Epifýza, známa aj ako šišinka, je malá endokrinná žľaza uložená v centrálnej časti mozgu. Produkuje najmä melatonín, ktorý sa podieľa na regulácii cirkadiánnych rytmov, teda na zosynchronizovaní vnútorných biologických hodín s cyklom svetla a tmy.
V reflexnej terapii sa epifýze pripisuje reflexný bod na chodidle, no dostupné anatomické a fyziologické poznatky opisujú epifýzu ako štruktúru mozgu a nepotvrdzujú, že tlak na konkrétne miesto chodidla priamo ovláda jej činnosť. Reflexná terapia môže byť vnímaná ako doplnková relaxačná metóda, nemala by však nahrádzať lekárske vyšetrenie ani liečbu porúch spánku, hormonálnych funkcií či ochorení mozgu.
Čo je epifýza
Šišinka, známa aj ako epifýza, je malý kužeľovitý orgán umiestnený v centrálnej časti mozgu. Je súčasťou endokrinného systému a zodpovedá hlavne za produkciu melatonínu - hormónu, ktorý reguluje cyklus spánku a bdenia. Napriek svojej malej veľkosti plní epifýza dôležité funkcie v našom organizme, ovplyvňuje biologický rytmus a fungovanie ďalších endokrinných žliaz.
Epifýza (nadvěsek mozgový, šišinka, epiphysis cerebri, corpus pineale) je až 1 cm dlhý a na najširšom mieste 3-5 mm široký konický nepárový útvar, vážiaci približne 120 mg. Tvorí najväčšiu časť diencefalickej štruktúry nazývanej epithalamus. Funkčne ide o endokrinnú žľazu.
Názov epifýza je odvodený od tvaru, ktorý je podobný šiške. V slovenskej terminológii sa používa aj pomenovanie šišinka alebo šišinka mozgová.
Kde sa epifýza nachádza
Epifýza sa nachádza v centrálnej časti mozgu medzi mozgovými hemisférami, v zadnej oblasti tretej mozgovej komory. Je pripevnená na commissura habenularum, ale kaudálne zasahuje až medzi mesencefalické colliculi superiores.
Epifýza sa vyvíja zo strechy diencefala a nachádza sa za treťou mozgovou komorou v strednej časti mozgu. Tretia mozgová komora je priestor naplnený mozgovomiechovým mokom. Epifýzny výbežok zasahuje do oblasti tretej mozgovej komory, čím sa epifýza dostáva do tesnej blízkosti mozgovomiechového moku.
V anatómii mozgu je šišinka súčasťou epithalamu, ktorý patrí k diencephalu. Niektoré nepresné populárne opisy ju zaraďujú do hypotalamu, avšak anatomicky sa epifýza opisuje predovšetkým ako súčasť epithalamu.
Vývoj epifýzy
Epifýza vzniká ako výchlipka proliferáciou ependýmových buniek v zadnej časti strechovej platničky diencephala približne okolo 7. týždňa vývoja. V prednej časti sa bunky strechovej platničky podieľajú na vytvorení tela choroidea tretej mozgovej komory.
V tomto období do základov budúcej šišinky vrastá aj mezenchým. Približne okolo 14. týždňa alebo neskôr sa vypĺňa prázdny priestor v pôvodnom základe a bunky sa diferencujú na charakteristické bunkové elementy.
Stavba epifýzy
Na povrchu epifýzy sa nachádza slabé väzivové puzdro nadväzujúce na pia mater, ktoré sa označuje ako capsula corporis pinealis. Z puzdra prenikajú do tela epifýzy tenké väzivové septá.
Septá rozdeľujú orgán na nepravidelné, neúplné lalôčiky tvorené trámcami. Pozdĺž sept sa do epifýzy dostávajú cievy a nemyelinizované nervové vlákna. Medzi trámcami epifýzy prebiehajú fenestrované kapiláry.
Epifyzárne bunky možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín:
- vlastné bunky epifýzy, pinealocyty;
- intersticiálne neurogliové bunky astrocytového typu.
Početne prevažujú pinealocyty. Pinealocyty sú vysoko modifikované neuróny usporiadané do trámcov. Majú hviezdicovitý tvar a vysielajú početné cytoplazmatické výbežky s rozšírenými kyjovitými zakončeniami v blízkosti ciev.
V týchto rozšíreniach sa koncentrujú drobné elektrónovo denzné granuly. Pinealocyty produkujú melatonín, ktorý je derivátom serotonínu.
Intersticiálne gliové bunky majú takmer tyčinkovité jadrá, ktoré sa farbia výraznejšie a obsahujú viac heterochromatínu. Pri pozorovaní svetelným mikroskopom možno niekedy sledovať ich silnejšie cytoplazmatické výbežky.
Medzi pinealocytmi končia početné nemyelinizované axóny. Ich zakončenia môžu mať charakter špeciálnych synapsí. Nachádza sa v nich veľké množstvo vezikúl s noradrenalínom a bol v nich preukázaný aj serotonín.
Melatonín a biologické hodiny
Epifýza je producentom melatonínu, čím sa podieľa na regulácii cirkadiánnych rytmov. Melatonín je hlavný hormón produkovaný epifýzou a hrá kľúčovú úlohu v regulácii denného rytmu a cyklu spánku a bdenia.
Sekrécia melatonínu kolíše v priebehu 24 hodín, pretože je tlmená svetlom. V tme epifýza zvyšuje jeho produkciu, čo podporuje zaspávanie, zatiaľ čo počas dňa a pri vystavení jasnému svetlu je produkcia hormónu znížená.
Melatonín nám nielen pomáha zaspávať, ale tiež ovplyvňuje kvalitu spánku a podporuje regeneráciu organizmu. Produkcia melatonínu pomáha synchronizovať vnútorné biologické hodiny s cyklom dňa a noci.
Epifýza reaguje na zmeny osvetlenia prostredníctvom nervových dráh vedúcich zo sietnice. U ľudí svetelné informácie sprostredkúvajú špecializované bunky v zadnej časti oka, ktoré sa podieľajú na nastavovaní cirkadiánnych rytmov.
Nejde o videnie v bežnom zmysle slova. Tieto mechanizmy poskytujú mozgu informáciu o svetle a tme, ktorá ovplyvňuje cirkadiánne hodiny a následne aj činnosť epifýzy.
Prečo sa epifýza označuje ako tretie oko
Epifýza sa niekedy označuje ako „orgán tretieho oka“. Toto pomenovanie súvisí s jej vzťahom k svetlu a s jej evolučným pôvodom, nie s tým, že by u človeka vytvárala obraz alebo umožňovala nadprirodzené vnímanie.
Dnešná ľudská epifýza sa vyvinula zo štruktúr, ktoré u niektorých dávnych plazov súviseli s tretím parietálnym okom. U dnešných plazov, napríklad u hatérie novozélandskej, má táto štruktúra svetločivnú funkciu.
Parietálne oko, známe aj ako tretie oko, je súčasťou epithalamu prítomného u niektorých stavovcov. Nachádza sa v hornej časti hlavy, je fotoreceptívne a je spojené s epifýzou, pričom reguluje cirkadiánny rytmus a produkciu hormónov súvisiacich s termoreguláciou.
U človeka však neexistuje otvor v lebke, cez ktorý by svetlo priamo dopadalo na epifýzu. Svetelné informácie sa k nej dostávajú nepriamo prostredníctvom sietnice a nervových dráh.
Kalcifikované ložiská a mozgový piesok
Typické sú pre epifýzu kalcifikované, často lamelárne konkrementy, takzvaný mozgový piesok alebo acervulus cerebri. Konkrementy majú nepravidelný tvar a pozostávajú z látky neznámeho bielkovinového pôvodu.
Pri farbení hematoxylínom a eozínom sa farbia načerveno. Neskôr, najmä na periférii zložených konkrementov, sa ukladajú soli Ca2+, predovšetkým hydroxyapatit a uhličitan vápenatý. Takéto konkrementy potom získavajú fialový až modrý odtieň.
Počet zrniečok mozgového piesku s vekom narastá. Kým počas prvých desiatich rokov života ich možno nájsť približne v 12 % epifýz, u starších osôb ide približne o 70-80 %.
Od puberty dochádza v epifýze k degeneratívnym zmenám. Nepribúdajú iba konkrementy, ale aj väzivo pochádzajúce zo sept. Melatonín produkujúceho parenchýmu ubúda, a preto s vekom klesá aj tvorba melatonínu.
| Obdobie | Charakteristika |
|---|---|
| Prvých desať rokov života | Konkrementy možno nájsť približne v 12 % epifýz. |
| Starší vek | Konkrementy sa nachádzajú približne v 70-80 % epifýz. |
| Od puberty | Objavujú sa degeneratívne zmeny a pribúda väzivo. |
| Starší ľudia | Produkcia melatonínu môže dosahovať približne štvrtinu hodnoty nameranej v mladom veku. |
Kalcifikácia epifýzy je proces, pri ktorom sa v žľaze ukladajú vápenaté konkrementy. Tento jav je pomerne častý a s vekom sa zvyšuje, pričom jeho presné príčiny nie sú úplne známe.
Samotná prítomnosť kalcifikovaných ložísk nemusí znamenať ochorenie. Ich nález však môže byť súčasťou zobrazovacieho vyšetrenia mozgu a jeho význam sa posudzuje podľa veku, príznakov a celkového klinického obrazu.
Niektoré texty spájajú kalcifikáciu s poklesom tvorby melatonínu a poruchami spánku, no rozsah a význam tejto súvislosti si vyžadujú ďalší výskum. Neexistuje spoľahlivo overený postup, ktorým by bolo možné „detoxikovať“ alebo mechanicky odstrániť kalcifikáciu epifýzy domácimi prostriedkami.
Ďalšie funkcie epifýzy
Melatonín pôsobí ako špecifický hormón, ale zároveň ovplyvňuje a moduluje funkciu viacerých endokrinných žliaz. Ovplyvňuje rytmickú funkciu gonád a hypofýzy.
Epifýza môže ovplyvňovať činnosť ďalších endokrinných orgánov, hoci rozsah týchto účinkov závisí od konkrétneho mechanizmu a fyziologickej situácie. Melatonín je súčasťou komplexnej regulácie spánku, bdenia a hormonálnych rytmov.
Epifýza sa podieľa aj na regulácii reprodukčných funkcií. Nádory v oblasti epifýzy sú u detských pacientov spojené s predčasným dospievaním a hypertrofiou gonád.
Pri náleze útvaru v oblasti epifýzy môžu byť potrebné neurologické, endokrinologické alebo neurochirurgické vyšetrenia. Závažnosť závisí od typu útvaru, jeho veľkosti, rastu a od toho, či ovplyvňuje okolité štruktúry.
Epifýza a reflexný bod na chodidle
Reflexná terapia pracuje s predstavou, že na chodidlách sa nachádzajú reflexné body zodpovedajúce jednotlivým orgánom a oblastiam tela. V tejto koncepcii sa epifýze pripisuje bod v oblasti chodidla, ktorého presné umiestnenie sa môže medzi reflexologickými mapami líšiť.
Reflexológia je najúčinnejšia na nohách. Nohy sú oveľa citlivejšie ako ruky; teplota vody, ktorá je únosná pre ruky, môže byť pre nohy pravdepodobne príliš horúca.
Tým, že stimuluje reflexné body na hornej, spodnej, vnútornej a vonkajšej hrane nôh, reflexná terapia podľa svojich tradičných princípov pomáha uvoľniť napätie a podporiť pocit rovnováhy. Ak je súčasťou tela zápal alebo je preťažené, zodpovedajúce reflexné body môžu citlivo reagovať na tlak.
Citlivosť môže byť vnímaná ako upozornenie na preťaženie, napätie alebo lokálnu citlivosť tkanív. Sama osebe však neumožňuje spoľahlivo určiť ochorenie konkrétneho orgánu, pretože citlivosť chodidla môže mať viac príčin.
Ako reflexnú masáž chodidla vykonávať bezpečne
Pred začatím reflexnej terapie je potrebné poznať niekoľko základných techník pri práci s chodidlami. Dôležité je vnímať, aký tlak je primeraný, aby masáž nespôsobovala poranenie alebo výraznú bolesť.
Ak máte čas, začnite každú reflexnú terapiu relaxačnými cvičeniami, ktoré sú upokojujúce a pomôžu vám naladiť sa na prácu s chodidlami. Rovnako dôležité je mať nechty čisté a krátke.
Silný tlak nie je dôkazom účinnosti. Masáž by nemala spôsobovať ostrú bolesť, modriny, poškodenie kože ani zhoršenie opuchu. Pri poranení, infekcii, výraznom opuchu, poruche citlivosti alebo zhoršenom prekrvení chodidiel je vhodné konzultovať postup so zdravotníkom.
Reflexná terapia môže podporiť relaxáciu a subjektívny pocit uvoľnenia. Nie je však dokázané, že stimulácia reflexného bodu na chodidle priamo mení štruktúru, kalcifikáciu alebo hormonálnu činnosť epifýzy.
Čo ukazuje výskum reflexológie
Reflexná terapia sa často vysvetľuje tým, že stimulácia chodidla vyšle nervovému systému novú správu do mozgu. V mozgu sa potom majú spracovať zmeny v pamäti buniek a funkcia tela sa má obnoviť.
Vedecký výskum však nebol schopný jednoznačne preukázať, ako reflexológia alebo podobné terapie pracujú s bunkovou pamäťou. Reflexné mapy preto nemožno považovať za anatomickú mapu, v ktorej by konkrétne miesto chodidla presne zodpovedalo jednej žľaze alebo orgánu.
Reflexná terapia celkovo pracuje s príčinami subjektívne vnímanej nerovnováhy a nespolieha sa iba na potlačenie lokálnej bolesti liekmi. Pri zdravotných ťažkostiach však treba rozlišovať medzi doplnkovou relaxačnou technikou a liečbou potvrdeného ochorenia.
Čo môže podporiť prirodzenú činnosť epifýzy
Najdôležitejším prirodzeným podnetom pre epifýzu je pravidelný cyklus svetla a tmy. Počas dňa svetlo tlmí produkciu melatonínu, zatiaľ čo v noci tma podporuje jeho tvorbu.
- udržiavanie pravidelného času zaspávania a vstávania;
- pravidelné vystavenie dennému svetlu;
- obmedzenie jasného svetla počas večera a noci;
- vytvorenie pokojného a tmavého prostredia na spánok;
- obmedzenie alkoholu a fajčenia;
- zdravá a vyvážená strava;
- pravidelný pohyb;
- zvládanie dlhodobého stresu.
Samotný zdravý životný štýl neodstráni existujúce kalcifikované konkrementy, môže však podporiť pravidelný spánkový režim a celkové zdravie. Doplnky výživy, byliny, jód, vitamíny alebo minerály nie je vhodné používať na „čistenie epifýzy“ bez dôvodu a bez posúdenia možných rizík.
Alkohol, cigarety, dlhodobý stres a nepravidelný režim môžu nepriaznivo ovplyvniť spánok a hormonálnu rovnováhu. Pri používaní doplnkov s melatonínom alebo iných prípravkov je vhodné zohľadniť zdravotný stav, užívané lieky a odporúčanie lekára alebo lekárnika.
Kedy vyhľadať lekára
Poruchy zaspávania alebo prebúdzania nemusia súvisieť iba s epifýzou. Príčinou môže byť nepravidelný režim, stres, depresia, úzkosť, užívanie liekov, spánkové apnoe, hormonálne ochorenie alebo iný zdravotný problém.
Odborné vyšetrenie je vhodné pri dlhodobej nespavosti, výraznej dennej spavosti, zmenách videnia, opakovaných bolestiach hlavy, poruchách hormonálneho vývoja alebo pri neurologických príznakoch.
Samotná citlivosť reflexného bodu na chodidle nie je dôvodom na stanovenie diagnózy. Reflexná masáž môže byť doplnkom k starostlivosti o pohodu, ale nenahrádza neurologické, endokrinologické ani zobrazovacie vyšetrenie.
Rozlíšenie dvoch významov slova epifýza
Slovo epifýza môže označovať dve rozdielne anatomické štruktúry. Prvým významom je epifýza ako šišinka, teda glandula pinealis alebo corpus pineale, ktorá patrí k diencephalu a produkuje melatonín.
Druhým významom je epifýza ako koncová časť dlhej kosti. Na každej dlhej kosti rozlišujeme dve epifýzy: proximálnu epifýzu, ktorá sa nachádza bližšie k stredu tela, a distálnu epifýzu, ktorá sa nachádza ďalej od stredu tela.
U rastúcich kostí je epifýza oddelená od strednej časti, diafýzy, rastovou chrupavkou, z ktorej dochádza k predlžovaniu kosti. V puberte vplyvom pohlavných hormónov táto chrupavka zaniká a kosť už nemôže rásť do dĺžky.
V závislosti od konkrétnej kosti a jej funkcie má kostná epifýza rôzne tvary, napríklad valcovitý alebo guľovitý. Tento význam slova epifýza nesúvisí so šišinkou ani s reflexným bodom epifýzy na chodidle.