Možné príčiny dysfunkcie mozgu u dieťaťa

Dysfunkcia mozgu u dieťaťa môže vzniknúť v dôsledku genetických zmien, porúch vývoja mozgu, infekcie, nedostatku kyslíka, krvácania, úrazu, metabolického ochorenia alebo pôsobenia škodlivých látok. Z hľadiska času vzniku sa príčiny rozdeľujú na prenatálne, teda pôsobiace pred pôrodom, perinatálne, súvisiace s pôrodom, a postnatálne, ktoré vznikajú po narodení.

Prejavy závisia od miesta, rozsahu a času poškodenia mozgu. Môžu zasiahnuť hrubú a jemnú motoriku, svalový tonus, koordináciu, reč, učenie, pozornosť, pamäť, správanie, zrak, sluch alebo schopnosť sociálnej interakcie. Medzi najvýznamnejšie stavy patria detská mozgová obrna, poruchy autistického spektra, poruchy intelektového vývinu, ADHD, epilepsia a ďalšie neurovývojové poruchy.

Čo sa rozumie pod dysfunkciou mozgu u dieťaťa

Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach. Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky. Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová.

Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Poslednou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií.

Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii. Psychomotorická retardácia nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou.

Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia práce, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie.

Časové obdobia vzniku poškodenia

Prenatálne príčiny

Poruchy vývoja mozgu

Prenatálna porucha migrácie mozgových buniek môže viesť k vzniku detskej mozgovej obrny a ďalších neurologických stavov. Pri vyvíjajúcom sa plode sa bunky diferencujú a pohybujú sa na miesto, aby vytvorili vhodný typ bunky. Ak niečo narušuje tento proces, zabraňuje migrácii a správnemu vývoju mozgových buniek, môže vzniknúť rad neurologických stavov.

Prenatálna zlá myelinizácia nervových buniek môže tiež poškodiť vyvíjajúci sa nervový systém. V tele myelín pôsobí ako izolácia na ochranu nervových buniek. Nedostatočný myelín môže viesť k nechráneným nervovým bunkám, ktoré sa môžu poškodiť.

Genetické a chromozómové príčiny

Genetické faktory zahŕňajú náhodné mutácie v génoch riadiacich vývoj mozgu, chromozómové anomálie, genetické predispozície a vrodené metabolické poruchy. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy.

Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetických a epigenetických faktorov. Environmentálne vplyvy, ako sú rôzne toxíny, ale aj cigaretový dym a pesticídy môžu viesť k vzniku takýchto spontánnych génových mutácií.

Genetické príčiny môžu stáť aj za inými ochoreniami nervového systému. Spinálne svalové atrofie sú skupina geneticky podmienených ochorení s autozómovo recesívnou dedičnosťou. Všetky tri formy SMA sú spôsobené mutáciou toho istého génu - survival motor neuron gén (SMN1), lokalizovaného na 5. chromozóme.

Infekcie počas tehotenstva

Infekcie matky počas tehotenstva môžu výrazne zvýšiť riziko poškodenia mozgu plodu. Medzi uvádzané infekcie patria cytomegalovírus, rubeola, herpes simplex, syfilis, toxoplazmóza a infekcia vírusom Zika.

Medzi najčastejšie príčiny neurovývojových ochorení patria inzulty pôsobiace v priebehu tehotenstva, ako sú nedostatočné prekrvenie a okysličenie mozgu, prevažne vírusové infekcie matky, toxíny ako alkohol, drogy, lieky, vyššie riziko predstavuje viacplodová gravidita, rozmanité genetické poruchy.

Ochorenia a stav matky

Riziko môžu zvyšovať metabolické poruchy matky, cukrovka, vysoký krvný tlak, ochorenia štítnej žľazy, krvácanie počas tehotenstva, poruchy zrážania krvi a Rh inkompatibilita. Do úvahy prichádzajú aj duševné traumy a stres matky.

Negatívny vplyv môžu mať škodlivé látky, napríklad alkohol, lieky a drogy. Riziko predstavuje aj fajčenie, pracovná expozícia chemickým látkam, pôsobenie pesticídov a iných toxínov.

Poruchy placenty a viacplodová gravidita

Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma.

Dysfunkcia placenty môže viesť k nedostatočnému prísunu kyslíka a živín do plodu. Viacplodová gravidita predstavuje zvýšené riziko pre každý plod.

Perinatálne príčiny

Nedostatok kyslíka a asfyxia

Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchlo spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie, ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa.

Perinatálna smrť mozgových buniek môže vzniknúť počas pôrodu v dôsledku asfyxie alebo straty krvi. Toto je najčastejšie pozorované pri ťažkých pôrodoch alebo obdobiach fetálneho stresu v neskorom tehotenstve, ktoré si vyžaduje núdzový pôrod.

Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v našich špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov.

Dlhodobé neurologické následky má asi 15 až 45 % prežívajúcich detí. Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma.

Predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť

Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie a zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou.

Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO. Medzi deťmi s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g je výskyt DMO stále vysoký.

DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne. Pri predčasne narodených deťoch napríklad v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD.

Pôrodný traumatizmus a komplikovaný pôrod

Medzi perinatálne rizikové faktory patria dlhý a ťažký pôrod, pôrod panvovým koncom, použitie pôrodníckych klieští alebo vákuumextraktora, útlak pupočníka, omotanie pupočníka okolo krku, predčasné odlúčenie placenty a priama trauma mozgu pri komplikovaných pôrodoch.

Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízko-rizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie. Komplikácie tehotenstva a pôrodu sú však zriedkavejšou príčinou detskej mozgovej obrny, než sa všeobecne predpokladá.

Postnatálne príčiny

Infekcie mozgu a nervového systému

Po narodení môže poranenie mozgu spôsobiť poškodenie mozgu a DMO. Niektoré bežné príčiny sú infekcia mozgu, trauma a asfyxia.

Choroby u novorodenca, ktoré môžu výrazne zvýšiť riziko DMO, zahŕňajú bakteriálnu meningitídu, vírusovú encefalitídu, krvácanie do mozgu a závažnú žltačku. Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života.

Príčinou môže byť aj infekcia mozgu, napríklad zápal mozgových blán, či mechanické poranenie mozgu pri pôrode, po páde alebo pri týraní. Medzi postnatálne faktory patria aj infekcie dieťaťa prekonané v priebehu prvého roka, zápaly mozgu a mozgových blán, zápaly stredného ucha a hnisavé infekcie kože.

Úrazy, krvácanie a cievne poškodenie

Traumatické poranenie hlavy vrátane pôrodných poranení môže poškodiť vyvíjajúci sa mozog. Riziko predstavujú aj úrazy po narodení a nehody, ktoré môžu viesť k poškodeniu mozgu.

Fetálna mŕtvica vedúca k narušeniu prietoku krvi môže zabrániť správnemu vývoju mozgu. Cerebrálny infarkt, poruchy systému zrážania krvi dieťaťa a krvácanie do mozgu patria medzi významné možné príčiny neurologického poškodenia.

Metabolické a iné ťažké ochorenia

Vrodené metabolické poruchy môžu narušiť fungovanie nervových buniek a vývoj mozgu. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.

Závažné ochorenia v dojčenskom a batoliatkovskom veku môžu ovplyvniť mozgovú funkciu. K postnatálnym príčinám patria aj ťažká novorodenecká žltačka, hemolytické ochorenie novorodenca, závažné infekcie a nedostatok kyslíka.

Detská mozgová obrna ako dôsledok poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu

Detská mozgová obrna označuje skupinu neurologických porúch, ktoré sa objavujú v dojčenskom alebo ranom detstve a trvalo ovplyvňujú pohyb tela, svalový tonus, držanie tela a koordináciu. Detská mozgová obrna je spôsobená abnormalitami vo vnútri alebo poškodením vyvíjajúceho sa mozgu, ktoré narúšajú schopnosť mozgu ovládať pohyb a udržiavať držanie tela, ako aj rovnováhu.

Pojem mozgová obrna sa vzťahuje na mozog; obrna označuje stratu alebo zhoršenie motorických funkcií. Detská mozgová obrna je neprogresívne postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu, ale jednotlivé príznaky sa môžu v priebehu života meniť.

Typ a závažnosť symptómov DMO bude do veľkej miery závisieť od rozsahu poranenia mozgu a od toho, kedy sa vyskytlo. DMO je ochorenie neprogresívne, ale nie nemenné.

Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí. Podľa literatúry sa takéto postihnutia týkajú približne dvoch na tisíc živo narodených detí.

Formy DMO podľa motorických prejavov

• Spastická forma: charakterizuje ju trvalo zvýšené svalové napätie, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach.
• Dyskineticko-dystonická forma: prejavuje sa neprirodzenými, mimovoľnými pohybmi a poruchami svalového tonusu.
• Ataktická forma: súvisí s poškodením mozočku a prejavuje sa problémami s koordináciou a rovnováhou.
• Zmiešaná forma: vzniká kombináciou príznakov viacerých typov, najčastejšie spastickej a dyskinetickej formy.

Spastická forma DMO je najbežnejšou formou a postihuje 70-80 % ľudí s DMO. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach.

Spastická diplégia vedie k stuhnutosti svalov v nohách. Spastická hemiplégia postihuje polovicu tela. Spastická kvadruplégia postihuje všetky štyri končatiny spolu s trupom a tvárou.

Spasticita tiež spôsobuje stuhnutosť kĺbov. Typické je ohnutie a vnútorné vytočenie nôh v oblasti bedier, stuhnuté ohnutie lakťa, zápästia a kolena, ohnuté predlaktie, palec otočený dovnútra a postavenie členka a chodidla na špičke.

Nespastická forma sa vyskytuje u 10-20 % pacientov a súvisí s poškodením bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach.

Typickými príznakmi sú atetóza - prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby a chorea - drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby. Dyskinetická mozgová obrna môže spôsobovať napnutie alebo uvoľnenie svalu.

Hypotonická forma DMO sa prejavuje celkovým znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Postihnuté deti majú väčší rozsah pohybu v kĺboch, chôdza je neistá a má širšiu bázu.

Táto forma sa vyskytuje prevažne v dojčenskom veku. Neskôr okolo tretieho roku dieťaťa prechádza práve táto hypotonická forma do niektorej zo spastických alebo najčastejšie do dyskinetických foriem.

Ataktická forma DMO je pomerne vzácna a postihuje približne 5-10 % pacientov. Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje problémy s motorickou koordináciou.

Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba. Títo ľudia môžu trpieť aj intenčným tremorom, teda trasením objavujúcim sa pri činnostiach riadených vôľou.

Typy DMO podľa rozsahu postihnutia

• Hemiparéza alebo hemiplégia: predominantne jednostranné postihnutie ruky a nohy na tej istej strane.
• Diparéza alebo diplégia: motorické postihnutie primárne nôh, obvykle s relatívne obmedzeným postihnutím rúk.
• Triparéza alebo triplegia: postihnutie troch končatín.
• Kvadruparetická forma alebo kvadriplégia: postihnuté sú všetky štyri končatiny a v skutočnosti je celé telo funkčne znevýhodnené.

Stupeň motorického postihnutia

Prejavy poškodenia mozgu u dieťaťa

Motorické prejavy

Hlavným spoločným príznakom každého typu DMO je porucha hybnosti, to znamená v rôznej miere obmedzená schopnosť samostatného pohybu. Pohybová porucha sa môže prejaviť aj v oblasti jemnej motoriky, pri úchopových a manipulačných úkonoch rúk.

Deti s mozgovou obrnou zaostávajú v psychomotorickom vývoji a veľmi pomaly dosahujú míľniky vo vývoji, akými sú prevaľovanie, sedenie, plazenie, chodenie či rozprávanie. Jednotlivé motorické míľniky - sedenie, státie a chôdza - sa môžu objavovať neskôr.

DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Zníženie svalového napätia, hypotónia, sa prejavuje ako prílišné uvoľnenie - dieťa nehybne a bezmocne leží a takáto inaktivita vedie nielen k motorickej, ale aj mentálnej poruche.

Nárast svalového napätia, hypertónia, robí dieťa neohybným až stuhnutým. V niektorých prípadoch sa hypotónia vyvinie do hypertónie po prvých 2-3 mesiacoch života dieťaťa.

Reč, prehĺtanie a oromotorika

Vývin reči môže byť oneskorený alebo obmedzený a je ovplyvnený prípadným ďalším postihnutím. Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou.

Oromotorika, teda pohyblivosť rečových orgánov, je narušená a spôsobuje ťažkosti v artikulácii rôznej závažnosti. Pri dyskinetickej forme môžu byť postihnuté svaly tváre a jazyka, čo vedie k problémom s prehĺtaním a rečou.

Sekundárne prejavy môžu zahŕňať poruchy satia, prehĺtania a slinenia. Ťažkosti s ovládaním slín môžu viesť k slintaniu, čo zvyšuje riziko podráždenia pokožky a infekcie.

Kognitívne schopnosti, pozornosť a učenie

V prípade predčasne narodených detí môže v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádzať k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD. Problémy sa prejavujú aj v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné.

Zapamätávajú si útržkovito a náhodne. Zmeny môžu zasiahnuť schopnosť učiť sa, rozmýšľať, riešiť úlohy a prispôsobovať sa každodenným požiadavkám.

Mentálne postihnutie alebo autizmus môžu sprevádzať DMO. To však neznamená, že človek s DMO má vždy intelektové postihnutie.

Zrak, sluch a vnímanie

V mnohých prípadoch sa k motorickému postihnutiu pridávajú aj senzorické poruchy. DMO môže ovplyvniť zrak, sluch a ďalšie oblasti zmyslového vnímania.

Deti môžu mať ťažkosti s vizuálno-motorickou koordináciou alebo kontrolou vlastných pohybov. V prípade predčasne narodených detí môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb.

Epilepsia

Epilepsia sa pridružuje približne v 20 až 40 % prípadov DMO. V iných údajoch sa výskyt epilepsie pri DMO uvádza v rozmedzí 35-55 % detí.

Epilepsia nie je príčinou DMO, ale poškodenie mozgu zvyšuje náchylnosť na vznik epilepsie. Ak sa v rovnakom čase aktivuje príliš veľa neurónov, dochádza k záchvatu.

Záchvat môže trvať od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút. Počas neho môže mať dieťa neprítomný pohľad, môže sa triasť, byť v kŕči alebo nekontrolovane pohybovať končatinami či celým telom.

Ľahká mozgová dysfunkcia a ADHD

Termín ľahká mozgová dysfunkcia sa v minulosti používal na označenie ľahších porúch funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou a citovou labilitou.

V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou alebo hyperkinetická porucha. Rozlišujeme hyperkineticko-impulzívny typ, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ.

V literatúre sa výskyt v školskej populácii uvádza v prípade 3 až 5 % detí. Chlapci majú výraznú prevahu vo všetkých vekových kategóriách.

Možné príčiny ADHD a ľahkých mozgových dysfunkcií

Genetické predispozície zohrávajú významnú úlohu. Ďalšou možnosťou je poškodenie centrálneho nervového systému počas vývoja, a to v dôsledku infekcií matky, expozície toxínom, metabolických porúch matky, stresu, úrazov, asfyxie alebo predčasného pôrodu.

Poškodenie v ranom postnatálnom období môže súvisieť s popôrodnými infekciami, úrazmi hlavy a ťažkými ochoreniami v dojčenskom a batoliatkovskom veku. Uplatniť sa môžu aj neurofyziologické a environmentálne faktory.

Prejavy ADHD a súvisiacich porúch

Príznaky zahŕňajú krátke trvanie pozornosti, nadmernú roztržitosť, zlú schopnosť sústrediť sa, poruchy pamäti a myslenia, impulzívnosť, citovú labilitu a psychomotorický nepokoj.

Medzi prejavy patria aj oneskorený vývin reči, problémy s rozlišovaním sluchových podnetov, ťažkosti s porozumením a vyjadrovaním, celková nemotornosť a zlá jemná a hrubá motorická koordinácia.

Niektoré deti majú poruchy učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu, dyskalkúliu, dyspinxiu, dyspraxiu alebo dysmúziu. Poruchy správania môžu zahŕňať impulzívnosť, nízku kontrolu citov, nízku frustračnú toleranciu, citovú labilitu, agresivitu, negativizmus a vzdor.

ADHD sa netýka len detí, ale niektoré prejavy sa vekom môžu zmierniť, pričom v dospelosti môžu vzniknúť iné prejavy ako vnútorný nepokoj, neschopnosť dodržať časový plán, zabúdanie a emočná labilita s rýchlym striedaním nálad.

Ďalšie neurovývojové poruchy

Poruchy intelektového vývinu

Mentálna retardácia označuje zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu, ktoré sa prejavuje podpriemernými intelektovými schopnosťami a deficitmi v adaptívnych schopnostiach.

Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktorov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života. Príčinou môžu byť genetické syndrómy, prenatálne poškodenia, metabolické poruchy a environmentálne faktory.

Poruchy autistického spektra

Pri poruchách autistického spektra ide o narušenie komunikácie, sociálnej interakcie s obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít.

Autistické rysy majú aj mnohí ľudia s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami. Samotná prítomnosť motorického postihnutia však automaticky neznamená prítomnosť poruchy autistického spektra.

Vývinové poruchy reči a koordinácie

Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka, teda dysfázia, sa prejavujú oneskorením alebo narušením vývoja reči, chudobnejšou slovnou zásobou, problémami s fonologickým uvedomovaním, pomenovávaním a porozumením.

Vývinová koordinačná porucha, teda dyspraxia, znamená problémy s koordináciou vôľou riadených pohybov. Prejavuje sa nemotornosťou, neobratnosťou a oneskoreným vývinom hrubej a jemnej motoriky.

Diagnostika možnej dysfunkcie mozgu

Diagnostika spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché.

Vzhľadom na to, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. V ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa.

Podozrenie na riziko rozvoja DMO možno vysloviť už v prvých týždňoch života na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologického vyšetrenia, polohových testov a ultrasonografie mozgu.

Preto je potrebné deti zo skupiny rizikových kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy. Najčastejšie sa však diagnóza stanoví až vo veku jedného alebo dvoch rokov.

Zobrazovacie a funkčné vyšetrenia

Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne. Po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr.

MRI je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO. Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa.

Ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode. Pri diagnostike sa môže použiť kraniálny ultrazvuk, CT, MRI a EEG.

Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia. Lekár môže odporučiť aj krvné testy, testy moču, vyšetrenie zraku a sluchu alebo ďalšie vyšetrenia podľa klinických prejavov.

Kedy vyhľadať lekára

Je dôležité vyhľadať lekára, ak si rodičia všimnú poruchu pohybu alebo oneskorenie vo vývoji dieťaťa. Pozornosť si zaslúžia ťažkosti s držaním hlavy, otáčaním, sedením, plazením, státím, chôdzou, úchopom alebo rečou.

Vyšetrenie je potrebné aj pri abnormálnom svalovom tonuse, zhoršenej koordinácii, poruchách prehĺtania, opakovaných mimovoľných pohyboch alebo vývojových problémoch. Pri záchvatoch je potrebné vyhľadať lekársku pomoc bez odkladu.

Rodičia sú často prví, ktorí majú podozrenie, že motorický vývin ich dieťaťa nie je v poriadku. Jednotlivé míľniky však môžu mať určitú variabilitu, preto konečné posúdenie patrí pediatrovi a detskému neurológovi.

Možnosti liečby a podpory

DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná a zameriava sa nielen na pohybový aspekt, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie.

Včasná identifikácia a pravidelná rehabilitácia majú zásadný význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, môže zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodín.

Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí. U nás sa najčastejšie využívajú Bobathov koncept a Vojtova aktivačná metóda.

Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy. Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia.

Ďalšie súčasti starostlivosti

• fyzioterapia a kinezioterapia;
• pracovná terapia a rozvoj samostatnosti;
• logopedická a rečová terapia;
• ortopedická liečba, ortézy, dlahy a ďalšie pomôcky;
• liečba spasticity vrátane botulotoxínu a myorelaxancií;
• liečba epilepsie a bolesti;
• vyšetrenie a liečba zraku a sluchu;
• stomatologická starostlivosť;
• chirurgická liečba deformít a kontraktúr;
• psychologická, pedagogická a sociálna podpora.

Fyzická terapia a cvičenia pomáhajú dieťaťu rozvíjať silu, flexibilitu, rovnováhu, motorický vývoj a pohyblivosť. Na zlepšenie chôdze a na pretiahnutie stuhnutých svalov sa často odporúčajú podporné pomôcky, ako sú ortézy alebo dlahy.

Ergoterapeuti pracujú na tom, aby pomohli dieťaťu získať nezávislosť v každodenných činnostiach a rutinách doma, v škole a v komunite. Logopédi môžu riešiť aj problémy s jedením a prehĺtaním.

V určitých prípadoch sa môže odporučiť chirurgický zákrok na zníženie spasticity alebo na korekciu súvisiacich kostných abnormalít. Ortopedická operácia sa zvyčajne vykonáva s cieľom umiestniť deformované ruky, boky alebo nohy do ich správnej polohy a zlepšiť pohyblivosť.

DMO nie je možné uzdraviť. Jedinci s ľahkými formami DMO sú však schopní viesť plnohodnotný život.

Význam rodiny a multidisciplinárnej starostlivosti

Detská mozgová obrna je dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru. Starostlivosť o dieťa s DMO musí byť komplexná a vyžaduje si vytvorenie multidisciplinárneho tímu viacerých odborníkov.

Neoddeliteľnou súčasťou tímu je najmä rodina. Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie.

Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená a pravidelná rehabilitácia. Dôležitá je trvalá snaha rodičov, lekárov a celého tímu.

Cvičenie v zariadeniach na to určených je iba malou časťou úspechu a kľúčovými sú práve rôzne hravé formy rehabilitácie v domácom prostredí.

Včasná a komplexná diagnostika, zodpovedajúca liečba a podpora zo strany rodiny, školy a spoločnosti sú nevyhnutné na maximalizáciu potenciálu dieťaťa a zabezpečenie čo najlepšej možnej kvality života.

tags: #moze #byt #pricinou #dysfunkcie #mozgu #dietata