Áno, stav srdca môže výrazne ovplyvniť mozog. Srdcové ochorenia a rizikové faktory, ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol či fibrilácia predsiení, môžu zhoršiť prekrvenie mozgu, vyvolať cievnu mozgovú príhodu alebo prispieť k rozvoju vaskulárnej demencie.
Najpriamejšie je prepojenie medzi fibriláciou predsiení a mozgovou príhodou: pri nepravidelnom sťahovaní predsiení sa v srdci môže vytvoriť krvná zrazenina, ktorá sa uvoľní, putuje krvným obehom a upchá cievu v mozgu. Starostlivosť o srdce preto zároveň predstavuje významnú súčasť prevencie poškodenia mozgu.
Ako srdce ovplyvňuje mozog
Srdce je dutý sval, ktorý prečerpáva krv obohatenú v pľúcach o kyslík do celého tela. Má štyri dutiny, dve predsiene - pravú a ľavú, v ktorých sa hromadí krv, a dve komory. Komory sa plnia zmrštením predsiení a potom sa stiahnutím svaloviny komôr vypudí krv do veľkých tepien.
Z ľavej komory ide krv do aorty a odtiaľ do všetkých orgánov. Z pravej komory ide krv do pľúcnice a pľúc. Ak srdce nepracuje účinne, mozog nemusí dostávať dostatok kyslíka a živín, čo môže viesť k poruchám jeho činnosti alebo k trvalému poškodeniu.
Vyšetrenie a správna liečba kardiovaskulárneho (KV) rizika sú dnes neoddeliteľnou súčasťou každodennej praxe všeobecných lekárov aj neurológov. Medzi najčastejšie neurologické ochorenia s veľkým podielom KV rizík patrí cievna mozgová príhoda (CMP), ktorá je každoročne novo diagnostikovaná u 30 000 osôb a je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou najčastejšou príčinou dlhodobej odkázanosti na pomoc druhých.
Fibrilácia predsiení: najvýraznejšie prepojenie srdca a mozgu
Fibrilácia je porucha srdcového rytmu, pri ktorej predsiene srdca pracujú nepravidelne, príliš rýchlo a neúčinne bez toho, aby sa efektívne sťahovali. Krv v tejto časti srdca preto prúdi pomalšie, hromadí sa a má tendenciu zrážať sa.
Predsieňovú fibriláciu spôsobujú nepravidelné elektrické signály, ktoré sa šíria srdcovými predsieňami. Vznikne tak rýchle a nepravidelné sťahovanie srdcovej svaloviny predsiení. Anomália v prevodovom systéme naruší pumpovanie krvi srdcom.
Keď sa v predsieňach tvoria vzruchy chaoticky a nekoordinovane, časť sa zastaví v átrio-ventrikulárnom uzle, časť prechádza na svalovinu komôr a tie sa začnú zmršťovať. Predsiene sa prestávajú sťahovať, ich svalovina sa len rýchlo chveje a komory potom pracujú nepravidelne a obyčajne rýchlejšie.
Ak sa krvná zrazenina - trombus z predsiene odtrhne, putuje do krvného obehu a odtiaľ sa môže dostať do rôznych orgánov. Ak sa dostane do mozgu, vzniká mozgová porážka, ktorá je najvážnejšou komplikáciou fibrilácie srdcových predsiení (FP).
Krv pri rozochvených predsieňach prúdi veľmi slabo, najmä v časti ľavej predsiene, nazývanej uško, čo vytvára zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Tie sa môžu uvoľniť a dostať sa krvným prúdom do rôznych miest v tele, najčastejšie do mozgu.
Spôsobia v ňom prerušenie prietoku krvi a dochádza k mozgovej príhode. Zrazenina sa môže dostať aj do ciev končatín a akútne ich poškodiť. Riziko mozgovej príhody je u ľudí s fibriláciou srdcových predsiení desaťkrát vyššie než u zdravých.
Prečo vzniká mozgová príhoda
V zdravom mozgu prúdi krv bez obmedzenia. Ak však prúdenie zablokuje krvná zrazenina, mozog nedostane potrebné množstvo kyslíka a živín. Tento stav spôsobuje trvalé poškodenie mozgu, dokonca hrozí aj smrť.
Trombus je krvná zrazenina, ktorá vzniká v cievach poškodených artériosklerózou alebo v srdcových dutinách. Zrazenina teda zúži, čiastočne alebo úplne, priesvit cievy, čím sa obmedzí prietok krvi a zvýši sa krvný tlak.
Ak sa časom trombus uvoľní, stáva sa z neho embolus. Embolus je krvná zrazenina alebo iný prvok, ktoré putujú. Uvoľnená krvná zrazenina môže upchať niektorú z jemných a veľmi dôležitých cievok - úplným alebo čiastočným prerušením prietoku krvi v mozgu nastane mozgová príhoda.
Fibrilácia môže prebiehať bez príznakov
Najčastejším príznakom fibrilácie predsiení je nepravidelný rýchly tep. Mnohí ho však cítiť nemusia. Sťažujú sa len na únavu a zníženie výkonnosti. Zrazu nedokážu podať taký výkon ako pred mesiacom.
Príznaky fibrilácie sú prítomné len asi u 30 percent pacientov, až 70 percent nemá žiadne spomínané ťažkosti a netuší, že trpí FP. Rizikový stav srdca sa často zistí len počas pravidelnej lekárskej prehliadky.
Prejavy fibrilácie predsiení srdca sú rozmanité a veľmi individuálne. Niektorí pacienti pociťujú výrazné symptómy, iní len zriedka. Ich intenzita väčšinou súvisí so srdcovou frekvenciou, teda rýchlosťou pulzu.
- nepríjemný pocit búšenia srdca a jeho nepravidelnej činnosti,
- dýchavičnosť,
- únava,
- bolesť na hrudníku,
- závraty,
- pocit na odpadnutie.
Najhorším prípadom je, keď pacient utrpí ischemickú mozgovú príhodu a až tá nás privedie k diagnóze fibrilácie predsiení. To by sa však nemalo stávať.
Fibrilácia a srdcové zlyhávanie
Okrem rizika vzniku zrazenín sa pri tejto srdcovej arytmii srdce nadmerne opotrebováva a postupne môže dôjsť až k chronickému zlyhávaniu srdca. Ak máte dlhodobo rýchly pulz, srdce sa môže vyčerpať a oslabnúť.
Druhým rizikom neliečenej a nekontrolovanej fibrilácie je srdcové zlyhávanie. Charakteristickým príznakom srdcového zlyhávania je dýchavica. Riziko komplikácií rastie najmä vtedy, ak srdce poškodzuje aj iné ochorenie.
Fibrilácia predsiení je najčastejšou poruchou srdcového rytmu. Postihuje 1 - 2 % dospelej populácie. Na Slovensku ňou trpí asi 150 tisíc ľudí. Fibrilácia predsiení je chronické ochorenie, ktoré je častou príčinou akútnych hospitalizácií a vyžaduje si trvalú liečbu a pravidelné kontroly.
Rizikové faktory poškodenia srdca a mozgu
Rizikové faktory delíme na neovplyvniteľné, čo sú vek, pohlavie, rasa, rodinná záťaž, sociálna a ekonomická úroveň a genetické predispozície. Ďalej sú to faktory ovplyvniteľné.
Vysoký krvný tlak
TK vyšší ako 140/90 mm Hg je najzávažnejším rizikovým faktorom CMP. Výskyt hypertenzie stúpa s vekom a jej liečba, či formou liekov, alebo zmenou životného štýlu, je jednou z najúčinnejších metód znižovania rizika CMP.
Mnohé ochorenia na začiatku nebolia, napríklad aj vysoký tlak. Najmä ak ho má človek dlho, prejaví sa v podobe závažných komplikácií. Preto je dôležité krvný tlak pravidelne kontrolovať a liečbu užívať podľa odporúčania lekára.
Cukrovka a metabolický syndróm
Pacienti s cukrovkou majú dvojnásobne vyššie riziko CMP a u 20 % z nich je práve CMP príčinou úmrtia. Bolo preukázané, že kombinovaná liečba - teda zmena životného štýlu spolu s liekmi - znižuje riziko CMP u diabetikov približne o 50 %.
Do metabolického syndrómu sa radí skupina rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú spoločne - vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Riziko CMP spôsobené metabolickým syndrómom je dvojnásobné a zvyšuje sa s rastúcim počtom jednotlivých samostatných faktorov tvoriacich syndróm.
Vysoký cholesterol
Zvýšenie hladiny celkového cholesterolu v krvi urýchľuje aterosklerózu, teda kôrnatenie tepien, a tým zvyšuje riziko CMP. Nasadenie statínov, ktoré vedie ku zníženiu hladiny LDL cholesterolu, je veľmi účinnou prevenciou CMP.
V rámci primárnej prevencie sú statíny odporúčané u osôb so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom a snahou je dosiahnuť hladinu LDL cholesterolu pod 3 mmol/l. U pacientov v sekundárnej prevencii po prekonanej CMP je cieľová hodnota nižšia ako 1,4 mmol/l.
Obezita, strava a návykové látky
Pokiaľ ide o obezitu, dôležitejším ukazovateľom rizika CMP, ako predstavuje BMI, je abdominálna obezita stanovená na základe zmerania obvodu pásu: muži nad 102 cm, ženy nad 88 cm.
Obezita sama osebe síce riziko CMP príliš nezvyšuje, ale vedie k rozvoju ďalších rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak a cukrovka. Veľký podiel na vzniku fibrilácie predsiení má podľa výskumov nadváha a obezita.
Vyšší príjem soli je spojený so zvýšeným rizikom hypertenzie a CMP, zatiaľ čo zvýšený príjem draslíka je spojený so zníženým rizikom cievnej mozgovej príhody. Všeobecne je odporúčaná stredomorská strava doplnená o orechy.
Fajčenie či iné užívanie tabakových výrobkov riziko CMP zdvojnásobuje. Podobne aj užívanie kokaínu, heroínu, amfetamínov či extázy je spojené so zvýšeným rizikom CMP.
Zatiaľ čo mierna konzumácia alkoholu, maximálne 2 jednotky denne u mužov a 1 jednotka u žien, môže mať v prevencii CMP pozitívny vplyv, vyššia konzumácia alkoholu znamená jednoznačne vyššie riziko vzniku CMP.
Spánkové apnoe
Syndróm spánkového apnoe patrí medzi časté a závažné ochorenia práve pre vysoké riziko rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Aspoň u polovice pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe sa vyskytuje vysoký krvný tlak.
Vaskulárna demencia a zdravie srdca
Ďalším, stále častejším ochorením je demencia, kde v súvislosti s KV chorobami hovoríme predovšetkým o vaskulárnej demencii. Ide o ochorenie, pri ktorom odumiera čím ďalej tým viac mozgových buniek a mozgového tkaniva.
Vaskulárna demencia zdieľa s CMP spoločné rizikové faktory, ktorými sú cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a chronický zápal. Tento typ demencie sa môže objaviť buď náhle, alebo sa môže pomaly rozvíjať.
Nový výskum ukazuje, že problémy so srdcom už v strednom veku môžu ovplyvniť zdravie mozgu neskôr v živote. Aj drobné poškodenia srdcového svalu, ktoré človek ani nemusí spozorovať, môžu z dlhodobého hľadiska zvýšiť riziko vzniku demencie.
Výskumníci sa v štúdii zamerali na bielkovinu s názvom troponín, ktorá sa objavuje v krvi, keď dôjde k poškodeniu srdca. Ukázalo sa, že ľudia s vyššími hodnotami tejto látky mali väčšiu šancu, že sa u nich v budúcnosti rozvinie demencia.
Do výskumu sa zapojilo takmer 6 000 ľudí z Veľkej Británie vo veku 45 až 69 rokov, ktorí nemali problémy so srdcom ani príznaky demencie. Vedci ich potom sledovali približne 25 rokov, aby zistili, ako sa ich zdravotný stav vyvíja.
Počas výskumu sa demencia rozvinula u približne 700 ľudí. Tí, ktorí mali dlhodobo zvýšenú hladinu troponínu, mali o takmer 40 % vyššie riziko, že sa u nich toto ochorenie objaví.
Takéto oslabenie srdca môže zhoršiť prietok krvi do mozgu, čo ovplyvňuje jeho činnosť a časom zvyšuje riziko vzniku demencie. Starostlivosť o srdce preto môže zároveň chrániť aj pamäť a mozgové funkcie v staršom veku.
Výskum vlastného nervového systému srdca
Dlho sa predpokladalo, že srdce je riadené výlučne autonómnym nervovým systémom, ktorý prenáša signály z mozgu. Nový výskum z Karolínskeho inštitútu a Kolumbijskej univerzity však dokazuje, že srdce má minimozog - svoj vlastný nervový systém, ktorý riadi srdcový tep.
Vedci zistili, že srdce má svoj vlastný zložitý nervový systém, ktorý je rozhodujúci pre riadenie jeho rytmu. Odborníci identifikovali v srdci niekoľko typov neurónov, ktoré majú rôzne funkcie vrátane malej skupiny neurónov s vlastnosťami kardiostimulátora.
Štúdia bola vykonaná na zebričkách, zvieracom modeli, ktorý vykazuje silnú podobnosť s ľudskou srdcovou frekvenciou a celkovou funkciou srdca. Vedci boli schopní zmapovať zloženie, organizáciu a funkciu neurónov v srdci pomocou kombinácie metód, ako sú sekvenovanie jednobunkovej RNA, anatomické štúdie a elektrofyziologické techniky.
Lepšie pochopenie tohto systému by mohlo viesť k novým poznatkom o srdcových chorobách a pomôcť pri vývoji nových liečebných postupov chorôb, ako sú arytmie. Vedci budú ďalej skúmať, ako interaguje mozog srdca so skutočným mozgom pri regulácii srdcových funkcií za rôznych podmienok, ako je cvičenie, stres alebo choroby.
Ako sa fibrilácia predsiení diagnostikuje
Chvenie predsiení sa diagnostikuje elektrokardiografom, nemusí ho však odhaliť vždy. Ak sa prejavuje záchvatmi, môže sa lekár rozhodnúť pre dlhodobé monitorovanie EKG pomocou holtera.
Je to metóda, pri ktorej sa z povrchu tela sníma elektrická aktivita a zaznamenáva sa na prístroji, ktorý máte pripevnený na tele. Záznamník nosíte dvadsaťštyri hodín alebo aj dlhšie a záznam EKG potom analyzuje počítač.
Veľmi často sa vyšetrenie musí opakovať a ak zistíme fibriláciu predsiení, prichádzajú na rad ďalšie vyšetrenia - echokardiografia, krvné testy, koronarografia. Sú dôležité najmä preto, aby sme zistili príčinu a rizikové faktory chvenia.
Liečba znižuje riziko poškodenia mozgu
Ľuďom, ktorým zistia fibriláciu predsiení, lekár zvyčajne predpíše antikoagulancium, ktoré zabraňuje tvorbe krvnej zrazeniny v srdci. Perorálne antikoagulanciá sú odporúčanou liečbou v prevencii mozgovej príhody spojenej s FP u väčšiny pacientov okrem malej skupiny tých, ktorým lekár po vyšetrení stanoví nízke riziko vzniku mozgovej príhody.
Všetky antikoagulanciá účinkujú tak, že znižujú riziko vytvárania krvných zrazenín v organizme. Aktuálne dostupné možnosti antikoagulačnej liečby, ktoré znižujú riziko mozgovej príhody spojenej s FP, sa delia na dve skupiny: antagonisti vitamínu K (VKA) a non-vitamín K antagonisti - priame antikoagulanciá (NOAK).
Liečba fibrilácie predsiení sa zameriava na dva ciele: odstránenie alebo zmiernenie príznakov fibrilácie a prevencia závažných komplikácií, ako sú mozgová porážka, embólia v končatine a zlyhávanie srdca.
Lekár sa pritom rozhodne buď pre stratégiu kontroly rytmu, alebo stratégiu kontroly frekvencie. V prvom prípade zvolíme postupy, ktoré navodia normálny, takzvaný sínusový rytmus a potom ho udržiavame.
Pri druhom spôsobe, kontrole frekvencie, sa liečbou snažíme dosiahnuť, aby sa čo najväčšmi priblížila k normálnej hodnote, zjednodušene povedané, aby srdce bilo normálne aj v pokoji, aj pri fyzickej záťaži.
Možnosti liečby fibrilácie predsiení
- Antikoagulanciá alebo antiagreganciá potláčajú riziko tromboembolických komplikácií.
- Antiarytmiká pomáhajú obnoviť a udržať normálny srdcový rytmus.
- Elektrická kardioverzia využíva výboj z defibrilátora na zastavenie fibrilácie predsiení a obnovenie normálneho rytmu srdca.
- Rádiofrekvenčná ablácia prerušuje vybrané vodivé dráhy srdca pomocou katétra.
- Izolácia pľúcnych žíl je novšia metóda katétrovej ablačnej liečby.
- Chirurgická ablácia predstavuje ďalšiu možnosť liečby vybraných pacientov.
Prečo je dôležité užívať liečbu správne
Užívanie antikoagulačnej liečby je dlhodobé. Najvýznamnejšou komplikáciou je krvácanie, preto lekár musí starostlivo zvážiť také dávkovanie, aby sa dostavil potrebný liečebný efekt, ale krv nebola „pririedka“.
Keď začnete užívať antikoagulačnú liečbu, je potrebné s lekárom prekonzultovať všetky lieky a doplnky stravy, ktoré užívate. Aj niektoré výživové doplnky a bylinkové prípravky môžu mať vplyv na pôsobenie antikoagulačnej liečby.
Závažných krvácavých komplikácií býva málo. Riziko mozgovej porážky je pri fibrilácii predsiení vyššie ako riziko významného krvácania.
Pacientov najmä zaujíma, prečo potrebujú užívať antikoagulanciá. Ak pochopia, aké má fibrilácia predsiení riziká a že im vážne hrozí cievna mozgová príhoda, úplná väčšina z nich liečbu prijme a disciplinovane ju berie.
Čo môže znížiť riziko cievnej mozgovej príhody
Zásadné je včasné odhalenie rizikových faktorov, ich liečba aj prevencia. Patrí k nim najmä kontrola vysokého krvného tlaku, cukrovky, fibrilácie predsiení, vysokého cholesterolu, metabolického syndrómu a nadmerného užívania návykových látok.
Na druhej strane existuje celý rad ochranných faktorov a značná časť KV ochorení má rovnaké ochranné faktory ako choroby cerebrovaskulárne. Patrí k nim predovšetkým stredomorská diéta a pravidelný pohyb.
- nefajčiť,
- neprejedať sa,
- pravidelne cvičiť,
- obmedziť príjem soli,
- pravidelne si merať krvný tlak,
- nepiť veľa alkoholu,
- dodržiavať liečbu predpísanú lekárom,
- chodiť na preventívne prehliadky.
Dnes je už isté, že fyzicky aktívni ľudia majú nižšie riziko CMP a úmrtia ako tí neaktívni. Preto je dôležitá osveta a aktívne zapojenie pacienta a jeho blízkych.
Je nevyhnutné zamerať sa na úpravu životného štýlu vrátane škodlivých návykov. Pri ovplyvňovaní rizikových faktorov je často nevyhnutná medziodborová spolupráca lekárov.
Jednoznačne má zmysel chodiť na preventívne prehliadky. Keď včas zachytíme pacientov s fibriláciou predsiení, vieme určiť, či je riziko nízke, stredné, alebo vysoké a tých, ktorí majú vysoké riziko komplikácií, napríklad cievnej mozgovej príhody, adekvátne liečime.
