Lateralita pravej a ľavej mozgovej hemisféry

Lateralita je proces, pri ktorom sa určité funkcie alebo schopnosti mozgu špecializujú na jednu z jeho hemisfér, teda na ľavú alebo pravú polovicu mozgu. V praxi označuje aj uprednostňovanie jednej strany tela alebo jedného z párových orgánov, napríklad pravej či ľavej ruky, oka, ucha alebo nohy.

Každý z nás je obvykle pravák alebo ľavák a len menší počet ľudí v populácii dokáže pracovať rovnocenne oboma rukami (tzv.ambidextria). To, ktorú ruku prednostne používame, súvisí s tzv. lateralizáciou nášho mozgu. Lateralita je odborníkmi dlhodobo sledovanou oblasťou fungovania ľudského organizmu a existuje mnoho rôznych teórií, ktoré toto fungovanie vysvetľujú.

Čo je lateralita a lateralizácia

Lateralita je zjednodušene povedané uprednostňovanie jednej strany pred druhou. Uprednostňujete napríklad pravú ruku pred ľavou, ľavé oko pred pravým atď. Výraz lateralita označuje prednostné používanie jedného z párových orgánov nášho tela - teda nie len rúk, ale všetkých našich pohybových aj zmyslových (oči, uši) orgánov.

Lateralizácia je proces, pri ktorom sa určité funkcie alebo schopnosti mozgu špecializujú na jednu z jeho hemisfér (ľavú alebo pravú). Tento proces je kľúčový najmä počas raného vývoja dieťaťa, ale môže pokračovať aj v neskoršom veku. Zisťovanie laterality - uprednostnenia jedného z párových orgánov počas bežných aktivít - je dôležité predovšetkým v detskom veku (najneskôr pred začatím školskej dochádzky), avšak lateralita sa môže v priebehu života meniť.

Rozoznávame senzorickú (oko, ucho) a motorickú lateralitu (ruky, nohy). Lateralita je jednou z oblastí, ktorá sa sleduje pri diagnostike školskej zrelosti. Ide o odraz dominancie (funkčná prevaha párových orgánov) mozgovej hemisféry. V tejto súvislosti tak hovoríme o motorickej prevahe, v prípade ruky či nohy a senzorickej prevahe, v prípade oka a ucha.

Pravá a ľavá hemisféra mozgu

Mozog sa skladá z dvoch častí: pravej a ľavej hemisféry. Tieto polovice medzi sebou komunikujú cez nervové vlákna nachádzajúce sa v spodnej časti ryhy, ktorá oddeľuje hemisféry. Nervové vlákna sa v predĺženej mieche krížia, a tak: ľavá hemisféra riadi pravú polovicu tela, pravá hemisféra riadi ľavú polovicu tela.

Obe hemisféry však navzájom spolupracujú, jedna je ale obvykle aktívnejšia, dominantnejšia. Jedna z mozgových hemisfér je vedúca. Tzn., že všetky dôležité ústredia, napr. ústredie pre motoriku končatín, orgánov, očí, reči a pod., sú umiestnené v jednej hemisfére. Platí tu krížové pravidlo.

Ľavá hemisféra: Často spojená s logickým myslením, analýzou, jazykovými schopnosťami a kontrolou pravej časti tela. Ľavá hemisféra je centrom reči a jazykovej funkcie. Ovplyvňuje čítanie, písanie, logiku a motorické činnosti.

Pravá hemisféra: Spájaná s tvorivým myslením, vnímaním priestoru, emóciami a kontrolou ľavej časti tela. Pravá hemisféra je centrom priestorového vnímania, umeleckých zručností a emócií.

I keď populárna myšlienka o ostro vymedzenom delení úloh je do veľkej miery mylná, rozdiely medzi oboma mozgovými hemisférami existujú a obe plnia špecifické funkcie. Laureát Nobelovej ceny za medicínu Roger W. Sperry zistil, že ľavá a pravá hemisféra mozgu sa špecializujú na rôzne funkcie.

Ľavá hemisféra sa podľa Sperryho častejšie venuje údajom, na spracovanie ktorých sú potrebné: logika, zoradenie dát do systematickej postupnosti, lineárna kauzalita (vymedzenie súvislostí príčina - následok), číselné vyjadrenie a matematika, jazyk a formálna gramatika, možnosť overenia faktov a formálneho dokazovania.

Pravá polovica mozgu sa zasa zameriava na úlohy vyžadujúce: predstavivosť, intuíciu, nadhľad a celostné vnímanie kontextu, zohľadnenie emócií, kreatívny prístup, interpretáciu neverbálnej komunikácie.

Prečo sa funkcie hemisfér nedajú zjednodušiť

Populárna psychologická literatúra od týchto funkcií a predpokladu, že u jednotlivcov býva jedna strana mozgu dominantnejšou, odvodila kategorizáciu ľudských osobností. Tých s prevládajúcim vplyvom ľavej hemisféry prezentuje ako schopnejších ľahšie sa vysporiadať s problémami vyžadujúcimi analytické myslenie, dedukciu a prácu s dátami. Ľudia, u ktorých dominuje pravá strana mozgu sa zasa lepšie uplatňujú pri riešení problematických situácií, kde sú žiaduce tvorivosť, či empatia.

Často tiež bývajú naznačované spojitosti medzi dominanciou konkrétnej hemisféry a vynikaním v určitých profesiách. Úspešní vedci, analytici, programátori, inžinieri, či reportéri majú údajne aktívnejšiu ľavú polovicu mozgu, dizajnéri, hudobníci, manažéri a právnici zasa tú pravú.

Moderná neuroveda lateralizáciu mozgu (rozdelenie na dve funkčne oddelené strany) nepopiera, no vníma ju skôr ako predmet kontinuálneho výskumu, nie ako dôvod pre psychologické intervencie, cielený výcvik, alebo propagáciu komerčných produktov sľubujúcich zlepšenie mentálnych schopností.

Obozretnosť a skepticizmus sa odporúčajú najmä pri používaní terminológie oddelených hemisfér pri odôvodňovaní pochybných praktických aplikácií, ako sú terapia EMDR, neurolingvistické programovanie, či rôzne praktiky pri školeniach manažmentu vo firmách. Výsledky výskumov nedokážu potvrdiť ani ich pozitívny účinok, ani súvislosť s biologickým fungovaním mozgu.

Časť výskumov tiež naznačuje, že pre optimálne fungovanie mozgu je, popri špecializácii, dôležitá aj vzájomná komunikácia oboch hemisfér. Tá prebieha prostredníctvom corpus callosum, nervu medzi nimi, ktorý ich spája (práve ten bol u Sperryho pacientov znefunkčnený).

Výsledná mozgová aktivita tak neprebieha v monopolnej réžii len jednej polovice mozgu, ale vzájomnou kolaboráciou oboch. Merania okrem iného naznačili aj približne rovnakú intenzitu aktivity oboch centier pri danom kognitívnom výkone. Konkrétne funkcie bolo možné v mozgu pomerne presne lokalizovať, no ich efektivita sa nezdá byť ani tak dôsledkom dominancie príslušnej hemisféry, ako skôr komunikácie medzi oboma naraz.

Namieste je preto aj opatrnosť pri stereotypnom zaraďovaní jednotlivcov do skupín podľa toho, či sa ich vonkajšie prejavy (v práci, škole, verejnom živote a pod.) zdajú napĺňať teóriu funkčného delenia hemisfér. Vyjadrenia typu „ona je typický príklad dominantnej ľavej hemisféry“ sú nemiestne a neopodstatnené.

Špecializácia a spolupráca hemisfér

Efektívne fungovanie mozgu závisí nielen od špecializácie hemisfér, ale aj od ich schopnosti spolupracovať. Kým lateralizácia zabezpečuje, že určité funkcie sú dominantné v jednej hemisfére (napr. jazyk v ľavej hemisfére, kreativita v pravej), aktivity na posilnenie spolupráce hemisfér podporujú ich vzájomnú koordináciu prostredníctvom spojenia cez corpus callosum (mozgový trámec).

Spolupráca medzi oboma polovicami je veľmi dôležitá najmä pre plánovanie, rozhodovanie. Viaceré vedecké poznatky a zistenia, sledujúce interhemisferickú spoluprácu poukazujú na to, že je vždy lepšie ak je mozog lateralizovaný (jedna z hemisfér má prevahu nad druhou), nakoľko je vtedy mozog viac organizovanejší, schopnejší lepšej systematickosti, ako aj efektívnejší v sfére lepšieho vyhodnocovania a spracovávania informácií a podnetov, ktoré sa k nemu dostávajú.

Komunikácia medzi oboma polovicami mozgu môže mať viacero podôb a nemusí ani zďaleka prebiehať organizovane, „férovo“ alebo harmonicky. Pomerne bežná je i takzvaná hemisférická rivalita, počas ktorej centrá v oboch poloviciach mozgu intenzívne prehodnocujú návrhy prichádzajúce z opačnej strany a snažia sa ich zapracovať do vlastných procesov.

Kreatívny umelecký nápad, či dobrý odhad nasledujúceho kroku oponenta v šachu, bývajú častejšie výsledkom takejto synaptickej spätnej väzby, nie sólového rozhodnutia konkrétnej časti mozgu. Ľavá hemisféra môže napríklad najprv potlačiť nutkanie k impulzívnemu činu a pokúsiť sa o rozvahu, no ak jej rozhodovanie trvá pridlho, môže z obavy pred premárnenou šancou opäť prebrať iniciatívu pravá hemisféra.

Funkcie ľavej a pravej hemisféry v každodennom živote

Každodenné aktivity a kognitívne úlohy prebiehajúce viac v ľavej časti mozgu zahŕňajú: schopnosť vyhodnotiť situáciu z pohľadu bezpečnostných rizík, koordinovaný pohyb (chôdza, plávanie, lyžovanie), udržiavanie rovnováhy tela, spracovanie vône, chuti a zvuku, vedomá mimika a riadenie naučených prejavov neverbálnej komunikácie (napríklad u rečníkov), kontrola imunitného systému, riadenie životných procesov mimo dosahu ľudskej vôle (dýchanie, tlkot srdca, trávenie), dekódovanie jazyka (zvukov i písma), riadenie jemnej motoriky, schopnosť zamerať sa na detaily, ovládanie pravej časti tela.

Pravá hemisféra sa zaoberá: budovaním intuitívnych rozlišovacích schopností na základe jednoznačných signálov, napríklad rozdielu medzi malým a veľkým, jasným a tmavým a podobne, spracovaním vizuálnych vnemov, tvarov, farieb, či emócií na tvárach iných ľudí, rozoznaním a nasledovaním rytmu, tvorbou predstáv (fantáziou), ovládaním ľavej časti tela.

Lateralita u detí

U detí sa proces lateralizácie vyvíja postupne. Nervový systém sa najintenzívnejšie rozvíja ešte pred narodením človeka, ale následne aj krátko po jeho narodení. V tomto čase sa striedajú: obdobie asymetrické - dieťa uprednostňuje iba 1 ruku, obdobie symetrické - dieťa používa obe ruky a nepreferuje pravú, alebo ľavú.

Ak si všímame vývin detí v prvých mesiacoch, vidíme, že novorodenec sa v prvom polroku často rovnako načahuje obidvoma rukami za predmetmi. Dominancia sa začína zreteľne prejavovať už v 5. - 6. mesiaci. Možno ste si všimli, že malé deti používajú pri hraní, uchopovaní predmetov a pri ďalších aktivitách obe ruky.

Počas vývoja však všetko smeruje k tomu, aby sa vyhranil jeden z párových orgánov. Zvyčajne sa u detí do 6 rokov začína prejavovať preferencia jednej ruky (praváctvo alebo ľaváctvo). Tento proces je dôležitý pre rozvoj jemnej motoriky, reči a ďalších kognitívnych schopností.

Pravdepodobnosť, že bude vaše dieťa ľavák, rozhodne neodhalíte do dvoch rokov veku. Nervová sústava sa totiž vyvíja postupne rovnako ako všetky orgány a ich funkcie. To, ktorú ruku bude vaše dieťa používať ako dominantné, je zrejmé zhruba od 3 rokov.

Môžete sa ale stretnúť aj s tým, že deti používajú obe ruky rovnako až do predškolského veku. Ktorú ruku bude vaše dieťa používať ako dominantnú, je zrejmé približne vo veku 3 rokov. U detí sa v predškolskom veku sleduje najmä dominancia ruky a oka, pretože ide o orgány, ktoré ovplyvňujú činnosti spájajúce sa so školou.

Typy laterality

Celkom rozlišujeme lateralitu: a) vyhranenú, kedy je možné všetky centrá pre preferovaný párový orgán lokalizovať v jednej hemisfére; b) nevyhranenú (ambidextria), kedy žiadna z hemisfér nevykazuje prevahu, čo v praxi môže vyzerať napríklad tak, že dieťa používa obe ruky s nevyhranenou preferenciou jednej z nich, čiže raz jednu a potom druhú; c) skríženú, kedy dochádza k lokalizácií motorickej funkcie v jednej hemisfére a senzorickej v druhej hemisfére.

Vyhranená pravostranná lateralita

Vyhranená dominancia pravostranná - pravá ruka, pravé oko. Dieťa, ktoré má lateralitu vyhranenú, preferuje iba jednu stranu pri všetkých párových orgánoch. V praxi ide o ľaváka alebo praváka.

Vyhranený pravák s vrodenou prevahou ľavej mozgovej hemisféry je druhý typ a najvýhodnejší. Nedochádza k žiadnemu konfliktu so spoločnosťou resp. prostredím.

U prevažnej časti populácie prevláda dominancia ľavej hemisféry a preto je vo svete štatisticky väčší počet pravákov. Ľudia, ktorí uprednostňujú pravú ruku, prevláda ľavá hemisféra a naopak.

Vyhranená ľavostranná lateralita

Vyhranená dominancia ľavostranná - ľavá ruka, ľavé oko. Ľaváctvo nie je porucha, je to vrodená dispozícia, prirodzený prejav. Ľaváctvo, alebo praváctvo je prirodzený prejav.

Tí, u ktorých prevažuje dominancia fungovania pravej hemisféry, sú ľaváci. Uvádza sa, že v populácii je ich približne 10%. V súčasnej dobe ľavákov pribúda, a preto nie je zvláštnosťou, že z radov týchto ľudí nájdeme učiteľov, podnikateľov, právnikov, či sudcov.

Ľaváci nie sú menejcenní a menej nadaní. Napríklad aj veľký majster Leonardo da Vinci bol ľavák. Ľavou rukou písal a maľoval.

Nevyhranená lateralita

Typ nevyhranenej laterality znamená, že žiadna z mozgových hemisfér nemá dominantné postavenie. Neuprednostňuje sa žiadna ruka. Obe ruky sa používajú rovnako- je to tzv. ambidextrita.

U takých detí žiadna hemisféra nenadobúda prevahu. Lateralita zostava nevyjadrená. Existuje aj predĺžená lateralita, niečo robí pravou, niečo ľavou, existuje aj nevyvinutá lateralita.

Akékoľvek oneskorenie alebo atypický vývoj lateralizácie (napr. nevyhranenosť ruky) môže signalizovať potrebu bližšieho sledovania, napríklad u detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nevýhodou tohto typu sú poruchy reči, písania a čítania.

Skrížená lateralita

Skrížená lateralita sa prejavuje v tom, že motorická funkcia sa lokalizuje v jednej a funkcia senzorická v druhej hemisfére. Skrížená lateralita - pravá ruka a ľavé oko, ľavá ruka a pravé oko.

U ľaváka je dominantné pravé oko, v inom prípade to môže byť dominantná ľavá noha u žiaka, ktorý píše pravou rukou. V oboch uvádzaných príkladoch, vedie skrížená lateralita k atypickej interhemisferickej spolupráci.

V tejto súvislosti je možné o skríženom type laterality hovoriť ako o jednom z potenciálnych faktorov, ktorý sa môže podieľať na vzniku dysfunkcií. Skrížená lateralita je však sama osebe dôvodom na pozorovanie, nie automatickým dôkazom poruchy alebo znížených schopností.

Lateralita a školské výkony

Pre učenie je najvýhodnejšia pravostranná lateralita. Menej výhodná je ľavostranná lateralita, pretože sa dieťatko prispôsobuje procesu písania písmen, ktoré sú určené pre pravákov. Nevýhodná je aj skrížená lateralita.

Deti, ktoré majú niektorú z nevýhodných lateralít, môžu mať problémy s priestorovou aj časovou orientáciou (hore, dole, vľavo, vpravo, poznávanie hodiny, dní v týždni atď.). Pri nácviku písania môžu byť písmenká neurovnané, horšie čitateľné a neobratné.

Písmenká nie sú v linke, ale poskakujú nad alebo pod riadkom. Deti, ktoré majú niektorú z nepriaznivých lateralít, môžu mať problémy s priestorovou a časovou orientáciou. Deti tiež nerady a málo kreslia.

Ak sa skrížená grafomotorika včas neodhalí, môže mať dieťa: logopedické problémy, problémy sa sústrediť. Obrázky z hľadiska proporcie nezodpovedajú skutočnosti. Ľudia sú napríklad rovnako veľkí ako kvety alebo domy.

Príklad ťažkostí pri čítaní

Predstavme si situáciu, kedy žiak tretieho ročníka číta. Tento žiak je pravák avšak jeho dominantné oko je ľavé. Prečítané informácie, sú zakódované a následne vedené nervovými vzruchmi do centra zraku v pravej hemisfére, ktoré však nie je vybavené na spracovanie reči.

Mozog žiaka zareaguje tak, že informácie komplikovanejšie a prostredníctvom oveľa dlhšej cesty prenesie v mozgu do správneho centra v ľavej hemisfére. Žiak môže pri čítaní vynechávať písmená, dĺžne, nerozlišovať dostatočne začiatok a koniec vety, celkovo môže čítať pomaly, môže mať tiež ťažkosti s vybavovaním si písmen, prípadne problém so zámenou reverzných tvarov písmen a podobne.

Príklad ťažkostí pri písaní

Ten istý žiak má v inej školskej situácií za úlohu písať diktovaný text. Pri oprave diktovaného textu pani učiteľka zisťuje veľa chýb ako napríklad neprimerane veľké písmo, vybočovanie z riadka, zvýšený tlak na podložku, písanie pod riadok resp. spadnutie z riadka, celkovo problémy s rozlišovaním písmen, pomalé tempo písania a iné.

Tieto, u žiaka sa prejavujúce chyby/deficity, môžu viesť k oslabeniu jeho školského výkonu, a to aj napriek pravidelnej, systematickej a poctivej príprave. Pokiaľ skrížená lateralita významne zasahuje do školského výkonu žiaka, je opodstatnené zvážiť psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie v poradenskom zariadení.

Účelom vyšetrenia je posúdenie prítomnosti vývinových porúch učenia a následne podľa výsledku vytvoriť plán reedukačných cvičení resp. ďalšieho odporúčaného postupu rešpektujúceho stanovenú diagnózu a potreby dieťaťa.

Ako sa lateralita vyvíja a zisťuje

Počas prvých mesiacov života sa dieťa často načahuje za predmetmi oboma rukami. Niekedy pritom viac pravú a niekedy viac ľavú. Až postupným rozvojom sa určí, či bude dieťa ľavák alebo pravák.

Zisťovanie laterality by malo vychádzať z opakovaného pozorovania prirodzených činností. Jednorazová situácia nemusí presne ukázať, ktorú stranu dieťa preferuje. Pokiaľ chcete zistiť, ako na tom ste, zostavte si tabuľku, do ktorej budete zapisovať, akú rúčku vaše dieťatko pri činnostiach používa.

Pozorovanie by ste mali robiť opakovane a dlhodobo, aspoň jeden mesiac. Po vyplnení tabuľky budete vedieť, či váš potomok preferuje ľavú ruku, takže je ľavák, alebo pravú a je pravák.

Jednoduché skúšky laterality

Skúšky na určenie vedúcej ruky zahŕňajú navliecť koráliky, kresliť pravou alebo ľavou rukou. Skúšky na určenie vedúcej nohy zahŕňajú kopnúť do lopty, obliekanie nohavíc, odrážanie na kolobežke.

Skúšky na určovanie vedúceho oka a ucha môžu vychádzať zo spontánneho priloženia mobilného telefónu k dominantnému uchu alebo z použitia papierovej trubičky ako „ďalekohľadu“ a jej spontánneho priloženia k dominantnému oku.

Ako môžeme urobiť skúšku laterality: pri spínaní rúk je pravý palec hore, pri založení rúk je ľavá ruka pod pazuchou, rozdávanie kariet ľavou rukou, tlieskanie ľavou rukou na pravú.

Dominantné oko možno orientačne sledovať tak, že necháte dieťa, nech sa pozrie do krasohľadu, kukátka, alebo kľúčovej dierky. Podľa toho, ktorým okom sa pozrie, budete vedieť, ktoré oko je dominantné.

Čo robiť pri nevyhranenej alebo skríženej lateralite

V takom prípade sa treba poradiť s detským psychológom. Psychológ na základe testu laterality zistí, ktorou rukou by mal váš potomok písať.

Pokiaľ pedagógovia v škôlke zistia, že má dieťa skríženú lateralitu, je ešte dostatok času na trénovanie rozvoja správnej grafomotoriky. V prípravnom ročníku materských škôl prebieha každoročne depistáž, ktorá je realizovaná odbornými zamestnancami poradenských zariadení.

Cieľom depistáže je zistiť stupeň zrelosti u detí a prítomnosť prípadných deficitov, ktoré je možné pozitívne stimulovať tak, aby dieťa nastúpilo do prvého ročníka adekvátne školsky spôsobilé. V neposlednom rade je cieľom depistáže identifikovať deti, ktorým je vhodné odporučiť pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní.

Jednou z oblastí, ktorá sa v rámci depistáže zisťuje je práve aj lateralita. V rámci následnej konzultácie výsledkov depistáže, je dobré zákonnému zástupcovi adekvátne vysvetliť čo je to lateralita, čo (ak dieťaťu bola zistená) skrížená lateralita znamená, k čomu môže ale aj nemusí viesť v školskom prostredí.

Aktivity na podporu spolupráce hemisfér

Aktivity na posilnenie spolupráce oboch mozgových hemisfér úzko súvisia s lateralizáciou. Pozitívny vplyv aktivít na prepojenie lateralizácie a spolupráce hemisfér sa prejavuje najmä v zlepšení koordinácie, kognitívneho výkonu, jemnej motoriky a učenia.

• Zlepšenie koordinácie: Aktivity zlepšujú schopnosť tela koordinovať pohyby, napr. pri prekríženej motorike (použitie ruky na opačnej strane tela).
• Lepší kognitívny výkon: Aktivity zvyšujú schopnosť riešiť problémy, ktoré vyžadujú logické myslenie (ľavá hemisféra) a tvorivý prístup (pravá hemisféra).
• Rozvoj jemnej motoriky a učenia: Aktivity pomáhajú deťom lepšie zvládať úlohy, ako je čítanie, písanie alebo manipulácia s predmetmi.

Ležatá osmička očami

Žiaka inštruujeme aby ležatú osmičku kreslil očami tak, že hýbe len očami ale aby nehýbal hlavou. Žiaka zároveň žiadame aby sa pokúsil pomyselnú osmičku urobiť čo najväčšiu.

Pohyb očami je vhodné opakovať niekoľkokrát za sebou. Pri cvičení treba sledovať, či dieťa dokáže viesť pohľad plynulo a bez zbytočného pohybu hlavy.

Ležatá osmička pohybom

Žiaka inštruujeme aby si spojil svoje dlane a následne natiahol paže so spojenými daňami pred seba. Keď túto inštrukciu splní požiadame ho, aby s takto natiahnutými rukami opakovane robil pohyb, ktorým bude v priestore vytvárať ležatú osmičku.

Pri tomto cvičení sa odporúča aby žiak pri pohybe sledoval svoje končeky prstov. Cvičenie sa odporúča opakovať niekoľkokrát za sebou.

Ležatá osmička na papieri

Žiak dostáva zadanie aby nakreslil čo najväčšiu ležatú osmičku na papier prípadne na tabuľu, pričom ceruzku má pri kreslení držať oboma rukami. Počas kreslenia má žiak za úlohu vždy sledovať miesto kadiaľ ide ceruzka a zároveň teda aj kreslí ležatú osmičku očami.

Cvičenie sa odporúča opakovať niekoľkokrát. Dôležitá je plynulosť pohybu a pohodlné tempo, nie rýchlosť ani dokonalý tvar.

Písmeno X

Žiak má za úlohu očami kresliť uhlopriečky v tvare písmena X. X je opäť ako v prípade ležatej osmičky robiť čo najväčšie ale hýbu sa len oči nie hlava.

Kreslenie oboma rukami

Žiakovi dáme do každej ruky inú fixu a zadáva sa mu inštrukcia, na základe ktorej má oboma rukami zároveň nakresliť ten istý obrázok. Cvičenie podporuje súčasné zapojenie oboch rúk a vyžaduje koordináciu zrakového vnímania s pohybom.

Prekrížené tlieskanie

Žiak ma hlavu smerujúcu na stred a oči smerom hore doprava, pričom ma zároveň tlieskať skrížene rukami (pravou rukou do ľavej nohy, ľavou rukou do pravej ruky). Tlieskanie opakuje 20x a následne oči smerujú hore doľava a žiak opäť 20x striedavo skrížene tlieska.

Ďalšie činnosti pre jemnú motoriku

Určite sa oplatí s deťmi: kresliť, obkresľovať, vyfarbovať maľovanky, modelovať z plastelíny, navliekať korálky, písať prsty do piesku atď. Týmto spôsobmi trénujete jemnú motoriku, ktorá je potrebná na zvládnutie grafických nárokov v škole.

Prirodzené pohybové a tvorivé činnosti môžu podporovať koordináciu rúk, zraku a pozornosti. Dôležité je, aby boli primerané veku dieťaťa a aby sa vykonávali bez nátlaku.

Ľaváctvo nie je porucha

Ľaváctvo nie je porucha, je to vrodená dispozícia, prirodzený prejav. Hoci človek používa obe ruky, predsa jedna ruka má dominantnejšie postavenie. Vo väčšine prípadov uprednostňujú pravú ruku.

Vyhranený ľavák s vrodenou prevahou pravej mozgovej hemisféry má už od narodenia určité problémy, lebo prichádza do konfliktu s pravorukými ľuďmi, ktorí dieťa zväčša nabádajú používať pravú ruku (pri jedení, podávaní ruky a pod.).

Preorientovanie sa je možné, ale to sa môže odraziť v oneskorenom alebo chybnom rečovom vývine. Preto treba zásadne bojovať proti násilnému precvičovaniu ľaváka na praváka. Treba zabrániť zrážkam s prostredím.

Školsky najdôležitejšie je však chápanie prednostného používania ľavej ruky rovnocenne ako používanie pravej ruky. Dnes už precvičovanie ľavákov na pravákov v škole je prežitou skutočnosťou a pevne veríme, že sa už nenájde pedagóg (ale ani rodič), ktorý by "ľavoruké" dieťa nútil do prednostného používania pravej ruky.

Dávno je známe, že takéto precvičovanie môže spôsobiť dieťaťu výrazné ťažkosti (v učení, emočné, osobnostné). Ľavorukosť nie je problém. Skrátka dieťaťu vysvetlite, že niekto má šikovnejšiu pravú a niekto ľavú rúčku.

Prečo ľaváka nepreúčať na praváka

Ak je ľavák utláčaný, máva obranný a útočný postoj voči okoliu. Ak sa potláča prirodzená lateralita v detstve, vyvíja sa znehodnotené indivíduum. Tvrdí defektológ Sovák a s ním súhlasí a zhoduje sa viacero bádateľov.

Problém ľaváctva začína narastať v škole súvislosti s písaním, kreslením, prípadne ručnými prácami. Úzko s tým súvisia pravopisné chyby. Kým sa dieťa sústreďuje na písanie, neostáva mu čas na pravopis.

Preto sa v tomto type stretávame najčastejšie s nedostatkami v osvojovaní si vedomostí, pôsobí to zle na vývin celej osobnosti, oslabuje sebavedomie a spôsobuje poruchy čítania a písania.

• dysgrafia,
• dyslexia,
• dyskalkulia,
• agrafia,
• kŕčovité držanie pera,
• malá pohyblivosť ruky,
• zdĺhavé premýšľanie,
• zajakavosť,
• zrkadlové písmo.

Kvôli preučovaniu by sa u neho mohlo objaviť koktanie alebo napríklad tiky. Rozhodne sa ľaváka nesnažte preučovať. Viac by ste mu uškodili, ako pomohli.

Praktické podmienky pre ľaváka

Rôzne činnosti predvádzajte nielen pravou, ale aj ľavou rukou, napríklad strihanie nožnicami. Ľavákom kúpte detské nožnice pre ľavákov.

Pracovný priestor na stole by mal byť usporiadaný s ohľadom na ľavú ruku. V jej dosahu by malo byť dostatok priestoru na manipuláciu a odkladanie predmetov.

Nechajte deti, nech si nájdu najvhodnejší spôsob na vykonávanie rôznych praktických činností. Má sedieť po ľavej strane suseda, ak sú dvaja, majú sedieť za sebou, písacie pomôcky odkladajú na ľavú stranu.

Písanie ľavou rukou

Pri písaní ľavou rukou by mal ľavý roh papiera alebo zošita smerovať smerom nahor. Vďaka tomu bude mať ruku na papieri položenú v správnom uhle. Smer písma ide zľava doprava.

Netlačte na dieťa kvôli sklonu písma, postačí, aby písmenká boli rovno. Pokiaľ bude ľavák opisovať text, ukážte mu, kam si má položiť predlohu.

Správne by predloha mala ležať vpravo hore nad zošitom, prípadne vpravo vedľa zošita. Takto vaše dieťa text dobre uvidí a nebude sa musieť nakláňať na stranu.

Úchop písacej potreby je rovnaký ako u pravákov, iba je stranovo obrátený. Jedná sa o štipkový úchop, kedy je ceruzka položená na prostredníku a palec ju pridržiava.

Ukazovák je zhora len položený. Ceruzka k papieru smeruje šikmo, nie kolmo. Medzi hrotom písacej potreby a prstami by mala byť medzera asi 3 cm.

Prsty by mali byť pokrčené a celá ruka uvoľnená. Naučte dieťa držať písaciu potrebu tak, aby videlo, čo píše a nemuselo ruku ohýbať do neprirodzeného uhla.

Vývinové a biologické súvislosti

Pri nadobúdaní zručností a rôznych návykov má základný význam ruka. Už v prvých mesiacoch života sa ruka začína uplatňovať ako mocný faktor. Dieťa ňou získava orientáciu vo vonkajšom svete, a jej úloha v živote človeka stále stúpa.

Ruka podmieňuje celkový rast, postupné okosťovanie najmä chrupaviek zápästia, rozvoj svalstva a dozrievanie regulujúcich oblastí v mozgu. Ako oči, nohy, aj ruky sú párovými orgánmi.

Hoci sa lateralita tradične spája s prevahou jednej mozgovej hemisféry, táto oblasť sa stále skúma. Najznámejšou, v súčasnej dobe vedecky overenou a prijatou je teória neuropsychológa Rogera Sperryho, ktorý bol za svoje výskumy a odhalenia fungovania jednotlivých hemisfér mozgu ocenený v r.1981 Nobelovou cenou.

Táto teória je však v posledných rokoch upresňovaná a aj spochybňovaná. Hovorí sa o najnovších výskumoch a predpokladoch, že za našu lateralizáciu zodpovedá skôr miecha, nie mozgové hemisféry, a že o tom, či bude dieťa pravák alebo ľavák sa rozhoduje už približne od 8.týždňa tehotenstva.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak sa u dieťaťa dlhodobo objavujú výrazné ťažkosti s čítaním, písaním, grafomotorikou, priestorovou orientáciou, pozornosťou alebo rečou, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Samotná ľavostranná, pravostranná ani skrížená lateralita automaticky neznamená poruchu.

Pokiaľ skrížená lateralita významne zasahuje do školského výkonu žiaka, je opodstatnené zvážiť psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie v poradenskom zariadení. Pri posudzovaní treba zohľadniť celkový vývin dieťaťa, jeho školské prejavy a konkrétne potreby.

V prípade, že rodič má záujem, je možné mu v rámci stimulácie ukázať niektoré cvičenia, ktoré môžu preventívne prispievať k lepšiemu prepojeniu pravej a ľavej hemisféry a ich vzájomnej spolupráce.

tags: #lateralita #prava #lava #mozgova #hemisfera