Poškodenie dvoch tretín mozgu: príčiny, následky, liečba a prognóza

Poškodenie dvoch tretín mozgu predstavuje mimoriadne závažný stav, pri ktorom môže byť narušených viacero oblastí zodpovedných za vedomie, pohyb, reč, pamäť, správanie, vnímanie aj základné životné funkcie. Samotné vyjadrenie „poškodenie dvoch tretín mozgu“ však nie je presná medicínska diagnóza, pretože výsledok závisí od toho, ktoré časti mozgu sú postihnuté, či ide o poškodenie jednej alebo oboch hemisfér, aký je rozsah odumretého a ešte zachrániteľného tkaniva a ako rýchlo bola poskytnutá liečba.

Prognóza sa preto nedá spoľahlivo určiť iba podľa percenta poškodenia alebo podľa jedného nálezu na CT či MRI. O ďalšom vývoji rozhoduje najmä príčina úrazu alebo iného poškodenia, stav vedomia, rozsah krvácania a opuchu, postihnutie mozgového kmeňa, vek a celkový zdravotný stav, výskyt sekundárnych poškodení a reakcia na intenzívnu liečbu a rehabilitáciu. Aj pri veľmi ťažkom poranení môže dôjsť k postupnému zlepšeniu, no niekedy zostávajú závažné alebo trvalé následky.

Čo znamená rozsiahle poškodenie mozgu

Traumatické poranenie mozgu je poškodenie mozgu, ktoré vzniklo v dôsledku pôsobenia vonkajších mechanických síl, ako sú napríklad úder, náraz, pád, výbuch či tlaková vlna alebo bodné či strelné zranenie, ktoré vedú k narušeniu aktivity mozgu.

Traumatické poranenie mozgu (TPM) nastáva, keď sa váš mozog poškodí náhlym úderom, otrasom alebo prenikajúcim poranením hlavy. Predstavte si to tak, že váš mozog sa otrasí alebo podliači vo vnútri lebky, čo môže dočasne alebo trvalo ovplyvniť jeho funkciu.

Tvrdý náraz alebo prudký úder do tela alebo hlavy môže spôsobiť traumatické poranenie mozgu. Predmet, ktorý zasiahne mozgové tkanivo, ako je guľka alebo železná tyč, môže rozbiť kus lebky a v konečnom dôsledku viesť k zraneniu.

Traumatické poranenie mozgu nastane, ak na vašu hlavu pôsobí vonkajšia mechanická sila. Ide o nedegeneratívne a nevrodené zranenie, ktoré vám môže spôsobiť trvalé alebo dočasné poškodenie na celý život, v závislosti od intenzity vonkajšej sily.

Ťažké zranenie môže ovplyvniť vaše fyzické, kognitívne a psychosociálne funkcie, čo môže zmeniť alebo dokonca oslabiť celé fungovanie vášho tela.

Poškodenie rozsiahlej časti mozgu môže vzniknúť aj bez priameho úrazu, napríklad pri ischemickom nedostatku kyslíka, krvácaní, dlhodobej hypoxii alebo pri iných stavoch, ktoré narušia prívod krvi a kyslíka do nervového tkaniva.

Najčastejšie príčiny

Medzi najčastejšie príčiny úrazov mozgu patria nehody (pády, náhodné údery do hlavy, nárazy hlavou do pevných prekážok), dopravné nehody, úrazy na stavbách a pri športových aktivitách.

Pády resp. dopravné nehody na bicykloch a motocykloch sú celosvetovo hlavnými príčinami vážnych poranení mozgu.

TPM sa stane, keď vaša hlava utrpí náhly, silný náraz alebo keď sa váš mozog prudko otrasí vo vnútri lebky.

• Pád, najmä u malých detí a starších dospelých
• Nehody s motorovými vozidlami, vrátane áut, motocyklov a bicyklov
• Zranenia súvisiace so športom, najmä v kontaktných športoch
• Násilie, vrátane domáceho násilia a útokov
• Výbuchy, často postihujúce vojenský personál
• Úder alebo náraz o predmety
• Strelné poranenia hlavy
• Silné trasenie, najmä u dojčiat
• Nehody na pracovisku s ťažkými strojmi

Úrazy mozgu, traumatické poranenie mozgu zanechávajú najhoršie následky. Na rozdiel od mozgovej príhody (mŕtvice), traumatické poranenie mozgu (úrazy mozgu ) vznikajú často a v každom veku.

Veľmi rizikové sú úrazy mozgu u detí. U detí vo veku dva až štyri roky sú najčastejšou príčinou poranení mozgu pády, zatiaľ čo u starších detí okrem pádov patria k najčastejším príčinám úrazy na bicykloch a autonehody.

Malé deti a dospelí nad 65 rokov sú vystavení vyššiemu riziku, pretože ich mozog sa buď stále vyvíja, alebo sa s vekom stáva krehkejším.

Pri poranení mozgu u detí treba zohľadniť, že deti nie sú malí dospelí: majú zníženú odolnosť voči silám striženia, nedozretú krvno-mozgovú bariéru a vyššiu hustotu NMDA receptorov s navýšeným oxidačným stresom.

Primárne a sekundárne poškodenie

Primárne poranenia mozgu sú tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu. Môže ísť o pomliaždenie mozgového tkaniva, pretrhnutie nervových dráh, porušenie krvných ciev, krvácanie, difúzne axonálne poškodenie alebo zlomeninu lebky s priamym poškodením mozgu.

Veľké percento ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku poranenia mozgu nezomiera ihneď, ale až o mnoho dní až týždňov po úraze.

Primárne poranenia mozgu (tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu) nie sú obvykle posúdené ako adekvátne zhoršeniu ktoré nastalo.

Zhoršenie stavu, resp. smrť zraneného nastáva pravdepodobne v dôsledku ďalších, sekundárnych poškodení, ktoré vzniknú v mozgu ako následok poranenia.

V prípade poranenia mozgu, ako nesmierne komplikovaného orgánu spájajúceho milióny nervových buniek v presne zorganizovanom systéme sa spustí súbor bunkových procesov a tzv. biochemické kaskády.

Primárne poškodenie spúšťa sériu buniek poškodzujúcich procesov opuch mozgu, nedostatok prekrvenia a nakoniec odumieranie buniek.

Sekundárne poškodenie vedie k neskoršiemu odumieraniu mozgových oblastí, ktoré neboli pôvodne ovplyvnené traumou tým sa môže poškodenie mozgu zväčšiť bez ďalšieho traumatu.

Tieto sekundárne procesy môžu dramaticky zhoršiť škody spôsobené primárnym zranením a zodpovedajú za vysoké percento úmrti a taktiež za dramaticky dlhé liečebné pobyty v nemocniciach a rehablitačných zariadeniach.

V akútnom štádiu je primárnym cieľom zdravotníckeho personálu stabilizácia pacienta a prevencia ďalšieho zranenia, pretože veľmi často je možné tou to stabilizáciou zastaviť ďalší rozvoj tzv. sekundárnych poškodení.

Nedostatok kyslíka, penumbra a rozsah poškodenia

Poškodenie mozgu spôsobené ischémiou rôzneho pôvodu môžeme obrazne prirovnať k výbuchu atómovej bomby.

Centrum poškodenia je tvorené zónou úplného zničenia. Smerom k okrajom ložiska úroveň poškodenia buniek klesá a hranicu tvoria takmer plne funkčné nervové bunky.

V centre sú nervové bunky bez akéhokoľvek prívodu kyslíka a živín. Táto časť je z hľadiska funkcie nenávratne stratená.

Zóna nervových buniek okolo centra je tzv. spiaca zóna. Tieto nervové bunky sú málo funkčné, ale za určitých okolností môžu byť aktivované.

Obmedzený prívod kyslíka do tejto spiacej zóny zabezpečuje prežívanie nervových buniek, nie však ich dostatočnú aktivitu.

Bunky tejto spiacej zóny môžu byť oživené pomocou hyperbarickej oxygenoterapie, ktorá im zabezpečí dostatočnú dodávku kyslíka.

O tom do akej miery dôjde k zlepšeniu stavu pacienta rozhoduje umiestnenie a rozsah poškodenia mozgu a aj rozsah spiacej zóny.

Výsledky tejto liečby sú veľmi povzbudzujúce, ale závislé aj od času, ktorý uplynie od poškodenia mozgu do začiatku liečby.

Typy a stupne poranenia

Aktuálne klasifikácie rozdeľujú traumatické poranenia podľa toho, či sú difúzne alebo fokálne, otvorené alebo uzavreté, primárne alebo sekundárne, podľa miesta zlomeniny lebky a podľa stupňa závažnosti.

Stupeň závažnosti sa často posudzuje pomocou Glasgowskej škály kómy, ktorá hodnotí otváranie očí, slovnú reakciu a motorickú reakciu.

Uzavreté poranenia hlavy sa vyskytnú, keď sa váš mozog pohybuje vo vnútri lebky bez prelomenia.

Otvorené poranenia hlavy nastanú, keď niečo prenikne do vašej lebky a priamo poškodí mozgovú tkanivo.

Lokalizácia vášho zranenia tiež záleží. Poškodenie čelového laloku môže ovplyvniť vašu osobnosť alebo rozhodovanie, zatiaľ čo zranenie spánkového laloku môže ovplyvniť pamäť alebo jazykové schopnosti.

Otras mozgu a jeho význam

Otras mozgu je typ mierneho traumatického poranenia mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase.

Ide o dočasné narušenie normálneho fungovania mozgu bez trvalého poškodenia štruktúr.

Mechanizmus vzniku môže byť priamy náraz do hlavy alebo nepriamy mechanizmus, napríklad pri prudkom zastavení alebo zrýchlení, keď sa hlava prudko pohne dopredu a dozadu.

Niektoré otrasy môžu vzniknúť aj pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat.

Otras mozgu predstavuje 70-90% všetkých poranení hlavy a mozgu a aj keď vo väčšine prípadov odznejú príznaky bez trvalých následkov, riziko závažnejších komplikácií si vyžaduje pozornosť a pripravenosť reagovať včas.

Príznaky rozsiahleho poškodenia mozgu

Príznaky traumatického poranenia mozgu sa môžu objaviť okamžite alebo sa postupne rozvinú v priebehu hodín alebo dní po úraze.

Príznaky, ktoré pociťujete, závisia od toho, ktorá časť mozgu bola zranená a aké je závažné poškodenie.

Fyzické príznaky

• Bolesti hlavy, ktoré sa môžu časom zhoršovať
• Nevoľnosť alebo vracanie
• Závratočnosť alebo problémy s rovnováhou
• Rozmazané alebo dvojité videnie
• Precitlivenosť na svetlo alebo hluk
• Zvonenie v ušiach
• Únava alebo ospalosť
• Ťažkosti so spánkom alebo spánok dlhší ako obvykle
• Strata koordinácie
• Slabosť alebo necitlivosť končatín

Kognitívne a psychické príznaky

• Zmätenosť alebo pocit zahmlenia
• Problémy s pamäťou, najmä s nedávnymi udalosťami
• Ťažkosti s koncentráciou alebo sústredením
• Problémy s hľadaním správnych slov
• Spomalené myslenie alebo spracovanie informácií
• Ťažkosti s rozhodovaním
• Nezrozumiteľná alebo nesprávna reč
• Hlboké zmätenie

Emocionálne a behaviorálne zmeny

• Dráždivosť alebo výkyvy nálad
• Úzkosť alebo nervozita
• Depresia alebo smútok
• Zmeny osobnosti
• Strata záujmu o obľúbené aktivity
• Nekľud alebo agitácia
• Bojovnosť alebo nezvyčajné správanie

Pri ťažkých TBI môžete tiež zažiť záchvaty, slabosť v rukách alebo nohách, stratu koordinácie alebo hlboké zmätenie.

Strata vedomia môže byť krátka, ale pri ťažkom poškodení môže nastať dlhotrvajúca kóma alebo iná porucha vedomia.

Každé TPP je sprevádzané bolesťami hlavy!

Varovné príznaky vyžadujúce okamžitú pomoc

Ak ste dostali úder do hlavy, či už mierne alebo vážne, mali by ste okamžite vyhľadať lekársku pohotovosť.

Okamžite choďte na pohotovosť, ak zažijete:

• Stratu vedomia, aj krátku
• Silnú alebo sa zhoršujúcu bolesť hlavy
• Opakované vracanie
• Kŕče alebo záchvat
• Extrémnu zmätenosť alebo dezorientáciu
• Slabosť alebo necitlivosť v rukách alebo nohách
• Nezreteľnú reč
• Významné zmeny v správaní alebo osobnosti
• Rozšírenie jednej alebo oboch zreníc
• Číru tekutinu alebo krv vytekajúcu z nosa či uší
• Problémy s prebudením
• Kómu alebo nereagovanie na vonkajšie podnety

Krvácanie do mozgu je vážne a vyžaduje okamžitú liečbu.

Je lepšie vyhľadať lekársku pomoc aj pri miernom poranení mozgu, pretože ak nie dnes, môžete mať jeho následky neskôr.

Poškodenia a komplikácie

Medzi bezprostredné komplikácie patria opuch mozgu, krvácanie do mozgu alebo okolo neho, krvné zrazeniny, kŕče, infekcie pri zlomenine lebky a poškodenie krvných ciev alebo nervov.

Opuch mozgu môže zvýšiť nebezpečný tlak vo vnútri lebky.

Pri ťažkom poranení sa môžu vyskytnúť subdurálne, epidurálne, intracerebrálne alebo subarachnoidálne krvácania.

Subdurálny hematóm vzniká najčastejšie pretrhnutím mostíkových žíl a môže viesť k postupnému zhoršovaniu stavu.

Epidurálny hematóm je arteriálne krvácanie, pri ktorom môže dôjsť k rýchlemu zhoršeniu a herniácii mozgu.

Intracerebrálny hematóm môže vyžadovať operáciu pri masívnej lézii, postupujúcom neurologickom zhoršovaní alebo pri terapii rezistentnej intrakraniálnej hypertenzii.

Znaky herniácie môžu zahŕňať rozšírenie zreníc, kómu, nereagovanie na svetlo, centrálne parézy, patologické reflexy, pokles krvného tlaku, bradykardiu a poruchy dýchania.

Dlhodobé následky

• Chronické bolesti hlavy alebo migrény
• Problémy s pamäťou a koncentráciou
• Poruchy reči a komunikácie
• Ťažkosti s chôdzou, rovnováhou a koordináciou
• Spasticita a ochrnutie
• Epileptické záchvaty
• Poruchy spánku
• Depresia, úzkosť alebo iné poruchy nálady
• Zmeny osobnosti a správania
• Zmeny chuti alebo čuchu
• Postkomočný syndróm
• Trvalé neurologické postihnutie
• Kóma alebo vegetatívny stav v závažných prípadoch
• Chronická traumatická encefalopatia pri opakovaných úrazoch hlavy

Aj po ľahkom SHT bez relevantných poranení zistených zobrazovacími metódami môžu v priebehu času nastať čiastočne závažné poškodenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť každodenný život dotknutých osôb.

Po počiatočnom období bez príznakov môže najmä u dospelých dôjsť po týždňoch až mesiacoch k chronickému subdurálnemu krvácaniu.

Aj po rokoch je možné zistiť poškodzovacie procesy v mozgovom tkanive, ktoré spôsobujú klinické príznaky.

• Problémy s jemnou motorikou a rovnováhou
• Neurokognitívne a psychiatrické poruchy
• Problémy so sústredením, pamäťou a motiváciou
• Depresie a úzkostné poruchy
• Demencia
• Iné degeneratívne ochorenia
• Chronická traumatická encefalopatia

Opakované otrasy mozgu môžu viesť k chronickej traumatickej encefalopatii (CTE), čo je progresívne neurologické ochorenie spojené s kognitívnym úpadkom a zmenami správania.

Diagnostika

Diagnostika TBI zahŕňa dôkladné vyhodnotenie vašich príznakov, anamnézy a často aj špeciálnych testov, aby sa zistilo, ako funguje váš mozog.

Váš poskytovateľ zdravotnej starostlivosti začne kladením podrobných otázok o nehode, kedy sa začali príznaky a ako sa zmenili v priebehu času.

Bude sa tiež chcieť dozvedieť o vašej anamnéze, liekoch a akýchkoľvek predchádzajúcich zraneniach hlavy.

Fyzikálne vyšetrenie zvyčajne zahŕňa kontrolu zreníc a pohybov očí, testovanie reflexov a koordinácie, vyhodnotenie rovnováhy a chôdze, posúdenie sily a citlivosti, počúvanie reči a jazyka a pozorovanie duševnej bdelosti a pamäti.

Kognitívne testy môžu hodnotiť schopnosť zapamätať si nové informácie, koncentráciu, rozsah pozornosti, riešenie problémov, rýchlosť spracovania informácií a jazykové schopnosti.

CT mozgu je rýchle a často používané pri podozrení na krvácanie alebo fraktúry, hoci MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív.

Snímkovacie vyšetrenia môžu zahŕňať CT vyšetrenie na kontrolu krvácania, opuchu alebo zlomenín lebky a MRI vyšetrenie na zobrazenie podrobnej štruktúry mozgu.

Pri miernych TBI sa snímkovacie vyšetrenia často javia ako normálne, aj keď máte príznaky.

To neznamená, že vaše zranenie nie je reálne alebo dôležité.

Elektroencefalogram (EEG) sa využíva pri podozrení na kŕče.

Ihneď sa vykonáva neurologické vyšetrenie vrátane GCS, rýchlo sa realizujú zobrazovacie metódy a stanovuje sa závažnosť, prítomnosť edému a indikácia k operačnému zákroku.

Pri ťažkých poraneniach sa môžu doplniť evokované potenciály, oftalmologické vyšetrenie a ďalšie funkčné vyšetrenia.

Akútna liečba

Najdôležitejšou informáciou ohľadom liečby pre úraz mozgu je tzv. časový faktor.

V prípadoch i veľmi ľahkých úrazov hlavy sa často pacienti dostávajú do nemocnice resp. na pohotovosť príliš neskoro a následky ich zranenia sú tak zbytočne závažné.

Pacienti s podozrením na poranenie mozgu obvykle ihneď po transporte na pohotovosť absolvujú interné a neurologické vyšetrenie, bezodkladne sa realizuje CT alebo MR vyšetrenie mozgu a podľa výsledkov sa stanoví ďalší postup.

U závažnejších zranení je pravdepodobné, že liečenie bude prebiehať na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurochirurgickom oddelení.

V akútnej fáze liečby riešia lekári bezprostredné poškodenie mozgu a súvisiacich štruktúr.

Všeobecne je na poprednom mieste zachovanie adekvátneho cerebrálneho perfúzneho tlaku a redukcia intrakraniálneho tlaku.

Liečba ťažkého TBI môže zahŕňať:

• Chirurgický zákrok na odstránenie krvných zrazenín alebo zníženie opuchu mozgu
• Lieky na kontrolu záchvatov alebo zníženie tlaku v mozgu
• Dýchaciu podporu, ak je potrebná
• Monitorovanie na jednotke intenzívnej starostlivosti
• Nutričnú podporu
• Kontinuálne sledovanie vedomia a neurologického stavu

Pri prenikajúcich poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta sa realizuje operačný výkon urgentne.

Pri operácii môže byť potrebná dekompresívna hemikraniektómia, odstránenie subdurálneho alebo epidurálneho hematómu, prípadne čiastočné odstránenie intracerebrálneho hematómu.

Ak je stav pacienta stabilizovaný, je možné operačný výkon odložiť, kým sa nepripraví pacient čo najdokonalejšie na operáciu.

Primárne poranenia sa ošetria bezprostredne po stabilizácii pacienta.

Stav pacienta sa kontinuálne monitoruje jednak prístrojmi, jednak intenzívnou starostlivosťou lekárov.

Liečba mierneho a stredne ťažkého poškodenia

Mierne poranenie mozgu môže vyžadovať len odpočinok a lieky proti bolesti, no ťažšie prípady môžu vyžadovať chirurgický zákrok a intenzívne sledovanie.

Liečba mierneho až stredne ťažkého TBI často zahŕňa fyzický aj psychický oddych, lieky proti bolesti pri bolestiach hlavy, liečbu problémov so spánkom alebo náladou, postupný návrat k bežným aktivitám a kontrolné prehliadky.

Prvých 24-48 hodín je kľúčový fyzický aj kognitívny pokoj: obmedziť športové aktivity a výraznú stimuláciu, vyhnúť sa dlhému pozeraniu na obrazovky a náročným mentálnym aktivitám.

Postupný návrat do školy a bežných aktivít je riadený príznakmi a stavom dieťaťa.

Hydratácia a primeraná liečba bolesti podľa odporúčaní lekára sú dôležité.

Pri liekoch je potrebné riadiť sa pokynmi lekára, pretože niektoré lieky môžu ovplyvniť vedomie alebo riziko krvácania.

V prípade silných bolestí hlavy môžu byť podané analgetiká, pričom sa odporúča vyhýbať sa liekom ako ibuprofén či aspirín, ktoré môžu zvýšiť riziko krvácania.

V prípade pretrvávajúcich ťažkostí sa liečba prispôsobuje konkrétnym príznakom a môže zahŕňať lieky na bolesť, spánok, náladu, nevoľnosť, závraty, záchvaty alebo spasticitu.

Chronická liečba a rehabilitácia

Po stabilizácii stavu, po nevyhnutných operáciach a prípadnom zlepšení celkového stavu môže pokračovať druhá, chronická fáza liečby.

Tá zahŕňa jednak pokračovanie v nastavených liečebných postupoch a jednak z intenzívnej rehabilitácie a podpornej liečby.

Neoddeliteľnou súčasťou lekárskej starostlivosti je pri zraneniach mozgu rehabilitácia.

Preto je dôležité ju nepodceňovať, môže sa veľmi významne podielať jednak na procese uzdravovania a taktiež na tom, aby úraz zanechal minimálne trvalé následky.

Rehabilitačné služby môžu zahŕňať:

• Fyzioterapiu na zlepšenie sily a koordinácie
• Ergoterapiu na preučenie si každodenných činností
• Logopédiu pri problémoch s komunikáciou alebo prehĺtaním
• Kognitívnu terapiu na riešenie problémov s myslením a pamäťou
• Psychologické poradenstvo na emocionálnu podporu
• Profesijnú rehabilitáciu na návrat do práce
• Sociálne poradenstvo a podporu rodiny

Pri liečbe spolupracujú často chirurgovia, internisti, intenzivisti, neurológovia, logopédi, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a mnohí ďalší.

Neurorehabilitačný tím môže zahŕňať lekára, ošetrovateľstvo, fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu, neuropsychológiu, sociálnu službu a rodinu ako spoluterapeutov.

Od spolupráce a ochoty pacienta veľmi často závisí úspech tejto časti liečby.

Okrem asistovanej rehabilitácie priebeh rekonvalescencie ovplyvní najviac pacient sám, ak je schopný cvičiť a trénovať podľa inštrukcii odborníkov.

Štúdie s pacientmi s miernym a ťažkým SHT preukazujú pri včasnej rehabilitácii lepšiu účinnosť a dlhodobé výsledky.

Hyperbarická oxygenoterapia

Bol preukázaný priaznivý účinok hyperbarickej oxygenoterapie na regeneráciu mozgu po traumatickom uraze prostredníctvom zníženia hypoxie a neurozápalových procesov a zároveň sa zlepšila cirkuláciu v mozgu.

Uvádza sa, že HBO zároveň pôsobí priaznivo synergický spolu s účinkom iných terapií vrátane štandardnej intenzívnej rehabilitácie.

Klinické štúdie uvádzajú tieto možné účinky HBO:

• Zmierňuje účinky hypoxie a zápalových procesov v mozgu
• Podporuje tvorbu neurónov
• Zmierňuje mitochondriálne poruchy
• Zlepšuje regeneráciu penumbry
• Stimuluje neuroplasticitu
• Indukuje proces remyelinizácie
• Podporuje regeneráciu po otrase mozgu
• Podporuje kognitívne funkcie
• Zlepšuje jemnú a hrubú motoriku
• Zlepšuje zrak a reč
• Zmierňuje spasticitu
• Znižuje frekvenciu záchvatov
• Zlepšuje rovnováhu a chôdzu

Výsledky tejto liečby sú veľmi povzbudzujúce, ale závislé aj od času, ktorý uplynie od poškodenia mozgu do začiatku liečby.

Hyperbarická kyslíková terapia patrí medzi nové prístupy k liečbe, ktoré sa skúmajú.

Zotavenie doma a návrat k aktivitám

Zvládanie rekonvalescencie po úraze hlavy doma si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a podporu rodiny a priateľov.

Dostačte si dostatok spánku a dodržujte pravidelný režim spánku.

Robte si prestávky počas náročných mentálnych aktivít.

Postupne zvyšujte úroveň aktivity, ako sa vaše príznaky zlepšujú.

Dieťa by malo zostať pod dohľadom spoľahlivej osoby najmenej 24-48 hodín po úraze a pravidelne sa sledovať.

Pri prvých známkach zhoršenia alebo nových príznakoch treba okamžite kontaktovať lekára.

Počas fázy zotavenia je mozog zraniteľný a každé ďalšie otrasenie je výrazne nebezpečnejšie.

Fáza zotavenia pri ľahkom SHT trvá 7-10 dní.

Pre návrat k športu, škole alebo práci je potrebný postupný režim a rešpektovanie príznakov.

Neukončujte rehabilitáciu iba preto, že sa stav začal zlepšovať, pretože niektoré kognitívne, emočné alebo motorické problémy sa prejavia až pri vyššej záťaži.

Prognóza pri rozsiahlych poškodeniach

Väčšina poranení mozgu, ak sú skôr ľahkého až stredne ťažkého charakteru, nespôsobujú trvalé následky ani dlhodobejšie zdravotné postihnutie.

Menšie percento, najmä ťažkých a mnohopočetných poranení mozgu, má tendenciu zanechať závažné, dlhotrvajúce zdravotné postihnutie.

Trvalé následky sa vyskytujú v 10% ľahkých zranení, 66% stredne ťažkých zranení a pri 100% ťažkých zranení.

Pritom i u najľahších zranení bývajú príznaky prítomné priemerne 3 týždne po úraze.

Mierne TBI sa zvyčajne zlepšuje do niekoľkých dní až týždňov, stredne ťažké poranenie môže vyžadovať mesiace rehabilitácie a pri ťažkom TBI môže obnova trvať roky, pričom niektoré účinky môžu byť trvalé.

U približne polovice pacientov však môžu pretrvávať problémy s koncentráciou, únavou, náladou či pamäťou aj niekoľko mesiacov.

U väčšiny detí sa stavy upravia do 3-12 mesiacov.

Poškodenie dvoch tretín mozgu je vždy dôvodom na veľmi opatrnú prognózu, ale samotný rozsah poškodenia ešte neurčuje konečný výsledok.

O prognóze rozhoduje najmä lokalizácia poškodenia, zachovanie funkcie mozgového kmeňa, stav vedomia, rozsah sekundárneho poškodenia, prítomnosť krvácania a opuchu, vek pacienta, pridružené poranenia a kvalita a dĺžka rehabilitácie.

Preto otázky príbuzných pacienta ohľadom prognózy prípadne dĺžky hospitalizácie alebo liečby nie je možné vždy jednoznačne zodpovedať.

Dobrou správou je, že s náležitou lekárskou starostlivosťou a podporou sa mnohí ľudia s TPM môžu dobre zotaviť a vrátiť sa k zmysluplnému a naplňujúcemu životu.

Prvá pomoc a bezpečný postup

Pri otrase hlavy je dôležité okamžite vykonať správne kroky prvej pomoci a zabezpečiť odbornú lekársku pomoc.

Ak je osoba pri vedomí, je potrebné ju upokojiť, zabezpečiť odpočinok a sledovať príznaky ako zmena správania, podráždenosť, vracanie, bolesti hlavy alebo problémy so spánkom.

V prípade podozrenia na poranenie krku alebo chrbtice je potrebné chrániť krk, udržiavať voľné dýchacie cesty a zadržiavať hlavu v stabilnej pozícii.

V oboch prípadoch je nevyhnutné zabrániť ďalšiemu pohybu osoby a poskytnúť čo najskôr odbornú pomoc na vyhodnotenie závažnosti poranenia.

Pri pádoch z väčšej výšky alebo pri silnom náraze je potrebné volať záchranku a minimalizovať pohyb zafixovaním chrbtice, kým sa dieťa nedostane do nemocnice na vyšetrenie.

Prevencia

Prevencia je kľúčová.

Používanie prilieb pri bicyklovaní, korčuľovaní, skateboarde alebo lyžovaní významne znižuje riziko úrazu hlavy.

Vždy používajte bezpečnostné pásy, aj na krátke cesty.

Používajte vhodné autosedačky a sedačky so zvýšeným operadlom pre deti.

Nikdy nešoférujte pod vplyvom alkoholu alebo drog a vyhnite sa rozptýlenému šoférovaniu.

Odstráňte prekážky, ktoré by mohli spôsobiť pád, ako sú voľné koberce alebo neporiadok.

Namontujte madlá v kúpeľni a zábradlia na schodoch.

Používajte protišmykové podložky vo vani a sprche a zabezpečte dostatočné osvetlenie v celom dome.

Zabezpečte okná a nainštalujte bezpečnostné bránky pre malé deti.

Pri kontaktných športoch je potrebné dodržiavať bezpečnostné pravidlá, používať vhodnú ochrannú výbavu a nevracať sa k športovej aktivite, ak ste utrpeli zranenie hlavy.

Chronická traumatická encefalopatia môže vzniknúť pri opakovaných otrasoch mozgu.

Preto je dôležité zabrániť opätovnému úrazu a primerane dohliadať na návrat detí ku športu a aktivitám.

tags: #poskodenie #dvoch #tretin #mozgu