Slepá škvrna: miesto na sietnici, kde vystupuje zrakový nerv

Slepá škvrna je miesto na sietnici, kde zrakový nerv vystupuje z oka do mozgu. Keďže sa v tejto oblasti nenachádzajú ani tyčinky, ani čapíky, svetelné lúče dopadajúce na toto miesto človek priamo nevníma.

Odborne sa toto miesto označuje ako papila zrakového nervu alebo terč zrakového nervu. Zrakový nerv spája oko s mozgom a prenáša zrakové informácie, ktoré sa na sietnici premieňajú na elektrické signály.

Čo je slepá škvrna

Slepá škvrna je miesto na sietnici, kde zrakový nerv vystupuje s oka do mozgu, tu sa nenachádzajú ani tyčinky, ani čapíky, preto lúče dopadajúce do tejto časti sietnice sú pre človeka neviditeľné.

Ďalej nájdeme papilu zrakového nervu, čo je miesto, kde zrakový nerv vstupuje do oka. Táto škvrna neobsahuje žiadne svetelné bunky, a preto sa nazýva slepá škvrna.

Napriek tomu ju človek nevníma, pretože mozog dokáže doplniť obraz a vytvoriť kompletné zorné pole.

Kde sa slepá škvrna nachádza

Sietnica sa nachádza v zadnej časti oka a zohráva kľúčovú úlohu pri videní. Obsahuje svetelné bunky - tyčinky, ktoré nám umožňujú vidieť v slabom svetle, a čapíky, ktoré nám umožňujú vnímať farby.

Vlákna nervových buniek sietnice sa zhromažďujú v jednom mieste a vytvárajú zrakový nerv. Práve v oblasti, ktorou nerv opúšťa očnú guľu, nie sú fotoreceptory, teda tyčinky ani čapíky.

Zrakový nerv pozostáva v skutočnosti z viac ako milióna nervových buniek, ktoré sú dohromady poprepájané a na povrchu obalené tukovou látkou nazývanou myelínová pošva.

Tie putujú do ganglionárnych nervových buniek, ktorých vlákna v počte jedného milióna dohromady vytvárajú zrakový nerv.

Prečo v slepej škvrne nevidíme

Sietnica je miesto, kde sa svetelná energia mení na elektrické nervové impulzy. Najdôležitejšie svetlocitlivé bunky sietnice sú tyčinky a čapíky.

Tyčinky sú špeciálne bunky sietnice, vysoko citlivé na svetlo, umožňujú vidieť za šera a za tmy, nedokážu však vytvoriť jasný a zreteľný obraz.

Čapíky sú tiež špeciálne bunky sietnice, dokážu rozlišovať jemné detaily. Vytvárajú ostrý a jasný obraz, k svojej práci však potrebujú dostatočné svetlo.

V slepej škvrne sa však tieto bunky nenachádzajú. Svetlo preto nemá čo zachytiť a premeniť na nervový signál, ktorý by mohol byť odoslaný do mozgu.

Ako vzniká zrakový vnem

Všetko je to o spracovaní odrazu svetelných lúčov. Svetlo doletí ku všetkým predmetom a veciam okolo nás, odrazí sa od nich. Naše oko si potom v spolupráci s mozgom z týchto odrazených lúčov vytvorí výsledný obraz.

Lúč prechádza z vonkajšieho prostredia cez viacero optických systémov: cez rohovku, prednú očnú komoru, zadnú očnú komoru, šošovku, sklovec, až dopadne na najkomplikovanejšiu štruktúru oka - na sietnicu.

Rohovka spolu so šošovkou tvoria optický systém oka, ktorý zabezpečuje správny lom svetla vstupujúceho do oka a vytvára na sietnici zmenšený obraz okolitého prostredia.

Keď svetlo dopadá na sietnicu, svetlocitlivú vrstvu v zadnej časti oka, špeciálne bunky nazývané fotoreceptory premieňajú svetlo na elektrické signály.

V svetlocitlivých bunkách dochádza k jedinečnému javu nazývanému transdukcia: energia svetla sa fotochemickými reakciami premieňa na elektrické impulzy.

Tieto elektrické signály putujú cez zrakový nerv do mozgu, kde sa premenia na obraz, ktorý vnímame.

Úloha zrakového nervu

Zrakový nerv spája oko s mozgom a prenáša zrakové informácie. Myelínová pošva pomáha elektrickým impulzom rýchlo prenášať informácie o videných objektoch zo sietnice, teda zo zadnej časti oka, do centier mozgu, kde sa premieňajú na vizuálne informácie.

Zrakové nervy oboch očí vedú impulzy zo sietnice chiasmatom, kde sa nervové vlákna čiastočne krížia.

Po niekoľkonásobnom prepojení končia v mozgovej kôre záhlavných lalokov, kde sídli zrakové centrum.

Tu mozog na základe dodaných impulzov rekonštruuje obraz vytvorený na sietnici. Rolu pritom hrá aj predchádzajúca skúsenosť.

Vďaka nej sa napríklad dotvára presnejší obraz nejasne videných predmetov. Človek potom vidí to, čo očakáva, že uvidí.

Prečo slepú škvrnu bežne nevnímame

Hoci v každom oku existuje oblasť bez svetlocitlivých buniek, v každodennom živote si ju väčšinou neuvedomujeme.

Mozog dokáže doplniť obraz a vytvoriť kompletné zorné pole.

Pri binokulárnom videní navyše každé oko zachytáva mierne odlišnú časť okolitého priestoru. Informácie z oboch očí sa v mozgu spájajú, takže výpadok v jednom oku môže byť prekrytý obrazom z druhého oka.

Aj keď sa pozeráme iba jedným okom, mozog využíva okolité obrazové informácie a na základe skúsenosti dopĺňa chýbajúcu časť obrazu.

Slepá škvrna a žltá škvrna

Možno ste niekedy počuli termíny slepá škvrna a žltá škvrna. To sú miesta na sietnici, kde sa nezobrazuje nič, pretože tu vystupuje zrakový nerv, respektíve kde je videnie najostrejšie, pretože je tu najviac čapíkov.

Žltá škvrna je miesto najostrejšieho videnia na sietnici - je doslova prepchaná čapíkmi.

Na sietnici sa nachádza žltá škvrna, ktorá je miestom najostrejšieho videnia.

Žltá škvrna je miesto v strede sietnice, kde je najlepšie videnie.

Stavba oka súvisiaca so slepou škvrnou

Oko je telesný orgán prijímajúci svetlo. Človek získava až 90% informácií o vonkajšom prostredí pomocou zrakového exteroreceptora.

Oko je uzavreté do očného bielka, nepriehľadného guľového puzdra. Očná buľva má takmer guľovitý tvar a u dospelého jedinca dosahuje priemer približne 24 mm.

Oko sa skladá z mnohých dôležitých štruktúr, ktoré spoločne zabezpečujú ostré a farebné videnie.

• Očná buľva obsahuje bielko, cievnatku, rohovku, sietnicu, sklovec a komorovú tekutinu.
• Dúhovka a šošovka regulujú množstvo svetla a zaostrujú obraz.
• Očnice, očné viečka, spojivky a slzný aparát chránia oko a udržiavajú jeho povrch vlhký.
• Okulomotorické svaly umožňujú pohyb oka.
• Zrakový nerv prenáša zrakové informácie do mozgu.

Rohovka, dúhovka a zrenica

Na prednej časti oka je priehľadná rohovka, ktorou do oka vstupuje svetlo. Rohovka je priehľadná, zakrivená časť prednej časti oka, ktorá tvorí približne jednu šestinu vonkajšej vrstvy očnej gule.

Jej hlavnou funkciou je lámať a zaostrovať svetlo vstupujúce do oka a nasmerovať ho na sietnicu.

Bezprostredne za rohovkou sa nachádza dúhovka - sfarbená svalová clona, obklopujúca čiernu centrálnu zrenicu.

Dúhovka má úlohu clonky regulujúcej množstvo svetla dopadajúceho do oka.

Keď je oko silne osvetlené, zrenica sa zužuje, zatiaľ čo v tme alebo za súmraku sa rozširuje.

Priemer zrenice sa môže meniť, čím sa reguluje množstvo svetelného toku vstupujúceho do oka.

Šošovka a sklovec

Ďalšou dôležitou štruktúrou oka je šošovka. Tá umožňuje oku zaostriť na želaný objekt a to tým, že sa dokáže oploštiť a vyklenúť, a tak meniť pružne svoje zakrivenie.

Tento proces sa nazýva akomodácia.

Keď sa chceme pozrieť do diaľky, sploští sa. Keď si chceme zaostriť na niečo v blízkosti, tak sa, naopak, vyklenie.

Potom cez vnútornú rôsolovitú hmotu nazývanú sklovec doputuje svetlo na sietnicu, čo je vlastne také maličké plátno.

Sklivec vypĺňa vnútorný priestor oka a nachádza sa medzi šošovkou a sietnicou. Tvorí ho gélovitá látka, ktorá obsahuje jemné kolagénové vlákna.

Sietnica

Sietnica má veľmi zložitú štruktúru, je to rozvetvenie vlákien zrakového nervu.

Sietnica je bohato prekrvená a má niekoľko vrstiev nervových buniek. Najdôležitejšie z nich sú tyčinky a čapíky.

V zadnej časti oka sa nachádza sietnica, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri videní.

Viete si predstaviť, že miesto, kde sa zbiehajú lúče zo šošovky a kde je pripravených 130 miliónov tyčiniek a 7 miliónov čapíkov, nemá veľkosť ani jedného celého milimetra?

Tých 137 miliónov buniek dokáže meniť svoju farbu.

Optický nerv a slepá škvrna pri vyšetrení oka

Oftalmoskopia je vyšetrenie, počas ktorého lekár svieti svetlom do oka a skúma štruktúry v jeho zadnej časti.

Tento očný test hodnotí terč zrakového nervu. Je to miesto, kde zrakový nerv vstupuje do sietnice oka.

Asi u jednej tretiny ľudí s optickou neuritídou je terč zrakového nervu opuchnutý.

Pri vyšetrení zrakového nervu sa môže hodnotiť aj zraková ostrosť, farebné videnie a periférne videnie.

Optická koherentná tomografia poskytuje detailné snímky zrakového nervu a môže odhaliť stenčenie nervových vlákien.

Vyšetrenie zorného poľa hodnotí rozsah straty periférneho videnia.

Kedy môže byť problém v oblasti zrakového nervu

Zrakový nerv môže byť poškodený rôznymi mechanizmami. Medzi významné stavy patrí zápal zrakového nervu, glaukóm, ischemické poškodenie, dedičné neuropatie, úrazy, infekcie a tlak na nerv.

Zápal zrakového nervu

Zápal zrakového nervu je tiež známy ako optická neuritída či retrobulbárna neuritída a môže sa objaviť v akomkoľvek veku.

Pri zápale tohto nervu dôjde k opuchu nervových vlákien a poškodeniu myelínovej pošvy, čo narúša proces vysielania vizuálnych signálov pozdĺž nervových vlákien do mozgu.

Stupeň poškodenia zraku pri zápale zrakového nervu závisí od toho, koľko nervových vlákien je zapálených, to znamená, že čím viac nervových vlákien je postihnutých, tým sú klinické prejavy horšie.

Vo všeobecnosti sa zrak zhoršuje postupne počas niekoľkých dní, pričom vrchol poškodenia zraku zvyčajne nastáva týždeň po tom, ako sa objavia prvé príznaky.

Príznaky poškodenia zrakového nervu

• zhoršenie zrakovej ostrosti,
• výpadky v zornom poli alebo strata periférneho videnia,
• zhoršené vnímanie farieb,
• bolesť oka, ktorá sa zhoršuje pri pohybe oka,
• tupá bolesť za okom,
• blikajúce svetlá pri pohybe očí.

Väčšina pacientov s optickou neuritídou zažíva bolesť oka, ktorá sa s pohybom oka zhoršuje.

Strata zraku sa zvyčajne vyvíja v priebehu hodín alebo dní a zlepšuje sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.

Optická neuritída často ovplyvňuje aj vnímanie farieb. Pacienti môžu vidieť farby slabšie a menej intenzívne ako v skutočnosti sú.

Vyššie spomenuté príznaky sa môžu zhoršiť, ak je vám horúco, napríklad po športovaní alebo sprchovaní.

Glaukóm

Glaukóm je stav, keď je v oku príliš vysoký tlak tekutiny, ktorý môže poškodiť zrakový nerv.

Komorová tekutina sa nachádza v prednej a zadnej komore oka a zabezpečuje udržiavanie správneho vnútroočného tlaku.

Ak je odtok tekutiny narušený, môže sa hromadiť a zvyšovať vnútroočný tlak, čo môže viesť k vzniku glaukómu, teda zeleného zákalu.

Glaukóm môže postupne poškodzovať zrakový nerv a spôsobovať výpadky v zornom poli.

Optická atrofia

Optická atrofia označuje degeneráciu vlákien zrakového nervu, ktorá môže viesť k zníženiu zrakovej ostrosti a iným poruchám videnia.

Optická atrofia nie je samotná choroba, ale skôr prejav rôznych základných stavov, ktoré ovplyvňujú zrakový nerv.

Keď sú vlákna zrakového nervu poškodené alebo degenerované, môže to viesť k rôznym poruchám zraku vrátane rozmazaného videnia, straty periférneho videnia a v závažných prípadoch až k úplnej strate zraku.

Medzi bežné príznaky optickej atrofie patria strata zraku, nedostatok farebného videnia, strata periférneho videnia a vizuálne poruchy.

V súčasnosti sa optická atrofia považuje za nezvratnú. Liečba základných ochorení a symptómov však môže pomôcť zachovať zostávajúci zrak.

Príčiny poškodenia zrakového nervu

Presná príčina optickej neuritídy doposiaľ nie je úplne známa, no predpokladá sa, že ide o autoimunitnú reakciu, keď imunitný systém omylom napáda myelínovú pošvu pokrývajúcu optický nerv.

Optická neuritída môže byť prvým príznakom roztrúsenej sklerózy, nie je to však pravidlo pri každom pacientovi.

Neuromyelitis optica, známa tiež ako Devicova choroba, je vzácne ochorenie, pri ktorom imunitný systém poškodzuje miechu a očný nerv.

Zápal zrakového nervu môže byť tiež spôsobený autoimunitnými stavmi, ako sú sarkoidóza, Sjögrenov syndróm a systémový lupus erythematosus.

Optická atrofia môže súvisieť aj s infekciami, genetickými ochoreniami, cukrovkou, hypertenziou, úrazmi alebo pôsobením toxických látok.

Leberova dedičná optická neuropatia je dedičný typ straty zraku, ktorý sa prenáša v rodinách.

Diagnostika porúch zrakového nervu

V rámci diagnostiky začne očný lekár tým, že sa podrobne popýta na príznaky a následne vykoná fyzikálne vyšetrenie.

• Oftalmoskopia: hodnotí terč zrakového nervu a štruktúry v zadnej časti oka.
• Pupilárny reflex: sleduje reakciu zreníc na svetlo.
• Perimetria: vyšetruje zorné pole a možné výpadky periférneho videnia.
• Magnetická rezonancia: môže zobraziť zrakový nerv a odhaliť štrukturálne zmeny alebo lézie.
• Krvné testy: môžu pomôcť odhaliť infekcie alebo špecifické protilátky.
• Optická koherentná tomografia: meria hrúbku vrstvy nervových vlákien sietnice.
• Zrakové evokované potenciály: hodnotia, či sa elektrické signály vedú do mozgu primeranou rýchlosťou.

Liečba poškodenia zrakového nervu

Liečba závisí od príčiny poškodenia. Pri zápale zrakového nervu sa akútna fáza zameriava na čo najrýchlejšie potlačenie zápalu.

Absolútnym štandardom je podávanie vysokých dávok kortikosteroidov.

Ak táto liečba nezaberie a strata zraku je závažná, lekári môžu pristúpiť k plazmaferéze, čo je metóda čistenia krvi od protilátok spôsobujúcich zápal.

Keďže tento zápal býva často prvotným príznakom iného, rozsiahlejšieho ochorenia, ako je napríklad skleróza multiplex, neoddeliteľnou súčasťou liečby je aj dlhodobé riešenie tejto skrytej príčiny v spolupráci s neurológom.

Zrak sa u väčšiny pacientov začne výrazne zlepšovať v priebehu niekoľkých týždňov, no úplná rekonvalescencia si vyžaduje mesiace a pravidelné lekárske sledovanie.

Kedy vyhľadať lekára

Náhla strata videnia v jednom alebo oboch očiach si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Okamžite vyhľadajte lekára aj pri silnej bolesti očí, najmä ak je sprevádzaná bolesťami hlavy alebo nevoľnosťou.

Významné zmeny videnia po úraze alebo traume hlavy sú dôvodom na neodkladné vyšetrenie.

Ak sa objaví nové zhoršenie videnia, výpadok zorného poľa, zmena vnímania farieb alebo bolesť pri pohybe oka, je potrebné vyhľadať očného lekára.

tags: #miesto #na #sietnici #kde #vystupuje #zrakovy