Obojstranná paréza lícneho nervu: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Obojstranná paréza lícneho nervu je zriedkavé postihnutie, pri ktorom dochádza k oslabeniu alebo ochrnutiu mimických svalov na pravej aj ľavej strane tváre. Môže sťažiť úsmev, zatváranie očí, rozprávanie, žuvanie a prehĺtanie, pričom obojstranný priebeh si vyžaduje dôkladné vyšetrenie, pretože môže súvisieť s infekciou, autoimunitným ochorením, úrazom, nádorom alebo iným neurologickým stavom.

Náhle vzniknuté ochrnutie tváre treba považovať za urgentný stav, najmä ak je sprevádzané poruchou reči, slabosťou končatín, poruchou rovnováhy, zmätenosťou alebo inými novými neurologickými príznakmi. Pri obojstrannej paréze je potrebné bezodkladne vyhľadať lekára, zabezpečiť ochranu očí a podľa výsledkov vyšetrení liečiť základnú príčinu.

Čo je lícny nerv a aké funkcie zabezpečuje

Lícny nerv, latinsky nervus facialis, je siedmym hlavovým nervom a je párový, čiže existuje pravý a ľavý lícny nerv. Nervus facialis je zmiešaný nerv s jadrom umiestneným v ponse. Jeho dráha je zložitá: prechádza cez meatus acusticus internus, canalis facialis v pyramíde a vystupuje cez foramen stylomastoideum, pričom sa dostáva do glandula parotis.

Lícny nerv inervuje mimické svaly, svaly čela, okolia oka, nosa a úst, platysmu, stapedius v zvukovode, niektoré časti prehĺtacích svalov, predné dve tretiny jazyka pre chuť a takmer všetky žľazy hlavy. Jeho poškodenie preto nemusí ovplyvniť iba mimiku, ale aj zatváranie očí, tvorbu sĺz a slín, vnímanie chuti či toleranciu zvukov.

Motorická, senzorická a vegetatívna funkcia

• Motorika: zabezpečuje pohyb mimických svalov tváre, svalu strmienka, platysmy a zadného bruška dvojbruškového svalu.
• Chuť: prenáša chuťové vnemy z predných dvoch tretín jazyka prostredníctvom chorda tympani.
• Senzitivita: zabezpečuje citlivosť časti ušnice, vonkajšieho zvukovodu a malej oblasti bubienka.
• Vegetatívna funkcia: ovplyvňuje slznú žľazu a podjazykové a podčeľustné slinné žľazy.
• Sluch: prostredníctvom svalu stapedius pomáha regulovať prenos zvuku; jeho postihnutie môže viesť k zvýšenej citlivosti na zvuky.

Lícny nerv vystupuje anterolaterálne z mostomozečkového kútu a vstupuje do meatus acusticus internus. Laterálne od neho sa nachádza n. VIII a n. intermedius prechádza medzi n. facialis a n. VIII. Vnútri pyramídy prebieha v canalis n. facialis, kde sa rozlišuje labyrintový, tympanálny a mastoidálny úsek.

Kost opúšťa vo foramen stylomastoideum a vstupuje do príušnej žľazy, kde vydáva päť hlavných vetiev: rr. temporales, rr. zygomatici, rr. buccales, r. marginalis mandibulae a r. colli. Znalosť priebehu nervu je dôležitá, pretože miesto poškodenia určuje rozsah príznakov.

Čo znamená obojstranná paréza lícneho nervu

Paréza znamená čiastočné oslabenie pohybu, zatiaľ čo paralýza označuje úplnú stratu pohybu. Pri obojstrannej paréze sú postihnuté mimické svaly na oboch stranách tváre, hoci stupeň poškodenia nemusí byť na pravej a ľavej strane rovnaký.

Obojstranné ochrnutie je veľmi zriedkavé a vyskytuje sa napríklad pri borelióze. Bellova obrna spravidla postihuje iba jednu polovicu tváre; ak sa príznaky prejavia na oboch stranách, je nutné uvažovať o inom neurologickom ochorení.

Obojstranný priebeh preto nemožno automaticky označiť za jednoduchú Bellovu obrnu. Idiopatická príčina je možná, ale pred jej stanovením treba vylúčiť infekčné, zápalové, autoimunitné, metabolické, traumatické, nádorové a centrálne príčiny.

Centrálna a periférna paréza lícneho nervu

Podľa miesta poškodenia sa rozlišuje centrálna a periférna paréza. Toto rozlíšenie je kľúčové, pretože centrálna paréza vzniká pri poškodení dráh v mozgu, zatiaľ čo periférna paréza postihuje jadro alebo samotný lícny nerv.

Centrálna paréza

Centrálna paréza lícneho nervu vzniká pri léziách nad jadrom nervu v mozgu. Charakteristické je postihnutie dolnej polovice tváre na opačnej strane tela, pričom čelo je šetrené, pretože horná časť tváre dostáva vlákna z oboch mozgových hemisfér.

Pri centrálnej lézii je väčšinou zachovaná schopnosť zdvihnúť čelo a zatvoriť viečko. Často sú prítomné ďalšie príznaky centrálneho poškodenia, napríklad hemiparéza, porucha reči, porucha citlivosti alebo koordinácie.

Najčastejšou príčinou centrálnej parézy býva cievna mozgová príhoda, ale príčinou môže byť aj nádor mozgu, kraniotrauma alebo roztrúsená skleróza. Náhle vzniknutá centrálna paréza si vyžaduje okamžité vyšetrenie pre možné riziko mozgovej príhody.

Periférna paréza

Periférna paréza vzniká pri postihnutí samotného jadra nervu alebo priamo lícneho nervu po jeho výstupe z mozgového kmeňa. Prejavuje sa na rovnakej strane ako lézia a postihuje hornú aj dolnú časť tváre.

Pacient nevie zdvihnúť obočie, zvraštiť čelo, úplne zavrieť oko, usmiať sa, našpúliť pery ani nafúknuť líca. Typické sú poklesnutý kútik úst, vyhladená nosovo-ústna ryha, vytekanie tekutín z úst a asymetria tváre.

Pri poškodení nemotorických vlákien sa môže pridať porucha chuti, znížená tvorba sĺz alebo slín, citlivosť na zvuky a bolesť v uchu alebo za uchom. Pri obojstrannej periférnej paréze sú tieto prejavy prítomné na oboch stranách, pričom ich intenzita môže byť rozdielna.

Príčiny obojstrannej parézy lícneho nervu

Príčiny parézy lícneho nervu sa líšia podľa toho, či ide o centrálnu alebo periférnu formu. Pri obojstrannom postihnutí je dôležité myslieť na ochorenia, ktoré zasahujú viac nervov, nervové obaly, mozgové blany alebo systémové funkcie organizmu.

Infekčné príčiny

Lymská borelióza sa často prejavuje obojstrannou parézou lícneho nervu. Prenáša sa infikovanými kliešťami a môže postihnúť nervové štruktúry, mozgové blany aj ďalšie hlavové nervy.

Medzi ďalšie infekčné príčiny patria herpes simplex vírus, vírus varicella-zoster, cytomegalovírus, Epsteinov-Barrovej vírus, HIV, adenovírusy, vírus chrípky typu B a Coxsackie vírus. Ochrnutie môže sprevádzať aj meningitída, encefalitída, zápal hlavových nervov, mononukleóza alebo zápal stredného ucha.

Ramsayho-Huntov syndróm vzniká pri reaktivácii vírusu varicella-zoster a môže mať ťažký priebeh. Často sa spája s bolesťou ucha, pľuzgiermi v oblasti ucha alebo zvukovodu, poruchou sluchu a periférnou parézou lícneho nervu.

Bellova obrna

Bellova idiopatická obrna je najčastejšou príčinou periférnej obrny lícneho nervu a prejavuje sa postihnutím hornej aj dolnej vetvy jednej strany obličaja. Predpokladá sa, že vzniká na podklade opuchu nervu v úzkom kostnom kanáli, pričom možným spúšťačom je reaktivácia HSV-1.

Presná príčina Bellovej obrny však nie je známa. Zápal a opuch znižujú prietok krvi a dodávku kyslíka do nervových buniek, pričom v úzkom kostnom kanáli dochádza k ďalšiemu útlaku nervu.

Bellova obrna sa môže vyskytnúť u kohokoľvek, pričom jej výskyt je najviac pozorovaný u ľudí vo veku 15 až 45 rokov. Medzi rizikové faktory patria tehotenstvo, preeklampsia, obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, ochorenia horných dýchacích ciest a Bellova obrna v rodinnej anamnéze.

Tehotné ženy majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie Bellova obrna, ako u žien, ktoré bábätko nečakajú. Tento stav sa zvyčajne vyskytuje počas tretieho trimestra.

Autoimunitné a neurologické ochorenia

Obojstranná paréza môže byť súčasťou Guillainovho-Barrého syndrómu, najmä Millerovho-Fisherovho variantu, ktorý postihuje periférne nervy. Príčinou môže byť aj roztrúsená skleróza, Melkerssonov-Rosenthalov syndróm, Heerfordtov syndróm alebo iné zápalové a autoimunitné ochorenie.

Guillainov-Barrého syndróm je akútne zápalové ochorenie periférnych nervov. Ak sa slabosť tváre spája so slabosťou končatín, poruchou chôdze, prehĺtania alebo dýchania, je potrebné okamžité nemocničné vyšetrenie.

Cievne a centrálne príčiny

Cievna mozgová príhoda môže spôsobiť ochrnutie tváre poškodením časti mozgu, ktorá ovláda mimické svaly. Pri centrálnej lézii býva postihnutá najmä dolná polovica tváre a často sa pridáva nezrozumiteľná reč alebo slabosť končatín.

Medzi cievne príčiny patria aj trombóza, ateroskleróza a poruchy prekrvenia nervu. Cievne riziko zvyšujú najmä vysoký krvný tlak, cukrovka a poruchy metabolizmu tukov.

Úrazy a iatrogénne poškodenie

Poranenie hlavy, tváre alebo spánkovej kosti môže poškodiť lícny nerv. Traumatická paréza môže vzniknúť po pozdĺžnej alebo priečnej zlomenine pyramídy spánkovej kosti, po ťažkom úraze hlavy alebo po poškodení nervových vlákien počas operácie.

Iatrogénne poškodenie môže vzniknúť pri operácii ucha, príušnej žľazy alebo iných štruktúr v oblasti tváre a lebky. Akútna obrna sa môže rozvinúť aj po stomatologických zákrokoch, extrakcii zuba, implantácii zubných implantátov, tonzilektómii alebo adenotómii.

Nádory

Nádory alebo iné patologické štruktúry v blízkosti lícneho nervu môžu nerv obaliť, stlačiť alebo poškodiť. Medzi možné príčiny patria vestibulárny schwannóm, nádor príušnej žľazy, schwannóm lícneho nervu, nádory v oblasti mozočka a nádory mozgových blán.

Pri nádorovej príčine býva priebeh často postupný, zhoršujúci sa alebo spojený s ďalšími príznakmi, napríklad poruchou sluchu, rovnováhy, citlivosti či bolesťou.

Metabolické a systémové príčiny

Paréza lícneho nervu sa môže vyskytnúť pri cukrovke, hypotyreóze, hypertyreóze a iných metabolických poruchách. Riziko môže byť vyššie pri kombinácii cukrovky a vysokého krvného tlaku.

Medzi zriedkavé príčiny patria sarkoidóza, autoimunitné poruchy a dedičná predispozícia. Obojstranné príznaky alebo opakované epizódy zvyšujú potrebu širšieho systémového vyšetrenia.

Príznaky obojstrannej parézy lícneho nervu

Hlavným príznakom poškodenia lícneho nervu je oslabenie alebo ochrnutie mimických svalov. Pri obojstrannej paréze môže tvár pôsobiť bezvýrazne, maskovito a symetria tváre sa môže meniť na oboch stranách.

• neschopnosť usmiať sa alebo zamračiť;
• neschopnosť zdvihnúť obočie a zvraštiť čelo;
• ťažkosti s úplným zatvorením jedného alebo oboch očí;
• neúplné žmurkanie a lagoftalmus;
• pokles jedného alebo oboch kútikov úst;
• vyhladenie nosovo-ústnych rýh;
• ťažkosti s našpúlením pier, pískaním a nafúknutím líc;
• vytekanie slín alebo tekutín z úst;
• zadržiavanie jedla medzi lícom a ďasnami;
• ťažkosti so žuvaním a rozprávaním;
• nezrozumiteľná reč v dôsledku oslabenia svalov pier;
• suchosť očí alebo nadmerné slzenie;
• znížená tvorba slín a suchosť v ústach;
• zníženie alebo strata chuti na predných dvoch tretinách jazyka;
• zvýšená citlivosť na zvuky;
• bolesť za uchom, v spánkovej oblasti alebo na tvári;
• pocit napätia, znecitlivenia alebo brnenia;
• ťažkosti s pitím, jedením a udržaním tekutín v ústach.

Pri periférnej paréze sa oko pri pokuse o zatvorenie môže stočiť nahor a von. Tento jav je spojený s neúplným zatváraním očného viečka a zvyšuje riziko vysychania a poškodenia rohovky.

Porucha sluchu, pocit plnosti v uchu, vertigo alebo bolesť ucha môžu naznačovať, že súčasne dochádza k postihnutiu štruktúr vnútorného ucha alebo ôsmeho hlavového nervu.

Prečo je obojstranná forma osobitne závažná

Obojstranná paréza môže výraznejšie narušiť zatváranie oboch očí, ochranu rohovky, príjem tekutín a artikuláciu. Ak sú postihnuté obe strany, pacient môže mať väčšie ťažkosti s udržaním jedla a nápojov v ústach a môže byť odkázaný na úpravu stravy alebo pomoc pri hydratácii.

Ochrnutie tváre môže byť sprevádzané aj postihnutím ďalších hlavových alebo periférnych nervov. Kombinácia tvárovej slabosti s poruchou chôdze, slabosťou končatín, poruchou citlivosti, dvojitým videním, poruchou prehĺtania alebo dýchania je dôvodom na okamžitú lekársku pomoc.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Náhly vznik obrny tváre si vyžaduje lekárske vyšetrenie aj vtedy, keď nie je prítomná bolesť. Ochrnutie môže byť prvým príznakom cievnej mozgovej príhody alebo iného závažného neurologického stavu.

• ak sa príznaky objavili náhle;
• ak je prítomná porucha reči alebo porozumenia;
• ak sa pridala slabosť alebo necitlivosť končatín;
• ak je prítomná porucha rovnováhy, koordinácie alebo vedomia;
• ak sa vyskytujú ťažkosti s prehĺtaním alebo dýchaním;
• ak je ochrnutie obojstranné;
• ak sa stav zhoršuje alebo sa po liečbe nezačína zlepšovať;
• ak je prítomná výrazná bolesť, opuch, horúčka alebo výtok z ucha;
• ak sa oko nedá zatvoriť, bolí alebo sa zhoršuje videnie;
• ak príznaky vznikli po úraze, operácii alebo stomatologickom zákroku.

Diagnostika obojstrannej parézy lícneho nervu

Diagnostika sa začína podrobnou anamnézou a neurologickým vyšetrením. Lekár zisťuje, či vznikli príznaky náhle alebo postupne, či postihujú jednu alebo obe strany, či im predchádzala infekcia, úraz, operácia, kontakt s kliešťom alebo bolesť ucha.

Vyšetruje sa aj prítomnosť poruchy reči, slabosti končatín, poruchy citlivosti, koordinácie, sluchu, rovnováhy, prehĺtania a dýchania. Pri obojstrannej paréze je dôležité cielene pátrať po systémových a infekčných príčinách.

Klinické neurologické vyšetrenie

Pacient je požiadaný, aby zdvihol obočie, zvraštil čelo, pevne zavrel oči, usmial sa, ukázal zuby, nafúkol líca, našpú­lil pery a vyslovil vybrané slová. Lekár posudzuje rozsah pohybu, symetriu tváre, silu svalov a schopnosť udržať vzduch v ústach.

Ak je čelo zachované a postihnutá je najmä dolná časť tváre, svedčí to skôr pre centrálnu parézu. Ak je postihnuté aj čelo, zatváranie oka a celá mimika jednej alebo oboch strán, ide skôr o periférnu parézu.

Závažnosť periférnej parézy sa môže hodnotiť podľa Houseovej-Brackmannovej stupnice:

Laboratórne vyšetrenia

Laboratórna diagnostika môže zahŕňať krvný obraz, zápalové parametre, C-reaktívny proteín, hladinu glukózy a sérologické vyšetrenia. Pri podozrení na infekciu sa vyšetruje Lymská borelióza, vírusové infekcie, herpesvírusy alebo cytomegalovírus.

Podľa klinického obrazu možno vyšetriť aj tyreoidálne hormóny, elektrolyty, parametre autoimunitných ochorení a ďalšie ukazovatele. Krvný test sám o sebe neurčí Bellovu obrnu, ale môže pomôcť vylúčiť boreliózu a iné infekcie.

Zobrazovacie vyšetrenia

CT alebo MRI mozgu sa používa pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu, krvácanie, nádor, poškodenie mozgového kmeňa alebo inú štrukturálnu príčinu. Zobrazovacie vyšetrenie môže byť potrebné aj pri atypickom, postupne sa zhoršujúcom, opakovanom alebo obojstrannom priebehu.

Pri podozrení na poškodenie spánkovej kosti alebo úrazovú príčinu sa môže použiť CT spánkovej kosti. Pri podozrení na poruchu cievneho zásobenia možno vyšetriť cievy hlavy a krku.

ORL, očné a ďalšie vyšetrenia

ORL vyšetrenie môže odhaliť zápal stredného ucha, mastoiditídu, herpes zoster oticus, perforáciu bubienka alebo iné ochorenie, ktoré zasahuje priebeh lícneho nervu. Pri súčasnej poruche sluchu alebo rovnováhy sa hodnotí aj funkcia ôsmeho hlavového nervu.

Očné vyšetrenie je potrebné pri neúplnom zatváraní viečka, bolesti oka, začervenaní alebo zhoršení videnia. Očný lekár posudzuje stav rohovky a riziko keratitídy.

Elektromyografia a lumbálna punkcia

Elektromyografia meria elektrickú aktivitu svalu v reakcii na stimuláciu a pomáha určiť závažnosť poškodenia nervu, rozsah denervácie a prognózu. Vyšetrenie môže tiež merať povahu a rýchlosť vedenia elektrických impulzov pozdĺž nervu.

Lumbálna punkcia sa u detí pri obrne lícneho nervu odporúča vždy, u dospelých pri klinických pochybnostiach alebo vysokom podozrení na boreliovú infekciu. Môže pomôcť odhaliť zápalové zmeny v mozgovomiechovom moku.

Liečba obojstrannej parézy lícneho nervu

Liečba závisí od príčiny, rozsahu poškodenia, rýchlosti vzniku a rizika komplikácií. Pri periférnej obrne je v prvej rade dôležité vylúčiť sekundárnu etiológiu, najmä infekciu, úraz, nádor a systémové neurologické ochorenie.

Pri Bellovej obrne sa v ranom štádiu používajú kortikosteroidy na zníženie opuchu a zápalu. Najlepšie môžu účinkovať, ak sa začnú užívať v prvých dňoch od začiatku príznakov, pričom účinnosť kortikoterapie mimo časného štádia klesá.

Kortikosteroidy

Kortikosteroidy, ako je prednizón, patria medzi silné protizápalové lieky. Znižujú opuch lícneho nervu, ktorý prechádza úzkym kostným kanálom, a môžu podporiť obnovu jeho funkcie.

Pri tehotenstve treba pri podávaní kortikosteroidov dôkladne zvážiť pomer prínosu a rizika, pretože liečba môže zvýšiť riziko predčasného pôrodu. O vhodnosti liečby rozhoduje lekár podľa závažnosti príznakov a celkového zdravotného stavu.

Antivírusová a antibakteriálna liečba

Antivírusové lieky sa používajú pri potvrdenej vírusovej infekcii, napríklad pri Ramsayho-Huntovom syndróme alebo herpesovej infekcii. Pri Ramsayho-Huntovom syndróme sa aciklovir alebo valaciklovir používa spolu s kortikosteroidmi.

Pri neuroborelióze sa podávajú antibiotiká podľa aktuálnych medicínskych odporúčaní. Pri bakteriálnom zápale ucha alebo inej infekcii sa liečba riadi pôvodcom a miestom infekcie.

Ochrana oka a rohovky

Ochrana rohovky je pri periférnej paréze absolútnou prioritou, pretože pacient nedokáže úplne zatvoriť oko. Nedostatočné žmurkanie a znížená tvorba sĺz vedú k vysychaniu rohovky, podráždeniu, keratitíde, vredom a v najhoršom prípade k trvalému poškodeniu zraku.

• počas dňa sa používajú zvlhčujúce očné kvapky;
• na noc sa aplikuje očná masť;
• oko možno na noc prelepiť podľa pokynov zdravotníka;
• ochranné okuliare môžu znižovať dráždenie vetrom a prachom;
• pri bolesti, začervenaní alebo zhoršení videnia je potrebné očné vyšetrenie.

Pri výraznom lagoftalme môže byť potrebná intenzívnejšia ochrana oka alebo chirurgický zákrok. Ochranné postupy sa pri obojstrannej paréze môžu týkať oboch očí.

Liečba bolesti a pridružených príznakov

Na zvládnutie bolesti sa môžu použiť analgetiká, napríklad paracetamol alebo ibuprofen, ak sú pre konkrétneho pacienta vhodné. Pri svalových kŕčoch alebo neskorších synkinéziách sa v niektorých prípadoch používajú myorelaxanciá alebo botulotoxín.

Vitamíny skupiny B sa používajú ako podporná liečba na podporu metabolizmu a vodivosti nervových vlákien. Ich užívanie však nenahrádza liečbu príčiny ani odbornú rehabilitáciu.

Rehabilitácia a fyzioterapia

Fyzioterapia je dôležitou súčasťou liečby, najmä ak paréza pretrváva dlhšie. Jej cieľom je podporiť obnovu funkcie mimických svalov, zlepšiť symetriu tváre, uvoľniť skrátené tkanivá a znížiť riziko kontraktúr a nežiaducich synkinézií.

Rehabilitácia môže zahŕňať jemné manuálne techniky, ošetrenie mäkkých tkanív tváre, hlavy, šije a krku, tvárovú gymnastiku, cvičenie pred zrkadlom, kontrolované zatváranie očí, úsmev, nafukovanie líc a našpúlenie pier.

Po odstránení akútneho zápalu môže lekár alebo fyzioterapeut odporučiť cvičenia na obnovu tonusu a koordinácie mimických svalov. Cvičenie má byť šetrné a prispôsobené rozsahu poškodenia, pretože nevhodné alebo nadmerné pohyby môžu podporiť vznik nežiaducich súhybov.

Pri rehabilitácii sa môže využívať biofeedback, ktorý pomáha pacientovi kontrolovať aktivitu jednotlivých svalov. V niektorých prípadoch sa používa elektrostimulácia, jej vhodnosť však závisí od typu poškodenia, stupňa denervácie a odborného posúdenia.

Režimové opatrenia

Odporúča sa dostatočný odpočinok, príjem tekutín a ochrana tváre pred ďalším podráždením. Pacient by sa mal vyhýbať chladu, prievanu a novému prechladnutiu, pričom tieto faktory nemožno považovať za jedinú potvrdenú príčinu každého prípadu.

Pri jedení môže pomôcť mäkšia strava, menšie sústa a pomalé jedenie. Ak tekutiny vytekajú z úst, treba dbať na dostatočný príjem tekutín a podľa potreby používať vhodný spôsob pitia.

Pri cvičení sa odporúča kontrola pohybov v zrkadle a vedenie fyzioterapeutom. Režimové opatrenia nemajú nahrádzať odbornú diagnostiku ani liečbu.

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba sa zvažuje pri traumatickom prerušení nervu, nádoroch, ťažkom poškodení alebo pri zlyhaní konzervatívnej liečby s výraznou axonálnou degeneráciou. Voľba zákroku závisí od miesta poškodenia, času od vzniku parézy a stavu mimických svalov.

Akútne chirurgické postupy

• Dekompresia nervu: otvorenie kostného kanála na uvoľnenie tlaku pri opuchu alebo hematóme.
• Primárna sutúra: priame zošitie koncov prerušeného nervu.
• Nervový štep: rekonštrukcia poškodeného úseku pomocou nervového štepu, napríklad z n. suralis alebo n. auricularis magnus.
• Odstránenie nádoru: pri nádorovej kompresii alebo infiltrácii nervu.

Odložená rekonštrukčná chirurgia

Pri ireverzibilnom poškodení sa vykonávajú dynamické alebo statické rekonštrukčné operácie. Časový limit pre dynamické nervové výkony je približne 12 až 18 mesiacov, pretože po tejto dobe mimické svaly definitívne atrofujú a už sa nedajú normálne rozhýbať.

Dynamické operácie majú obnoviť aktívny pohyb tváre. Patria sem nervové transfery, napríklad hypoglosso-faciálna anastomóza, transfer z n. massetericus a cross-face nerve graft zo zdravej strany tváre.

Ak sú mimické svaly už atrofované, možno vykonať svalový transfer. Používajú sa lokálne svaly alebo voľný mikrovaskulárny prenos svalu, napríklad m. gracilis, ktorý sa napojí na cievy a nervy tváre.

Statické operácie nevytvárajú aktívny pohyb, ale zlepšujú vzhľad tváre v pokoji a chránia dôležité orgány. Pri postihnutí oka možno vložiť zlaté alebo platinové závažie do horného viečka, prípadne upraviť polohu dolného viečka.

Pri postihnutí úst sa používajú statické závesy kútika úst, suspenčné techniky alebo iné zákroky na zlepšenie symetrie. Výber postupu patrí do rúk špecializovaného tímu.

Komplikácie obojstrannej parézy

Ak sa paréza nelieči alebo sa nelieči základná príčina, môže viesť k svalovej atrofii, kontraktúram, trvalej slabosti a výraznej asymetrii tváre. Dlhodobá nehybnosť môže viesť k strate svalového tonusu a skráteniu svalov.

• vysušenie a poškodenie rohovky;
• keratitída a vred rohovky;
• zhoršenie zraku až trvalé poškodenie oka;
• ťažkosti s jedením, pitím a rozprávaním;
• slinenie a zadržiavanie potravy v ústach;
• trvalá slabosť tváre;
• synkinézie, teda nechcené súčasné pohyby rôznych svalov;
• kontraktúry a svalové kŕče;
• emočný stres, znížená sebaúcta a sociálna úzkosť.

Viditeľná povaha parézy môže výrazne ovplyvniť psychiku. Psychologická podpora môže byť prospešná najmä pri dlhodobom priebehu, trvalých následkoch alebo obmedzení sociálneho fungovania.

Prognóza a trvanie zotavenia

Doba zotavenia závisí od príčiny, rozsahu poškodenia, veku, stupňa denervácie a rýchlosti začatia liečby. Pri Bellovej obrne sa väčšina pacientov zotaví v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.

V približne 70 % prípadov idiopatické ochrnutie ustúpi samo v priebehu dní alebo týždňov, zriedkavejšie v priebehu mesiacov. Pri Bellovej obrne sa uvádza, že približne osem z desiatich pacientov sa úplne zotaví bez pretrvávajúcich problémov, no u časti pacientov zostáva dlhodobá slabosť alebo ovisnutie tváre.

Pri ťažkom poškodení alebo úplnom prerušení nervu je úplné zotavenie menej pravdepodobné. Regenerácia nervových vlákien je pomalá a pri trvalej denervácii môže dôjsť k atrofii svalov, ktorú už nemožno zvrátiť samotnou obnovou nervu.

Bellova obrna sa môže vrátiť, zvyčajne do dvoch rokov od predchádzajúcej diagnózy. Recidíva môže postihnúť rovnakú alebo opačnú stranu tváre. Obojstranný alebo opakovaný priebeh si vyžaduje nové vyšetrenie, pretože nemusí ísť o rovnakú príčinu ako pri prvej epizóde.

Najčastejšie otázky

Je obojstranná paréza lícneho nervu vždy spôsobená mŕtvicou?

Nie. Mŕtvica môže spôsobiť centrálnu parézu, ale obojstranné postihnutie môže súvisieť aj s Lymskou boreliózou, inými infekciami, Guillainovým-Barrého syndrómom, autoimunitným ochorením, úrazom, nádorom alebo metabolickou poruchou.

Môže obojstranná paréza vzniknúť pri Bellovej obrne?

Bellova obrna je najčastejšie jednostranná. V zriedkavých prípadoch môže postihnúť obe strany, ale pri obojstranných príznakoch treba pred stanovením idiopatickej diagnózy vylúčiť najmä infekčné a systémové príčiny.

Čo robiť, ak sa nedajú zatvoriť oči?

Treba bezodkladne vyhľadať lekára a chrániť rohovku zvlhčujúcimi kvapkami, očnou masťou a podľa odporúčania zdravotníka prelepením oka na noc. Pri bolesti, začervenaní alebo zhoršení videnia je potrebné urgentné očné vyšetrenie.

Pomáha fyzioterapia?

Áno, fyzioterapia môže pomôcť obnoviť silu a koordináciu mimických svalov, zlepšiť symetriu a znížiť riziko kontraktúr a synkinézií. Cvičenia by mali byť prispôsobené stavu nervu a vedené odborníkom.

Kedy sa zvažuje operácia?

Operácia sa zvažuje pri prerušení nervu, nádorovej príčine, ťažkom traumatickom poškodení alebo pri trvalom deficite, ktorý nereaguje na konzervatívnu liečbu. Rekonštrukčné výkony sa plánujú podľa času od vzniku parézy a stavu mimických svalov.

Môže sa stav upraviť úplne?

Áno, pri ľahšom alebo čiastočnom poškodení je úplné zotavenie možné. Pri ťažkej denervácii, úplnom prerušení nervu, oneskorenom začatí liečby alebo prítomnosti základného ochorenia môže zostať čiastočná alebo trvalá slabosť.

tags: #obojstranna #pareza #licneho #nervu