Kardiálne neurologické príznaky: súvislosti medzi srdcom, nervovým systémom a cievami

Kardiálne neurologické príznaky vznikajú vtedy, keď ochorenie srdca, porucha krvného obehu alebo poškodenie autonómneho nervového systému ovplyvňujú činnosť mozgu, nervov a ďalších orgánov. Môžu sa prejavovať závratmi, mdlobami, búšením srdca, poruchami vedomia, slabosťou, dýchavicou, poruchami citlivosti alebo náhlou cievnou mozgovou príhodou.

Najčastejšie súvisia so srdcovým zlyhávaním, poruchami srdcového rytmu, fibriláciou predsiení, kardiovaskulárnou autonómnou neuropatiou pri cukrovke a s ochoreniami ciev, ktoré zhoršujú prekrvenie mozgu. Náhle vzniknutá strata vedomia, porucha dýchania, jednostranná slabosť, pokles kútika alebo porucha reči si vyžadujú okamžité privolanie lekárskej pomoci.

Čo patria medzi kardiálne neurologické príznaky

Medzi časté prejavy patria závrat, dýchavičnosť, búšenie srdca, náhly kolaps, neprítomný pulz, strata vedomia, slabosť a rýchly tep srdca. Pri autonómnej neuropatii sa môžu pridávať omdlievanie alebo točenie hlavy pri postavení, poruchy regulácie krvného tlaku, intolerancia záťaže a fixná tachykardia bez primeranej odozvy na zmenu záťaže.

Neurologické príznaky môžu vzniknúť aj v dôsledku nedostatočného prekrvenia mozgu. Medzi najčastejšie neurologické ochorenia s veľkým podielom KV rizík patrí cievna mozgová príhoda (CMP), ktorá je každoročne novo diagnostikovaná u 30 000 osôb a je treťou najčastejšou príčinou úmrtia a prvou najčastejšou príčinou dlhodobej odkázanosti na pomoc druhých.

Ďalším, stále častejším ochorením je demencia, kde v súvislosti s KV chorobami hovoríme predovšetkým o vaskulárnej demencii, čo je ochorenie, pri ktorom odumiera čím ďalej tým viac mozgových buniek a mozgového tkaniva. Tento typ demencie sa môže objaviť buď náhle, alebo sa môže pomaly rozvíjať.

Kedy ide o urgentný stav

Náhla srdcová dysfunkcia/zástava je pravdepodobne jednou z najväčších príčin prirodzenej smrti na svete. Táto dysfunkcia srdca vedie k náhlemu zastaveniu srdcovej funkcie, strate dýchania a vedomia. Ak sa okamžite nelieči, môže viesť k smrti.

Pri náhlej zástave srdca dôjde k poruche v elektrickom systéme srdca. To vedie k nebezpečnému a extrémne rýchlemu pulzu srdca. V dôsledku toho sa komory začnú chvieť - tento stav sa nazýva „fibrilácia komôr“.

Prvých pár minút je veľmi dôležitých, pretože prietok krvi do mozgu sa drasticky zníži a človek stratí vedomie, čo môže nakoniec viesť k smrti. Núdzová liečba náhlej zástavy srdca je kardiopulmonálna resuscitácia ( KPR ) a defibrilácia.

• Závrat
• Dýchavičnosť
• Búšenie srdca
• Náhly kolaps
• Žiadny pulz
• Strata vedomia
• Slabosť
• Rýchly tep srdca

V prípade takejto núdzovej situácie by ste mali najprv vytočiť miestne číslo tiesňového volania a potom urobiť nasledovné. KPR je manuálny proces opakovaného stláčania hrudníka a dýchania do úst, ktorý pomáha dodávat kyslík do pľúc a mozgu.

Ďalším spôsobom, ako obnoviť normálny rytmus srdca, je pomocou elektrického šoku do hrudníka, t. j. defibrilácia. Prežitie náhlej zástavy srdca je až 90 %, ak sa vyššie uvedené opatrenia prijmú v prvých minútach.

Srdcové zlyhávanie a neurologické prejavy

Chronické zlyhávanie srdca prebieha postupne, dlhodobo. Jeho výskyt je v porovnaní s náhlym srdcovým zlyhaním častejší. Srdce stráca schopnosť pumpovať krv dostatočne. Vyčerpáva sa a slabne.

Pumpuje do tela menej krvi. Keďže sa snaží množstvo krvi, ktoré by malo vypudiť, dohnať, pracuje rýchlejšie a preto sa zvýši srdcová frekvencia a pulz, čo srdce opäť oslabuje. U ľudí s chorým srdcom je ideálne udržiavať pokojový pulz 60 až 65 úderov za minútu.

Ak sa tieto príznaky začnú vyskytovať postupne a postupne sa aj zhoršujú ( od vzniku pri námahe až po - v horších prípadoch- ťažkosti v kľude), ide o chronické srdcové zlyhanie. Pri ich náhlom vzniku, často s výraznými ťažkosťami a nutnosťou hospitalizácie ide o akútne srdcové zlyhanie (alebo o akútnu dekompenzáciu- zhoršenie- chronického srdcového zlyhania).

Ľavostranné a pravostranné srdcové zlyhávanie

Zlyhať môže ľavá strana, pravá strana aj obe strany srdca súčasne. V prípade, že dôjde ku zlyhaniu ľavej strany, srdce nie je dostatočne silné na to, aby vypudilo okysličenú krv do tela.

Krv sa hromadí v pľúcach a môže dôjsť k edému, ktorý spôsobí dýchavičnosť (ľudovo je tento stav často pomenovaný ako voda v pľúcach). Pri závažnej forme môže byť počuť tekutinu v pľúcach - bublanie pri dýchaní.

Ak dôjde k zlyhaniu pravej strany, srdce sa nevie dostatočne naplniť. Krv sa hromadí v tele a preto opúchajú končatiny či brucho.

Príznaky chronického srdcového zlyhávania

Príznaky chronického srdcového zlyhávania sú spočiatku nešpecifické. Často sa pripisujú starobe alebo nadváhe. Dýchavičnosť je spôsobená opuchom pľúc.

Najskôr sa prejaví iba pri vyššej fyzickej aktivite, neskôr aj pri menšej námahe, napríklad chôdzi. V najťažších prípadoch má pacient dýchavičnosť aj pri ležaní a naopak, úľavu pociťuje pri sedení.

Je to spôsobené tým, že v ľahu sa zvýši tlak v pľúcach, čo prispieva ku tvorbe opuchu a sťažuje dýchanie. Pocit únavy a vyčerpania je spôsobený nedostatočným prekrvením svalov.

Kašeľ a sipot je spôsobený opuchom pľúc, pri ktorom sa v nich hromadí tekutina. Prítomnosť tekutiny v pľúcach sa prejaví kašľom, neskôr vykašliavaním ružových spenených hlienov, zafarbených krvou.

Pri zlyhaní pravej strany najskôr opúchajú členky, potom predkolenia. Po zatlačení na pokožku ostávajú jamky, ktoré miznú veľmi pomaly. Dôležité je ale to, že opúchajú obe nohy naraz.

Ak opuchne iba jedna noha, príčinou nie je srdcové zlyhanie. Ak sa ochorenie nelieči, opuch postupuje na brucho a pečeň, čo sa môže prejaviť bolesťou. Opuchnúť môžu aj horné končatiny a dokonca aj celé telo.

Náhly prírastok váhy môže byť prejavom zadržiavania vody v tele, jedného z častých príznakov srdcového zlyhávania. Nárast hmotnosti o viac ako 2 kg za 2 dni môže spôsobiť výrazné zhoršenie zdravotného stavu.

Ak ste pacient s ischemickou chorobou srdca, prekonali ste infarkt alebo máte problémy s tlakom a v poslednom čase sa viac zadýchate, opúchajú vám nohy alebo v noci nemôžete spať v ľahu, buďte ostražitý a kontaktujte svojho lekára.

Stupne závažnosti podľa NYHA

Závažnosť srdcového zlyhania býva podľa toho, aké máte ťažkosti, označená štyrmi stupňami ( tzv. NYHA klasifikácia):

Poruchy srdcového rytmu a mozog

Najčastejšou príčinou náhlej zástavy srdca je abnormálny srdcový rytmus, známejší ako arytmia. Elektrický systém srdca je zodpovedný za riadenie frekvencie a rytmu srdcového tepu.

Ak sa s ním niečo pokazí, vaše srdce začne biť rýchlo a v nepravidelnom rytme. Väčšina arytmií je neškodná. Ak sa však vyskytnú v dolnej komore srdca alebo v komorách, vedú k náhlej zástave srdca.

Fibrilácia predsiení zvyšuje riziko CMP až päťnásobne. Ďalej je známe, že pacienti s genetickými predispozíciami k fibrilácii predsiení môžu mať CMP ešte pred nástupom samotnej fibrilácie predsiení.

Najčastejšie srdcové príčiny

• Ischemická choroba srdca
• Infarkt myokardu
• Zväčšené srdce a kardiomyopatia
• Poruchy srdcových chlopní
• Vrodené a dedičné ochorenia
• Abnormálny rytmus srdca
• Primárne poruchy elektrického systému srdca

Väčšina ľudí, ktorí sú postihnutí náhlou zástavou srdca, sú pacientmi s ochorením koronárnych artérií. Ide o zdravotný stav, pri ktorom sa srdcové tepny upchávajú usadeninami, ako je cholesterol, čím sa znižuje prietok krvi do srdca.

Infarkt myokardu alebo „infarkt myokardu“ nastáva, keď dôjde k upchatiu ktorejkoľvek z koronárnych artérií, čo bráni srdcu v prijímaní dostatočného množstva krvi bohatej na kyslík. Na druhej strane, náhla zástava srdca nastáva, keď dôjde k poruche v elektrickom systéme srdca.

Vrodená choroba môže byť príčinou náhlej zástavy srdca u detí alebo mladých dospelých. Dospelí, ktorí podstúpili korekčné operácie kvôli svojim vrodené srdcové choroby sú tiež vystavení vyššiemu riziku náhlych srdcových dysfunkcií.

Kardiovaskulárna autonómna neuropatia

Kardiovaskulárna autonómna neuropatia (KAN) je komplikácia asociovaná so srdečným rytmom a prietokom ciev v dôsledku poškodenia vegetatívneho nervstva. Jedná sa o vážnu komplikáciu diabetes mellitus, napriek tomu je často prehliadaná.

Autonómna neuropatia (AN) sa prejavuje skupinou symptómov, ktoré sa vyskytujú v dôsledku poškodenia periférneho autonómneho systému. Periférny autonómny systém tvoria autonómne nervy, ktoré sú jednotky regulujúce viscerálne funkcie tela (krvný tlak, motilita čriev, vyprázdňovanie močového mechúra, regulácia telesnej teploty a iné).

Neuropatia je poškodenie alebo dysfunkcia jedného či viacerých nervov a prejavuje sa necitlivosťou, brnením alebo bolesťou v postihnutej oblasti. AN môže postihnúť ktorýkoľvek orgán, najčastejšie sa ako prvá manifestuje v kardiovaskulárnom systéme.

Prejavy KAN

• Abnormalita kontroly srdečnej frekvencie
• Dysfunkcia ľavej komory srdca
• Kľudová a fixná tachykardia - fixná tachykardia bez odozvy pri zmene záťaže
• Intolerancia záťaže
• Poruchy v diurálnom kolísaní krvného tlaku (nedostatočný pokles v nočných hodinách)
• Ortostatická hypotenzia - stav chronickej arteriálnej hypotenzie
• Znížené vylučovanie katecholamínov
• Zvýšená produkcia reaktívnych radikálov

Hyperglykémia, nadbytok voľných mastných kyselín a inzulínová rezistencia ovplyvňujú kardiomyocyty. Príčiny neuropatie môžu zahŕňať traumu, chemoterapiu, alkoholizmus, autoimúnne choroby, chronickú renálnu insuficienciu, deficienciu vitamínu B a komplikácie diabetu mellitu.

Diagnostika autonómnej neuropatie

• Subjektívna anamnéza
• Objektívne klinické interné a neurologické vyšetrenie
• 6-stupňový svalový test podľa Jandu
• Semmes-Weinsteinovej monofilament
• Vyšetrenie algestézie pomocou špendlíka alebo ihly
• Elektromyografia (EMG)
• Kvantitatívne vyšetrenie senzitívnych funkcií
• Vyšetrenie jednotlivých autonómnych funkcií
• Biopsia
• Biochemické vyšetrenie KAN

Pri hodnotení autonómnej neuropatie sa sledujú aj príznaky z iných orgánových systémov. Pacient môže mať pocit plnosti po jedle, obtiaže s prehĺtaním, štikútku, hnačky alebo zápchy, problémy s udržaním stolice, ťažkosti s udržaním moču, iné ťažkosti s močením alebo poruchy erekcie.

Medzi ďalšie otázky patria návaly potenia po jedle alebo v noci, nápadné potenie v hornej časti tela, nepote na dolných končatinách, zlá tolerancia tepla a vyšších teplotných výkyvov a zhoršené rozpoznávanie hypoglykémie.

Hodnotenie sa robí individuálne. Akákoľvek kladná odpoveď vedie lekára k verifikácii príčiny ťažkostí.

Kardiovaskulárne riziká neurologických ochorení

Vaskulárna demencia zdieľa s CMP spoločné rizikové faktory, ktorými sú cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a chronický zápal. Tretie časté ochorenie predstavuje syndróm spánkového apnoe.

Síce nepatrí medzi tie, ktoré zdieľajú väčšiu časť rizikových kardiovaskulárnych faktorov (vynímajúc obezitu), ale ide o časté a závažné ochorenie práve pre vysoké riziko rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Aspoň u polovice pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe sa vyskytuje vysoký krvný tlak.

Rizikové faktory, ktoré možno a nemožno ovplyvniť

Rizikové faktory delíme na neovplyvniteľné, čo sú: vek, pohlavie, rasa, rodinná záťaž, sociálna a ekonomická úroveň a genetické predispozície. Ďalej sú to faktory ovplyvniteľné.

Vysoký krvný tlak (TK) - TK vyšší ako 140/90 mm Hg je najzávažnejším rizikovým faktorom CMP. Výskyt hypertenzie stúpa s vekom a jej liečba či formou liekov, alebo zmenou životného štýlu je jednou z najúčinnejších metód znižovania rizika CMP.

Cukrovka - pacienti s cukrovkou majú dvojnásobne vyššie riziko CMP a u 20 % z nich je práve CMP príčinou úmrtia. Bolo preukázané, že kombinovaná liečba - teda zmena životného štýlu spolu s liekmi - znižuje riziko CMP u diabetikov približne o 50 %.

Vysoký cholesterol - zvýšenie hladiny celkového cholesterolu v krvi urýchľuje aterosklerózu, teda kôrnatenie tepien, a tým zvyšuje riziko CMP. Nasadenie statínov, ktoré vedie ku zníženiu hladiny LDL (zlého) cholesterolu, je veľmi účinnou prevenciou CMP.

Metabolický syndróm - do tohto syndrómu sa radí skupina rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú spoločne - vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Riziko CMP spôsobené metabolickým syndrómom je dvojnásobné a zvyšuje sa s rastúcim počtom jednotlivých samostatných faktorov tvoriacich syndróm.

Ďalším silným rizikovým faktorom je fajčenie či iné užívanie tabakových výrobkov, ktoré riziko CMP zdvojnásobuje. Podobne aj užívanie kokaínu, heroínu, amfetamínov či extázy je spojené so zvýšeným rizikom CMP.

Kardiorenálny syndróm a neurologické komplikácie

Kardiorenálny syndróm je komplexný zdravotný stav, ktorý zdôrazňuje zložitý vzťah medzi srdcom a obličkami. Tento syndróm sa vyskytuje, keď dysfunkcia jedného orgánu vedie k dysfunkcii druhého, čím sa vytvára začarovaný kruh, ktorý môže významne ovplyvniť celkové zdravie pacienta.

Kardiorenálny syndróm je definovaný ako stav, pri ktorom zlyhanie srdca vedie k dysfunkcii obličiek alebo naopak. Klasifikuje sa do piatich typov na základe postihnutého orgánu a načasovania dysfunkcie.

Príznaky kardiorenálneho syndrómu

• Dýchavičnosť
• Opuch v nohách, členkoch alebo bruchu
• Únava
• Nevoľnosť a zvracanie
• Bolesť v hrudi
• Znížený výdaj moču alebo tmavý moč
• Zmätenosť alebo zmenený duševný stav

Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc, vrátane silnej dýchavičnosti alebo ťažkostí s dýchaním, bolesti alebo tlaku na hrudníku, náhleho opuchu nôh alebo brucha, zmätenosti alebo zmeneného duševného stavu a zníženého výdaja moču alebo tmavého moču.

Diagnostika

Diagnózu srdcového zlyhania (SZ) Vám lekár stanoví na základe spoznania Vašich ťažkostí a po ďalších vyšetreniach. Pri tzv. fyzikálnom vyšetrení môže počuť zvláštne zvuky pri dýchaní („chropky“), spozoruje opuchy nôh.

Tiež je možné, že máte zmeny na EKG, RTG hrudníka a pri odbere krvi zistí zvýšené hodnoty NT-proBNP alebo BNP, čo sú chemické látky (peptidy) ktoré sa zvyšujú pri srdcovom zlyhávaní, aby udržali normálny objem tekutín v tele.

Lekár Vás pre odhalenie príčiny srdcového zlyhania zvyčajne odošle aj na ultrazvuk srdca (ECHO), kde sa zistí funkcia srdca a jeho chlopní. Niekedy sú nutné aj ďalšie vyšetrenia -ako je vyšetrenie srdcových ciev (koronarografia , alebo ich vyšetrenie pomocou CT), magnetická rezonancia a celé spektrum laboratórnych vyšetrení.

Diagnóza kardiorenálneho syndrómu začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si vyžiadajú podrobnú anamnézu pacienta so zameraním na symptómy, anamnézu a rodinnú anamnézu.

Laboratórne testy zahŕňajú krvné testy na meranie funkcie obličiek (kreatinín, močovinový dusík v krvi) a funkcie srdca (hladiny BNP). Echokardiogramy slúžia na posúdenie funkcie a štruktúry srdca a ultrazvuky na posúdenie veľkosti obličiek a prietoku krvi.

Liečba a sledovanie

Podľa ich výsledkov sa rozhodne o Vašej ďalšej liečbe, ktorá sa môže aj výraznejšie líšiť a závisí od príčiny- ochorenia, ktoré spôsobuje srdcové zlyhávanie práve u Vás. Mnohé opatrenia sú však spoločné.

Klasická liečba (liekmi) závisí od základnej diagnózy - príčiny. Zvyčajne však aspoň nejaký čas budete užívať lieky na odvodnenie (zvýšenie močenia).

Často sa využívajú aj lieky na udržanie srdcovej výkonnosti, ktoré zvyčajne majú efekt aj na tlak krvi (teda Vám môžu byť predpísané, aj keď nemáte vysoký tlak). V prípade zvýšeného tlaku krvi je nutná jeho veľmi prísna kontrola.

Novinkou v liečbe sú lieky, ktoré sa používajú na liečbu srdcového zlyhania, no súčasne ovplyvňujú cukrovku, preto sa nezľaknite, ak Vám lekár predpíše takýto liek, aj ak cukrovku nemáte.

Všetky predpísané lieky užívajte pravidelne, v prípade, že ich horšie znášate, upozornite na to svojho ošetrujúceho lekára a každú zmenu dávky, či vynechanie lieku realizujte až po konzultácii s ním.

Náhle a dlhšie vynechanie niektorých liekov (najmä diuretík - liekov na zvýšenie močenia, odvodnenie) môže viesť k prudkému zhoršeniu stavu aj hospitalizácii.

Manažment kardiorenálneho syndrómu často zahŕňa multidisciplinárny prístup. Liečba môže zahŕňať diuretiká, ACE inhibítory alebo ARB, beta-blokátory a v niektorých prípadoch antikoagulanciá.

Pri niektorých ochoreniach môže byť riešením operácia srdca alebo invazívny výkon - rozšírenie srdcových tepien a implantácia tzv. stentov, alebo aj riešenie chlopňových chýb pomocou katétrov bez nutnosti otvorenia hrudníka.

V niektorých špeciálnych prípadoch môže pomôcť aj „strojček“ - kardiostimulátor s úpravou-synchronizáciou sťahu ľavej komory. („Strojček“ teda nie je riešením na všetko a u každého.)

Ak je Vaše srdce (jeho ľavá komora) výrazne oslabená, môže Vám lekár navrhnúť malú operáciu s implantáciou defibrilátora. Ide o prístroj, ktorého úlohou je zrušiť prípadné život ohrozujúce poruchy rytmu.

Krajným riešením pri výnimočne závažných stavoch je transplantácia srdca, alebo iné podporné systémy.

Prevencia

Zásadné je včasné odhalenie rizikových faktorov, ich liečba aj prevencia. Patrí k nim predovšetkým stredomorská diéta a pravidelný pohyb.

Pripomeňme, že niektoré špecifické zložky stravy sú dobre známymi rizikovými faktormi CMP. Vyšší príjem soli je spojený so zvýšeným rizikom hypertenzie a CMP, zatiaľ čo zvýšený príjem draslíka je spojený so zníženým rizikom cievnej mozgovej príhody.

Všeobecne je odporúčaná stredomorská strava doplnená o orechy. Dnes je už isté, že fyzicky aktívni ľudia majú nižšie riziko CMP a úmrtia ako tí neaktívni.

Je nevyhnutné zamerať sa na úpravu životného štýlu vrátane škodlivých návykov. Pri ovplyvňovaní rizikových faktorov (vysoký krvný tlak, cukrovka, fibrilácia predsiení, vysoký cholesterol, metabolický syndróm, nadmerné užívanie návykových látok atď.) je často nevyhnutná medziodborová spolupráca lekárov.

Pravidelné zdravotné prehliadky zahŕňajú monitorovanie krvného tlaku, cholesterolu a funkcie obličiek. Úpravy životného štýlu zahŕňajú zdravú stravu s nízkym obsahom sodíka, nasýtených tukov a spracovaných potravín, pravidelné cvičenie, riadenie hmotnosti a odvykanie od fajčenia.

Preto je dôležitá osveta a aktívne zapojenie pacienta a jeho blízkych. Len pri vzájomnej dôvere medzi lekárom a pacientom možno očakávať dobrý výsledok liečby, preto aj keď máte obavy z niektorých liekov a postupov, zdôverte sa svojmu lekárovi.

tags: #kardialne #neurologicke #priznaky