
Môžete tiež zistiť, že malé porcie sú ľahšie stráviteľné, alebo že jesť v skorších hodinách, kedy máte viac energie, funguje lepšie.
Možno si zmeníte stravu len na krátky čas. Keď sa začnete zotavovať, postupne prejdete na viac tuhých jedál a redších nápojov.
Logopedická liečba dysfágie
Ak má pacient problémy s prehĺtaním, bude odkázaný na logopéda, ktorý s ním bude pracovať a pokúsi sa ťažkosti zlepšiť. Určí stav, v ktorom sa pacient nachádza, a bude môcť s pacientom a jeho rodinou hovoriť o najlepších spôsoboch liečby.
Liečbou dysfágie je rehabilitácia prehĺtania, ktorú vedie logopéd. Cieľom je prinavrátiť alebo zlepšiť schopnosť bezpečne prijímať potravu ústami.
Logopéd môže odporučiť zmenu stravy, techniky učenia na pomoc pri prehĺtaní, používanie pomôcok, ktoré pomáhajú ľahšie prijímať jedlo a nápoje, a cvičenia na prehĺtanie, teda posilnenie svalov na tvári, perách a v ústach.
Klinickologopedická liečba dysfágie môže byť zameraná na kompenzačné stratégie a manévre, napríklad zmenu polohy hlavy alebo tela pri prehĺtaní, čistenie hltana po prehltnutí alebo ďalšie špecifické techniky.
Nemenej dôležitá je úprava konzistencie potravy podľa Medzinárodnej iniciatívy pre štandardizáciu diéty pri dysfágii, tzv. IDDSI (International Dysphagia Diet Standardization Initiative).
Správne polohovanie pri kŕmení a použitie špeciálnych pomôcok sú tiež dôležitou súčasťou liečby. Terapia sa má začať čo najskôr a má sa prispôsobiť príčine, typu a závažnosti poruchy.
Výživa sondou pri ťažkej dysfágii
V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje významne riziko vdýchnutia a rozvoja závažných a veľmi dlho trvajúcich komplikácií.
U ťažkých foriem dysfágie môže lekár rozhodnúť o zavedení výživy pomocou sondy, napríklad nasogastrickej sondy alebo perkutánnej endoskopickej gastrostómie, tzv. PEG-u.
Výživa a tekutiny sú tak pacientovi podávané priamo do žalúdka. Nazogastrálna sonda môže byť dočasná, najmä ak sa očakáva zlepšenie prehĺtania počas akútnej fázy po cievnej mozgovej príhode.
Pri dlhšom trvaní ťažkostí môže lekár zvoliť iný spôsob výživy. O vhodnom postupe rozhoduje odborný tím podľa bezpečnosti prehĺtania, výživového stavu a očakávaného vývoja.
Starostlivosť o ústa a zuby
Ak si nečistíte zuby a ústa, budú sa okolo nich vytvárať baktérie. To môže spôsobiť bolesť v ústach a viesť k infekciám.
Ešte dôležitejšie je čistiť si zuby a ústa v prípade, ak máte problémy s prehĺtaním, pretože je vysoko pravdepodobné, že v ústach ostanú drobné stopy po jedle a nápojoch, ktoré sa môžu dostať do zubov.
- v ideálnom prípade si čistite zuby alebo zubné protézy po každom jedle
- ak to nie je možné, pokúste sa tak urobiť aspoň dvakrát denne
- pri problémoch s prehĺtaním požiadajte zdravotnú sestru alebo logopéda o najbezpečnejší spôsob čistenia zubov, jazyka a úst
- môžete použiť nepenivú zubnú pastu alebo špeciálny gél na čistenie zubov
- uistite sa, že používate zubnú pastu s vysokým počtom fluoridov
- keď ste skončili čistenie, vypľujte zvyšnú zubnú pastu, ale nevyplachujte ústa
- ak nosíte zubné protézy, očistite rovnako zuby, ústa a jazyk
- vyhnite sa sladkým nápojom a občerstveniu
- udržujte ústa vlhké pomocou slinného spreja alebo špeciálneho gélu podľa odporúčania
- používajte balzam na pery, aby ste zabránili vysušeniu alebo popraskaniu pier
Ak máte problémy s prehĺtaním, požiadajte zdravotnú sestru alebo logopéda o najbezpečnejší spôsob čistenia zubov, jazyka a úst. Pravidelne navštevujte svojho zubára.
Úloha rodiny a opatrovateľa
Problémy s prehĺtaním môžu byť obzvlášť ťažké zvládnuť doma. Veľká väčšina rodinných a spoločenských udalostí sa týka jedenia a pitia.
Mnohí, ktorí prežili mozgovú príhodu, sa cítia byť vynechaní, keď nie sú schopní podieľať sa na rodinnom jedle, ako tomu bolo predtým. Taktiež sa nemusia tešiť na jedlo, pretože sú v rozpakoch jesť pred ostatnými ľuďmi alebo sa cítia nepríjemne, ak nejedia so všetkými ostatnými.
Uistite sa, že s nimi niekto hovorí. Ak pacient nechce navštevovať podpornú skupinu, rozprávajte sa s ním doma. Podstatné je, aby zo seba dostal ťarchu, ktorú pociťuje.
Pri kŕmení podávajte malé sústa a doprajte pacientovi dostatok času. Sledujte kašeľ, dusenie, zmenu hlasu, únavu a zvyšky potravy v ústach.
Pacient by nemal jesť ani piť bez odporúčania odborníka, ak ešte nebolo jeho prehĺtanie vyšetrené. Rodina by mala poznať odporúčanú konzistenciu stravy, polohu pri jedle, povolené množstvo tekutín a spôsob ústnej hygieny.
Lieky pri dysfágii
Lieky existujú v rôznych formách vrátane sirupov, náplastí a inhalátorov. Niekedy je možné rozdrviť tabletky a dať ich do jedla alebo vody, ale nie všetky lieky môžu byť prijaté týmto spôsobom.
Poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom, či nie je na trhu iná vhodná skupina liečiv, ktorej prijatie môže byť pre vás jednoduchšie.
Orofaciálne a komunikačné ťažkosti po mozgovej príhode
Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, artikulácie i prehĺtania. Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov.
Pri dyzartrii poklesne ústny kútik, očné viečko, nenašpúlite pery a nevyplazíte jazyk rovno. Pacient má poklesnutý ústny kútik, očné viečko, jazyk nedokáže rovno vyplaziť a nevie našpúliť pery.
V dôsledku týchto symptómov mnohým pacientom vypadáva potrava či tekutina z úst, necítia si zvyšky potravy na perách, čo negatívne vplýva i na ich psychiku.
Pri narušení pohyblivosti tváre môže byť ťažšie udržať jedlo v ústach, uzavrieť pery, žuť, posúvať sústo jazykom alebo odstrániť zvyšky potravy po prehltnutí.
Rozdiel medzi dysfágiou, afáziou a dyzartriou
Afázia je získaná porucha jazykového systému. Pacient nemá narušenú iba samotnú reč v zmysle expresie, teda rozprávanie, intonáciu, artikuláciu a pomenovanie, ale i porozumenie a pamäť.
Spolu s afáziami sa často vyskytujú tiež poruchy čítania, alexia, a poruchy písania, agrafia. U pacienta môže dôjsť k poruche rozoznávania jednotlivých grafém alebo poruchy porozumenia prečítaných slov pri zachovanej schopnosti dané slovo prečítať.
Dyzartria je porucha motorickej realizácie reči, ktorá vznikla poškodením nervovej sústavy a nervových dráh zodpovedajúcich za produkciu reči. Hovorená reč je zložitý jemnomotorický úkon, ktorý okrem samotnej artikulácie zahŕňa i fonáciu, koordinované dýchanie, rezonanciu či prozódiu.
Dysfágia sa týka prehĺtania a bezpečného presunu potravy alebo tekutín do žalúdka, afázia sa týka jazykového systému a dyzartria najmä motorickej realizácie reči. Tieto poruchy sa po mozgovej príhode môžu vyskytovať samostatne aj súčasne.
Rehabilitácia po mozgovej príhode
Bez adekvátnej a najmä včasnej terapie sa pacient neuzdraví. Terapia pacientov by mala figurovať najmä v prvom polroku po cievnej príhode, v tomto období je najväčšia šanca k reparácii mozgu.
Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.
Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.
Práve podpora a precvičovanie si zadaných úloh v domácom prostredí, dĺžka a intenzita terapie zohrávajú dôležitú úlohu jej efektivity. Je to jeden z kľúčových faktorov dobrej prognózy.
Ako sa prehĺtanie vyvíja počas zotavovania
Ťažkosti s odstraňovaním problémov s prehĺtaním sa môžu zlepšiť a väčšina ľudí je schopná bezpečne prehltnúť počas prvých týždňov. Len malé percento ľudí má ťažkosti, ktoré trvajú dlhšie a veľmi malý počet ľudí má trvalé ťažkosti s prehĺtaním.
Prognóza závisí od mnohých faktorov, najmä od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgového tkaniva, od zdravotného stavu pacienta, skorej diagnostiky a následnej terapie a v neposlednom rade od motivácie a psychickej sily samotného pacienta.
Vo väčšine prípadov sa prehĺtanie čiastočne alebo úplne upraví. Prognóza pacienta s poruchou prehĺtania do veľkej miery závisí od závažnosti jeho základného ochorenia.
Aj keď máte trvalé následky s prehĺtaním, nemusia vám zabraňovať robiť to, čo chcete robiť. Väčšina ľudí sa domnieva, že sú napriek ťažkostiam stále schopní žiť normálny život.
Cesta k uzdraveniu a prinavráteniu stratených funkcií je dlhá a neraz náročná, avšak mozog si zachováva schopnosť funkčnej reorganizácie po celý život, je plastický, pružný a dokáže sa s pomocou prispôsobiť zmenám v akomkoľvek veku.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nezanedbávajte túto diagnózu a nečakajte, že sa zlepší sama. Je dôležité obrátiť sa na lekárov, ktorí pacienta pošlú ku klinickému logopédovi - dysfagiológovi.
Akonáhle rodinný príslušník zistí príznaky poruchy prehĺtania, mal by sa obrátiť na odborníkov. Dysfágia môže na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, no jej dôsledky môžu byť vážne.
Porucha prehĺtania ovplyvňuje výživu, bezpečnosť pri jedení, energiu aj celkovú pohodu. Včasná diagnostika a odborná logopedická starostlivosť dokážu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov.
tags: #zle #prehltanie #po #mozgovej #prihode