Miazgová, nervová, hormonálna a rozmnožovacia sústava

Regulačné sústavy zabezpečujú súlad organizmu medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Hormonálna sústava riadi činnosť orgánov prostredníctvom látok - hormónov, ktoré vylučujú žľazy s vnútorným vylučovaním, zatiaľ čo nervová sústava reguluje činnosť organizmu nervovými vzruchmi.

Nervová regulácia má nadradený význam, hormonálna regulácia sa jej podriaďuje. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Regulačné sústavy organizmu

Regulačné sústavy (hormonálna a nervová) riadia činnosť organizmu. Hormonálna sústava riadi činnosť prostredníctvom chemických podnetov = hormónov.

Zabezpečuje látkovú reguláciu. Žľazy z vnútorným vylučovaním vylučujú hormóny do krvi. Nervová sústava prijíma, spracúva a odovzdáva informácie o zmene prostredia pomocou nervov.

Látkové riadenie činnosti organizmu, známe ako humorálna regulácia, je starší a evolučne primitívnejší spôsob riadenia v porovnaní s nervovou sústavou. Tento systém funguje prostredníctvom hormónov, ktoré sú chemickými nositeľmi informácií.

Hormóny majú v tele len riadiace a koordinačné funkcie - nie sú zdrojom energie ani stavebným materiálom pre bunky. Tvoria sa v špecifických tkanivách a sú rozvážané krvou (alebo inými telovými tekutinami), aby pôsobili na cieľové bunky a orgány, ktoré majú pre tieto hormóny špecifické receptory.

Nervová a hormonálna regulácia

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie.

Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni). Z toho vyplýva, že nervové riadenie činnosti organizmu je fylogeneticky mladšie ako hormonálne.

Nervová sústava

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi.

To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie. Nervová sústava reguluje životné procesy v tele, zabezpečuje prijímanie, prenos a spracovanie nervových vzruchov.

Členenie nervovej sústavy

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na:

• centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha,
• periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy).

Z hľadiska riadenia ju delíme na:

• mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou,
• autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Nervová sústava sa skladá z ústrednej nervovej sústavy - mozog (uložený v lebke) a miecha (uložená v chrbtici) - a obvodovej nervovej sústavy - nervy vedúce z ústrednej nervovej sústavy do celého tela.

Neurón a nervový vzruch

Základnou stavebnou jednotkou nervového systému je neurón - nervová bunka. Neuróny sa nachádzajú v sivej kôre, ktorá je na povrchu mozgových pologúľ.

Neurón je prepojený s ostatnými nervovými bunkami (prenos informácií). Reaguje na rôzne podnety = dráždivosť.

Dráždivosť je schopnosť organizmu reagovať na podráždenie. Pri podráždení vzniká nervový vzruch.

Stavba neurónu: telo bunky, jadro bunky, krátke výbežky, dlhý výbežok a izolačná myelínová vrstva.

Centrálny nervový systém

Centrálnu nervovú sústavu tvoria mozog a miecha. Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov.

V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov (vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru) a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

Tieto podporné funkcie sú kritické, pretože vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak (až na vzácne výnimky) strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

K ďalším dôležitým gliovým bunkám CNS patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.

Miecha

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. U nižších živočíchov, ktoré nemajú tak dobre vyvinutý mozog, je však aj dôležitým primárnym riadiacim orgánom.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

• predné povrazce - prechádzajú nimi zostupné dráhy,
• zadné povrazce - prechádzajú nimi vzostupné dráhy,
• bočné povrazce - sú zmiešané, obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Predné povrazce vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži (preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela).

Zadné povrazce obsahujú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie (dotyk, tlak, hmat, bolesť) do vyšších oddielov mozgu.

Sivá hmota má na priereze tvar písmena H (alebo motýlích krídel) a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

• predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom,
• zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie,
• bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis). Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Reflex a reflexný oblúk

Základom činnosti nervovej sústavy je reflex. Reflex je odpoveď organizmu na podnet. Prebieha po reflexnom oblúku.

Vedenie nervového vzruchu od podnetu do mozgu po reakciu orgánu sa nazýva reflexný oblúk. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:

1. receptor - zaznamená podnet,
2. dostredivá dráha (aferentná) - zabezpečená zadným miechovým koreňom,
3. reflexné centrum - sivá hmota miechy,
4. odstredivá dráha (eferentná) - zabezpečená predným miechovým koreňom,
5. efektor - výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo (len cez jednu synapsiu) spája s motorickým neurónom.

Polysynaptické reflexy majú medzi senzitívnym a motorickým neurónom vložený jeden alebo viacero interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu.

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia).

Mozog

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy): tvrdá mozgová plena, pavúčnica a cievnatka.

• tvrdá mozgová plena (dura mater) - vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky,
• pavúčnica (arachnoidea) - stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu,
• cievnatka (pia mater) - vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha na mozog.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis). Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov:

• kosohranový mozog - zadný mozog v širšom zmysle slova,
• miechový mozog - predĺžená miecha,
• zadný mozog - Varolov most a mozoček,
• stredný mozog,
• predný mozog - medzimozog a koncový mozog.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Oddiely mozgu

Predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. V jej jadrách sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy, napríklad cicanie, hltanie, slinenie, kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V retikulárnej formácii predĺženej miechy ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Nachádzajú sa v ňom jadrá niektorých hlavových nervov a centrum regulácie samovoľného dýchania.

Mozoček je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. V prednom páre štvorhrolia končí časť vláken zrakového nervu a v zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Medzimozog je obklopený hemisférami koncového mozgu. Epithalamus obsahuje šuškovité teliesko, ktoré produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Thalamus je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových.

Nervová sústava stavovcov

Mozog stavovcov sa skladá z predného mozgu, stredného mozgu, medzimozgu, mozočka, mosta a predĺženej miechy. V mozgu sú centrá pre činnosť zmyslových orgánov, ako sú zrak, sluch, čuch, hmat a chuť.

• ryby a obojživelníky - najviac vyvinutý stredný mozog,
• plazy - dobre vyvinutý predný mozog,
• vtáky a cicavce - najviac vyvinutý predný mozog.

Reflexy poznáme nepodmienené a podmienené. Nepodmienené reflexy sú automatické a vrodené; zložité vrodené reflexy sú inštinkty, napríklad lov, obrana, rozmnožovanie a stavanie hniezda.

Podmienené reflexy sú získané a vytvárajú sa na základe skúseností živočícha. Sú výsledkom činnosti mozgu.

Hormonálna sústava

Hormóny sú látky - výlučky žliaz s vnútorným vylučovaním. Ich vylučovanie človek neovláda vôľou.

Vylučujú sa priamo do krvi alebo miazgy a tak sa dostávajú priamo do orgánu, ktorého činnosť ovplyvňujú. Hormóny ovplyvňujú niektoré telesné funkcie - rast, telesný a duševný vývin, látkovú premenu, rýchlosť uvoľňovania energie v bunkách a činnosť pohlavných orgánov.

Skupiny hormónov podľa chemickej štruktúry

Podľa chemickej štruktúry a rozpustnosti delíme hormóny do troch základných skupín:

• deriváty aminokyselín - malé molekuly odvodené najmä od tyrozínu a tryptofánu,
• peptidové a bielkovinové hormóny - reťazce aminokyselín s vyššou molekulovou hmotnosťou,
• lipidové deriváty, napríklad steroidy - látky odvodené od cholesterolu.

Medzi deriváty aminokyselín patria hormóny drene nadobličiek, adrenalín a noradrenalín, ktoré sú rozpustné vo vode, ale aj hormóny štítnej žľazy, napríklad tyroxín, ktoré sú rozpustné v tukoch.

Medzi peptidové a bielkovinové hormóny patria napríklad hormóny hypofýzy, pankreasu (inzulín) či prištítnych teliesok. Sú rozpustné vo vode.

Medzi lipidové deriváty patria pohlavné hormóny a hormóny kôry nadobličiek (kortikoidy). Sú rozpustné v tukoch.

Vo vode rozpustné hormóny nedokážu prejsť cez bunkovú membránu. Viažu sa na receptor na povrchu bunky a aktivujú tzv. druhého posla, napríklad enzým c-AMP, ktorý spustí reakciu vnútri bunky.

Naopak, steroidné hormóny a tyroxín prechádzajú priamo cez membránu do cytoplazmy alebo jadra, kde sa viažu na vnútrobunkové receptory a priamo ovplyvňujú transkripciu génov a tvorbu bielkovín.

Hormóny podľa pôvodu

Podľa pôvodu delíme hormóny na endokrinné (žľazové) hormóny a tkanivové hormóny.

Endokrinné hormóny sa produkujú v špeciálnych orgánoch určených výlučne na tento účel - v žľazách s vnútornou sekréciou, ktoré nemajú vývody a sekrét vylučujú priamo do krvi.

Tkanivové hormóny produkujú bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú primárne inú funkciu. Príkladom sú hormóny sliznice žalúdka a tenkého čreva, renín a erytropoetín v obličkách alebo tkanivové mediátory ako histamín a sérotonín.

Orgány s endokrinnou funkciou

Podmozgová žľaza - hypofýza

Hypofýza je malé oválne teliesko veľké asi 1 cm, s hmotnosťou približne 0,5 g, ktoré je s medzimozgom spojené krátkou stopkou. Je uložená v chránenej kostnej jamke nazývanej turecké sedlo na klinovej kosti lebečnej spodiny.

Jej laloky sú vývojovo, štruktúrne aj funkčne od seba úplne odlišné. Predný lalok je pravou žľazou s vnútornou sekréciou a má ústredné postavenie v celkových hormonálnych reguláciách tela.

Hypotalamus a adenohypofýza sú spojené bohatou sieťou krvných ciev. V hypotalame sa tvoria regulačné hormóny - stimulujúce a inhibujúce -, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a tam priamo zapínajú alebo vypínajú tvorbu jej vlastných hormónov.

• rastový hormón podporuje súmerný rast kostry, chrupiek a mäkkých orgánov,
• adrenokortikotropný hormón riadi činnosť kôry nadobličiek, najmä sekréciu kortizolu,
• tyreotropný hormón reguluje rast a sekrečnú činnosť štítnej žľazy,
• folikulostimulačný hormón u žien riadi dozrievanie folikulov vo vaječníkoch a u mužov podporuje tvorbu spermií,
• luteinizačný hormón u žien spúšťa ovuláciu a stimuluje tvorbu žltého telieska, u mužov podnecuje tvorbu testosterónu,
• prolaktín pripravuje prsné žľazy a priamo stimuluje tvorbu a vylučovanie mlieka po pôrode.

Zadný lalok hypofýzy sám hormóny nesyntetizuje. Jeho hormóny sa tvoria priamo v neurosekrečných bunkách hypotalamu a do neurohypofýzy prúdia transportom cez dlhé nervové vlákna.

Antidiuretický hormón riadi hospodárenie tela s vodou. Zvyšuje spätné vstrebávanie vody v obličkách, takže vylúčeného moču je menej a je koncentrovanejší.

Oxytocín u žien podnecuje rytmické sťahy hladkých svalov maternice, ktoré sú nevyhnutné pre pôrod, a stimuluje sťahy mliekovodov, čím umožňuje vystrekovanie mlieka pri dojčení.

Šuškovité teliesko

Šuškovité teliesko (epifýza) je malý hrachovitý útvar umiestnený hlboko v zadnej časti medzimozgu. Jeho hlavný hormón melatonín sa vyznačuje výraznou cirkadiánnou produkciou.

Melatonín sa tvorí výlučne za tmy, pričom svetlo jeho produkciu brzdí. Prirodzene tak reguluje náš denný rytmus spánku a bdenia.

Štítna žľaza

Štítna žľaza sa nachádza v prednej časti krku, priložená k chrupkám hrtana a k začiatku priedušnice. Anatomicky sa skladá z dvoch navzájom spojených lalokov.

Základnou stavebnou jednotkou žľazy sú drobné vačky - folikuly, vo vnútri ktorých sa nachádza bielkovinový koloid slúžiaci na uskladnenie vytvorených hormónov.

Produkuje kľúčové hormóny tyroxín a trijódtyronín, ktoré vo svojej molekule nevyhnutne obsahujú jód. Nedostatok jódu v potrave má za následok zníženú tvorbu týchto hormónov.

• tyroxín je nevyhnutný pre normálny priebeh premeny látok, zvyšuje spotrebu kyslíka a tvorbu tepla v tkanivách,
• trijódtyronín má veľmi podobné účinky ako tyroxín, ale pre bunky je aktívnejší a jeho účinok je rýchlejší a silnejší,
• kalcitonín znižuje hladinu vápnika v krvi a podporuje jeho ukladanie do kostí.

U dospelého človeka sa nedostatok hormónov štítnej žľazy prejaví znížením premeny látok, únavou, priberaním, zimomravosťou a vznikom strumy. Nadmerná činnosť vedie k nepokoju, zrýchleniu srdcovej činnosti, poteniu, strate hmotnosti a vystúpeným očným guľám.

Prištítne telieska

Prištítne telieska sú malé oválne útvary veľkosti šošovice, zvyčajne štyri, ktoré sú uložené priamo na zadnej strane lalokov štítnej žľazy.

Parathormón je nevyhnutný na udržiavanie stálej hladiny vápnika a fosforu v krvi. Ak hladina vápnika klesne, parathormón ju zvyšuje aktiváciou osteoklastov, znížením strát vápnika obličkami a podporou jeho vstrebávania z potravy.

Pri zníženej produkcii parathormónu klesá hladina vápnika v krvi, čo vedie k zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti a bolestivým svalovým kŕčom - k tetanii. Nadprodukcia vedie k odvápňovaniu a demineralizácii kostí.

Podžalúdková žľaza

Podžalúdková žľaza je veľká žľaza, ktorá má zmiešanú funkciu. Okrem vytvárania pankreatickej šťavy má aj špecializovanú endokrinnú funkciu.

V Langerhansových ostrovčekoch sa produkujú kľúčové metabolické hormóny - inzulín a glukagón. Sú to antagonistické hormóny, keďže účinky jedného pôsobia presne proti účinkom druhého.

Inzulín znižuje hladinu glukózy v krvi tým, že zvyšuje priepustnosť bunkových membrán pre glukózu. Taktiež povzbudzuje premenu glukózy na zásobný glykogén a stimuluje tvorbu bielkovín.

Glukagón zvyšuje hladinu glukózy v krvi tým, že podnecuje bunky pečene, aby urýchlene odbúravali zásobný glykogén späť na glukózu.

Cukrovka

Cukrovka je chronická hormonálna porucha spôsobená neschopnosťou tela produkovať alebo využívať inzulín. Jej základným klinickým prejavom je zvýšená hladina cukru v krvi - hyperglykémia.

• cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda B-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu,
• cukrovka 2. typu súvisí so životosprávou, nadváhou, nedostatkom aktivity a inzulínovou rezistenciou,
• tehotenská cukrovka vzniká u žien následkom metabolickej záťaže počas tehotenstva.

U neliečených jedincov nemôžu bunky získavať energiu z glukózy, a preto sú nútené náhradne spaľovať zásoby tukov a bielkovín. V tele sa tak môžu začať hromadiť kyslé splodiny rozkladu tukov, čo môže viesť ku ketoacidotickej kóme.

Dlhodobo neregulovaná a zvýšená hladina krvného cukru poškodzuje cievy a nervy, čo môže spôsobiť dehydratáciu, slepotu, ťažké kardiovaskulárne ochorenia a nezvratné zlyhanie obličiek.

Nadobličky

Nadobličky sú párové endokrinné žľazy uložené na hornom póle obidvoch obličiek. Skladajú sa z dvoch anatomicky, funkčne aj vývojovo odlišných častí - z kôry a drene.

Každá z nich syntetizuje vlastné špecifické hormóny. Nadobličky ovplyvňujú látkovú premenu a pomáhajú organizmu pri prekonávaní stresu a záťaže.

Rozmnožovacia sústava ženy

Úlohou pohlavnej sústavy ženy je zabezpečiť vytváranie hormónov a zrelých vajíčok. Okrem toho vytvára aj prostredie pre oplodnenie a vývin nového jedinca.

Orgány ženskej pohlavnej sústavy rozdeľujeme na vnútorné a vonkajšie. Medzi vnútorné orgány patria vaječníky, vajíčkovody a maternica.

K vonkajším pohlavným orgánom zaraďujeme veľké pysky ohanbia, malé pysky ohanbia a dráždec.

Vaječníky

Vaječníky sú párové orgány veľké asi ako slivky. Ich funkciou je produkovať hormón estrogén a vajíčka.

Nezrelé vajíčka sa nazývajú folikuly, ktoré dozrievajú v ovariálnom cykle približne každých 28 dní. Už pri narodení obsahuje vaječník mnoho folikulov a počas ovariálneho cyklu dozrievajú.

Vajíčkovod

Vajíčkovod je 13 cm dlhá rúra spájajúca vaječníky s maternicou. Je to párový orgán, jeho steny sú tvorené hladkou svalovinou a jeho sliznica je pokrytá riasinkovým epitelom.

Vajíčkovod sa s vaječníkmi spája pomocou lievikovito rozšírených prstových výbežkov. Ústi v rohoch maternice.

Jeho funkciou je napomáhať vajíčku dostať sa do maternice v čase ovulácie pomocou peristaltických pohybov. Oplodnenie väčšinou prebehne vo vajíčkovode.

Maternica

Maternica je hruškovitý pohlavný orgán ženy, ktorý slúži na nidáciu vajíčka, teda jeho uhniezdenie. Jej ďalšou veľmi podstatnou funkciou je, že sa v nej vyvíja nový jedinec.

Maternica je tvorená z tela, dna a krčku maternice. Jej stena sa skladá z vnútornej vrstvy, strednej vrstvy a vonkajšej vrstvy.

• endometrium je sliznica, ktorá sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka,
• myometrium tvorí hladká svalovina,
• parametrium je tvorené väzmi.

Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, aby sa pripravila na oplodnenie vajíčka a vytvorila preň vhodné podmienky. Tieto zmeny sa nazývajú menštruačný cyklus.

Menštruačný cyklus

Menštruačný cyklus je čas od dňa začatia prvej periódy po prvý deň nasledujúcej. Začína približne v 12. až 13. roku dievčaťa, kedy začína byť plodná, a končí v menopauze.

Nastupuje pravidelne každých 28 dní, no u každej ženy je to individuálne a môže sa pretiahnuť na 21 až 45 dní. Počas menštruačného cyklu prechádzajú reprodukčné orgány žien zmenami.

Zmeny týkajúce sa vaječníka patria pod ovariálny cyklus. Zmeny, ktoré sa týkajú maternice, patria pod uterinný cyklus.

Spoločne tvoria menštruačný cyklus, inak nazývaný aj reprodukčný.

Ovariálny cyklus

Ovariálny cyklus nastáva, keď jeden z vaječníkov prebieha zmenami počas menštruačného cyklu. Aktivita vaječníkov sa strieda, raz jeden, raz druhý.

Pri ovariálnom cykle dozrieva zväčša len jeden folikul a zriedkakedy viac. Ovariálny cyklus je riadený mozgovým centrom v hypotalame.

Hypofýza uvoľňuje dva dôležité hormóny pre reprodukciu ženy - folikulostimulačný hormón a luteinizačný hormón. Folikulostimulačný hormón stimuluje rast a dozrievanie folikulov vo vaječníkoch a luteinizačný hormón stimuluje uvoľnenie dozretého vajíčka.

Ovariálny cyklus je zložený z troch fáz:

1. folikulárna fáza,
2. ovulácia,
3. luteinizačná fáza.

Pri folikulárnej fáze dozrieva primárny folikul na Graafov folikul. Na toto dozretie sa vytvára aj hormón estrogén.

Okrem toho sa mení sekrécia v krčku maternice, čo uľahčuje spermiám cestu do maternice k spojeniu s vajíčkom. Počas ovulácie luteinizačný hormón stimuluje uvoľnenie dozretého vajíčka.

Vajíčko sa prenáša skrz vajíčkovod do maternice. Oplodnenie väčšinou prebehne vo vajíčkovode.

Pri poslednej fáze sa bunky, ktoré vytvorili Graafov folikul, začnú meniť na žlté teliesko. Žlté teliesko funguje ako dočasná endokrinná žľaza vylučujúca hormón progesterón.

Ak dôjde k oplodneniu vajíčka, žlté teliesko funguje do polovice gravidity a progesterón zastavuje menštruačné krvácanie a dozrievanie folikulov. Ak k oplodneniu nedôjde, žlté teliesko degeneruje a progesterón spustí menštruačné krvácanie.

Uterinný cyklus

Uterinný cyklus sa týka výstelky maternice - endometria. Zmeny sú závislé od produkcie hormónov v ovariálnom cykle.

Začína sa od prvého dňa menštruácie a má štyri fázy:

• menštruačná fáza,
• proliferačná fáza,
• sekrečná fáza,
• premenštruačná fáza.

Menštruačná fáza trvá prvé štyri dni. Ak vajíčko nie je oplodnené, výstelka maternice sa odlúpi, čím sa spustí menštruačné krvácanie a vytvára sa nová výstelka pripravená na ďalšie vajíčko.

Proliferačná fáza trvá od piateho po štrnásty deň uterinného cyklu. Vplyvom estrogénu dochádza k regenerácii epitelu maternice, ktorý v ďalších dňoch rastie.

Sekrečná fáza trvá od pätnásteho po dvadsiaty ôsmy deň uterinného cyklu. Progesterón ovplyvňuje zloženie a množstvo hlienu v krčku maternice, aby sa mohli spermie ľahšie dostať k vajíčku.

Sliznica maternice už nadobúda masívnu hubovitú konzistenciu, ktorou vyživuje oplodnené vajíčko. Poslednou fázou je premenštruačná fáza.

Ak nedošlo k oplodneniu vajíčka, cievy, ktoré vyživujú sliznicu maternice, sa stiahnu a zastaví sa cirkulácia kyslíka a živín. Kvôli tomu odumrie tkanivo, čo spôsobí krvácanie z narušených ciev.

Proces pokračuje prvou fázou menštruačného cyklu.

tags: #miazgova #sustava #nervova #sustava #hormonalna #sustava