Vyšetrenie mozgu kontrastnou látkou: ako prebieha CT a MRI vyšetrenie

Vyšetrenie mozgu kontrastnou látkou sa vykonáva podľa konkrétnej indikácie pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI). Kontrastná látka zvýrazní vybrané štruktúry a patologické zmeny, napríklad nádory, aktívne zápalové ložiská, cievne abnormality alebo poruchy prekrvenia, no nepodáva sa automaticky pri každom vyšetrení.

Magnetická rezonancia mozgu poskytuje detailné zobrazenie mäkkých tkanív bez použitia ionizujúceho žiarenia, zatiaľ čo CT vyšetrenie je rýchlejšie a využíva röntgenové žiarenie. O výbere metódy, potrebe kontrastnej látky a spôsobe jej podania rozhoduje lekár podľa príznakov, predpokladanej diagnózy a zdravotného stavu pacienta.

Čo je vyšetrenie mozgu kontrastnou látkou

MRI mozgu alebo magnetická rezonancia mozgu je vysoko pokročilá zobrazovacia technika, ktorá poskytuje detailné zobrazenie mozgových štruktúr a funkcií. Pomocou silných magnetických polí, rádiových vĺn a počítačovej technológie poskytuje test presné, neinvazívne diagnostické poznatky bez použitia ionizujúceho žiarenia. Je to kritický nástroj na diagnostiku neurologických stavov, hodnotenie zranení a plánovanie liečby.

MRI mozgu je špecializovaný zobrazovací test určený na vyšetrenie mozgu a jeho okolitých tkanív. Tento postup využíva magnetické polia a rádiové vlny na vytvorenie prierezových obrazov mozgu. Na rozdiel od CT skenov alebo röntgenových lúčov, MRI mozgu nepoužíva škodlivé žiarenie, čo z neho robí preferovanú voľbu pre pacientov, ktorí vyžadujú časté zobrazovanie.

Pri vyšetrení s kontrastnou látkou sa látka aplikuje skrze kanylu zavedenú pred vyšetrením, väčšinou do žily v lakťovej jamke. Kontrastná látka používaná pri MRI nie je na báze jódu, ako pri CT vyšetreniach. Len veľmi zriedkavo spôsobuje alergickú reakciu.

Kedy sa používa kontrastná látka pri vyšetrení mozgu

Kontrast sa podáva podľa indikácie a požiadavky lekára; nie každý pacient kontrast dostane. Pri CT vyšetrení s kontrastnou látkou sa zobrazujú najmä zmeny, ktorých prekrvenie alebo cievne zásobenie sa odlišuje od okolitého mozgového tkaniva.

V prípadoch, keď sa používa kontrastná látka, oblasti zvýšeného vychytávania môžu poukazovať na nádory alebo aktívne infekcie. Príjem kontrastu sa hodnotí spolu so štruktúrou mozgu, vzormi signálu, príznakmi a ďalšími výsledkami vyšetrení.

Najčastejšie dôvody na MRI mozgu s kontrastom

• Nádory alebo cysty
• Infekcia
• Mŕtvica alebo ischémia
• Mozgové krvácania
• Degeneratívne choroby ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba
• Vývinové abnormality
• Roztrúsená skleróza
• Epilepsia
• Vyhodnotenie poranení hlavy
• Monitorovanie priebehu liečby

Indikácie CT mozgu s kontrastnou látkou

Vyšetrenie s kontrastnou látkou sa pri CT mozgu používa pri podozrení na nádorové ochorenia mozgu a mozočka, metastázy v mozgu, aneuryzmu mozgových tepien, cievne malformácie a cievne anomálie, stenózy a oklúzie tepien mozgu a krku alebo trombózu durálnych splavov.

CT mozgu sa môže vykonať na posúdenie mozgu z hľadiska nádorov, rôznych lézií, poranení, vnútrolebečného krvácania, štrukturálnych anomálií, napr. hydrocefalus alebo infekcií. Môže sa tiež použiť aj na vyhodnotenie účinkov liečby na mozgové nádory a na detekciu zrazenín v mozgu, ktoré môžu byť zodpovedné za mozgové príhody.

CT alebo MRI mozgu s kontrastom

Počítačová tomografia kombinuje röntgenové žiarenie s počítačovou technológiou a vytvára tak jasné anatomické obrázky, ktoré sú detailnejšie ako röntgenové snímky. Pomáha pri diagnostike rôznych chorobných stavov vrátane poškodenia kostí, poranenia vnútorných orgánov, problémov s prietokom krvi, alebo nádorov.

Počítačový tomograf (CT) sa používa na zobrazenie častí ľudského tela v jednotlivých vrstvách pomocou počítačového spracovania röntgenových lúčov. Spracovaním získaných dát - intenzity žiarenia na jednotlivých snímkach - je možné rekonštruovať trojrozmerné zobrazenie pacienta.

Magnetická rezonancia je ideálnou modalitou na zobrazovanie mäkkých tkanív. Využíva sa preto v diagnostike širokej škály ochorení nervového systému vrátane mozgu a miechy.

Vo všeobecnosti je CT pre pacientov pohodlnejšie. Je menej citlivé na pohyb pacienta počas vyšetrenia a pacient v ňom nemá taký klaustrofobický pocit ako môže mať pri magnetickej rezonancii.

CT vyšetrenie trvá oveľa kratšie ako magnetická rezonancia. Typické CT vyšetrenie trvá 15-20 minút, zatiaľ čo magnetická rezonancia môže trvať až hodinu alebo dlhšie.

Na druhú stranu magnetická rezonancia tým, že nepoužíva radiáciu je bezpečná pre pacientov často vyžadujúcich tento typ vyšetrenia a u detí. Zatiaľ čo magnetickú rezonanciu možno rovnako ako CT použiť aj na vytváranie snímok hlavy, brucha a hrudníka, avšak neskenujú kosti.

Ako sa pripraviť na vyšetrenie mozgu s kontrastom

Na vyšetrenie je potrebné sa dostaviť 10 minút pred vyšetrením a priniesť žiadanku od odborného lekára. Na vyšetrenie si nezabudnite priniesť CT žiadanku, zdravotnú dokumentáciu a predchádzajúcu CT alebo RTG dokumentáciu.

Pred vyšetrením je potrebné nejesť aspoň 3 hodiny (kvôli možnej aplikácii kontrastnej látky). Čistú vodu nie je potrebné obmedzovať. Všetky lieky, ktoré užívate, môžete pred vyšetrením užívať tak, ako ste zvyknutí.

Na väčšinu CT vyšetrení musíte prísť nalačno, to znamená nejesť aspoň 6 hodín pred vyšetrením. Môžete piť čistú vodu a ráno pred vyšetrením môžete užiť svoje zvyčajné lieky.

Pred CT vyšetrením nemusíte byť vždy nalačno. Odporúča sa to však pacientom, ktorým sa ide podať kontrastná látka. Tá môže na plný žalúdok spôsobiť nevoľnosť až zvracanie.

Čo treba oznámiť lekárovi a personálu

• predchádzajúcu alergickú alebo nežiaducu reakciu na kontrastnú látku;
• ochorenie obličiek alebo zníženú funkciu obličiek;
• cukrovku;
• ochorenia srdca a pľúc;
• ochorenia štítnej žľazy;
• astmu alebo iné alergie;
• tehotenstvo alebo možnosť tehotenstva;
• implantáty, kardiostimulátor alebo iné zdravotnícke zariadenia;
• klaustrofóbiu a ťažkosti s nehybným ležaním.

Informujte svojho lekára, ak máte v anamnéze astmu, srdcové choroby, cukrovku, ochorenie obličiek alebo problémy so štítnou žľazou. Ak máte alergiu na lieky, alebo ste mali alergickú reakciu pri predchádzajúcom CT vyšetrení, je potrebné, aby ste o tom informovali odosielajúceho lekára a aj vyšetrujúci personál na CT.

Pokiaľ dlhodobo užívate lieky, môžete ich užiť aj pred vyšetrením. Komunikujte preto so svojím ošetrujúcim lekárom, ktorý vám dá pokyny špeciálne pre váš prípad.

Oblečenie a kovové predmety

Bezprostredne pred vyšetrením sa podľa pokynov personálu vyzlečiete v prípravnej kabínke, väčšinou do spodnej bielizne, oblečenie bez kovových častí je však možné ponechať. Tiež si v kabínke odložíte všetky kovové predmety (šperky, hodinky, okuliare atď.).

Najlepšie bude ak si šperky necháte doma, nakoľko si budete musieť dať dolu všetko kovové, pretože kov narúša skenovacie zariadenie. Je možné, že vás požiadajú aby ste sa prezliekli do nemocničného odevu.

Funkcia obličiek

Pri vyšetrení s kontrastnou látkou sa posudzuje aj stav obličiek, pretože kontrastná látka sa z tela vylučuje najmä touto cestou. Pri CT vyšetrení kontrastnou látkou sa v uvedených pokynoch požaduje deklarovať hladinu kreatinínu, nepresahujúcu 130 μmol/l.

Pacienti s významne zníženou funkciou obličiek môžu podstúpiť MR vyšetrenia bez podania kontrastnej látky. O použití kontrastu pri zníženej funkcii obličiek rozhoduje lekár podľa závažnosti situácie a výsledkov vyšetrení.

Ako prebieha CT mozgu s kontrastnou látkou

Počas vyšetrenia leží pacient na stole, ktorý je súčasťou CT skenera, čo je veľký stroj v tvare šišky. Prístroj smeruje sériu röntgenových lúčov, v špecifických uhloch, cez vyšetrovanú časť tela.

Stôl, na ktorom budete ležať, pomaly zachádza do prstenca CT prístroja, ktorý sa okolo vás otáča. Je veľmi dôležité, aby ste sa počas vyšetrenia nehýbali a počúvali dýchacie pokyny z reproduktora.

Vyšetrenie je vo všeobecnosti nebolestivé. Počas vyšetrenia leží pacient na posuvnej časti prístroja, ktorá prechádza do CT skenera.

Vyšetrenie trvá zhruba 15 až 20 minút, počas ktorých s vami bude vyšetrujúci komunikovať z vedľajšej miestnosti, a usmerňovať vás na zaujatie správnej polohy. Môže vás tiež požiadať, aby ste sa nadýchli, vydýchali alebo zadržali dych.

Podanie kontrastnej látky pri CT

Väčšinou sa pred CT vyšetrením podáva takzvaná kontrastná látka, ktorá pomôže viac zviditeľniť požadované štruktúry. Podľa toho, ktorá štruktúra ide byť vyšetrovaná vám môže byť podaná látka buď vnútrožilovo, alebo formou nápoja či klystíru.

Pri väčšine CT vyšetrení je nutné do žily podať kontrastnú látku. U každého pacienta, u ktorého bude podaná kontrastná látka je nutné zaviesť zelenú iv. kanylu.

Pri podaní kontrastnej látky môže byť pocit tepla v celom tele, nutkanie na močenie, či pachuť v ústach. Tieto pocity však veľmi rýchlo odznejú.

Pacienti, ktorí dostanú intravenózne kontrastnú látku môžu pociťovať nával tepla, kovovú pachuť alebo pocit na močenie. Tieto príznaky sú však normálne.

Ako prebieha MRI mozgu s kontrastnou látkou

Pred samotným vyšetrením vypíšete dotazník, v ktorom uvediete prítomnosť implantátov, absolvované operácie, predošlé MR vyšetrenia a súhlas s podaním kontrastnej látky. Tiež podpíše informovaný súhlas.

Po príprave si ľahnete na vyšetrovací stôl, na ktorom ležíte nehybne počas celého vyšetrenia. Na vyšetrovanú časť tela technik priloží rádiofrekvenčnú cievku.

Vyšetrenie je bezbolestné, vykonáva sa po zasunutí do tunela magnetu. Tunel je osvetlený a ventilovaný, budete mať v ruke balónik, ktorého stlačením v prípade nevoľnosti či komplikácii privoláte personál.

Samotné skenovanie je hlučné, zvuky môžu pripomínať zbíjačku či vŕtačku. Pred vyšetrením dostanete špeciálne slúchadlá na ochranu sluchu.

Ak je potrebné podanie kontrastnej látky, táto sa aplikuje skrze kanylu zavedenú pred vyšetrením, väčšinou do žily v lakťovej jamke. Vyšetrenie trvá 20 až 60 minút v závislosti od vyšetrovaného orgánu a konkrétnej indikácie.

Typická MRI mozgu trvá 30-60 minút. Ak sa použije kontrast, injekcia sa uskutoční uprostred postupu.

Čo môže pacient počas vyšetrenia cítiť

CT vyšetrenie je bezbolestné. Prístroj sa vás fyzicky nedotkne a nebudete cítiť ani röntgenové lúče.

Pri MRI nie sú v súčasnosti známe žiadne nežiaduce účinky magnetickej rezonancie. Magnetická rezonancia nevyužíva röntgenové žiarenie, ale kombináciu statického magnetického poľa a časovo premenlivých magnetických polí.

Vplyvom premenlivých magnetických polí môžete pociťovať teplo, prípadne jemné svalové tiky. Tieto prejavy sú nezávažné a prechodné, odznejú ihneď po ukončení skenovania.

Počas MRI môže byť nepríjemné dlhodobé ležanie alebo hluk zo stroja. Zvyčajne sa poskytujú štuple do uší alebo slúchadlá, aby bol zážitok pohodlnejší.

Kontrastná látka a možné reakcie

V určitých ojedinelých prípadoch môže kontrastná látka vyvolať zdravotný problém alebo alergickú reakciu. Vo väčšine z týchto prípadov ide o miernu reakciu ako svrbenie alebo vyrážka.

Vo veľmi zriedkavých situáciách môže byť alergická reakcia ťažšia až život ohrozujúca, preto ak ste v minulosti mali alergickú reakciu na kontrastnú látku pri CT vyšetrení, informujte o tom vášho lekára aj personál na CT.

Ak máte po podaní kontrastnej látky bolesti, ťažkosti s dýchaním, žihľavku alebo opuch, okamžite informujte vyšetrujúceho.

Vo výnimočných prípadoch sa môžu do 24 hodín objaviť i neskoré prejavy alergie po podaní kontrastnej látky - najmä svrbenie, sčervenanie kože a vyrážky, vzácne opuch alebo problémy s dýchaním.

• Mierne prejavy nevyžadujú liečbu.
• V prípade závažnejších príznakov je potrebné volať RZP (112) a nahlásiť podanie kontrastnej látky s obsahom jódu.
• Pri ťažkostiach s dýchaním, opuchu alebo výraznej alergickej reakcii je potrebné vyhľadať okamžitú pomoc.

Kontrastnou látkou indukovaná nefropatia je zriedkavá porucha obličiek, ktorá postihuje iba asi 2 percentá pacientov dostávajúcich kontrastné farbivá. Riziko rozvoja kontrastom indukovanej nefropatie je vyššie u ľudí, ktorí majú cukrovku, chronické ochorenie obličiek alebo majú v anamnéze srdcovocievne choroby.

Čo robiť po podaní kontrastnej látky

Dostatočné pitie pred i po vyšetrení je dôležité hlavne preto, aby sa kontrastná látka, ktorú podávame pri vyšetrení do žily, rýchlo a bez nadmernej záťaže obličiek vylúčila z tela von.

Ak nedostanete iné inštrukcie, dostatočné zavodnenie organizmu (najlepšie čistou vodou) pred aj po vyšetrení umožní rýchlejšie vylúčenie kontrastnej látky a chráni obličky.

Po vyšetrení sa pacient môže vrátiť do normálneho života, vrátiť sa do práce či do školy. Ak mu bola podaná kontrastná látka do žily, je nutné zvýšiť príjem tekutín, aby sa kontrastná látka vylúčila z tela čím skôr.

Po vyšetrení by ste nemali pociťovať žiadne následky. Môžete kľudne jesť, piť aj šoférovať.

Ak vám však bola podaná kontrastná látka, môžu vám odporučiť aby ste aspoň hodinu počkali v nemocnici, pre prípad, že by došlo k neželanej reakcii. Aby ste kontrastnú látku pomohli vášmu organizmu rýchlejšie eliminovať, po zvyšok dňa pite veľa vody alebo iných nealkoholických nápojov.

Kontraindikácie a situácie vyžadujúce zvýšenú pozornosť

CT vyšetrenie

Absolútnou kontraindikáciou CT vyšetrenia je tehotenstvo. V tehotenstve sa väčšinou diagnostikujú ochorenia zobrazovacími vyšetreniami, ktoré nepoužívajú röntgenové lúče, ako napríklad ultrazvuk alebo magnetická rezonancia.

Pokiaľ však tieto vyšetrenia neposkytnú dostatočné informácie o diagnóze, váš lekár môže odporučiť aj CT vyšetrenie. Najlepšie vám bude vedieť poradiť váš ošetrujúci lekár, či je pre vás CT vyšetrenie vhodné alebo nie.

Relatívnymi kontraindikáciami podania kontrastnej látky pri CT sú pacienti so zníženou funkciou obličiek - kreatinín nad 150 μmol/l, pacienti s alergickou reakciou na jód, opakované aplikácie kontrastnej látky v minulých dňoch, pacient s nadmernou funkciou štítnej žľazy a srdcové zlyhávanie.

Podanie kontrastnej látky je možné pri veľmi vážnych stavoch len z vitálnej indikácie.

MRI vyšetrenie

Vo všeobecnosti nevyšetrujeme pacientov s MR nekompatibilnými implantátmi, či cudzími telesami neznámeho pôvodu v blízkosti citlivých anatomických štruktúr. Tiež štandardne nevyšetrujeme tehotné pacientky v 1. trimestri tehotenstva.

V súčasnosti sú už bežné kardiostimulačné systémy, s ktorými je možné bezpečne absolvovať MR vyšetrenia za určitých presne definovaných podmienok stanovených výrobcom kardiostimulátora.

Podľa dodanej dokumentácie špecializovaný personál zhodnotí kompatibilitu daného kardiostimulátora a informuje pacienta o možnosti alebo nemožnosti vykonať dané MR vyšetrenie.

To isté platí aj pre implantované kardioverter-defibrilátory (ICD) a zariadenia na resynchronizačnú terapiu (CRT-P, CRT-D). Vyšetrenia u pacientov s MR kompatibilnými ICD, CRT-P a CRT-D zariadeniami sa vykonávajú po dohode a v súčinnosti s pracoviskom, ktoré dané zariadenie implantovalo.

Mnohé implantáty ako napr. umelé kĺby, kovové dlahy, skrutky, svorky, umelé srdcové chlopne, stenty a pod. sú výrobcami testované na interakcie so silným magnetickým poľom MR skenera. Pacienti s týmito implantátmi môžu podstúpiť MR vyšetrenia bez rizika.

Na správnu identifikáciu daného implantátu a posúdenie jeho kompatibility je potrebné poskytnúť MR pracovisku vhodnú dokumentáciu.

• certifikát o kompatibilite;
• identifikačnú kartu pacienta s implantátom;
• písomné vyjadrenie implantujúceho pracoviska;
• operačnú správu;
• prepúšťaciu správu;
• prípadne RTG alebo CT snímky oblasti, kde sa nachádza implantát.

Klaustrofóbia a schopnosť ležať bez pohybu

CT vyšetrenie môže byť pre pacientov trpiacich klaustrofóbiou stresujúce. Vzhľadom k rýchlosti vyšetrenia 5-20 minút a pomerne veľkému priestoru okolo vás je väčšina pacientov schopná ho zvládnuť.

Na rozdiel od magnetickej rezonancie, skener neobklopuje celé vaše telo naraz, takže by ste sa nemali cítiť klaustrofobicky. Pokiaľ máte klaustrofóbiu nebojte sa to oznámiť vášmu vyšetrujúcemu.

Pri MRI leží pacient nehybne na stole, ktorý sa presunie do prístroja MRI. Vaša hlava bude stabilizovaná pomocou polstrovanej kolísky alebo popruhu, aby sa minimalizoval pohyb.

Ak máte klaustrofóbiu, prediskutujte možnosti sedácie so svojím lekárom. Rozmazané obrázky môžu byť výsledkom aj nepatrných pohybov.

Vyhodnotenie výsledkov MRI mozgu

Interpretácia výsledkov MRI mozgu je nevyhnutná pre pochopenie neurologického zdravia pacienta. Výsledky analyzuje rádiológ, ktorý identifikuje abnormality hodnotením štruktúry mozgu, vzorov signálu a príjmu kontrastu.

• Štruktúry mozgu: Analýza veľkosti, tvaru a integrity rôznych oblastí mozgu.
• Vzory signálu: Identifikácia nezrovnalostí v zachytených signáloch, ktoré by mohli naznačovať problémy, ako je mŕtvica alebo zápal.
• Príjem kontrastu: V prípadoch, keď sa používa kontrastná látka, oblasti zvýšeného vychytávania môžu poukazovať na nádory alebo aktívne infekcie.

Včasná a presná interpretácia výsledkov umožňuje včasnú diagnostiku a zlepšenie výsledkov neurologických stavov. Rádiológ porovnáva snímky s normálnymi referenčnými hodnotami, aby identifikoval prípadné odchýlky.

Normálne MRI mozgu ukazuje symetrické mozgové štruktúry bez abnormalít vo veľkosti alebo tvare, absenciu abnormálnych rastov, ako sú nádory alebo cysty, vyčistené priestory cerebrospinálnej tekutiny bez upchatia alebo opuchu a normálne vzory mozgových signálov bez oblastí neobvyklého jasu alebo tmy.

Je dôležité poznamenať, že niektoré menšie odchýlky nemusia naznačovať zdravotný problém.

Čo nasleduje po abnormálnom náleze

Abnormálne nálezy na MRI mozgu si vyžadujú ďalšie vyšetrenie a potenciálnu liečbu. Ďalšie kroky závisia od nálezu, príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta.

• Ďalšie zobrazovanie: Následné MRI alebo iné vyšetrenia, ako napríklad CT, pre viac podrobností.
• Krvné testy: Vylúčenie základných stavov, ako sú infekcie alebo metabolické problémy.
• Neurologické hodnotenie: Komplexné hodnotenia na koreláciu nálezov MRI so symptómami.
• Plánovanie liečby: Rozvoj osobného prístupu, ktorý môže zahŕňať lieky, operácie alebo rehabilitáciu.
• Pravidelné monitorovanie: Pri chronických stavoch alebo progresívnych ochoreniach môže byť potrebné pravidelné zobrazovanie.

Časté otázky

Je MRI mozgu s kontrastom bezpečná?

Áno, MRI mozgu sa považuje za veľmi bezpečné. Na rozdiel od röntgenu alebo CT vyšetrenia nepoužíva žiarenie.

Pacienti s kovovými implantátmi alebo závažnými problémami s obličkami by sa však mali vopred poradiť so svojím lekárom, najmä ak sú potrebné kontrastné látky.

Bolí podanie kontrastnej látky?

Samotné CT vyšetrenie je nebolestivé a pri MRI je vyšetrenie bezbolestné. Nepríjemným momentom môže byť zavedenie kanyly do žily.

Po podaní kontrastnej látky môžu pacienti pociťovať nával tepla, kovovú pachuť alebo pocit na močenie. Tieto príznaky zvyčajne rýchlo odznejú.

Musím pred MRI mozgu s kontrastom hladovať?

Ak nie je uvedené inak, môžete pred procedúrou jesť a piť ako obvykle. Ak je potrebná kontrastná látka, môže byť potrebné niekoľkohodinové hladovanie.

Ako dlho trvá MRI mozgu?

Procedúra zvyčajne trvá 30-60 minút. Presné trvanie závisí od skenovanej oblasti a od toho, či sa používa kontrast.

Môžu deti absolvovať MRI mozgu?

Áno, MRI mozgu sú pre deti bezpečné. Postup môže vyžadovať sedáciu u mladších detí, aby sa zabezpečilo, že počas skenovania zostanú nehybné.

Čo mám robiť po MRI mozgu?

Po teste môžete okamžite obnoviť bežné aktivity, pokiaľ ste nepoužili sedáciu. Ak bol podaný kontrast, vypite veľa vody, aby ste ho pomohli vypláchnuť z vášho systému.

Existujú alternatívy k MRI mozgu?

Alternatívy zahŕňajú CT vyšetrenie, PET vyšetrenie alebo röntgenové lúče v závislosti od vyšetrovaného stavu. Tieto alternatívy však nemusia poskytovať rovnakú úroveň detailov pre mozgové tkanivá ako MRI.

Kedy sú dostupné výsledky?

Zhodnotenie CT vyšetrenia vykoná lekár - rádiológ s potrebnou kvalifikáciou na vyhodnotenie snímok. Výsledky vyšetrenia sú k dispozícii do dvoch pracovných dní.

Výsledky vyšetrenia nebývajú zvyčajne okamžite k dispozícii. Počítač musí spracovať informácie z vášho skenovania, ktoré potom rádiológ analyzuje.

Po analýze snímok rádiológ napíše správu a pošle ju lekárovi, ktorý vás na vyšetrenie poslal, aby s vami mohol diskutovať o výsledkoch. Spravidla to niekoľko dní môže trvať.

tags: #vysetrenie #mozgu #kontrastnou #latkou