Kŕmenie cez nosovú sondu po mozgovej príhode: Praktické rady

Kŕmenie cez nosovú sondu po mozgovej príhode sa používa vtedy, keď pacient nedokáže bezpečne prehĺtať alebo neprijíma ústami dostatok potravy a tekutín. Nazogastrická sonda sa zavádza cez nosový otvor cez nosohltan a pažerák až do žalúdka a umožňuje podávať výživu, vodu aj lieky.

Pri poruche prehĺtania je potrebná zvýšená opatrnosť, pretože potrava môže preniknúť do dýchacích ciest a spôsobiť aspiráciu alebo zápal pľúc. O spôsobe, objeme, frekvencii a dĺžke sondového kŕmenia rozhoduje lekár podľa neurologického stavu, schopnosti prehĺtať, funkcie tráviaceho traktu a tolerancie výživy.

Prečo môže byť po mozgovej príhode potrebná nosová sonda

Samostatné a špecifické je krvácanie do mozgových obalov, tzv. subarachnoidálne krvácanie. Prejavy CMP zahŕňajú slabosť, ochrnutie polovice tela, poruchy prehĺtania, poruchy reči, bolesti hlavy, nauzeu, zvracanie, stratu svalového tonusu, inkontinenciu, poruchy vnímania a stratu zmyslového rozlišovania.

Pri ošetrovaní chorých s CMP jedným so sprievodných javov ochorenia môže byť porucha prehĺtania, preto musíme byť opatrní pri ich kŕmení, lebo môže dôjsť k vdýchnutiu potravy do dýchacích ciest. Komplikáciou je zápal pľúc.

Pri ošetrovaní chorých, najmä imobilných, môže byť znížený príjem tekutín a stravy cez ústa, alebo absolútna porucha prehĺtania. Často takýchto pacientov v akútnom štádiu kŕmime sondou, ktorá sa zavádza do žalúdka priamo cez nosovú dierku.

Najčastejšími dôvodmi pre zavedenie sondy dieťaťu sú: 1) Dieťa nie je schopné jesť alebo nevstrebáva dostatok živín potrebných pre jeho rast. 2) Dieťa má problémy s prehĺtaním. 3) Hrozí riziko vdýchnutia stravy do pľúc (tzv. aspirácia).

Význam enterálnej výživy

Výživa významne ovplyvňuje celkovú úroveň zdravotného stavu a aj dĺžku života. Kachexia je závažným problémom, ktorá vzniká pri poruchách stravovania a prehĺtania. Včasná enterálna výživa pacientov významne redukuje prípadné komplikácie.

Aplikácia enterálnej výživy (ďalej len „EN“) sa neustále zvyšuje, predovšetkým v dôsledku rastúceho uznávania jej výhod. V porovnaní s parenterálnou výživou (ďalej len „PN“) môže EN udržať funkciu gastrointestinálnej absorpcie, znížiť intestinálnu permeabilitu a výskyt hyperglykémie, skrátiť pobyt v nemocnici a tiež ušetriť náklady na zdravotnú starostlivosť.

EN je jednoduchá, bezpečná a účinná metóda nutričnej podpory. Je fyziologicky vhodnejší ako PN, pomáha udržiavať integritu črevnej štruktúry a funkcie, čo je tiež nákladovo efektívne a ľahšie sa používa a monitoruje.

Uskutočniteľnosť EN závisí od toho, či gastrointestinálny trakt pacienta dokáže absorbovať poskytnuté živiny a tolerovať prípravky EN. Prednosťou v jej podávaní je vylúčenie rizík vyplývajúcich z katetrizácie veľkých žíl (centrálny venózny katéter), dlhodobého zavedenia žilových vstupov, fyziologickejšia kompenzácia prípadných kvalitatívnych deficitov parenterálnej výživy, možnosť plného zabezpečenia nutričných potrieb pacientov.

Kedy sa enterálna výživa používa

Ťažkosti s prehĺtaním a žuvaním
Poruchy vedomia alebo kóma
Gastrointestinálne ochorenia
Chronické chradnutie
Podvýživa

Tieto dôvody môžu nastať u detí, ktoré majú iné zdravotné ťažkosti, ako sú napr. ochorenia srdca, tráviaceho traktu, neurologické ťažkosti alebo oneskorený vývoj.

Kedy sa enterálna výživa nepoužíva

Črevná obštrukcia alebo paralýza
Včasná fáza zápalovej odpovede akútnej pankreatitídy
Alergia na EN komponenty
Neliečiteľná hnačka alebo vracanie
Závažné brušné infekcie
Ťažké poruchy trávenia alebo vstrebávania
Ťažká dysfunkcia pečene a obličiek

Čo je nazogastrická sonda

Nazogastrickú sondu obvykle zavádza zdravotnícky personál na oddelení. Cez nosový otvor sondu zasunú až do žalúdka pacienta. Táto sonda je obvykle určená len na krátkodobé podávanie výživy rádovo v niekoľkých dňoch až týždňoch.

Výživová sonda je tenká sonda dlhá asi 100 cm. Táto hadička sa vyrába zo zmäkčeného materiálu, najčastejšie PVC, silikónu a polyuretánu a zavádza sa nosným priechodom cez nosohltan a pažerák až do žalúdka.

Výživová sonda sa zavádza na max. 4 - 6 týždňov. Zavedenie nazogastrickej sondy môže byť trochu nepríjemné, ale len čo je v žalúdku, deti si na ňu obvykle rýchlo zvyknú.

Rozhodne nebráni vášmu dieťaťu prípadne začať normálne jesť. Veľa detí navyše potrebuje výživovú sondu len dočasne a neskôr môže lekár rozhodnúť sondu celkom odstrániť.

Čas, ako dlho musí byť výživová sonda dieťaťu zavedená, je veľmi individuálny. U niektorých detí to môže byť len niekoľko týždňov. Iné deti môžu potrebovať výživovú sondu dlhodobo.

Rozdiel medzi nazogastrickou sondou, PEG a PEJ

Typ sondy	Umiestnenie	Obvyklé použitie
Nazogastrická sonda	Cez nos do žalúdka	Krátkodobé podávanie výživy
PEG sonda	Cez brušnú stenu priamo do žalúdka	Dlhodobejšie podávanie výživy
PEJ sonda	Cez brušnú stenu do tenkého čreva	Podávanie výživy, keď nie je možné využívať žalúdok

Ak dieťa vracia alebo má problémy s nazogastrickým živením, možno sondu umiestniť za žalúdok až do tenkého čreva. V tomto prípade hovoríme o nazojejunálnej sonde. Táto sonda je opť obvykle určená len na krátkodobé podávanie výživy.

PEJ-SONDA je v podstate to isté ako PEG-SONDA, rozdiel je len v tom, že koniec sondy vyúsťuje do tenkého čreva. Využíva sa vtedy, ak už nie je možné podávať výživu do žalúdka.

Kedy sa zvažuje PEG po mozgovej príhode

Ak sa predpokladá, že dieťa bude sondu potrebovať dlhšie než 2 - 3 mesiace, môže lekár odporučiť zavedenie PEG-u (Perkutánnej endoskopickej gastrostómie). PEG je indikovaný u pacientov, ktorí očakávane nebudú môcť prijímať výživu per os dlhšie ako 4 - 6 týždňov, najmä v prípadoch neurologických ochorení, napríklad po mozgovej príhode.

Perkutánna endoskopická gastrostómia (PEG) je lekársky zákrok, ktorým sa zavádza výživová sonda priamo do žalúdka cez brušnú stenu, obvykle pod endoskopickou kontrolou. Umožňuje dlhodobé enterálne podávanie výživy u pacientov, ktorí nie sú schopní prijímať stravu ústami, ale majú zachovanú funkciu tráviaceho traktu.

Na zavedenie PEG-u je obvykle potrebné vykonať malý gastroskopický zákrok a sonda je lekárom vyvedená zo žalúdka cez brušnú stenu. Detský pacient tak má na bruchu hadičku, do ktorej sa potom aplikuje výživa, lieky a voda.

PEG-SONDA je tenká sonda, ktorej jeden koniec ústi v žalúdku a druhý na povrchu brucha. PEG sonda je vhodná aj na dlhšie obdobia.

Ak je možné aspoň čiastočne jesť, je vhodné prijímať stravu prirodzenou cestou a podávanie umelej výživy do PEG-u bude slúžiť na to, aby bol denný príjem úplný. Ak nie je možné nijakú stravu prijímať ústami, PEG zabezpečuje optimálny prísun živín, čo je pre telo a regeneráciu veľmi dôležité.

Zavedenie nazogastrickej sondy

Zavedenie nazogastrickej sondy je obvykle nenáročná procedúra. Zavedenie nazogastrickej sondy môže byť trochu nepríjemné, ale len čo je v žalúdku, deti si na ňu obvykle rýchlo zvyknú.

Voľba výživovej sondy a spôsob jej zavedenia je na rozhodnutí lekára, ktorý individuálne posúdi stav pacienta a všetky súvislosti. Z pohľadu rodiča môže byť zavedenie sondy dieťaťu veľmi stresujúcou situáciou.

Príprava na domáce kŕmenie

Cieľom našej edukácie je: Naučiť techniku podávania stravy, tekutín a liekov sondou rodinu pacienta. Ak pacient odchádza z neurologického oddelenia a má zavedenú ŽS, sestry Vás poučia a naučia, ako máte kŕmiť pacienta doma a ako sa starať o sondu.

Zdravotnícky personál v nemocnici vás naučí, ako sa o sondu starať a ako podávať dieťaťu výživu. Je dobré naučiť sa starať o PEG vášho dieťaťa už v nemocnici.

Dodržiavanie týchto zjednodušených a profesionálnych krokov starostlivosti zaisťuje bezpečné používanie enterálnej výživy a nazogastrických sond v domácom prostredí a zlepšuje kvalitu života pacienta.

Bezpečnostné zásady pred kŕmením

Používajte komerčne balené výživné tekutiny, ktoré si vyžadujú dennú výmenu špeciálnych vakov na enterálnu výživu.
Pri príprave výživnej tekutiny používajte jedlo na jemné pyré bez zvyškov a vyhýbajte sa príliš hustým zmesiam, aby ste zabránili upchatiu trubice.
Dodržiavajte prísnu hygienu, aby ste predišli bakteriálnej infekcii.
Pred manipuláciou so sondou si vždy umyte ruky mydlom a vodou.
Pred kŕmením použite injekčnú striekačku na odsatie a kontrolu žalúdočnej tekutiny, aby ste sa uistili, že nedochádza k zadržiavaniu žalúdka.
Bezpečne upevnite nazogastrickú sondu, aby ste zabránili jej ťahaniu.

Pri príprave alebo otvorení výživy dodržiavajte hygienické zásady, v chladničke je možné stravu skladovať do 24 hod. Nikdy nenechávajte otvorenú fľašu s výživou na teplom alebo slnečnom mieste, napr. na nočnom stolíku.

Pred každým podávaním novej dávky je nutné odsať žalúdočný obsah a tak sa presvedčiť, či je žalúdok prázdny. Pokiaľ je v žalúdku výživa, dávku nepodávajte, odčerpaný obsah opätovne vstreknite do žalúdka.

Poloha pacienta pri kŕmení

S ohľadom na zdravotný stav chorého, pomôžte pacientovi zaujať vhodnú polohu, najlepšie na chrbte, v sede alebo v ľahu na pravom boku, hrudník vo zvýšenej polohe asi 45 ° nad podložku.

Počas kŕmenia pomôžte pacientovi do poloľahu. Pri podávaní výživy by mal pacient sedieť alebo mať zvýšenú hornú polovicu tela.

Pri stravovaní vysaďte pacienta do sedu na posteli, alebo ho posaďte do kresla (ak to dovoľuje jeho zdravotný stav). Pacient sa opiera o stôl, trup je vzpriamený, postihnutá ruka je natiahnutá na stole, rameno smeruje dopredu, lakeť je na stole.

Umiestnite pacienta pod uhlom 30-60 stupňov, najskôr dokončite všetky potrebné odsávanie alebo zmenu polohy. Opatrovanú osobu uložíme do polohy v polosede a pomaly vpravujeme stravu do sondy po malých dávkach (ako keby sme sami jedli).

Postup podávania výživy cez nosovú sondu

Pripravte predpísanú výživovú zmes, striekačku, vodu na preplach a čisté pomôcky.
Umyte si ruky a skontrolujte upevnenie sondy.
Uložte pacienta do polosedu alebo do sedu podľa jeho zdravotného stavu.
Pred podaním skontrolujte žalúdočný obsah podľa pokynov zdravotníckeho personálu.
Ak je v žalúdku výživa, ďalšiu dávku nepodávajte.
Napojte striekačku na otvorený koniec sondy.
Výživu aplikujte pomaly nad úrovňou žalúdka.
Po podaní výživy sondu prepláchnite.
Skontrolujte uzáver, poistku a upevnenie sondy.
Po kŕmení nechajte pacienta v sede alebo polosede.

Koniec sondy otvorte, napojte striekačku a pomaly aplikujte dávku nad úrovňou žalúdka. Pri rýchlom podávaní stravy sa u pacienta môžu zjaviť kŕčovité bolesti brucha, nauzea, zvracanie.

Stravu podávajte 6 x denne po 3 hodinách, na dávku pripadá 300 ml + 50 ml prepláchnutie (6-9-12-15-18-21 hod.) = 2100 ml /deň. Používajte Janettovu striekačku (dostať kúpiť v lekárni).

Obmedzte každé kŕmenie na maximálne 200 ml, medzi jednotlivými kŕmeniami musia byť aspoň 2 hodiny pri teplote 38-40 stupňa. Množstvo a intervaly však musia byť vždy prispôsobené konkrétnemu pacientovi podľa pokynov lekára alebo zdravotníckeho personálu.

Teplota a konzistencia výživy

Aplikujte predpísanú výživovú zmes primerane teplú vzhľadom na teplotu tela. Uistite sa, že množstvo tekutiny na kŕmenie je medzi 38-40 stupňom.

Pri príprave výživnej tekutiny používajte jedlo na jemné pyré bez zvyškov a vyhýbajte sa príliš hustým zmesiam, aby ste zabránili upchatiu trubice. Strava, ktorá pôjde do sondy musí byť poriadne rozmixovaná a zriedená, aby bola viac tekutá ako kašovitá, aby sa Vám neupchala sonda.

Výživa by mala obsahovať dostatočné množstvo živín, minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov. Musí byť rovnocennou a plnohodnotnou náhradou bežnej stravy.

Preplachovanie sondy

Po podaní výživy preplachujte sondu vodou alebo čajom. Pred a po každom kŕmení udržiavajte čistotu skúmavky prepláchnutím teplou vodou.

Po každom podaní potravy alebo liekov je potrebné sondu prepláchnuť vodou, aby sa predišlo jej upchatiu. Používajte sterilnú vodu alebo prevarenú vodu ochladenú na izbovú teplotu.

Do sondy podávajte len čistú neperlivú, alebo prevarenú vychladenú vodu a čierny čaj. Nevhodné tekutiny: kyslé šťavy, ovocné čaje a džúsy - hrozí upchatie sondy.

Nepodávajte ovocný čaj, džúsy, ovocné šťavy, nápoje s obsahom citrónu (kyseliny askorbovej), pretože ničia kvalitu sondy a zvyšujú riziko jej upchatia.

Podávanie liekov cez nosovú sondu

Lieky pred podaním rozdrvte a rozpustite v teplej vode. Podávanie liekov - rozdrviť, rozpustiť, podať a nakoniec prepláchnuť sondu.

Nepodávať lieky s látkami, ktoré môžu spôsobiť zrazenie (džús, malinovka, ale aj mlieko). Lieky sa nemajú miešať priamo s výživou.

Starostlivosť o ústnu dutinu

Vykonajte starostlivosť o ústnu dutinu dvakrát denne; pacienti pri vedomí by si mali čistiť zuby pred a po každom kŕmení.

Aj keď pacient prijíma výživu sondou, ústna dutina potrebuje pravidelnú hygienu. Pri vedomom a spolupracujúcom pacientovi sa starostlivosť prispôsobuje jeho schopnostiam a bezpečnosti.

Čo robiť po podaní výživy

Po jedle nemeňte pacientovu polohu 30 min. Vyhnite sa zmene polohy pacienta alebo jeho pohybu do hodiny po kŕmení, aby ste predišli nevoľnosti a zvracaniu.

Po kŕmení udržujte pacienta v sede 30 minút. V tejto polohe by mal zotrvať 30 - 60 minút po skončení podávania.

Opatrovanú osobu necháme chvíľu v polosede, alebo v sede (aspoň 20 minút). Uzáver sondy a poistku vždy skontrolujeme, či sú dobre uzavreté, čím predídeme vráteniu a vyliatiu stravy a kyselín zo žalúdka.

Kontrola polohy a priechodnosti sondy

Kontrola sondy: pred podávaním stravy, po kašli, zvracaní, pri spätnom návrate stravy do dutiny ústnej, pri zmene dĺžky sondy.

Bezpečne upevnite nazogastrickú sondu, aby ste zabránili jej ťahaniu, a po kŕmení zabaľte a zaistite koniec sondy, aby ste zabránili rastu baktérií a posunutiu sondy.

Pravidelne kontrolujte, či je sonda priechodná. Ak máte problémy s podávaním potravy alebo liekov, môže byť sonda upchatá.

Ak sa hadička uvoľní alebo ak pacient pociťuje nadúvanie, nevoľnosť, vracanie alebo aspiruje tekutinu farby kávy, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Možné komplikácie pri kŕmení

Komplikácie zavedenej sondy zahŕňajú vdýchnutie výživy podávanej sondou, vytiahnutie sondy, hnačky a upchatie sondy.

Pozor na vdýchnutie výživy podávanej sondou - kašeľ, zmena farby kože, zrýchlený dych, horúčka, treba prestať podávať stravu, zvýšiť polohu do sedu, prípadne privolať lekára.

Hnačky môžu byť spôsobené rýchlym podávaním dávky, veľkou dávkou alebo intoleranciou laktózy. Pri hnačke je potrebné situáciu riešiť so zdravotníckym personálom, pretože môže byť potrebná úprava druhu, množstva alebo rýchlosti podávania výživy.

Upchatie sondy možno skúsiť riešiť prepláchnutím teplou vodou; ak zostane zablokovaná, vyhľadajte lekársku pomoc. So sondou nemanipulujte, nezasúvajte dovnútra, nevyberajte.

Prípadnú komplikáciu riešte vždy v spolupráci s obvodným lekárom. Ak sa objavia dýchacie ťažkosti, modranie, výrazný kašeľ, zhoršenie vedomia alebo podozrenie na aspiráciu, podávanie výživy treba zastaviť a bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Výmena nazogastrickej sondy

Táto sonda musí byť menená každý mesiac. Výmena sondy: ŽS - obvodným lekárom, po 3- 4 týždňoch, aby nevznikli dekubity.

Výmena ŽS po 21 dňoch, alebo pri nefunkčnosti. Presný interval výmeny určuje zdravotnícky personál podľa typu sondy, jej stavu a miestnych postupov.

Aký druh výživy používať

Zmesi na enterálnu výživu sa pripravujú komerčne už ako tekutá strava (k okamžitému použitiu), alebo si ich môžete pripraviť z prášku doma. Štandardne by dávka mala obsahovať bielkoviny, tuky, sacharidy, minerály, vitamíny a energetická hodnota by mala byť 4,2 kJ/ml.

Najvhodnejšia je špeciálna klinická enterálna výživa určená na podávanie sondou. Stravu podávame tekutú - najlepšie je podávať špeciálnu stravu, ktorú dostaneme v lekárni (je na predpis lekára a je vyvážená podľa energetickej potreby chorého).

Do PEG-u alebo sondy podávajte len enterálnu výživu. PEG-SONDOU by mali prechádzať len prípravky klinickej enterálnej výživy, ktorá je špeciálne vyrobená pre tento účel.

Tento spôsob sa však rozhodne neodporúča, pretože rozmixovaná strava nemusí byť plnohodnotná, môže byť kontaminovaná alebo dôjde k upchatiu sondy.

Domáca príprava výživy

Kuchynská príprava spočíva vo výrobe z bežných surovín a upravená je v mixéri, za prísnych hygienických podmienok. Pri takejto príprave treba mať na zreteli, že strava, ktorá pôjde do sondy musí byť poriadne rozmixovaná a zriedená, aby bola viac tekutá ako kašovitá, aby sa Vám neupchala sonda.

Vhodné sú polievky (vývary z mäsa, bujóny), omáčky (pasírované, slabá rajčiaková, smotanová,. ), múčniky (riedky puding, krupica, smotana). Do jedálneho lístka zaraďujeme dostatok ovocia, zeleniny, dbáme na správnu kalorickú a biologickú hodnotu potravy a jej pestrosť.

Pri domácej príprave musí byť výživa dôkladne rozmixovaná, dostatočne zriedená a pripravená za prísnych hygienických podmienok. O vhodnosti domácej stravy, jej zložení a množstve má rozhodnúť lekár alebo nutričný terapeut.

Množstvo výživy a tekutín

Dospelý človek potrebuje zvyčajne 300-500 ml zmesi na jedno kŕmenie. Príjem tekutín za 24 hodín je cca 2 litre, čo je aj denná potreba plne pripravenej výživy cez ŽS.

Plná dávka tekutej enterálnej výživy 2000 ml zaistí minimálne odporúčaný denný prísun energie, vlákniny, minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov.

Pri takejto výžive, ale stále platí: Ak pacient prijíma tekutiny aj ústami, aj keď v malých dávkach treba to skúšať aj naďalej. Ale pozor, nie ak pacientovi zabieha, alebo nedokáže prehltnúť podávanú stravu!

Predpísané množstvo výživy a tekutín sa musí prispôsobiť veku, hmotnosti, zdravotnému stavu, funkcii obličiek a srdca a schopnosti pacienta tolerovať jednotlivé dávky.

Spôsoby podávania výživy

Výživu možno podávať v jednotlivých dávkach alebo nepretržite. Dávkový (bolusový) spôsob sa používa pre PEG-SONDU, ktorá ústi v žalúdku.

Najčastejšie sa podáva strava v intervale 2 - 3 hodín počas dňa v množstve 300 ml, ale až vtedy, keď podstatná časť predchádzajúcej dávky už opustila žalúdok.

Ak má senior pocit plného žalúdka alebo nafúknutého podbrušia, dávku je potrebné odložiť na neskôr. Pred každým podávaním novej dávky je nutné odsať žalúdočný obsah a tak sa presvedčiť, či je žalúdok prázdny.

Nepretržité podávanie výživy sa používa pri PEJ-SONDE, ktorá ústi v tenkom čreve. Zvyčajná rýchlosť je 100 až 150 ml výživy za hodinu.

Výživa sa necháva kvapkať celý deň a niekedy aj v noci vďaka gravitácii alebo použitím enterálnej pumpy. Kontinuálne pomocou enterálnej pumpy - slúži vám na to enterálna pumpa, ktorou podľa nastaveného programu podávate stravu v nízkych dávkach do žalúdka počas celého dňa.

Čo môže pacient prijímať ústami

Ak pacient prijíma tekutiny aj ústami, aj keď v malých dávkach treba to skúšať aj naďalej. Ale pozor, nie ak pacientovi zabieha, alebo nedokáže prehltnúť podávanú stravu!

Ak má pacient problémy s hryzením, žuvaním podávame stravu tekutú prípadne kašovitú. Ak podávame stravu racionálnu, jedlo pokrájame, aby sa mohol zdravou rukou samostatne najesť.

Pri stravovaní pacienta vysadíme do sedu na posteli, alebo ho posadíme do kresla. V akútnom štádiu je nutné pacientovi asistovať pri stravovaní.

Postupne ho viesť k samostatnosti a zapájaniu aj chorej ruky. Na pitie používame šálku s uchom pre lepší úchop, prípadne slamku.

Starostlivosť o pacienta po mozgovej príhode

Starostlivosť o pacienta s CMP je náročná a dlhodobá, a preto je dôležité hneď na začiatku získať ho pre aktívnu spoluprácu. Starostlivosť o pacienta s CMP zahŕňa hygienickú starostlivosť, starostlivosť o stravovanie a príjem tekutín, polohovanie pacienta, rehabilitáciu a učenie samostatnosti v bežných denných aktivitách.

Človek po CMP môže mať problémy s kontrolou svojich emócií, napr. môže sa stať veľmi citlivým, ľahko sa rozčúli, rozplače, rozosmeje, často sa objavuje skľúčenosť, depresia, úzkosť, strach.

V prvom rade sa snažte vcítiť do jeho problémov. Ignorujte nevhodné správanie a podporujte vhodné správanie. Nenechávajte ho osamote.

Hovorte s ním aj keď si myslíte, že vás nepočuje alebo nechápe. Psychologická podpora je veľmi dôležitá u pacientov, ktorí majú komunikačné problémy. Aktívna spolupráca a dôvera je základom úspešnej liečby a rehabilitácie.

Polohovanie pri kŕmení a po mozgovej príhode

Správne polohovanie tela je mimoriadne dôležité predovšetkým v akútnej fáze CMP. Dobré polohovanie pomáha zabrániť spasticite až kontraktúram, zabrániť bolestivým pleciam, predchádzať preležaninám a problémom s obehom.

Pacienta polohujeme každé 2 hodiny a stredame polohy na chrbte, oboch stranách, bruchu. Pri zmene polohy pacientom premasírujeme miesta vystavené najväčšiemu tlaku masážnym gélom.

Polohu pacienta udržujeme pomocou vankúšov, vatových venčekov, prestieradiel, drevených debničiek. Lôžko pacienta vybavíme bočnicami, hrazdičkou pre uľahčenie pohybu.

Zapamätajte si, k pacientovi vždy pristupujeme a akúkoľvek asistenciu poskytujeme z postihnutej strany. Hovorte k nemu tiež z postihnutej strany, váš hlas mu bude stimulovať jeho sluch a zrak, čím dostáva dôležitú zmyslovú stimuláciu.

Rehabilitácia a návrat k samostatnosti

Včasná rehabilitácia pacientov po CMP zvyšuje šancu na hodnotný život. Rehabilitácia začína pasívnou mobilizáciou.

So zlepšujúcimi sa schopnosťami bude pohyb stále aktívnejší, ale pacient ešte stále bude potrebovať asistenciu. S ďalším zlepšovaním vykonáva aktívne pohyby - vôľou kontrolované pohyby, až nakoniec bude schopný pohybovať končatinou a udržať ju v priestore.

Najvyšším cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientovi tak, aby bol schopný sám vykonávať čo najviac aktivít bežného života. Od začiatku ho budete viesť k tomu, aby každodennú činnosť vykonával za použitia normálnych pohybovaných vzorov, pričom tiež stimulujeme jeho zmysly.

Spoločne sa snažte riešiť rôzne problémy, ktoré môžu nastať napr. pri vyzliekaní, umývaní, obliekaní, používaní toalety, pri stolovaní. Uistite sa, že pacient vykonáva zmysluplnú činnosť.

Kedy okamžite vyhľadať pomoc