Mentálne postihnutie: stupne a klasifikácia

Mentálne postihnutie, odborne označované aj ako mentálna retardácia alebo intelektové postihnutie, je stav charakterizovaný znížením intelektových schopností a obmedzením adaptívneho správania, ktoré vzniká počas vývinu človeka. Ovplyvňuje najmä poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne schopnosti, ako aj schopnosť prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.

Podľa klasifikácie MKCH-10 sa rozlišuje ľahké, stredné, ťažké a hlboké mentálne postihnutie. Existujú aj kategórie iného a nešpecifikovaného mentálneho postihnutia. Hranice IQ sú iba orientačné, pretože samotný výsledok inteligenčného testu neukazuje celú osobnosť človeka ani jeho skutočné potreby podpory.

Čo je mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie, označované aj ako duševná zaostalosť, znamená zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Je to komplexný stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti a adaptívne funkcie jednotlivca.

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí.

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“ alebo „mens“ znamenajúcich myseľ a rozum a „retardatió“ znamenajúce zdržanie alebo oneskorenie. Termín „retardatió“ zdôrazňuje vývinový aspekt poruchy a poukazuje na to, že mentálne postihnutie nie je stav definitívny a nemenný.

Mentálne postihnutie sa používa na označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu. Hlavnou charakteristikou mentálneho postihnutia je znížený intelekt, ktorý sa nachádza výrazne pod priemerom.

Mentálne postihnutie sa môže vyskytovať s inými psychickými či somatickými poruchami, alebo aj bez nich. Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené.

Intelektové schopnosti a adaptívne správanie

Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient, teda IQ. Stupeň zaostalosti sa zisťuje testmi inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ.

Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa.

Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam. Praktická adaptácia zahŕňa najmä sebestačnosť, sebaobsluhu, čítanie, počítanie, pracovné zručnosti a schopnosť žiť čo najviac nezávisle.

Prvá hlavná charakteristika sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, oslabená schopnosť krátkodobej pamäti, problémy s učením a problémy s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok.

Druhá hlavná charakteristika vedie k deficitu schopnosti prispôsobiť sa niektorým alebo všetkým kultúrnym požiadavkám spoločnosti. Prejavuje sa to zníženou schopnosťou myslenia, komunikácie, sociálneho kontaktu, sebestačnosti a nezávislého života, praktických zručností, čítania, počítania a práce.

Pri mentálnom postihnutí sú narušené aj iné zručnosti, najmä kognitívne, rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testmi.

Klasifikácia podľa MKCH-10

Hodnoty inteligenčného kvocientu sú uvedené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia WHO. Od roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Číselné hodnoty treba chápať len orientačne, s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností.

Žiadny test nemeria inteligenciu celostne, ale poskytuje iba čiastkové informácie. Pri hodnotení je preto potrebné posudzovať aj adaptívne správanie, komunikačné schopnosti, sebaobsluhu, motoriku, sociálne fungovanie a individuálne potreby podpory.

Ľahké mentálne postihnutie - F70

Ľahké mentálne postihnutie je najľahší stupeň mentálneho postihnutia a vymedzuje ho orientačné IQ 50 - 69. Znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia alebo obmedzenia komplexného vývinu.

Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. Motorický a neuropsychický vývin, psychické procesy a reč sú kvantitatívne a kvalitatívne odlišné od normy.

Do troch rokov veku dieťaťa rodičia ťažšie rozpoznávajú jeho postihnutie, pretože sa môžu objaviť iba mierne problémy, ako je zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči alebo problémy so sebaobslužnými činnosťami.

V školskom veku sú rozdiely zreteľnejšie, pretože dieťa nemusí dokázať plniť nároky, ktoré sa od neho očakávajú. Stav môže viesť k problémom pri školskej výučbe.

Reč a komunikácia

Reč sa môže postupne stať gramaticky správnou, hoci môžu mať problémy s učením sa výnimiek z gramatických pravidiel. Reč ľahko mentálne postihnutých je v porovnaní s intaktnými chudobnejšia a je narušená po stránke obsahovej i formálnej.

Častý je dysgramatizmus a pasívny slovník je bohatší ako aktívny. Spôsob verbálnej komunikácie nemusí byť v bežných situáciách nápadný.

V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať“ v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Nedostatky zakrývajú frázami, citátmi a často používanými výrazmi v nevhodných súvislostiach.

Myslenie, učenie a správanie

Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia, ale zaostávajú v usudzovacej schopnosti, najmä ak sa vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu.

Majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom a logickým myslením. Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú.

Majú konkrétno-názorné myslenie a nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii a porovnávaní. Popisuje sa aj porucha organizácie myšlienkovej činnosti, tendencia k stereotypnému mysleniu, nedôslednosť myslenia, nekritickosť myslenia a pomalšie utváranie pojmov.

Prítomná môže byť znížená chápavosť, preto je potrebné opakovať požiadavky. Častý je zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie.

Ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím môžu byť ľahko ovplyvniteľní, manipulovateľní a nekritickí voči sebe i ostatným. V správaní môžu byť impulzívni alebo naopak príliš pasívni.

Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam. Pri vhodnej edukácii, školskej i rodinnej výchove, adekvátnom vedení, akceptácii zo strany komunity a vytvorení vhodných podmienok majú predpoklady plne sa zaradiť do spoločnosti.

Samostatnosť a sociálne uplatnenie

Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických zručnostiach, hoci ich vývin je v porovnaní s normou pomalší.

Mnoho dospelých je schopných pracovať a úspešne udržuje sociálne vzťahy. Väčšina sa zaraďuje do pracovného procesu ako kvalifikovaní alebo nekvalifikovaní pracovníci a dosiahne úroveň sociálnej adaptácie a integrácie.

Sociálna prognóza je veľmi priaznivá. V motorickej, senzorickej a sebaobslužnej oblasti spravidla nie sú prítomné závažnejšie problémy a prejavujú sa skôr mierne vývinové zaostávania, ktoré je možné stimuláciou a edukáciou podnecovať a rozvíjať.

Môžu sa objaviť aj pridružené chorobné stavy, ako autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie.

Stredné mentálne postihnutie - F71

Stredné mentálne postihnutie vymedzuje orientačné IQ 35 - 49. Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie.

U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reči, hoci si dieťa môže osvojiť základy dorozumievania.

Komunikácia a kognitívne schopnosti

Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy a jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením. Naučia sa dorozumievať sa rečou so svojím okolím, hoci viac slov poznajú, než aktívne používajú.

Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie.

Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené a pamäť je slabá.

Osoby si môžu osvojiť spoločenské a pracovné návyky, ako aj základy čítania, písania a počítania. Citovo sú viac-menej vyrovnaní a dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity.

Sebaobsluha, práca a potreba podpory

Jedinec je vychovávateľný, teda možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný v bežnom zmysle slova.

Sú to jedinci, ktorí nie sú úplne samostatní a často sú odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a kontrolou.

Sú schopní pracovať a rozvíjať svoje danosti, no v závislosti od individuálnych potrieb potrebujú väčšiu či menšiu mieru pomoci a asistencie. Pri aktívnej pomoci a podpore sa dokážu zaradiť do spoločnosti a byť užitoční a nápomocní v mnohých sférach spoločenského života.

S primeranou pomocou môžu dosahovať výsledky v oblasti rozvoja osobnosti, v pracovnej, sebaobslužnej a komunikačnej sfére.

Sprievodné prejavy

Retardácia psychického vývoja je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami.

Veľmi časté sú stereotypné pohyby, sebapoškodzovanie, afekty a agresia. Emočné reakcie môžu byť primitívne a sociálne zábrany obmedzené.

Stredné mentálne postihnutie zodpovedá približne mentálnemu veku 6 - 9 rokov, pričom tento údaj nemožno používať ako presný opis konkrétneho človeka.

Ťažké mentálne postihnutie - F72

Ťažké mentálne postihnutie vymedzuje orientačné IQ 20 - 34. Ide o veľmi ťažké postihnutie, pri ktorom je psychomotorický vývin výrazne oneskorený.

Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom býva prítomný slabý svalový tonus. Pohyby sú hrubé a nekoordinované.

Myslenie a komunikácia

Myslenie, pamäť, predstavy a asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Myslenie prakticky celkom chýba.

Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov, ktoré však môžu používať bez pochopenia ich obsahu. Väčšina detí sa naučí len pár slov.

Komunikácia a ostatné prejavy sú výrazne obmedzené. Často sa pridružujú iné postihnutia a poruchy.

Rozvoj schopností a starostlivosť

Existujú perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácií. Niektorí ľudia si môžu osvojiť hygienické návyky a bežné úkony starostlivosti o seba.

Pri vhodnej podpore, edukácii a rehabilitácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie kvality života. Človek s ťažkým mentálnym postihnutím sa dokáže naučiť mnoho vecí.

Včasná, systematická a dostatočne kvalifikovaná rehabilitačná, výchovná a vzdelávacia starostlivosť môže významne prispieť k rozvoju motoriky, rozumových schopností, komunikačných zručností, samostatnosti a celkovému zlepšeniu kvality života.

Ťažké mentálne postihnutie zodpovedá približne mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je iba orientačný vývinový údaj a nemožno ho chápať ako presnú charakteristiku každého človeka.

Hlboké mentálne postihnutie - F73

Hlboké mentálne postihnutie je najťažší stupeň a vymedzuje ho orientačné IQ nižšie ako 20. Ide o hlboké zaostávanie, pri ktorom človek potrebuje podporu vo všetkých typoch prostredia a tento stav má celoživotný charakter.

IQ pri tomto stupni nejde presne zmerať a je iba odhadované na menej ako 20. Vo väčšine prípadov je možné určiť organickú etiológiu.

Pohyb, komunikácia a sebaobsluha

Ľudia s hlbokým mentálnym postihnutím sú zvyčajne imobilní alebo výrazne obmedzení v pohybe. Často bývajú inkontinentní a pri porozumení požiadavkám či inštrukciám okolia sú výrazne obmedzení.

Neovládajú reč alebo sú schopní iba neverbálnej komunikácie. Ich komunikácia ostáva na nízkej úrovni a zvyčajne vydávajú neartikulované alebo stereotypne sa opakujúce zvuky.

Reč sa nevytvára alebo ostávajú iba hlasové prejavy vyvolané afektívnymi a pudovými pohnútkami. Iba časť ľudí dokáže aktívne prejaviť svoje základné potreby, napríklad hlad.

Jedinec sa spravidla nenaučí samostatne udržiavať čistotu a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých. Pri správnej komplexnej rehabilitácii je možné dosiahnuť základné zrakovo-priestorové a orientačné schopnosti.

Pri vhodnom dohľade a vedení sa môžu niektorí ľudia podieľať na praktických sebaobslužných úkonoch. Úplná podpora je charakterizovaná vysokou intenzitou, človek ju potrebuje vo všetkých typoch prostredia a je celoživotného charakteru.

Iné a nešpecifikované mentálne postihnutie

Iné mentálne postihnutie - F78

Kategória F78 sa používa vtedy, keď stupeň mentálneho postihnutia nemožno stanoviť obvyklými metódami pre pridružené senzorické alebo somatické poškodenie.

Môže ísť napríklad o nevidiacich, nepočujúcich alebo nemých jedincov, osoby s poruchami správania, autizmom alebo ťažkým telesným postihnutím.

Nešpecifikované mentálne postihnutie - F79

Kategória F79 sa používa pri prípadoch, keď je mentálne postihnutie preukázané, ale nie je dostatok informácií na zaradenie človeka do jednej z ostatných kategórií.

Klasifikácia podľa času vzniku

Okrem klasifikácie podľa IQ sa mentálne postihnutie delí aj podľa etiológie a obdobia, v ktorom vzniklo. Tradične sa rozlišuje oligofrénia, demencia a sociálne podmienené mentálne postihnutie.

Oligofrénia

Oligofrénia znamená obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života.

Oligofrénia je stav zapríčinený štrukturálnou difúznou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom vývinovom období približne do druhého roku života.

Demencia

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po druhom roku života.

Môže ísť o organickú deštrukciu mozgu alebo funkčnú poruchu spôsobenú rozličnými etiologickými faktormi, ako sú zápal mozgových blán, zápal mozgu, úrazy mozgu, poruchy metabolizmu, intoxikácie, poruchy žliaz s vnútornou sekréciou alebo kôrnatenie mozgových ciev.

Sociálne podmienené mentálne postihnutie

Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené dlhodobým zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, najmä rodiny.

Sociálne podmienené mentálne postihnutie vzniká na základe nedostatočných a dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Príčiny mentálneho postihnutia

Etiológia mentálneho postihnutia je rovnako komplikovaná ako jeho symptomatológia. Na jeho vzniku sa môže podieľať celý rad faktorov a v mnohých prípadoch príčina nie je známa.

Genetické a vrodené faktory

Endogénne faktory sú vrodené príčiny, ktoré sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi.

Dedičné faktory majú pôvod pred počatím a človek ich dedí od svojich predkov. Chromozómové aberácie vznikajú náhodne v čase počatia.

Mentálne postihnutie môže vzniknúť pre poruchu v štruktúre alebo vo funkcii genetického aparátu. Príkladom chromozómovej poruchy je Downov syndróm.

Downov syndróm je spôsobený chromozómovou chybou, pri ktorej je prítomný jeden nadpočetný chromozóm v chromozómovom páre 21.

Vplyvy počas tehotenstva a pôrodu

Exogénne faktory sú rôzne fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ktoré môžu škodlivo pôsobiť na plod.

Vývoj mentálneho postihnutia môžu ovplyvniť teratogénne vplyvy v prenatálnom období. Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva.

Konkrétne môže ísť o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, nedostatok kyslíka alebo infekčné ochorenie matky v skorom štádiu tehotenstva.

Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa môžu podieľať infekčné choroby, ako sú toxoplazmóza alebo rubeola.

Poškodenie mozgu po narodení

Mentálne postihnutie môže vzniknúť v dôsledku poškodenia mozgu po narodení. Môže ísť napríklad o poškodenie centrálneho nervového systému alebo o následky meningitídy v ranom detstve.

Postnatálne poškodenie mozgu môže viesť k narušeniu rozvoja rozumových schopností.

Typy podľa prejavov

Z hľadiska prejavov sa rozlišuje eretický typ, apatický typ a nevyhranený typ.

• Eretický typ: charakterizuje ho nepokoj a zvýšená pohyblivosť.
• Apatický typ: prejavuje sa pasivitou, spomalenosťou a zníženou aktivitou.
• Nevyhranený typ: nemožno ho jednoznačne zaradiť k predchádzajúcim typom.

Úroveň potrebnej podpory

V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú konkrétny človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Stupeň mentálneho postihnutia sám o sebe nepovie, o akého človeka ide ani aké sú jeho individuálne potreby.

Môžeme mať vedľa seba ľudí s rovnakým výsledkom IQ a každý z nich bude iný a bude mať inú mieru potreby podpory zo strany rodiny, sociálnych pracovníkov, asistentov a ďalších odborníkov.

Podpora môže byť občasná, obmedzená, rozsiahla alebo úplná.

• Občasná podpora má epizodický charakter a človek ju potrebuje iba krátkodobo v prechodných životných situáciách.
• Obmedzená podpora je časovo ohraničená, ale nie je iba príležitostná.
• Rozsiahla podpora je priebežná a potrebná aspoň v niektorom prostredí, v ktorom sa človek pohybuje.
• Úplná podpora má vysokú intenzitu, je potrebná vo všetkých typoch prostredia a má celoživotný charakter.

Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými osobnými črtami. Ľudia s mentálnym postihnutím sú veľmi rôznorodou skupinou a ku každému je potrebné pristupovať individuálne.

Diagnostika mentálneho postihnutia

Stanovenie diagnózy vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Dieťa sa vyšetruje pomocou štandardizovaných testov.

Rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka, najmä psychológa.

Psychológ pomocou testov zhodnotí intelektové schopnosti dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery.

Podľa odborných odporúčaní je potrebné pristupovať k diagnostike komplexne a interdisciplinárne v úzkej spolupráci lekára, psychológa, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka.

Zjednodušené alebo jednorazové určovanie mentálneho postihnutia a jeho stupňa iba na základe inteligenčných testov nie je najvhodnejšie. Žiadny test nemeria inteligenciu celostne, ale poskytuje iba čiastkové informácie.

Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia a rehabilitácie môžu časom meniť a zlepšiť. Čím skôr sa začne s podporou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude napredovať v rámci svojich možností.

Psychopédia

Psychopédia alebo pedagogika ľudí s mentálnym postihnutím je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním ľudí s mentálnym postihnutím.

Jej predmetom je skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika a socializácia ľudí s mentálnym postihnutím.

Pojem psychopédia pochádza z gréckych slov psyché, teda duša, a paideia, teda výchova. Psychopédia sa študuje na pedagogických fakultách univerzít.

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím

Deti s mentálnym postihnutím sa môžu vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, v špeciálnej triede zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej škole formou školskej integrácie.

• V špeciálnej škole má dieťa do vzdelávania zaradené špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia.
• V špeciálnej triede v bežnej škole sa vzdelávajú žiaci s mentálnym postihnutím, ak má škola takúto triedu zriadenú.
• V bežnej škole formou školskej integrácie sa dieťa vzdeláva vtedy, ak škola dokáže vytvoriť primerané podmienky a má školského špeciálneho pedagóga.

Pri vzdelávaní dieťaťa s mentálnym postihnutím je rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu, teda či ide o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia.

Vzdelávacie varianty

• Variant A: vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s mentálnym postihnutím vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa príslušného vzdelávacieho programu a má vypracovaný individuálny vzdelávací program.

Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné najmä na organizáciu vzdelávania a personálne zabezpečenie. Nie vždy musí byť práve takáto forma pre dieťa najlepšou možnosťou.

Ukončením posledného ročníka základnej školy žiaci s mentálnym postihnutím nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne vzdelanie.

Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole.

Špeciálne odborné učilište a praktická škola

Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností. Žiaci sa môžu uplatniť ako pomocné kvalifikované pracovné sily.

Špeciálne odborné učilište môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak pripravuje na určitý učebný odbor.

Praktická škola poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti a sebaobsluhe a zaučuje žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.

Mentálne postihnutie a autizmus

Autizmus si niekedy ľudia zamieňajú s mentálnym postihnutím. Autizmus môže, ale nemusí byť sprevádzaný mentálnym postihnutím.

Niektorí autisti môžu mať veľmi dobrú alebo aj nadpriemernú úroveň intelektu. Dieťa s autizmom môže v niektorých oblastiach vynikať, čo sa u detí s globálnym mentálnym postihnutím spravidla neprejavuje rovnakým spôsobom.

Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy s napodobňovaním, predovšetkým v sociálnej oblasti. Tieto schopnosti môžu deti s mentálnym postihnutím zvládať odlišne.

Rešpekt a individuálny prístup

Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide, aké sú jeho potreby alebo túžby. Keby sme vedľa seba postavili ľudí s rovnakým výsledkom IQ, každý z nich by mal inú štruktúru osobnosti a inú mieru potrebnej podpory.

Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím dokáže spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít alebo pracovať podľa svojich schopností.

Ľudia s mentálnym postihnutím túžia rovnako ako ostatní členovia spoločnosti po rešpekte, uznaní a sebarealizácii. Chcú mať zaujímavú prácu, vzdelávať sa, mať partnera a priateľov, bývať so svojimi blízkymi a tráviť voľný čas podľa svojich predstáv.

Akceptovať človeka s mentálnym postihnutím znamená pristupovať k nemu individuálne a poskytnúť mu takú mieru podpory, ktorá mu umožní začlenenie, samostatnosť a sebarealizáciu.

tags: #mentalna #retardacia #stupne