Lézia mozgu je poškodená oblasť mozgového tkaniva. Môže k nej dôjsť v dôsledku traumatického poranenia, infekcie alebo zničenia mozgových buniek. Mozgové lézie sú typom poškodenia alebo poranenia mozgu a môžu sa vyskytnúť v ktorejkoľvek jeho časti.
Lézie sa môžu pohybovať od malých po rozsiahle, od jednej oblasti po viaceré ložiská a od relatívne neškodných po život ohrozujúce. Počiatočné štádiá mozgovej lézie nemusia vykazovať žiadne príznaky, no s postupom poškodenia môžu vzniknúť duševné, pohybové a ďalšie telesné zmeny.
Čo znamená lézia mozgu u dieťaťa
Každý typ mozgovej lézie je iný. V niektorých prípadoch sa objaví iba v určitej časti mozgu, v iných môže ovplyvniť väčšiu časť mozgového tkaniva.
Príznaky sa u dieťaťa môžu vyskytnúť v závislosti od miesta, závažnosti a typu mozgovej lézie. Závažnosť prejavov preto nemožno posudzovať iba podľa jedného symptómu alebo podľa toho, či je lézia malá alebo veľká na zobrazovacom vyšetrení.
Najčastejšie príčiny lézií mozgu u detí
Mozgové lézie môžu byť spôsobené traumou, chorobou alebo môžu byť prítomné už od narodenia. Nasledujú niektoré možné príčiny:
- trauma mozgu,
- infekcie v mozgu,
- mozgové nádory,
- cievne stavy, ako je mŕtvica alebo aneuryzmy mozgových tepien,
- zakrvácanie do mozgu,
- vrodené vývojové poruchy,
- hydrocefalus,
- demyelinizačné ochorenia, ako je skleróza multiplex,
- metabolické poruchy.
U detí patria medzi významné príčiny poškodenia mozgu najmä úrazy hlavy, infekcie, zakrvácanie do mozgu, vrodené chyby a ochorenia, ktoré vedú k hromadeniu mozgovomiechového moku alebo k zápalovému poškodeniu nervových buniek.
Úraz hlavy a otras mozgu u detí
Otras mozgu patrí medzi ľahšie poranenia mozgu. Vyskytuje sa najčastejšie po tupých úrazoch hlavy, u detí obvykle po pádoch zo stromu, bicykla či kolobežky.
Otras mozgu u detí môže vzniknúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo aj pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat. Takýto stav spôsobujú nárazy mozgu na kosti lebky.
Otras mozgu u detí je typ mierne traumatického poranenia mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase. Otras mozgu dočasne naruší normálne fungovanie mozgu, ale na rozdiel od závažnejších poranení mozgu, nepoškodzuje mozgovú štruktúru trvalo.
Mechanizmus vzniku otrasu mozgu môže byť rôzny. Môže vzniknúť priamym nárazom do hlavy, ale aj nepriamym mechanizmom, napríklad pri prudkom zastavení alebo zrýchlení, keď sa hlava prudko pohne dopredu a dozadu.
Tento typ úrazu sa často nazýva „whiplash“ a môže sa vyskytnúť napríklad pri autonehodách, aj keď nedôjde k priamemu nárazu do hlavy.
Prečo môže byť otras mozgu u detí ťažšie rozpoznateľný
Detský mozog sa ešte vyvíja a je citlivejší na úrazy. Lebka detí je tiež tenšia a poskytuje menšiu ochranu mozgu.
Navyše, krčné svaly detí sú slabšie, čo znamená, že hlava je pri náraze menej stabilizovaná. Preto môže byť slabý otras mozgu u detí niekedy ťažší na rozpoznanie, pretože príznaky sa môžu objaviť až hodiny alebo dokonca dni po úraze.
Prvé hodiny po údere do hlavy sú kľúčové. Príznaky sa môžu objaviť okamžite alebo až s odstupom niekoľkých hodín.
Príznaky otrasu mozgu u detí
Medzi najčastejšie okamžité príznaky patria strata vedomia, aj keď len na pár sekúnd, zmätenosť, dezorientácia a bolesť hlavy u detí, ktorá môže byť intenzívna alebo len mierna.
Dieťa môže vyzerať „omámene“ alebo „neprítomne“, môže mať problémy s rozpoznaním známych ľudí alebo miest. Môžete si všimnúť, že reaguje pomalšie na otázky alebo že sa správa inak ako obvykle.
Medzi najbežnejšie prejavy otrasu mozgu u detí patria:
- Bolesť hlavy - pri otrase mozgu u detí sú bežne prítomné bolesti hlavy miernej až strednej intenzity, ktoré trvajú niekoľko dní až týždňov po úraze.
- Závraty - deti často popisujú pocit, akoby sa im točil svet, a môžu mať problém s udržaním rovnováhy pri chôdzi.
- Zmeny v správaní - deti po otrase mozgu môžu byť podráždené a unavené.
- Nevoľnosť a vracanie - po otrase mozgu môže dieťa často napínať na vracanie.
- Poruchy pamäti, pozornosti a zmätenosť - často sa vyskytujú ťažkosti s pamäťou a koncentráciou, dieťa si zvyčajne nedokáže spomenúť, čo sa stalo.
- Poruchy zraku - po úraze hlavy môžu deti popisovať rozmazané a dvojité videnie.
Ďalšími príznakmi môžu byť citlivosť na svetlo a hluk, problémy so spánkom, strata chuti do jedla alebo zmeny nálady. Niektoré deti sa môžu správať neobvykle agresívne alebo naopak apaticky.
Slabý otras mozgu u detí sa môže prejaviť len jemnými zmenami v správaní, ktoré môžu rodičia spočiatku prehliadnuť. Dieťa môže byť náhle veľmi unavené, môže mať problémy so sústredením v škole alebo môže byť neobvykle emocionálne.
Bolesť hlavy u detí po údere do hlavy je jedným z najčastejších príznakov. Môže sa prejavovať ako tupá, pulzujúca bolesť, ktorá sa môže zhoršovať pri pohybe alebo hluku.
Menšie deti, ktoré ešte nevedia presne opísať svoje pocity, môžu byť len plačlivé a nepokojné. Niekedy sa bolesť hlavy môže prejavovať len ako všeobecná podráždenosť alebo odmietanie obvyklých aktivít.
Príznaky otrasu mozgu u bábätiek
Prejavy otrasu mozgu sú u veľmi malých detí ťažšie rozpoznateľné a príznaky sú mierne odlišné. U najmenších detí do dvoch rokov môžu byť príznaky veľmi jemné - len mierna podráždenosť, zmena spánkového rytmu alebo problémy s kŕmením.
Pri podozrení na otras mozgu u bábätka najčastejšie zaregistrujete:
- pretrvávajúci plač,
- neschopnosť upokojenia a podráždenosť,
- odmietanie sania alebo jedenia,
- problémy so spánkom,
- dočasnú stratu niektorých už naučených zručností.
U batoliat sa môžu objaviť napríklad problémy s chôdzou alebo dočasné problémy s rečou. U školských detí sa môžu objaviť problémy s učením, koncentráciou alebo pamäťou, ktoré sa môžu prejaviť až po návrate do školy.
Strata vedomia po úraze hlavy
Vážnejšou komplikáciou súvisiacou s úrazom hlavy dieťatka je strata vedomia ihneď po incidente. Pre lekára je vtedy dôležitá informácia, ako dlho bolo dieťa v bezvedomí.
Pri strate vedomia dieťa leží, nereaguje na vonkajšie podnety. Obyčajne to trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút.
Pri dlhšom bezvedomí vzniká ťažšie postihnutie mozgu a nejde už o jeho otras.
| Stupeň | Charakteristika |
|---|---|
| stupeň - ľahký otras mozgu | bezvedomie trvá do 15 minút |
| stupeň - stredne ťažký otras mozgu | bezvedomie v trvaní 15 až 30 minút |
| stupeň - ťažký otras mozgu | trvá viac ako 30 minút a býva spojený s poškodením mozgového tkaniva |
Varovné príznaky po údere do hlavy
Medzi najvážnejšie patria opakované zvracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, pretrvávajúca alebo opakovaná strata vedomia, kŕče, slabosť jednej strany tela, problémy s rečou, porucha videnia, neobvyklá ospalosť alebo zhoršujúca sa zmätenosť.
Tieto príznaky môžu signalizovať nielen otras mozgu, ale aj závažnejšie komplikácie, ako je krvácanie do mozgu. Príznaky krvácania do mozgu môžu zahŕňať intenzívnu bolesť hlavy, ktorá sa rýchlo zhoršuje, opakované zvracanie, poruchy vedomia, kŕče alebo neurologické príznaky ako slabosť končatín.
Osobitne nebezpečný je syndróm druhého úderu, ktorý môže vzniknúť, ak dieťa utrpí ďalší úraz hlavy pred tým, než sa prvý otras úplne zahojí. Tento stav môže byť život ohrozujúci, pretože môže spôsobiť rýchle a masívne opuchnutie mozgu.
Preto je tak dôležité, aby dieťa s diagnostikovaným otrasom mozgu bolo chránené pred ďalšími úrazmi hlavy.
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa u dieťaťa po údere do hlavy objavia akékoľvek z týchto príznakov:
- strata vedomia trvajúca dlhšie ako pár sekúnd,
- opakované zvracanie,
- silná bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje,
- kŕče,
- slabosť alebo necitlivosť končatín,
- problémy s rečou alebo videním,
- neobvyklá ospalosť alebo zmätenosť,
- výtok krvi alebo čírej tekutiny z nosa či uší,
- výrazná deformácia lebky,
- opakovaná strata vedomia,
- pretrvávajúce zvracanie,
- stav, keď sa dieťa nedá prebudiť.
Sledovanie dieťaťa po úraze hlavy
Dieťa treba pozorne sledovať najmenej 24 až 48 hodín. Príznaky otrasu mozgu sa totiž môžu objaviť až s odstupom času.
Prvých niekoľko hodín po úraze by ste mali dieťa kontrolovať každé dve hodiny, aj v noci. Pozorujte, či sa dieťa správa normálne, či reaguje na otázky a či nemá žiadne varovné príznaky.
Počas tohto obdobia je dôležité udržiavať dieťa pri vedomí a pravidelne ho kontrolovať. Ak dieťa spí, občas ho jemne prebuďte, aby ste sa uistili, že reaguje normálne.
Sledujte aj farbu pokožky, veľkosť zreničiek a ich reakciu na svetlo. Ak si všimnete akékoľvek zmeny v správaní dieťaťa, zhoršenie príznakov alebo objavenie sa nových príznakov, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
U detí je dôležité, aby ste ich niekoľko dní sledovali aj v domácom prostredí, pri zaspávaní, ale aj v spánku. Niektorí lekári odporúčajú aj v noci dieťa prebudiť až k úplnému bdeniu a sledovať jeho reakcie.
Dlhodobé sledovanie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, najmä ak sa objavujú pretrvávajúce príznaky. Niektoré deti môžu mať problémy s koncentráciou, pamäťou alebo správaním aj niekoľko mesiacov po otrase mozgu.
Diagnostika otrasu mozgu
Najpodstatnejší v správnej diagnostike otrasu mozgu u detí je podrobný rozhovor s dieťaťom a rodičom. Lekár cielene zisťuje, čo si dieťa pamätá ako posledné a prvé po úraze.
Dôležité je poskytnúť čo najpresnejšie informácie o mechanizme úrazu, pretože to pomáha lekárovi posúdiť riziko. Lekár zisťuje, ako sa úraz stal, či bolo dieťa do hlavy udreté alebo sa udrelo samo a či stratu vedomia sprevádzali kŕče končatín a tváre.
Pri vyšetrení si všíma prítomnosť odrenín a modrín, ako aj vytekanie krvi alebo žltkastej tekutiny, teda mozgovomiechového moku, z nosa a uší, ktoré môže poukázať na zlomeninu bázy lebky.
Po rozhovore nasleduje kompletné neurologické vyšetrenie, ktoré odhalí iné možné poškodenia mozgu alebo krvácanie. Lekár testuje reflexy, koordináciu, rovnováhu a kognitívne funkcie.
Test na otras mozgu môže zahŕňať rôzne kognitívne testy zamerané na pamäť, pozornosť, orientáciu a schopnosť sústredenia. U starších detí môže lekár použiť štandardizované testy na hodnotenie otrasu mozgu, ako je napríklad SCAT upravený pre detský vek.
Zobrazovanie mozgu pomocou CT alebo MRI sa nevykonáva rutinne pri každom otrase mozgu. Tieto vyšetrenia sa indikujú len pri prítomnosti varovných príznakov, ako sú pretrvávajúce vracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované bezvedomie, kŕče, fokálne neurologické príznaky alebo podozrenie na fraktúru lebky.
| Vyšetrenie | Účel alebo použitie |
|---|---|
| RTG vyšetrenie lebky | za účelom vylúčenia prasknutia lebky |
| CT vyšetrenie mozgu | využíva sa po dlhšom bezvedomí a zhoršujúcom sa stave; vylúči prípadné krvácania do mozgu, opuch mozgu, presuny štruktúr a zlomeniny lebky s posunom jej úlomkov |
| MRI magnetická rezonancia | iba pri ťažkých prípadoch |
| USG vyšetrenie mozgu cez fontanelu | využíva sa pri vyšetrení bábätiek |
| Vyšetrenie očného pozadia | na vylúčenie krvácania do mozgu |
| EEG | pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia s cieľom vylúčiť epileptické príznaky |
CT vyšetrenie je rýchlejšie a dostupnejšie, ale MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív mozgu. Pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia je nevyhnutné realizovať EEG, teda elektroencefalografické vyšetrenie.
Od čoho treba otras mozgu odlíšiť
Otras mozgu je potrebné rozlíšiť od iných závažnejších stavov. Diferenciálna diagnostika zahŕňa intrakraniálne krvácanie, fraktúry lebky, infekcie centrálneho nervového systému, metabolické poruchy alebo dokonca cievne mozgové príhody, ktoré sa u detí vyskytujú zriedkavejšie, ale môžu mať vážne následky.
Subdurálne alebo epidurálne hematómy môžu mať podobné príznaky ako otras mozgu, ale sú oveľa vážnejšie a vyžadujú okamžitú chirurgickú liečbu. Tieto stavy sa môžu prejaviť postupným zhoršením stavu dieťaťa po období relatívneho zlepšenia, čo sa nazýva „lucidný interval“.
Fraktúry lebky môžu byť prítomné aj bez výrazných neurologických príznakov. Podozrenie na fraktúru lebky by malo vzniknúť pri výraznej bolesti v mieste nárazu, viditeľnej deformácii lebky, výtoku krvi alebo čírej tekutiny z ucha či nosa.
Infekcie centrálneho nervového systému, ako je meningitída alebo encefalitída, môžu mať podobné príznaky, ale zvyčajne sa spájajú s horúčkou a ďalšími systémovými príznakmi infekcie.
Liečba otrasu mozgu
Liečba otrasu mozgu spočíva predovšetkým v odpočinku a pozornom sledovaní. Prvých 24 až 48 hodín je kľúčový fyzický aj kognitívny pokoj.
To znamená obmedziť športové aktivity, prudké hry, dlhé pozeranie na obrazovky telefónov, tabletov alebo televízie. Mozog potrebuje čas na zotavenie a nadmerná stimulácia môže predĺžiť proces hojenia.
Kognitívny odpočinok je rovnako dôležitý ako fyzický. Dieťa by sa malo vyhnúť náročným mentálnym aktivitám, ako je čítanie, počítanie, riešenie puzzle alebo videohry.
Dôležitá je aj dostatočná hydratácia. Ponúkajte dieťaťu dostatok tekutín, najlepšie vodu.
Pri bolesti hlavy môžete použiť analgetiká, ale len po konzultácii s lekárom. Niektoré lieky, ako je aspirin, sa u detí neodporúčajú kvôli riziku vedľajších účinkov. Paracetamol je zvyčajne bezpečnejšou voľbou.
Postupný návrat k bežným aktivitám by mal byť pomalý a riadený príznakmi. Ak sa pri návrate k aktivitám príznaky vrátia alebo zhoršia, je potrebné urobiť krok späť a predĺžiť obdobie odpočinku.
Návrat do školy a k športovým aktivitám by mal byť postupný a pod dohľadom lekára. Dieťa môžete po dvoch až troch týždňoch od úrazu začleniť do hier a bežných aktivít, ktoré má rado, ak boli vylúčené iné poranenia kosti alebo mozgu a stav sa vyvíja priaznivo.
Pokiaľ lekár nerozhodne o hospitalizácii dieťaťa, nie je nutná špecifická liečba. Dôležité pre dieťa a rodiča je dodržiavať:
- odpočinkový režim,
- šetrenie pred fyzickou a psychickou záťažou minimálne prvé 3 týždne od úrazu,
- kvalitný spánok,
- pravidelný pitný režim,
- pravidelnú kontrolu dieťaťa, jeho vedomia a reakcií na podnety.
Ďalšie typy mozgových lézií u detí
Absces mozgu
Abscesy sú oblasti infekcie v mozgu, ako je zapálené tkanivo alebo hnis. Aj keď to nie je veľmi časté, abscesy môžu byť život ohrozujúce.
Mozgový infarkt
Infarkt znamená odumretie tkaniva. Mozgový infarkt je typ mozgovej lézie, pri ktorej odumiera zhluk mozgových buniek v dôsledku nedostatočného prísunu kyslíka.
Arteriovenózne malformácie
Arteriovenózne malformácie alebo AVM sú mozgové lézie, ktoré sa vyskytujú počas skorých štádií vývoja u jedinca.
Tepny a žily v mozgu sa zamotávajú a spájajú sa trubicovitými štruktúrami známymi ako fistuly. V takýchto prípadoch tepny rastú slabšie v porovnaní s normálnymi tepnami.
Prúdenie krvi prebieha z tepien cez fistuly a do žíl. To spôsobuje zväčšenie žíl. V dôsledku toho sú tieto krehké krvné cievy vystavené zvýšenému riziku prasknutia a úniku krvi do mozgu.
Nádory mozgu
Nádory sú zhluky buniek, ktoré rastú abnormálne z normálneho tkaniva. Niektoré nádory v mozgu sú benígne, teda nerakovinové, a iné sú rakovinové.
Môžu začať v mozgu alebo sa môžu šíriť z iných častí tela, teda byť metastatické. Môžu rásť rýchlo alebo môžu zostať stabilné.
Nádory mozgu sú typom mozgových lézií, ktoré môžu byť benígne alebo malígne. Najčastejším typom benígneho nádoru mozgu sú meningiómy a malígnym nádorom mozgu je multiformný glioblastóm.
Hydrocefalus
Hydrocefalus, alebo po slovensky vodnatieľka mozgu, je ochorenie, pri ktorom sa v hlave dieťatka hromadí mozgovomiechový mok a spôsobuje tak útlak mozgu a zvýšený vnútrolebečný tlak.
Mozgovomiechový mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému. Zabezpečuje odbúravanie škodlivých látok a tým, že sa vyskytuje aj okolo mozgu, poskytuje mu ochranu pri nárazoch a otrasoch.
Za normálnych okolností je však množstvo mozgovomiechového moku prísne regulované. Lebka je pevná štruktúra, nevie sa natiahnuť, a tlak v hlave musí byť stabilný.
To znamená, že koľko mozgovomiechového moku sa vytvorí, toľko sa musí aj vstrebať. Pokiaľ sa však mozgovomiechového moku vytvára veľa, prípadne je narušené jeho vstrebávanie alebo sa vytvorila prekážka v komorovom systéme, dochádza k jeho hromadeniu a tento stav voláme hydrocefalus.
Príčiny hydrocefalu
Najmä u detí je príčin hydrocefalu niekoľko. Vo všeobecnosti rozdeľujeme hydrocefalus na vrodený a získaný, podľa toho, ako prišlo k jeho vzniku.
Vrodený hydrocefalus znamená, že dieťa sa už s hydrocefalom narodilo. Vznikol na podklade určitej vrodenej chyby - najčastejšie to býva vrodená odchýlka v komorovom systéme, ktorá spôsobí poruchu cirkulácie mozgovomiechového moku.
K rozvoju hydrocefalu dochádza aj pri niektorých iných vrodených ochoreniach - napríklad pri rázštepoch chrbtice, teda meningomyelokéle alebo myelokéle.
Získaný hydrocefalus dieťa získa ako dôsledok nejakého iného ochorenia. Takýmto ochorením môže byť napríklad infekcia alebo zakrvácanie do mozgu, prípadne nádorové ochorenia mozgu.
Príznaky hydrocefalu
Hydrocefalus je ochorenie, ktoré sa prejavuje výraznými príznakmi a tie sa bez liečby zhoršujú. Príznaky vznikajú v dôsledku hromadenia mozgovomiechového moku v mozgových komorách, tie sa zväčšujú, utláčajú mozog a zvyšujú vnútrolebečný tlak.
U najmenších detí, teda novorodencov a dojčiat, sú príznaky hydrocefalu odlišné od starších detí. Vzhľadom na to, že malé deti majú ešte otvorenú fontanelu a otvorené majú aj lebečné švy, prvým príznakom býva zvýšený rast hlavičky.
To je možné zaznamenať buď pohľadom, alebo pri preventívnych prehliadkach u pediatra, kedy obvod hlavičky presahuje normu. Jednotlivé kosti lebky sa môžu od seba vzďaľovať a vznikajú medzi nimi mäkké časti.
Fontanela môže byť vyklenutá a napnutá. Ďalšie príznaky zvýšeného vnútrolebečného tlaku sú podobné aj u starších detí.
Dieťa je spavé, má nutkanie na zvracanie alebo zvracia, môže mať bolesti hlavy. Prítomné môžu byť kŕče alebo tras končatín a zhoršenie videnia, prípadne zabiehanie očiek.
Postupne sa bez liečby stav dieťaťa zhoršuje, dieťa môže stratiť vedomie a pridružiť sa môžu aj poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti. To sú už ale neskoré príznaky, našťastie dnes prichádzajú deti na vyšetrenie už v skorých štádiách.
Liečba hydrocefalu
Liečba hydrocefalu je výhradne chirurgická a spočíva vo vytvorení náhradného alebo umelého odtoku či zvodu likvoru tak, aby sa mozgovomiechový mok už ďalej nehromadil a aby sa zabezpečil normálny vnútrolebečný tlak.
Princíp liečby hydrocefalu spočíva v odvedení nadbytočného množstva mozgovomiechového moku z komorového systému mozgu.
Pokiaľ sa odvádza do vonkajšieho prostredia, nazýva sa externá alebo vonkajšia drenáž. Pokiaľ mozgovomiechový mok odvádzame do vnútornej časti tela, hovoríme o internej alebo vnútornej drenáži.
Vonkajšia drenáž je vždy dočasná. Ak u dieťatka pretrváva potreba drenáže dlhší čas, musíme vonkajšiu drenáž zmeniť na vnútornú.
Najrozšírenejším typom vonkajšej drenáže je takzvaná kontinuálna externá drenáž. Tá spočíva v odvádzaní prebytočného mozgovomiechového moku cez hadičku do zberného vaku.
Druhým typom externej drenáže je komorový rezervoár. Je to drobné duté teliesko, ktoré je hadičkou spojené s komorovým systémom mozgu.
Rezervoár je umiestnený na hlave pod kožou dieťatka a nie je tak viditeľný. Pri potrebe odobratia mozgovomiechového moku sa doň cez kožu pichne ihla a mok sa oddrénuje v požadovanom množstve.
Najvyužívanejším typom vnútornej drenáže je takzvaný ventrikuloperitoneálny shunt, teda zvod mozgovomiechového moku z hlavy do brušnej dutiny. V brušnej dutine sa následne mozgovomiechový mok prirodzene vstrebáva.
Súčasťou hadičky je ventil, ktorý je väčšinou umiestnený za uchom a je nastavený na určitý tlak. Týmto tlakom tak vieme regulovať výsledný požadovaný tlak v hlave.
U niektorých ventilov je možné tlak aj meniť priložením špeciálneho nástroja, čo je výhodné pri raste dieťatka. Niektoré ventily sú ovládané magnetom, treba preto pri nich dať pozor, aby si dieťa neprikladalo iné magnety k oblasti ventilu, čím by sa ventil mohol nechtiac prestaviť na inú hodnotu.
Po zahojení operačných rán, približne po 14 dňoch, môže dieťa so shuntom viesť život bez obmedzení. Môže sa kúpať, športovať, cestovať, chodiť do škôlky či školy.
Komplikácie shuntu
Porucha funkcie shuntu spočíva vo všeobecnosti v jeho obštrukcii, teda upchatí. To sa môže stať tým, že sa hadička povytiahne z mozgovej komory, hadička alebo ventil sa upchá bunkami alebo krvou, alebo sa upchá koniec hadičky, ktorý je v bruchu.
To vedie k pozastaveniu drenáže mozgovomiechového moku, a tým k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Príznaky sú preto podobné ako pri vzniku hydrocefalu - dieťa má bolesti hlavy, je spavé, zvracia, môže mať kŕče, až postupne dochádza k celkovému zhoršeniu stavu.
V takom prípade je nutné nevyhnutne navštíviť pohotovosť a pokazený shunt chirurgicky vymeniť. Druhou možnou komplikáciou je infekcia shuntu, ktorá sa prejaví taktiež jeho zhoršenou funkciou spojenou s teplotami.
Okolie shuntu alebo ventilu môže byť zdurené alebo začervenané.
Endoskopická liečba hydrocefalu
Endoskopická liečba hydrocefalu predstavuje ďalšiu formu vnútornej drenáže, nakoľko vytvára náhradné cesty pre tok mozgovomiechového moku priamo v mozgu.
Spočíva v zavedení endoskopu, teda tenkej kamery, do komorového systému mozgu, a na špecifickom mieste sa vytvorí malá dierka, vďaka ktorej vie mozgovomiechový mok obísť prípadnú prekážku v jeho prúdení a následne sa vstrebať v prirodzenej oblasti.
Veľkou výhodou je, že po endoskopickej liečbe nemá pacient zavedený žiadny cudzí materiál, ako pri shunte, a nedochádza tak k jeho infekcii alebo upchatiu.
Endoskopia je vhodná iba pri niektorých typoch hydrocefalu, kedy je predpoklad, že po vytvorení takejto dierky bude mozgovomiechový mok cirkulovať bez prekážok.
Prognóza detí s hydrocefalom
Pokiaľ je hydrocefalus správne riešený, je možné u veľkej časti detí zachovať normálny intelekt a psychomotorický vývoj.
Ak však hydrocefalus vznikol po zakrvácaní do mozgu alebo po infekcii, prognóza môže byť horšia, nakoľko samotné krvácanie a infekcia môžu mozog závažne poškodiť.
Aj tu však platí, že pokiaľ je liečba včasná, môže dieťatko ostať bez následkov. Výsledný stav je ale vo veľkej miere ovplyvnený samotným poškodením mozgu infekciou či krvácaním.
V dnešnej dobe vedie veľa detí s hydrocefalom úplne normálny život, alebo sú vo veľkej miere integrované medzi zdravé deti.
Detská mozgová obrna
Detská mozgová obrna je neurologické ochorenie, ktoré ovplyvňuje pohyb, svalovú silu a koordináciu. Vzniká v dôsledku poškodenia mozgu v ranom veku, najčastejšie pred narodením, počas pôrodu alebo v prvých mesiacoch života.
Detská mozgová obrna je porucha centrálnej kontroly hybnosti a ochorenie nervového systému. Ochorenie postihuje motorický vývoj dieťaťa a môže byť vrodené alebo získané.
Nastáva porucha na úrovni hybnosti, koordinácie a celkovej kontroly pohybu. Pohybový vývoj dieťaťa je oneskorený alebo nedostatočný.
Príznaky detskej mozgovej obrny
- meškanie vo vývoji, napríklad dieťa nesedí alebo nechodí v očakávanom veku,
- zvýšený alebo znížený svalový tonus,
- problémy s rovnováhou a koordináciou,
- mimovoľné pohyby alebo stuhnutosť svalov,
- ťažkosti s rečou, prehĺtaním alebo jemnou motorikou,
- asymetria v pohyboch alebo nevyrovnaný motorický vývoj.
Obvykle sa ochorenie prejaví už počas prvých 6 mesiacov života dieťaťa. Príčiny detskej mozgovej obrny môžu byť veľmi rôzne.
Poškodenie mozgu môže vzniknúť kvôli nedostatku kyslíka počas pôrodu, predčasnému narodeniu a nízkej pôrodnej hmotnosti, infekciám matky počas tehotenstva, genetickým faktorom alebo metabolickým poruchám a poraneniu mozgu v ranom veku.
Diagnostika a liečba detskej mozgovej obrny
Diagnózu stanovuje neurológ na základe pozorovania pohybu, svalového tonusu a reflexov. Na potvrdenie diagnózy sa často používa magnetická rezonancia alebo ultrazvuk mozgu.
Dôležitá je aj konzultácia s ortopédom, logopédom a rehabilitačným terapeutom.
DMO je celoživotná diagnóza, ale včasná a správna rehabilitácia dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Moderné technológie pomáhajú deťom učiť sa novým pohybom a zvýšiť ich samostatnosť.
Liečba DMO zahŕňa fyzikálnu terapiu, kinezioterapiu, logopedickú terapiu na podporu reči a prehĺtania, ortopedické pomôcky, lieky na znižovanie svalovej spasticity a ďalšie rehabilitačné postupy.
Čím skôr sa rehabilitácia začne, tým lepšie. Raná rehabilitácia dokáže maximalizovať potenciál dieťaťa a zabraňuje vzniku komplikácií.
Skleróza multiplex ako demyelinizačná lézia u detí
Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy.
Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy, a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.
Demylinizácia sa môže vyskytovať v každej časti centrálneho nervového systému, v bielej aj šedej hmote, ako aj v krčnej chrbtici. Ohraničené lézie v bielej hmote sú považované za klasický znak sklerózy multiplex.
Jednotlivé ložiská demyelinizácie, ktoré sa nazývajú aj plaky, majú rôznu veľkosť a sú svojvoľne rozložené po celom centrálnom nervovom systéme.
Čo sa deje v nervovom systéme
V prvej fáze sa do mozgu či miechy dostanú agresívne biele krvinky a začínajú produkovať zápalové látky. Tie poškodzujú myelínové obaly nervových vlákien - začína proces demyelinizácie.
Organizmus dokáže stratu myelínu čiastočne nahradiť z vlastných zdrojov, takzvanou remyelinizáciou. Tento proces je však obmedzený.
Častejšie sa poškodený myelínový obal nahradí iným tkanivom a vznikajú „jazvy“ v nervovom systéme. Čím viac jaziev vzniká, tým viac nervových buniek sa poškodzuje a prejavy ochorenia sa zvýrazňujú.
Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov. Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela a zmyslového vnímania.
V druhej fáze postihnuté nervové bunky a ich vlákna odumierajú. Hovoríme o procese neurodegenerácie.
Liečba sklerózy multiplex dokáže ovplyvniť ochorenie iba v prvej fáze, teda vo fáze autoimunitného zápalu, keď agresívne zápalové bunky napádajú myelín.
Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika ochorenia a skorá protizápalová liečba. Dostupné liečebné metódy môžu významne spomaliť priebeh ochorenia najmä v počiatočnej fáze, v ktorej prevláda zápal.
Detská skleróza multiplex
Skleróza multiplex môže vzniknúť aj v detskom veku, dokonca už od 2. roku života. Odhaduje sa, že u 10 % sa skleróza multiplex prejaví už pred 18. rokom života.
Patofyziologické mechanizmy detskej sklerózy multiplex sú rovnaké ako u dospelých, ale vzhľadom na nezrelosť imunitného a nervového systému je priebeh choroby odlišný, s výraznejšou zápalovou aktivitou a na druhej strane s lepšou schopnosťou regenerácie.
Stanoviť diagnózu sklerózy multiplex u malých detí je náročné hlavne preto, že jej priebeh môže pripomínať iné zápalové, infekčné, systémové, metabolické či onkologické ochorenia.
Príznaky sklerózy multiplex u detí
Deti do 11 rokov majú takzvanú infantilnú formu sklerózy multiplex, ktorá je charakteristická výraznými polysymptomatickými príznakmi s postihnutím hybnosti, rovnováhy a zraku.
U najmenších detí sú príznaky často sprevádzané epileptickými záchvatmi, poruchou vedomia, bolesťami hlavy a vracaním.
Juvenilná forma sklerózy multiplex zahŕňa pacientov od 12 do 18 rokov. Prvý atak je najčastejšie monosymptomatický s ľahším priebehom.
Ataky môžu byť sprevádzané len tŕpnutím, zmenenou citlivosťou alebo slabosťou končatín, prípadne môže ísť len o prechodnú poruchu zraku.
Existujú však prípady aj s ťažkým priebehom prvých atakov s ťažkou poruchou hybnosti, stratou rovnováhy, vracaním a poruchou hlavových nervov. Takýto priebeh poukazuje na závažnejšiu formu sklerózy multiplex s postihnutím mozgového kmeňa a miechy.
Diagnostika sklerózy multiplex
Diagnostika sklerózy multiplex u detí sa stanovuje na základe anamnézy, klinického obrazu, nálezu na MR a v likvore.
V súčasnosti neexistuje žiaden jednoznačný test, ktorý by potvrdil sklerózu multiplex. U detí sa uplatňujú diagnostické postupy založené na anamnéze, klinickom obraze, náleze v MR a v likvore, napríklad na zvýšenom IgG indexe a prítomnosti oligoklonálnych pásov.
Náročnejšia je diagnostika u mladších detí, keď celkový priebeh ochorenia a nálezy na MR a v likvore môžu pripomínať iné ochorenia a vyžadujú si dlhší čas na stanovenie správnej diagnózy.
Liečba sklerózy multiplex u detí
Za posledných 10 rokov sa potvrdil dobrý efekt a bezpečnosť liečby interferónmi a glatirameracetátom u detí rovnako ako u dospelých.
V prípade atakov sa podávajú niekoľko dní infúzie kortikoidov a v porovnaní s dospelými ťažkosti ustúpia skôr a neostáva neurologický deficit.
Po stanovení diagnózy sklerózy multiplex sa začína liečbou liekmi prvej línie, ktoré sa považujú za bezpečné lieky, ale s menšou mierou účinnosti.
V prípade opakovania atakov alebo pri progresii demyelinizačných lézií v MR je potrebná eskalácia na účinnejšiu liečbu. Vzhľadom na možnosť vážnych nežiaducich účinkov pri účinnejších liekoch je samozrejmosťou prísne monitorovanie pacienta.
K liečbe detí so sklerózou multiplex patrí aj symptomatická terapia bolestí hlavy, únavy, vitamínoterapia, hlavne vitamín D, rehabilitácia, psychologická a prípadne pedopsychiatrická liečba.
Príznaky mozgových lézií
Príznaky mozgovej lézie závisia od jej miesta, závažnosti a typu. Bolesti hlavy sú zvyčajne prvými príznakmi, ktoré sa môžu objaviť pri vzniku mozgových lézií.
Môže sa objaviť náhla bolesť hlavy, ktorá sa časom zhoršuje. Spolu s bolesťou hlavy môžu byť prítomné:
- nedostatok chuti do jedla,
- nevoľnosť a vracanie,
- nedostatok koncentrácie,
- strata pamäti alebo zmätok,
- bolesť alebo stuhnutosť v krku,
- záchvaty,
- zhoršený sluch,
- oneskorená reč,
- rozmazané videnie,
- mimovoľný pohyb častí tela.
U detí sa môžu neurologické príznaky prejaviť aj zmenou správania, oneskorením vývoja, poruchou učenia, zhoršením koordinácie, neistou chôdzou, poruchou reči, zmenami spánku alebo problémami s kŕmením.
Ak spozorujete uvedené príznaky, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Včasná diagnostika a liečba môžu pomôcť vyhnúť sa riziku závažných komplikácií v budúcnosti.
Diagnostika mozgových lézií
Metódy používané na diagnostiku a identifikáciu mozgových lézií závisia od symptómov.
Vo väčšine prípadov pomáhajú zobrazovacie štúdie MRI a CT identifikovať veľkosť, umiestnenie a charakteristiky lézií.
Môžu sa vykonať aj krvné a iné laboratórne testy na zistenie príznakov infekcie. U detí môže lekár podľa veku a prejavov doplniť neurologické, očné, EEG, psychologické alebo rehabilitačné vyšetrenie.
Na magnetickej rezonancii sa mozgové lézie prejavujú ako abnormálne svetlé alebo tmavé drobné škvrny, ktoré nie sú charakteristické pre normálnu magnetickú rezonanciu mozgu.
Možnosti liečby mozgových lézií
Vzhľadom na príčiny, symptómy, umiestnenie a závažnosť mozgových lézií lekár odporučí plán liečby.
Cieľom liečebného plánu môže byť úplné odstránenie lézií z mozgu alebo v závažných prípadoch zmiernenie symptómov na zlepšenie kvality života.
Lieky
Lekár môže predpísať lieky, ako sú antibiotiká alebo antimikrobiálne látky. Tie pomôžu v boji proti infekciám.
Podľa príčiny môžu byť potrebné aj lieky na záchvaty, opuch mozgu, bolesť alebo iné neurologické prejavy.
Chemoterapia a rádioterapia
Chemoterapia využíva lieky a chemikálie, zatiaľ čo rádioterapia využíva lúče intenzívnej energie. Tieto možnosti liečby pomôžu v boji proti rakovinovým léziám mozgu.
Chirurgia
V závažných prípadoch môže lekár odporučiť chirurgické odstránenie lézií. Pomocou pokročilých chirurgických prístupov je možné liečiť aj lézie, ktoré sú ťažko dostupné vo vnútri mozgu.
Chirurgická liečba môže byť potrebná pri niektorých nádoroch, abscesoch, krvácaní, hydrocefale, poškodení drenážneho systému alebo pri iných stavoch spôsobujúcich zvýšený vnútrolebečný tlak.
Prevencia úrazových lézií mozgu
Prevencia otrasu mozgu je skutočne lepšia ako jeho liečba. Najdôležitejšie je používanie ochranných pomôcok pri športových aktivitách.
Prilba pri bicyklovaní, korčuľovaní, skateboarde alebo lyžovaní môže výrazne znížiť riziko úrazu hlavy. Dôležité je, aby prilba správne sedela a bola certifikovaná podľa bezpečnostných štandardov.
Pri kontaktných športoch je dôležité dodržiavanie bezpečnostných pravidiel a používanie vhodných ochranných pomôcok. Tréneri by mali byť vzdelaní v rozpoznávaní príznakov otrasu mozgu a mali by vedieť, kedy dieťa vyradiť z hry.
V domácom prostredí dbajte na bezpečnosť - zabezpečte okná a balkóny, používajte zábrany na schodoch u malých detí, odstráňte ostré rohy nábytku alebo ich chráňte rohovými chráničmi.
Na šmykľavých povrchoch používajte protišmykové podložky. Zabezpečte, aby detské postieľky a vysoké stoličky mali bezpečnostné pásy.
Dôležité je aj vzdelávanie o bezpečnosti v doprave - používanie bezpečnostných pásov v aute, detských autosedačiek a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.
Autosedačka musí byť vhodná pre vek a váhu dieťaťa a musí byť správne nainštalovaná. Deti mladšie ako 12 rokov by mali sedieť na zadných sedadlách.
