Nedokrvenie mozgu, teda ischemická cievna mozgová príhoda, vzniká pri zúžení alebo uzávere cievy, ktorá zásobuje mozog alebo jeho jednotlivé časti. Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.
Liečba musí začať čo najskôr v nemocnici, pretože čím skôr sa obnoví prietok v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca na obnovenie poškodenej funkcie mozgu. Pri podozrení na mozgovú príhodu ihneď volajte 155 alebo 112, zaznamenajte čas vzniku prvých príznakov a pacienta neprevážajte do nemocnice vlastným autom.
Čo je nedokrvenie mozgu
Náhla cievna mozgová príhoda, bežne nazývaná mŕtvica alebo porážka, vzniká prerušením, významným spomalením prietoku krvi alebo prasknutím cievy a teda krvácaním do nervového tkaniva mozgu. Už niekoľko minút trvajúce nedokrvenie mozgu spôsobuje smrť mozgových buniek a v závislosti od lokalizácie aj rad klinických komplikácií.
Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická, spôsobená nedostatkom kyslíka a živín, alebo hemoragická, spôsobená zakrvácaním do mozgu. Približne 85 - 90 % cievnych mozgových príhod vznikne v dôsledku nedokrvenia mozgu.
Mozog je zásobovaný 4 hlavnými mozgovými cievami, ktoré sú vetvami ciev odstupujúcich z aorty. Po vstupe do mozgu, sa tieto cievy ďalej vetvia. Príčinou nedokrvenia mozgu je zúženie alebo uzáver cievy, ktorá zásobuje mozog alebo jeho jednotlivé časti.
Prečo vzniká ischemická cievna mozgová príhoda
Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.
Najbežnejšie ischemické cievne mozgové príhody majú trombotickú formu. Tá nastane, keď sa v jednej z tepien dodávajúcich krv do mozgu vytvorí zrazenina vo forme trombu.
Zrazeninu môžu spôsobiť tukové usadeniny, teda plaky, ktoré sa tvoria v tepnách a spôsobujú znížený prietok krvi, čiže aterosklerózu, alebo iné arteriálne stavy. Embolická mozgová príhoda nastáva, keď sa vytvorí krvná zrazenina mimo mozgu, najčastejšie v srdci, a krvný obeh ju zavlečie do užších mozgových tepien.
Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.
Prechodný ischemický atak
Niektorí ľudia môžu mať prietok krvi do mozgu narušený len dočasne, čo sa označuje ako prechodný ischemický záchvat alebo tranzitórny ischemický atak (TIA). Pri TIA sa dostavia príznaky mŕtvice, ale nedochádza k trvalému poškodeniu tkaniva a žiadnym trvalým symptómom.
Príznaky môžu rýchlo uplynúť, často aj do jednej hodiny. V takýchto prípadoch nie je potrebná akútna liečba, ale predovšetkým treba zistiť príčinu vzniku TIA a zahájiť adekvátnu sekundárnu prevenciu.
TIA predstavuje prechodný neurologický stav spôsobený poruchou prekrvenia mozgu a signalizuje riziko mozgovej príhody. Aj keď príznaky ustúpia, pacient potrebuje lekárske vyšetrenie.
Príznaky nedokrvenia mozgu
Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Medzi najčastejšie patria náhle problémy s rozprávaním, dezorientácia v čase a priestore, problémy s porozumením reči a formuláciou slov.
- slabosť, tŕpnutie alebo ochrnutie ruky či nohy na jednej strane tela,
- poklesnutie ústneho kútika alebo očného viečka,
- neschopnosť usmiať sa alebo vyplaziť jazyk rovno,
- ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou,
- nezrozumiteľná reč alebo neschopnosť odpovedať na otázky,
- problémy s porozumením toho, čo hovoria iní,
- náhle zhoršenie zraku, rozmazané alebo dvojité videnie,
- ťažkosti s chôdzou, strata rovnováhy a koordinácie,
- ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť,
- poruchy citlivosti kože a necitlivosť jednej strany tela,
- problémy s prehĺtaním,
- únik moču alebo stolice,
- náhla bolesť hlavy, závraty, vracanie alebo zmenený stav vedomia,
- epileptický záchvat alebo bezvedomie.
Náhla a silná bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná vracaním, závratmi alebo zmenami vedomia, môže naznačovať, že ide o mozgovú príhodu. Akákoľvek atypická reakcia organizmu, postihujúca zmyslové vnímanie, koordináciu pohybov alebo vedomie, môže signalizovať mozgovú príhodu.
Pomôcka FAST
V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST. Pomáha rozpoznať najčastejšie príznaky, ale nenahrádza odborné vyšetrenie.
- F - Face, tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Ak sa jej to nedarí symetricky alebo má poklesnutý ústny kútik, môže ísť o cievnu mozgovú príhodu.
- A - Arms, horné končatiny: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Ak jedna končatina poklesne alebo ju pacient nedokáže zdvihnúť, ide o varovný príznak.
- S - Speech, reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Nezreteľná reč, neadekvátne odpovede alebo neschopnosť vetu zopakovať môžu znamenať poškodenie mozgu.
- T - Time, čas: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155. Čas sa vzťahuje na to, že je nutné konať veľmi rýchlo, keďže pri tejto diagnóze rozhoduje každá sekunda.
Čo urobiť pri podozrení na mozgovú príhodu
Pri všetkých uvedených príznakoch je potrebné zavolať rýchlu lekársku pomoc a čo najrýchlejšie sa dostať do nemocnice. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.
Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pretože tento údaj pomôže lekárom rozhodovať o liečbe. Ak sa príznaky objavili počas spánku, uveďte čas, keď bol pacient naposledy bez príznakov.
Postihnutého treba uložiť do stabilizovanej polohy a zabrániť akémukoľvek pohybu, následne zavolať rýchlu záchrannú službu. Pacienta nevozte do nemocnice po vlastnej osi ani ho nenechajte šoférovať.
Takisto je dobré, ak má pacient so sebou údaje o liekoch, ktoré užíva, pretože pri niektorých liekoch je vylúčené podanie akútnej liečby.
Diagnostika nedokrvenia mozgu
Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.
Jednoznačne odlíšiť ischemickú a hemoragickú cievnu mozgovú príhodu možno len pomocou CT mozgu, v ojedinelých prípadoch až magnetickou rezonanciou. CT mozgu má zásadný význam v diagnostike NCMP a v rozhodovaní o ďalšej liečbe.
Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu lekár vykoná klinické a neurologické vyšetrenie, kontroluje krvný tlak, srdce a neurologický stav pacienta. Môže použiť aj stetoskop na vyšetrenie srdca a zvukového signálu nad krčnými tepnami.
Zobrazovacie vyšetrenia
- CT mozgu: vytvára detailný obraz mozgu a pomáha diagnostikovať krvácanie, nádor, mŕtvicu a ďalšie poškodenia.
- CT angiografia: po podaní kontrastnej látky umožňuje podrobnejšie zobraziť krvné cievy v krku a mozgu.
- Magnetická rezonancia: pomáha zistiť, či mozgové tkanivo nebolo poškodené ischemickou mozgovou príhodou alebo krvácaním.
- Ultrazvuk krčných tepien: môže odhaliť aterosklerózu a zúženie prívodných tepien do mozgu.
- Cerebrálna angiografia: poskytuje podrobný pohľad na tepny v mozgu a krku pomocou kontrastnej látky a röntgenu.
- Echokardiografia: pomocou zvukových vĺn vytvára detailné obrazy srdca a môže odhaliť zdroj krvných zrazenín.
Laboratórne a doplnkové vyšetrenia
Krvné testy zisťujú hladinu cukru v krvi, koncentrácie krvných plynov, prebiehajúce infekcie a koncentrácie zložiek krvi zodpovedných za zrážacie reakcie krvi. Vyšetruje sa aj cholesterol, krvné tuky a rýchlosť zrážania krvi.
Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov. Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá môže upchať mozgovú cievu.
Akútna liečba ischemickej cievnej mozgovej príhody
V súčasnosti máme možnosti, ako liečiť pacientov v akútnom štádiu CMP, ale musia prísť do nemocnice včas. Cieľom liečby ischemickej mozgovej príhody je čo najskoršie spriechodnenie upchatej cievy a obnovenie toku krvi do mozgu.
Existujú dve hlavné možnosti akútnej liečby:
- podanie lieku, ktorý rozpúšťa krvnú zrazeninu,
- mechanické odstránenie zrazeniny z cievy, teda trombektómia.
Trombolýza
Pri trombolýze sa vnútrožilovo podáva rekombinantný tkanivový aktivátor plazminogénu, označovaný ako rTPA alebo tPA. Tento liek rozpúšťa krvnú zrazeninu a pomáha obnoviť prietok krvi v postihnutej cieve.
Časový limit pre podanie akútnej liečby rTPA je 4 a pol hodiny, ale čím skôr liečbu podáme, tým lepší je výsledný stav. Podanie liekov na odstránenie zrazeniny sa musí začať do 4,5 hodiny od objavenia symptómov.
Intravenózne sa podáva injekcia tkanivového aktivátora plazminogénu proti zrážaniu krvi, ideálne do troch hodín od vzniku symptómov. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie a veľmi výrazne znižuje dôsledky cievnej mozgovej príhody.
Mechanická trombektómia
Pri trombektómii sa krvná zrazenina odstráni mechanicky pomocou katétra. Lekár zavedie dlhú tenkú hadičku cez tepnu, zvyčajne v slabine, až k postihnutej mozgovej cieve a zrazeninu priamo odstráni.
Mechanické odstránenie trombu sa môže vykonať do 8 hodín od príhody, ale aj tu platí, že čím skôr príde pacient do nemocnice, tým má väčšiu šancu na lepší výsledok. V inom časovom režime sa trombektómia vykonáva do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.
Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou. Endovaskulárne postupy môžu zahŕňať aj priamu aplikáciu tPA na miesto zrazeniny, teda intraarteriálnu trombolýzu.
Ďalšie výkony pri zúžení tepien
Pri karotidovej endarterektómii chirurg odstráni plaky z tepien, ktoré prechádzajú po každej strane krku do mozgu. Angioplastika a stenty sú metódy využívané na rozšírenie zúženej tepny.
Ak pacient príde do nemocnice po uvedených časových intervaloch, môže dostať už len liečbu kyselinou acetylsalicylovou. Akútna liečba má svoje riziká, o ktorých má byť pacient informovaný, ale nepodanie akútnej liečby u indikovaných pacientov zvyšuje riziko vážnych následkov.
Prečo rozhoduje čas
Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.
Ak pacient nepríde včas, mozgové tkanivo môže byť natrvalo poškodené. Následkami môžu byť trvalé poruchy hybnosti, reči, zraku a prehĺtania, ako aj potreba trvalej ošetrovateľskej starostlivosti.
Treba si uvedomiť, že cievna mozgová príhoda je rovnako akútny stav ako srdcový infarkt, a tak k nej treba aj pristupovať.
Rozdiel medzi ischemickou a hemoragickou príhodou
Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká prasknutím cievy alebo jej výdute, teda aneuryzmy. Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.
Krvácanie do mozgu je najčastejšie dôsledkom nekontrolovaného neliečeného vysokého krvného tlaku, nadmerného užívania liekov na riedenie krvi alebo abnormalít v stavbe krvných ciev, napríklad aneuryzmy. Menej častou príčinou je pretrhnutie arteriovenóznej malformácie.
Hemoragická mŕtvica môže mať podobné príznaky ako ischemická príhoda. Liečba sa však výrazne líši, a preto možno s akútnou liečbou ischemickej príhody začať až po zobrazovacom vyšetrení v nemocnici.
Liečba krvácania do mozgu
Núdzová liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody sa zameriava na kontrolu krvácania a zníženie tlaku v mozgu. Medzi núdzové opatrenia patrí vysadenie liekov na riedenie krvi a podanie liekov na zníženie tlaku v mozgu.
Ak je oblasť krvácania veľká, môže lekár vykonať operáciu na odstránenie krvi a zníženie tlaku na mozog. Chirurgická liečba je nasadzovaná aj na odstránenie abnormalít krvných ciev spojených s hemoragickými mŕtvicami, napríklad aneuryzmy alebo arteriovenóznej malformácie.
Subarachnoidálne krvácanie
Zvláštnu kapitolu predstavuje subarachnoidálne krvácanie do priestoru medzi mozgom a lebkou, pretože má iné príznaky, aj iné diagnostické a liečebné postupy. Jeho hlavným príznakom je náhla, prudká bolesť hlavy.
V tomto prípade, aj keď je pacient často schopný chôdze, už počas transportu do nemocnice by mal ležať alebo aspoň nechodiť, aby sa predišlo ďalším komplikáciám.
Následky nedokrvenia mozgu
Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne a závisia od toho, ako dlho mozgu chýbal tok krvi a ktorá časť mozgu bola postihnutá. Niekedy nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.
- ochabnutie alebo ochrnutie končatín na jednej strane tela,
- porucha reči a porozumenia,
- porucha prehĺtania,
- ťažkosti so zrakom,
- poruchy chôdze a rovnováhy,
- strata pamäti a ťažkosti s myslením,
- poruchy rozhodovania a pozornosti,
- bolesť alebo zmeny citlivosti,
- depresia, úzkosť a iné emocionálne problémy,
- neschopnosť postarať sa o základné životné potreby.
Pri poškodení pravej strany mozgového centra býva postihnutá ľavá končatina a naopak, pri poškodení ľavej časti mozgu dochádza k poškodeniu alebo ochrnutiu pravej strany tela.
Ak dôjde k nedokrveniu alebo zakrvácaniu mozočku a mozgového koreňa, najčastejšie príznaky sa prejavia poruchami rovnováhy, očných pohybov, nevoľnosťou, vracaním a bolesťou hlavy.
Rehabilitácia po nedokrvení mozgu
Po núdzovej liečbe sa starostlivosť zameriava na zotavenie a obnovu čo najväčšieho množstva funkcií potrebných pre návrat k nezávislému životu. Rehabilitácia začína ešte v nemocnici, zvyčajne do 48 hodín od udalosti, hneď ako to stav pacienta umožní.
Väčšina pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu, podstupuje liečbu v rehabilitačnom programe. Jeho súčasťou môže byť rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, pracovný terapeut, logopéd, dietológ, sociálny pracovník, psychológ alebo psychiater.
Rehabilitácia môže trvať niekoľko mesiacov a jej úspešnosť závisí od rozsahu poškodenia mozgu, lokalizácie príhody, celkového zdravotného stavu a úsilia pacienta. Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať.
Fyzická rehabilitácia
Najväčší podiel rehabilitácie tvorí fyzická aktivita pod dohľadom fyzioterapeuta. Po mozgovej príhode je dôležité obnoviť motoriku, svalovú silu, koordináciu a pohyblivosť vo všeobecnosti.
Často sa využíva kinezioterapia, ktorá navracia pacientom svalovú a kĺbovú pohyblivosť a pružnosť. Pri tomto type terapie sa zachováva rozsah pohybu a navracajú sa stratené funkčné schopnosti.
Ergoterapia pomáha liečiť motoricko-intelektuálne funkcie a sociálne zručnosti, aby sa pacienti vrátili k samostatnosti a sebaobsluhe pri každodenných aktivitách.
Rečová, kognitívna a psychologická rehabilitácia
Logopéd pomáha pri poruchách reči, porozumenia a prehĺtania. Kognitívna rehabilitácia pomáha pacientom zvládať problémy s pamäťou, pozornosťou a inými mentálnymi funkciami.
Psychologická pomoc je často potrebná na zvládnutie depresie, úzkosti a iných emocionálnych problémov po NCMP. Pri pretrvávajúcich následkoch môžu život uľahčiť rehabilitačné pomôcky, napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy alebo vane či matrac proti preležaninám.
Liečba po ischemickej cievnej mozgovej príhode
Každý pacient po prekonaní náhlej CMP z nedokrvenia mozgu vyžaduje dlhodobú prevenciu opakovanej NCMP, teda sekundárnu prevenciu. Jej súčasťou sú lieky, ktoré zabraňujú vzniku a narastaniu nového trombu, a liečba rizikových ochorení.
Antiagregačná liečba
V sekundárnej prevencii sa užíva kyselina acetylsalicylová, jej kombinácia s dipyridamolom alebo clopidogrelom. Tieto lieky zabraňujú zhlukovaniu krvných doštičiek a vzniku nového trombu.
Antiagregačné lieky sa obvykle užívajú jedenkrát denne a nevyžadujú špeciálne diétne obmedzenia. Vzhľadom na ich účinok možno vo veľmi zriedkavých prípadoch pozorovať spomalenie hojenia modrín alebo drobné krvácanie z ďasien po čistení zubov.
Antikoagulačná liečba pri fibrilácii predsiení
Antikoagulanciá, teda lieky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi, sú odporúčané najmä u pacientov, ktorí majú súčasne fibriláciu predsiení, teda poruchu srdcového rytmu.
Dlhodobo sa používal antagonista vitamínu K, warfarín. Nevýhodou tohto lieku je, že pri ňom ťažko dosiahneme vyrovnaný účinok. Jeho účinok ovplyvňuje príjem potravy a vysoké hladiny sú spojené s rizikom krvácania.
Hladinu antagonistu vitamínu K je potrebné pravidelne kontrolovať odbermi krvi. Pri liečbe treba sledovať aj príjem potravín, ktoré môžu ovplyvňovať účinok lieku.
V súčasnosti môžeme u pacientov s fibriláciou predsiení a prekonanou ischemickou cievnou mozgovou príhodou používať nové antikoagulanciá, napríklad dabigatran, apixaban a rivaroxaban.
Klinickým prínosom týchto liekov je, že znižujú riziko cievnej mozgovej príhody a súčasne znižujú riziko krvácania. Pacient nemusí chodiť na pravidelné kontroly krvnej zrážanlivosti a tieto lieky nemajú interakcie s jedlom.
Vzhľadom na riziko krvácania je vhodné nosiť pri sebe preukaz pacienta užívajúceho lieky, ktoré ovplyvňujú krvnú zrážanlivosť, s údajom o názve preparátu a užívanej dávke.
Kontrola krvného tlaku
Pacienti s diagnózou vysokého krvného tlaku sú vo zvýšenom riziku výskytu mozgovej príhody. Zníženie krvného tlaku preto patrí medzi základné opatrenia sekundárnej prevencie.
Medzi režimové opatrenia patrí obmedzenie príjmu soli, redukcia hmotnosti a pravidelná pohybová aktivita. Účinok režimových postupov však nie je vo väčšine prípadov dostatočný, preto je často potrebná aj medikamentózna liečba.
Konkrétne lieky zvolí lekár podľa pridružených ochorení a spôsobu účinku. Bez režimových opatrení je ich efekt nižší a pri nezdravom životnom štýle ani ich kombinácie nemusia pomôcť dostať krvný tlak pod kontrolu.
Domáce meranie krvného tlaku je vhodné vykonávať v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení. Pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg treba osloviť všeobecného lekára.
Zníženie cholesterolu a krvných tukov
Opatrenia, ktoré spomaľujú aterosklerózu, predstavujú zásadnú súčasť prevencie mozgových príhod. Ak samotná diéta nepomôže znížiť vysoké hladiny cholesterolu a krvných tukov, lekár môže nasadiť medikamentóznu liečbu.
Aj pri tejto liečbe je potrebné dodržiavať diétne opatrenia. Lieky na zníženie cholesterolu a krvných tukov je nutné brať dlhodobo a svojvoľne ich nevysadzovať.
Kontrola cukrovky
Dlhodobé zvýšenie cukru v krvi predstavuje výrazný rizikový faktor mozgových príhod. Vysoké hladiny cukru spôsobujú nevratné zmeny krvných ciev a poškodzujú prakticky všetky orgány v tele, najmä mozog, periférne nervy, oči a obličky.
Účinná liečba cukrovky preto patrí medzi nevyhnutné preventívne opatrenia. Pri boji s cukrovkou treba počúvať rady lekárov nielen v oblasti liekov, ale aj vhodnej fyzickej aktivity a redukcie hmotnosti.
Pri vhodnej kombinácii pohybu, stravy a liekov je možné cukrovku udržiavať pod kontrolou. Lieky však bez diéty fungujú len nedostatočne a poškodzovanie vnútorných orgánov pokračuje.
Životný štýl a prevencia
Základným predpokladom úspešnej prevencie mozgovej príhody je dbať na rizikové faktory. Zdravý životný štýl a dodržiavanie predpísanej liečby dokážu zabrániť vzniku mozgovej príhody alebo recidíve.
Najdôležitejšie ovplyvniteľné rizikové faktory
- vysoký krvný tlak,
- fajčenie aktívne aj pasívne,
- cukrovka,
- zvýšená hladina cholesterolu a krvných tukov,
- nedostatok telesného pohybu,
- nadváha a obezita,
- nadmerný príjem alkoholu,
- fibrilácia predsiení a iné poruchy srdcového rytmu,
- ateroskleróza, najmä zúženie prívodných tepien do mozgu,
- stres a nevhodný životný štýl.
Neovplyvniteľné rizikové faktory mozgovej príhody sú vrodená predispozícia, pohlavie a vek. Riziko vzniku mozgovej príhody stúpa s vekom, pričom v nižšom veku postihuje viac mužov a vo vyššom veku ženy.
Praktické preventívne opatrenia
- nefajčite a vyhýbajte sa pasívnemu fajčeniu,
- stravujte sa zdravo a pestro,
- znížte príjem soli,
- obmedzte konzumáciu alkoholu,
- pravidelne sa hýbte podľa svojho zdravotného stavu,
- udržiavajte zdravú telesnú hmotnosť,
- obmedzte stresové zaťaženie,
- sledujte svoj krvný tlak v domácom prostredí,
- absolvujte pravidelné preventívne prehliadky,
- kontrolujte hladinu cukru a tukov v krvi,
- užívajte predpísané lieky podľa pokynov lekára,
- nikdy svojvoľne nevysadzujte lieky bez konzultácie s lekárom.
Zdravá výživa a redukcia hmotnosti
Zdravá výživa znamená príjem dostatočného množstva potravín bohatých na živiny a vitamíny, napríklad ovocia, zeleniny, rýb, hydiny, obilnín a mliečnych produktov, pričom strava neobsahuje veľké množstvá cukru a nasýtených tukov.
Ak je to možné, vyberajte si celozrnné pečivo. Obmedzte produkty s pridanou soľou a stuženými tukmi. Ovocie a zelenina by nemali chýbať vo vašom jedálničku a mali by mať prednosť pred vitamínmi v tabletách.
Ryby a mäso je vhodné konzumovať v dennej dávke do 200 gramov. Preferujte chudé mäso a aspoň 2-krát týždenne sa snažte konzumovať rybacie mäso.
Mliečne produkty by mali patriť do každodenného jedálnička. Pri syroch sledujte obsah soli a vyberajte si tie menej slané. Rastlinné oleje sú zdravou alternatívou živočíšnych a stužených tukov a pomáhajú znižovať cholesterol.
Obmedzte smaženie a prípravu jedál na veľkom objeme tuku a oleja. Odstraňujte tuk z pripravovaného mäsa a mäsové šťavy a omáčky obmedzte na minimum.
Naopak, zvyšujte príjem zeleniny a nahraďte ňou tradičné prílohy. Namiesto sladkých dezertov môžete servírovať šaláty a namiesto olejových dressingov môžete do šalátov použiť jogurt.
Obmedzenie soli
Pri cielenom obmedzení dosoľovania jedál sa dá príjem soli jednoducho znížiť. Na dochutenie pokrmov môžete namiesto soli použiť bylinky.
Vyhýbajte sa presoleným potravinám, ako sú slané pečivo, ryby v konzerve, slanina, klobásy, kečup a hotové omáčky z obchodu. Ak pri varení používate konzervovanú zeleninu, prepláchnite slaný nálev pred varením vodou.
Pohybová aktivita
Na udržanie zdravia a spotrebovanie prebytočných kalórií je nutná fyzická aktivita aspoň 5-krát týždenne v dĺžke minimálne 30-60 minút. Vhodné sú chôdza, turistika, beh, cyklistika, nordic walking alebo práca v záhrade.
Podmienkou je pravidelnosť a dostatočná dĺžka aktivity. Účinnejšie sú časté polhodinové prechádzky než jedna celodenná túra raz za mesiac. Vždy treba mať na pamäti svoje fyzické limity a vyhýbať sa pádom a zraneniam.
Bezpečné užívanie liekov
Po mozgovej príhode pacienti často musia brať viacero liekov. Ich účinok môže byť rozličný, ale majú spoločný cieľ - znížiť riziko vzniku ďalšej mozgovej príhody.
Predpísané lieky treba brať presne tak, ako určil lekár. Dávkovanie a čas užívania treba dlhodobo udržiavať podľa lekárskych pokynov.
Nikdy svojvoľne nevysadzujte lieky. V prípade pochybností, nežiaducich účinkov alebo otázok o kombinácii liekov sa poraďte s lekárom a informujte ho aj o voľne predajných liekoch a potravinových doplnkoch.
Na pravidelné užívanie možno použiť dávkovač, budík, špecializované aplikácie alebo dohľad druhej osoby. Ak pacient nedokáže zabezpečiť pravidelné užívanie liekov, mal by požiadať o pomoc príbuzných alebo sociálnych pracovníkov.
Informácie v článku nenahrádzajú vyšetrenie u lekára. Pri náhlom vzniku slabosti, ochrnutia, poruchy reči, poklesu ústneho kútika, poruchy zraku, rovnováhy alebo vedomia ihneď volajte 155 alebo 112.
tags: #liecba #nedokrvenia #mozgu