Detská mozgová obrna (DMO) je skupina neurologických porúch, ktoré sa objavujú v dojčenskom alebo ranom detstve a trvalo ovplyvňujú pohyb tela, svalový tonus, držanie tela a koordináciu. DMO je spôsobená abnormalitami vo vnútri alebo poškodením vyvíjajúceho sa mozgu, ktoré narúšajú schopnosť nášho mozgu ovládať pohyb a udržiavať držanie tela, ako aj rovnováhu.
Názov detská mozgová obrna označuje obdobie vzniku ochorenia, nie vek človeka, ktorý s ním žije. Názov detská mozgová obrna vypovedá len o tom, že nemoc vzniká v ranom veku, môžu jí však trpieť aj dospelí. Detská mozgová obrna je neinfekčné ochorenie, na rozdiel od detskej obrny.
Čo znamená mozgová obrna
Detská mozgová obrna (DMO) je súhrn porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka pohybovať sa, udržiavať rovnováhu a celkovo uvedomovať si vlastné telo v priestore. Slovo “obrna” totiž znamená slabosť a ťažkosti s ovládaním svalov.
Detská mozgová obrna vzniká v dôsledku narušenia normálneho vývoja centrálneho nervového systému, alebo poškodenia mozgu, čo ovplyvňuje schopnosť ovládať svaly. DMO postihuje motorickú kôru mozgu. Je to časť mozgu, ktorá riadi pohyb svalov.
Obrna (ochrnutie) je definovaná ako patologické obmedzenie hybnosti, motoriky človeka. Vzniká v dôsledku poruchy inervácie (zásobovanie časti tela nervovými vláknami prostredníctvom určitého nervu) danej svalovej skupiny, čím dochádza k úplnej či čiastočnej strate hybnosti končatiny alebo inej časti tela.
- Paréza - neúplná neboli čiastočná obrna, kedy je postihnutá končatina alebo časť tela schopná pohybu v obmedzenej miere.
- Plégia - úplná strata hybnosti, kedy pacient postihnutú časť tela nie je schopný nijako ovládať.
- Hemiplégia - postihnutá je jedna polovica tela.
- Diplegia - ochrnutie postihujúce obe polovice tela, väčšinou však nohy.
- Tetraplégia - postihnuté sú horné aj dolné končatiny.
Prejavy ochorenia sú rôzne a zodpovedajú závažnosti stavu dieťaťa s detskou mozgovou obrnou: od celoživotnej potreby asistencie, až po schopnosť chodiť pomocou špeciálnych pomôcok, alebo dokonca úplne samostatne.
Detská mozgová obrna (DMO) časom nepostupuje, ale jednotlivé príznaky sa môžu v priebehu života meniť: ak sa dieťa s detskou mozgovou obrnou nelieči, svalové kontraktúry a spasticita sa môžu zväčšovať a zhoršovať.
DMO a detská prenosná obrna nie sú to isté
Detská mozgová obrna je ochorenie neinfekčného a nededičného pôvodu. Jedná sa o poruchu hybnosti, ktorá vzniká na podklade jednorazového poškodenia mozgu nedostatkom kyslíka v ranom štádiu jeho vývoja.
Detská obrna (Poliomyelitis anterior acuta, poliomyelitída) je naopak ochorenie vírusového pôvodu, ktoré spôsobuje vírus zo skupiny poliovírusov. DMO a detská obrna sú dve rozdielne ochorenia.
Od detskej obrny (poliomyelitida) sa odlišuje predovšetkým tým, že nie je spôsobená vírusom, preto nie je nákazlivá. Detská obrna je teda naopak prenosné ochorenie vedúce k poškodeniu motorických neurónov a tým následne ku vzniku obrny.
Pôvodcom detskej prenosnej obrny je RNA vírus, poliovírus a najčastejšie napáda predné rohy miechy. Proti tejto nákaze sa dá účinne chrániť očkovaním.
Prečo vzniká mozgová obrna
DMO je spôsobená abnormálnym vývojom alebo poškodením vyvíjajúceho sa mozgu. Mozgová obrna je väčšinou spôsobená narušením vývoja mozgu počas pôrodu. Príčina tohto narušenia alebo abnormality však nie je známa.
Detská mozgová obrna vzniká v dôsledku poškodenia nervového systému dieťaťa buď v maternici (80% prípadov), alebo po narodení (20%). V dôsledku rôznych faktorov je postihnutý mozog dieťaťa, najmä oblasti zodpovedné za pohyb.
Rizikové faktory počas tehotenstva
- predčasné narodenie a nízka pôrodná hmotnosť novorodenca;
- hypoxia dieťaťa v maternici, počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom;
- vírusové a infekčné ochorenia matky a plodu počas tehotenstva;
- infekcia matky ovplyvňujúca vývoj plodu;
- ochorenia štítnej žľazy u matky;
- účinky chemických látok a zlozvykov počas tehotenstva, vrátane rizík pri práci, fajčenia a užívania drog;
- Rh nekompatibilita;
- génové mutácie;
- viacpočetné tehotenstvo;
- komplikácie tehotenstva a pôrodu.
V tehotenstve ju môže spôsobiť úraz matky, infekcia v tehotenstve, špatná činnosť placenty či viacčetné tehotenstvo. Príčinou môžu byť ochorenia matky, ako epilepsia, mentálna retardácia alebo prekonané infekcie, ochorenia spôsobené herpesvírusmi a užívanie nebezpečných liekov.
Určitú úlohu zohráva aj Rh kompatibilita. Riziko zvyšujú aj problémy so štítnou žľazou, záchvaty a vystavenie toxínom.
Rizikové faktory pri pôrode
Vznik mozgovej obrny pri pôrode závisí od spôsobu a komplikovanosti pôrodu, príliš rýchleho alebo zdĺhavého pôrodu, ako aj od polohy dieťaťa. Problémy môže spôsobiť poloha dolnými končatinami nadol.
Ďalej môže byť na vine komplikovaný pôrod, pôrod koncom panvovým či prekotný pôrod. Rizikovejšie sú aj viacpočetné tehotenstvá.
Komplikácie tehotenstva a pôrodu predstavujú zriedkavejšiu príčinu detskej mozgovej obrny, než sa všeobecne predpokladá. Patrí k nim len 5 až 10 % prípadov.
Poškodenie mozgu po narodení
Po pôrode môže byť DMO vyvolaná infekciami ako meningitída a encefalitída. Medzi choroby novorodenca, ktoré môžu výrazne zvýšiť riziko CP, patrí bakteriálna meningitída, vírusová encefalitída, krvácanie do mozgu a závažná žltačka.
Mozgová obrna môže postihnúť pacientov aj v dôsledku mozgových infekcií alebo závažných poranení mozgu a miechy, napríklad v dôsledku autonehôd či skokov do vody. K poškodeniu mozgu môže dôjsť počas tehotenstva, pri pôrode, ale aj v prvých rokoch života dieťaťa.
Mozgová obrna u dospelých môže vzniknúť výnimočne aj v dôsledku mozgových infekcií, prípadne po ťažkom zranení. Závažné poškodenie mozgu, miechy alebo periférnych nervov môže viesť k dočasnej alebo trvalej strate pohybu.
Formy detskej mozgovej obrny
Existujú štyri základné formy detskej mozgovej obrny v závislosti od porúch svalového tonusu. Jednotlivé formy sa môžu prejavovať v rozdielnej intenzite a môžu zasiahnuť rôzne časti tela.
Spastická forma
Spastická forma je najbežnejším typom detskej mozgovej obrny. Spôsobuje zvýšený svalový tonus, stuhnuté svaly a nemotorné pohyby.
Spastická mozgová obrna je najčastejšia, predstavuje 80 % všetkých prípadov. Spastická forma postihuje cca 70 % pacientov s DMO.
Svaly sú slabé, ale napäté, tuhé a robia pohyby, ktoré pacienti nie sú schopní ovplyvniť. Svalový tonus je zvýšený, svaly sú neustále v stave kontrakcie, čo bráni pohybovej činnosti.
- Spastická diplegia vedie k stuhnutosti svalov v nohách.
- Spastická hemiplégia postihuje polovicu tela.
- Spastická kvadruplégia postihuje všetky štyri končatiny spolu s trupom a tvárou.
Dyskinetická forma
Atetoidná, teda dyskinetická forma, postihuje cca 10 až 20 % pacientov s DMO a prejavuje sa hlavne mimovoľnými, pomalými a krútivými pohybmi.
Dyskinetická mozgová obrna môže spôsobiť napnutie alebo uvoľnenie svalu. Ak sú zasiahnuté svaly tváre alebo úst, môže to spôsobiť problémy s rečou, mračením a slintaním.
- Atetoidný typ spôsobuje krútivé, pomalé a krivé pohyby.
- Choreoatetoidný typ spôsobuje bezcieľne a nekontrolované pohyby.
- Dystonický typ sa prejavuje abnormálnym svalovým tonusom.
Ataktická forma
Ataktická forma je vzácna forma postihujúca najmä vnímanie rovnováhy. Ataktická mozgová obrna ovplyvňuje koordináciu a rovnováhu.
Môže spôsobiť trasenie tela, čo sťažuje vykonávanie úloh vyžadujúcich stabilitu. Prejavuje sa problémami s chôdzou, ako aj s rýchlymi pohybmi alebo činnosťami, ktoré si vyžadujú koncentráciu a kontrolu, napríklad písanie.
Zmiešaná forma
Zmiešaná mozgová obrna sa vyskytuje, keď je prítomných viac ako jeden typ symptómov. Zmiešaná forma znamená, že príznaky rôznych typov sa prejavujú súčasne.
Zmiešaná mozgová obrna je väčšinou kombináciou spastických a dyskinetických typov. Spasticko-dyskinetický typ je častou kombináciou.
Rozdelenie podľa postihnutých častí tela
- Hemiplégia postihuje jednu polovicu tela, pravú alebo ľavú.
- Diplegia postihuje obe polovice tela, väčšinou však nohy.
- Tetraplégia postihuje horné aj dolné končatiny.
Detská mozgová obrna sa tiež rozdeľuje podľa typu poruchy. Používa sa systém klasifikácie hrubej motoriky (GMFCS).
Príznaky mozgovej obrny
Vo všetkých prípadoch sa DMO prejavuje poruchami motoriky. Príznaky mozgovej obrny sa líšia a možno ich nájsť v ranom detstve.
Príznaky sa zvyčajne objavujú v prvých mesiacoch života. Niekedy sa však stanovenie diagnózy oneskorí až po dvoch rokoch. Ak ide o vrodenú formu, prejaví sa do 3 rokov.
Najvýraznejším prejavom sú poruchy hybnosti končatín rôzneho rozsahu a skrátené svaly. Príznaky môžu zahŕňať stuhnuté a ochabnuté svaly, tuhosť pri pohybe svalov, nedobrovoľné pohyby, ťažkosti s držaním predmetov, ťažkosti pri chôdzi a ťažkosti pri zvíjajúcich sa pohyboch.
Poruchy svalového tonusu a pohybu
- zmeny svalového tonusu od úplného uvoľnenia až po silné napätie;
- silné svalové napätie a zvýšené reflexy, teda spasticita;
- asymetrické postavenie končatín;
- porucha koordinácie pohybov, teda ataxia;
- pomalé, ohybné pohyby, teda atetóza;
- tras alebo nekontrolované neusporiadané pohyby;
- ťažkosti s udržiavaním rovnováhy;
- ťažkosti pri chôdzi;
- problémy s jemnou motorikou;
- svalové kŕče a spazmy;
- skrátené svaly a kontraktúry.
Niektorí pacienti majú navyše problémy so zrakom alebo sluchom. K poruche hybnosti sa často pridávajú aj ďalšie komplikácie, ako epilepsia, nižší intelekt a znížené vnímanie.
Existujú aj prípady, kedy obrna zasiahne iba fyzický aparát, takže intelektuálne môže byť osoba s DMO úplne v poriadku. Detská mozgová obrna neznamená automaticky mentálne postihnutie.
Pridružené zdravotné ťažkosti
- epilepsia a záchvaty;
- poruchy zraku, škúlenie alebo čiastočná strata zraku;
- poruchy sluchu;
- problémy s rečou a artikuláciou;
- problémy so satím, prehĺtaním a slinením;
- ťažkosti s jedením a pitím;
- poruchy spánku;
- dýchacie ťažkosti;
- problémy s kontrolou slín;
- problémy s ovládaním močového mechúra;
- poruchy správania a emocionálnej regulácie;
- ťažkosti s učením a intelektovým vývojom;
- psychiatrické zdravotné problémy.
Ťažkosti so zaspávaním alebo udržiavaním spánku môžu súvisieť s bolesťou, záchvatmi alebo problémami s dýchaním. Slabé svaly hrudníka a zlé držanie tela môžu sťažiť dýchanie.
Ťažkosti so zvládaním slín môžu viesť k slintaniu, čo zvyšuje riziko podráždenia pokožky a infekcie. Oneskorený alebo poškodený vývoj reči a jazyka môže sťažiť verbálnu komunikáciu.
Vývojové signály v detstve
Obvykle by malo byť možné pozorovať vývojové posuny u dieťaťa. Približne v šiestich mesiacoch by si malo v rukách prekladať predmety a vkladať ich do úst.
Koncom prvého roka by malo začať loziť po štyroch, postupne sa dostávať do stoja a pomaly obchádzať nábytok. Ak k týmto vývojovým posunom nedochádza, spolu s veľmi napnutými svalmi alebo naopak ochabnutými svalmi to môže naznačovať príznaky mozgovej obrny.
Dojčatá s CP často dosahujú vývojové míľniky pomaly, napríklad učenie sa prevracať, sedieť, plaziť sa alebo chodiť. Tieto príznaky však môžu mať aj deti bez CP.
Ako sa mozgová obrna diagnostikuje
Diagnostika CP zahŕňa monitorovanie vývoja, skríningový test vývoja a vývojové a lekárske hodnotenia. Pri hodnotení sa kontroluje motorika, svalový tonus, reflexy a držanie tela.
Neurológ odporučí testy na diagnostiku detskej mozgovej obrny. Lekár môže vychádzať z lekárskej anamnézy a podľa potreby odporučiť laboratórne testy, genetické testy alebo zobrazovacie testy.
- Magnetická rezonancia (MRI) pomáha pri identifikácii abnormalít a lézií.
- Kraniálny ultrazvuk pomáha pri primárnom vyšetrení mozgu.
- Počítačová tomografia (CT) pomáha pri identifikácii abnormalít.
- Elektroencefalogram (EEG) pomáha pri určovaní súvislostí so záchvatmi a epilepsiou.
Vyšetrenia môžu zahŕňať aj hodnotenie zraku a sluchu, mentálnych schopností, zrážania krvi a ďalších pridružených ťažkostí. Pri podozrení na odchýlky je dôležité čo najskôr začať s terapiou.
Mozgová obrna v dospelosti
Pacienti s týmto ochorením dostatočne neovládajú svoje telo, sú teda odkázaní na pomoc druhých a špeciálne pomôcky. Stupeň rozsahu nemoci sa u jednotlivcov líši - niektorí sú upútaní na invalidný vozík, iní sú schopní napríklad chôdze s barlami.
Prejavy ochorenia sú rôzne: od celoživotnej potreby asistencie, až po schopnosť chodiť pomocou špeciálnych pomôcok, alebo dokonca úplne samostatne. Pacienti trpiaci rôznym stupňom ochrnutia často používajú rôzne pomôcky alebo sú odkázaní na pomoc iných.
DMO sama osebe nie je progresívne ochorenie, pretože pôvodné poškodenie mozgu sa ďalej nerozširuje. Napriek tomu sa môžu v dospelosti meniť funkčné schopnosti, bolesť, svalové napätie, únava, rovnováha a pohyblivosť.
S pribúdajúcim vekom sa tieto problémy môžu prehlbovať. Fyzické problémy, ako je zvýšená spasticita, únava, strata sily a znížená mobilita, tiež zvyšujú hladinu stresu a úzkosti, ktoré urýchľujú proces starnutia.
Bolesť, únava a sekundárne zmeny
U dospelých sa môžu objaviť alebo zhoršovať bolesti dolných končatín a chrbtice, svalové kŕče, spazmy, problémy s chôdzou, udržiavaním rovnováhy a jemnou motorikou.
Príčinou ťažkostí môžu byť dlhodobé svalové kontraktúry, deformity kĺbov, nesprávne držanie tela, preťažovanie niektorých svalových skupín a náročnosť každodenného pohybu.
Pravidelným cvičením pod vedením odborníkov môže človek dosahovať veľké pokroky a výrazne zmierniť príznaky ochorenia. Domáca rehabilitácia nemusí mať ani napriek veľkej snahe požadovaný efekt.
Samostatnosť a pomôcky
Pomocné zariadenia môžu zlepšiť bezpečnosť, mobilitu a nezávislosť. Medzi adaptívne vybavenie patria chodítka, elektrické invalidné vozíky, štvornohé palice alebo sedacie systémy.
Na zlepšenie chôdze a na pretiahnutie stuhnutých svalov sa často odporúčajú podporné pomôcky, ako sú ortézy alebo dlahy. Podľa potreby sa používajú aj ortopedická obuv a ďalšie technické pomôcky na liečebnú rehabilitáciu.
Vzdelávanie, práca a spoločenské bariéry
DMO môže zasahovať do vzdelávania, zamestnania, dopravy, bývania, partnerského života aj voľného času. Fyzické obmedzenie však nehovorí nič o schopnosti človeka samostatne uvažovať, rozhodovať sa alebo vytvárať hodnotné vzťahy.
Ľudia automaticky nesprávne predpokladajú, že človek na vozíčku nedokáže ani samostatne uvažovať a rozhodovať sa. Otázky kladú namiesto vás rodičom alebo asistentom, akoby ste sa v miestnosti nenachádzali.
Hoci je človek s DMO vysokoškolsky vzdelaný, často nedostane možnosť ukázať, čo dokáže, pretože spoločnosť v prvom rade hľadí na jeho fyzické postihnutie. Trh práce nie je vždy pripravený na alternatívu, že by ľudia s fyzickým hendikepom mali ambíciu zamestnať sa a viesť normálny život.
Nie každý človek s DMO dokáže držať krok s tempom, ktoré majú v zamestnaní úplne zdraví ľudia. To však neznamená, že nemôže pracovať, vzdelávať sa alebo byť aktívnou súčasťou spoločnosti.
Liečba a dlhodobá starostlivosť
Detská mozgová obrna je nevyliečiteľná, no do určitej miery je možné zlepšiť kvalitu života. Neexistuje žiadny liek na CP, ale liečba môže zlepšiť životy tých, ktorí ju majú.
Liečba sa zameriava na zvládanie príznakov, prevenciu komplikácií, podporu mobility, samostatnosti a komunikácie. Brzké odhalenie nemoci dovoluje včas zahájiť vhodnú terapiu pre zmiernenie príznakov po fyzickej aj psychickej stránke.
Deti a dospelí s DMO potrebujú dlhodobú lekársku starostlivosť pod dohľadom terapeuta a špecialistov na duševné zdravie. Nevyhnutná je dôkladná lekárska starostlivosť, ktorú môže zabezpečovať neurológ, ortopéd, fyzioterapeut a podľa potreby neurochirurg.
Rehabilitácia a fyzioterapia
Veľký význam pri terapii mozgovej obrny má rehabilitácia a fyzioterapia. Svalový tréning a cvičenia pomáhajú rozvíjať silu, flexibilitu, rovnováhu, motorický rozvoj a pohyblivosť.
Medzi odporúčané rehabilitačné metódy patria Vojtova metóda, metóda prof. Kabata či koncept manželov Bobathových. Používa sa kinezioterapia, masáže, fyzikálna terapia, metóda proprioceptívnej dynamickej korekcie, virtuálna realita a senzorická integrácia.
Vhodné môžu byť aj hipoterapia, vodoliečba v špecializovaných centrách a bazénoch, rekreačná terapia a adaptívne športové aktivity. Plávanie, tanec a remeslá môžu pomôcť zlepšiť motorické zručnosti, reč a celkovú pohodu.
Rehabilitácia má byť individuálne prispôsobená typu DMO, rozsahu postihnutia, veku, bolesti, únave, cieľom človeka a jeho každodenným potrebám. Cvičenie má byť pravidelné, primerané a vedené tak, aby nezvyšovalo bolesť ani preťaženie.
Ergoterapia a nácvik každodenných činností
Ergoterapeuti pracujú na tom, aby pomohli človeku získať alebo udržať nezávislosť v každodenných činnostiach a rutinách doma, v práci a v komunite.
Ergoterapia sa môže zameriavať na obliekanie, hygienu, prípravu jedla, používanie pracovných pomôcok, presuny, ovládanie vozíka a bezpečné zvládanie domáceho prostredia.
Logopedická a komunikačná terapia
Ak ochrnutie postihne aj obličajové svaly, je potrebné začať aj logopedickú terapiu. Problémy s rečou môžu súvisieť s poruchou kontroly svalov tváre, jazyka a hrtana.
Logopédi pomáhajú s artikuláciou, zrozumiteľnosťou reči, komunikáciou, jedením a prehĺtaním. Podľa potreby sa používajú posunková reč, komunikačné zariadenia, počítač a hlasové syntetizátory.
Lieky a injekčná liečba
Lieky, ktoré pomáhajú znižovať napätie svalov, sa môžu použiť na zlepšenie funkčných schopností, liečbu bolesti a zvládanie komplikácií súvisiacich so spasticitou alebo inými príznakmi CP.
V niektorých prípadoch sa používajú centrálne myorelaxanciá alebo prípravky botulotoxínu A. Lekári niekedy odporúčajú svalové alebo nervové injekcie na liečbu stiahnutia konkrétneho svalu.
Pri sprievodnej epilepsii je možné podávať lieky podľa neurologického nálezu. Liečba liekmi sa vyberá individuálne a vyžaduje pravidelné lekárske kontroly.
Ortopedická a neurochirurgická liečba
Ak rehabilitácia nepomáha alebo vzniknú výrazné kontraktúry a deformity, môže byť potrebnou voľbou ortopedická operácia. Chirurgický zákrok môže byť odporučený na zníženie spasticity alebo na korekciu súvisiacich kostných abnormalít.
Ortopedická operácia sa zvyčajne vykonáva s cieľom umiestniť deformované ruky, boky alebo nohy do správnej polohy, zlepšiť pohyblivosť a upraviť skrátené svaly a šľachy.
Pri niektorých stavoch sa vykonáva prerušenie nervových vlákien spájajúcich spastické svaly, aby sa znížila bolesť a svalové napätie. O vhodnosti operácie rozhoduje odborný tím podľa celkového funkčného stavu človeka.
Starostlivosť o dospelého človeka s DMO
Starostlivosť nemá byť zameraná iba na svaly a chôdzu. Dôležitá je aj liečba bolesti, podpora komunikácie, duševného zdravia, vzdelávania, pracovného uplatnenia, sociálnych vzťahov a samostatného rozhodovania.
Veľkú úlohu má spolupráca rodiny, blízkeho okolia, asistentov, školy a pracoviska. Človek s DMO potrebuje rešpektujúcu komunikáciu a možnosť vyjadriť vlastné potreby a rozhodnutia.
Pri plánovaní rehabilitácie je potrebné zohľadniť, že dospelosť neznamená koniec potreby cvičenia. Dospelý človek môže potrebovať odborný prístup šitý priamo na mieru, pretože nie je cvičenie ako cvičenie.
Pravidelná rehabilitácia môže zmierniť následky ochorenia a zlepšiť celkovú kvalitu života. Cieľom nie je iba zlepšenie zdravotného stavu, ale aj čo najväčšia samostatnosť a zapojenie do sociálneho prostredia.
Prevencia a zníženie rizika
Prevencia tohto ochorenia je prakticky nemožná, pretože nie všetkým príčinám poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu sa dá zabrániť. Vo všeobecnosti sa prípadom DMO nedá úplne zabrániť, ale niektoré riziká možno znížiť.
- pravidelná a komplexná prenatálna starostlivosť;
- kontroly zdravotného stavu matky počas tehotenstva;
- očkovanie proti infekciám podľa odporúčaní;
- zdravý životný štýl a strava;
- vyhýbanie sa alkoholu, tabaku a toxickým látkam;
- odborné vedenie pôrodu;
- včasná liečba infekcií a komplikácií u novorodenca;
- bezpečnostné opatrenia na predchádzanie poraneniam hlavy dieťaťa;
- čo najskoršie začatie terapie pri podozrení na vývojové odchýlky.
Dôležitými faktormi sú zdravie oboch rodičov pred počatím a pravidelné kontroly matky počas tehotenstva, aby sa mohli včas odhaliť prípadné komplikácie. Pôrod by mal byť vedený odborníkmi.
Kedy vyhľadať lekára
Pri akomkoľvek novom alebo náhlom oslabení končatiny, poruche reči, poklese tváre, náhlej strate rovnováhy alebo náhlom ochrnutí je potrebné okamžite vyhľadať odborné vyšetrenie.
Pri dospelom človeku s DMO je vhodné obrátiť sa na lekára aj vtedy, keď sa zhoršuje bolesť, spasticita, chôdza, rovnováha, prehĺtanie, dýchanie alebo schopnosť vykonávať bežné činnosti.
Hlavná zásada je tento príznak nepodceniť a pri jeho výskyte okamžite vyhľadať odborné vyšetrenie. Pri podozrení na odchýlky je dôležité čo najskôr začať s terapiou.