Hnačka po cievnej mozgovej príhode môže súvisieť s infekciou, zmenou stravy, liekmi, poruchou prehĺtania, dlhším pobytom v nemocnici alebo iným ochorením tráviaceho traktu. U človeka po mozgovej príhode však predstavuje osobitné riziko, pretože môže rýchlo viesť k dehydratácii, poruche minerálov, zhoršeniu krvného tlaku a celkovému oslabeniu.
Cievna mozgová príhoda je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Ak sa počas hnačky objavia nové neurologické príznaky, výrazná slabosť, porucha vedomia, prudká bolesť hlavy, opakované vracanie alebo známky ťažkej dehydratácie, je potrebné okamžite volať záchrannú službu na čísle 155 alebo 112.
Čo je cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda, často nazývaná aj mŕtvica, nastáva, keď sa prívod krvi do časti mozgu náhle zastaví. Tento proces spôsobuje, že mozgové bunky nedostávajú kyslík a živiny, ktoré potrebujú na prežitie. Už po niekoľkých minútach začínajú odumierať.
Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus.
K prerušeniu môže dôjsť dvomi spôsobmi, a preto pri cievnej mozgovej príhode rozlišujeme ischemickú CMP a hemoragickú CMP. Prvým je ischemická príhoda, ktorá vzniká, keď krvná zrazenina upchá cievu v mozgu. Druhým je hemoragická príhoda, spôsobená prasknutím cievy a krvácaním do mozgového tkaniva.
Ischemická a hemoragická cievna mozgová príhoda
Ischemická cievna mozgová príhoda
Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.
Ischemická cievna mozgová príhoda je veľmi častá a tvorí až 80 % prípadov CMP. Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách. Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať.
Existujú však dva typy ischemickej cievnej mozgovej príhody, a to trombotická, ktorá vzniká kvôli krvnej zrazenine a je často označovaná ako mozgový infarkt. Druhým typom je embolická, ktorú spôsobujú embólie, a teda krvné zrazeniny, ktoré sa vytvoria na inom mieste v tele, avšak krvou sa dostanú až do krvných ciev, ktoré zásobujú mozog.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Hemoragická cievna mozgová príhoda sa od ischemickej líši tým, že vzniká následkom krvácania. Ide o krvácanie z narušenej cievy v mozgu, prípadne o krvácanie spôsobené poruchou cievnej steny.
Hemoragická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia. Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy, porušenia celosti cievnej steny v dôsledku aterosklerózy alebo ochorení krvi.
Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom. Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy.
Prečo môžu byť hnačky po mozgovej príhode nebezpečné
Hnačka znamená časté vylučovanie riedkej alebo vodnatej stolice. Spolu so stolicou organizmus stráca vodu a minerály, najmä sodík a draslík. U pacienta po cievnej mozgovej príhode môže mať takáto strata výraznejší vplyv na krvný tlak, srdcový rytmus, svalovú silu, vedomie a schopnosť spolupracovať pri rehabilitácii.
Po cievnej mozgovej príhode môžu byť prítomné poruchy pohybu, poruchy zmyslov, rôzne rečové poruchy, poruchy stability pohybu, poruchy zraku a sluchu, poruchy vylučovacích procesov a iné poruchy. Hnačka preto nemusí byť iba tráviacim problémom, ale môže výrazne zhoršiť už existujúce obmedzenia.
Dehydratácia môže viesť k suchu v ústach, výraznému smädu, slabosti, závratom, zníženému močeniu, tmavému moču, zrýchlenému pulzu a poklesu krvného tlaku. U človeka, ktorý má po mozgovej príhode poruchu reči alebo vedomia, nemusia byť tieto príznaky včas oznámené.
Hnačka môže zhoršiť aj únavu, nestabilitu a riziko pádu. Ak je pacient zároveň oslabený po cievnej mozgovej príhode, straty tekutín môžu sťažiť chôdzu, presuny z postele na vozík, cvičenie aj bežnú sebaobsluhu.
Najčastejšie príčiny hnačky po cievnej mozgovej príhode
Infekcia tráviaceho traktu
Akútna hnačka môže byť spôsobená vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Riziko infekcie môže byť vyššie počas pobytu v nemocnici alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti, najmä ak sa hnačka objaví u viacerých ľudí naraz.
Na infekciu môže upozorniť náhly začiatok ťažkostí, vodnatá stolica, bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, horúčka alebo zimnica. Krv alebo hlien v stolici sú dôvodom na lekárske vyšetrenie.
Antibiotiká a iné lieky
Hnačka môže vzniknúť počas užívania antibiotík alebo po ich doužívaní. Antibiotiká menia črevnú mikroflóru a v niektorých prípadoch môžu umožniť premnoženie baktérie, ktorá vyvoláva výraznú hnačku a zápal čreva.
Tráviace ťažkosti môžu súvisieť aj s inými liekmi. Pacient po cievnej mozgovej príhode často užíva viacero liekov na krvný tlak, srdcový rytmus, cukrovku, cholesterol alebo prevenciu ďalšej cievnej príhody. Pri hnačke preto treba lekárovi oznámiť všetky užívané lieky.
Lieky predpísané po cievnej mozgovej príhode svojvoľne nevysádzajte. Ak pacient užíva lieky na riedenie krvi, ich vysadenie bez odporúčania lekára môže zvýšiť riziko ďalšej cievnej príhody, zatiaľ čo hnačka a dehydratácia môžu meniť účinok niektorých liekov a zvýšiť riziko komplikácií.
Strava a zmena jedálneho lístka
Hnačku môže podporiť náhla zmena stravy, veľmi mastné jedlá, veľké množstvo sladkostí, potravinová neznášanlivosť alebo nadmerné množstvo niektorých nápojov. Po mozgovej príhode sa často mení spôsob stravovania a pacient môže dostávať inú konzistenciu potravy alebo výživové prípravky.
Ak má pacient poruchu prehĺtania, strava a tekutiny sa upravujú podľa odporúčania lekára, logopéda alebo odborníka na poruchy prehĺtania. Nevhodná konzistencia môže viesť k vdýchnutiu potravy alebo tekutiny do dýchacích ciest, preto nie je správne meniť hustotu stravy bez odborného odporúčania.
Výživové prípravky a umelá výživa
U pacientov, ktorí nedokážu bezpečne prijímať dostatok potravy ústami, sa môžu používať výživové prípravky alebo enterálna výživa. Hnačka môže súvisieť s príliš rýchlym podávaním, nevhodnou koncentráciou, zložením výživy alebo nedostatočnou toleranciou.
Ak pacient dostáva výživu cez sondu, pri hnačke treba skontrolovať spôsob podávania, množstvo, rýchlosť a hygienu pomôcok spolu so zdravotníckym pracovníkom. Výživu ani podávanie tekutín cez sondu neupravujte svojvoľne.
Poruchy črevnej činnosti a vylučovania
Cievna mozgová príhoda môže viesť k poruchám vylučovacích procesov. Znížená pohyblivosť, zmeny stravy, nedostatok tekutín, lieky a narušená komunikácia môžu ovplyvniť pravidelnosť stolice.
Po zápche môže niekedy okolo nahromadenej stolice pretekať riedky obsah, čo môže vyzerať ako hnačka. Opakovaná riedka stolica pri súčasnom nafúknutí, bolestiach brucha alebo pocite neúplného vyprázdnenia si vyžaduje lekárske posúdenie.
Hnačka a poruchy prehĺtania po cievnej mozgovej príhode
Porucha prehĺtania patrí medzi možné následky cievnej mozgovej príhody. Pacient môže mať problém bezpečne prehltnúť tekutiny, jedlo alebo lieky, pričom sa zvyšuje riziko vdýchnutia obsahu do dýchacích ciest.
Medzi prejavy poruchy prehĺtania patria kašeľ alebo dusenie pri jedle, zmena hlasu po napití, vlhko znejúci hlas, dlhé prežúvanie, vytekanie tekutiny z úst, zvyšky jedla v ústach a opakované infekcie dýchacích ciest.
Ak pacient pri hnačke zároveň vracia alebo má poruchu prehĺtania, podávanie tekutín ústami nemusí byť bezpečné. V takom prípade treba čo najskôr kontaktovať lekára alebo zdravotnícky personál, ktorý určí vhodný spôsob hydratácie.
Kedy pri hnačke po mozgovej príhode vyhľadať lekára
Lekárske vyšetrenie je potrebné pri výraznej alebo opakovanej hnačke, pri hnačke trvajúcej dlhšie, pri horúčke, krvi alebo hliene v stolici, silnej bolesti brucha, opakovanom vracaní alebo pri výraznom zhoršení celkového stavu.
Okamžitú pomoc vyžaduje najmä zmätenosť, porucha vedomia, nezvyčajná ospalosť, kolaps, veľmi malé množstvo moču, neschopnosť prijímať tekutiny, rýchle dýchanie, výrazná slabosť alebo príznaky šoku.
Pri pacientovi po cievnej mozgovej príhode treba volať záchrannú službu aj vtedy, ak sa objavia nové neurologické príznaky. Náhla slabosť alebo necitlivosť tváre, ruky alebo nohy, najmä na jednej strane tela, môže znamenať opakovanú cievnu mozgovú príhodu.
Príznaky opakovanej cievnej mozgovej príhody
Príznaky mŕtvice sa objavujú náhle. Medzi najčastejšie patria náhla slabosť alebo necitlivosť tváre, rúk alebo nôh, zhoršená schopnosť hovoriť alebo rozumieť reči, náhle poruchy videnia, závraty, strata rovnováhy alebo koordinácie a náhla, veľmi silná bolesť hlavy bez známej príčiny.
Typické prejavy sú jednostranná slabosť tela, jednostranný pokles ústneho kútika, poruchy reči, závraty, poruchy rovnováhy, porucha koordinácie pohybov, porucha citlivosti a poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu.
Pri opakovanej príhode sa môže objaviť aj neschopnosť vyplaziť jazyk rovno, zvláštne mimovoľné pohyby očí, neschopnosť zamerať pohľad na objekt, dvojité videnie, ťažkosti so státím alebo chôdzou a ťahanie do strany.
Test FAST
F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.
Ak si všimnete príznaky náhlej cievnej mozgovej príhody, urobte krátky test. Povedzte osobe, aby zatvorila oči a predpažila obe ruky. Všímajte si, či jedna z rúk padá alebo či ju osoba vie udržať.
Požiadajte osobu, aby vyplazila jazyk. Všímajte si, či je jazyk v strede a neplazí sa do jednej strany. Požiadajte osobu, aby sa usmiala a vycerila zuby. Všímajte si, či je tvár symetrická.
Ak je test pozitívny, okamžite volajte 155. Čas je prioritou. Radšej jedno zbytočné volanie na tiesňovú linku ako trvalé následky na zvyšok života.
Čo robiť pri hnačke po mozgovej príhode
Prvé opatrenia
- Posúďte, koľkokrát pacient mal stolicu, aká bola jej konzistencia a kedy sa hnačka začala.
- Všímajte si horúčku, bolesti brucha, vracanie, krv alebo hlien v stolici.
- Kontrolujte celkový stav, bdelosť, dýchanie, močenie a schopnosť prijímať tekutiny.
- Pripravte zoznam všetkých liekov a výživových prípravkov, ktoré pacient užíva alebo dostáva.
- Pri poruche prehĺtania nepodávajte tekutiny ani jedlo spôsobom, ktorý nebol odporučený odborníkom.
- Pri výraznej slabosti, zhoršení vedomia alebo nových neurologických príznakoch volajte 155 alebo 112.
Ak je pacient pri vedomí a bezpečne prehĺta, tekutiny sa zvyčajne dopĺňajú po menších množstvách. Pri opakovanej hnačke môže lekár odporučiť rehydratačný roztok, ktorý obsahuje vodu a potrebné minerály.
Ak pacient nedokáže bezpečne piť, opakovane vracia alebo má výraznú poruchu vedomia, hydratáciu treba riešiť so zdravotníckym personálom. Nalievanie tekutín do úst môže pri poruche prehĺtania spôsobiť vdýchnutie.
Čomu sa vyhnúť
- Nepodávajte lieky proti hnačke bez konzultácie s lekárom, najmä pri horúčke, krvi v stolici alebo podozrení na infekciu.
- Svojvoľne nevysádzajte lieky na riedenie krvi, lieky na krvný tlak ani inú predpísanú liečbu.
- Nemeňte bez odporúčania lekára konzistenciu stravy ani spôsob podávania výživy cez sondu.
- Nedávajte pacientovi alkohol, veľmi sladké nápoje ani veľké množstvo naraz.
- Nenechávajte oslabeného pacienta bez dozoru pri vstávaní, pretože dehydratácia a slabosť zvyšujú riziko pádu.
Diagnostika príčiny hnačky
Pri vyšetrení lekár zisťuje čas začiatku hnačky, počet stolíc, ich vzhľad, prítomnosť krvi alebo hlienu, bolesti brucha, horúčku, vracanie, príjem tekutín a nedávne užívanie antibiotík.
Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči, najmä hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu srdca, poruchy srdcového rytmu a poruchy zrážania krvi. Lekár posúdi aj lieky, výživové prípravky a prípadné zmeny stravy.
Podľa stavu môže byť potrebné vyšetrenie krvi, stanovenie minerálov, funkcie obličiek, zápalových parametrov a vyšetrenie stolice. Pri podozrení na infekciu sa môže vyšetriť vzorka stolice.
U pacienta po cievnej mozgovej príhode môže lekár súčasne kontrolovať krvný tlak, pulz, hladinu cukru v krvi, stav hydratácie a neurologický nález. Cieľom je odlíšiť tráviace ťažkosti od zhoršenia základného neurologického stavu alebo inej akútnej komplikácie.
Diagnostika cievnej mozgovej príhody
Po príchode do nemocnice sú prvým krokom zobrazovacie vyšetrenia mozgu. Pomocou CT alebo MRI sa lekári rozhodnú, či ide o ischemickú alebo hemoragickú príhodu. Táto informácia je kľúčová pre ďalší postup.
Okrem toho sa vykonávajú aj ďalšie testy, ako je meranie krvného tlaku, hladiny cukru v krvi, krvného obrazu a zrážanlivosti krvi. Podrobná diagnostika pomáha určiť príčinu príhody a nastaviť správnu liečbu.
Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.
Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.
Liečba cievnej mozgovej príhody
Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období. Výber individuálnej liečby cievnych príhod sa uskutočňuje na základe rozsahu, zistených príčin, mechanizmu a rizikových faktorov.
Pri ischemickej forme mŕtvice existuje terapeutické okno, zvyčajne do štyroch a pol hodiny od vzniku príznakov. V tomto čase môže byť pacientovi podaná trombolytická liečba, ktorá dokáže rozpustiť zrazeninu a obnoviť prietok krvi.
Intravenózna trombolýza liekmi, ktoré rozpustia zrazeninu, je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí. Ďalšou možnosťou je trombektómia, pri ktorej sa mechanicky odstráni krvná zrazenina.
Pri hemoragickej forme je cieľom liečby zastavenie krvácania a zníženie tlaku v lebke. Liečba môže zahŕňať úpravu vysokého krvného tlaku, úpravu zrážanlivosti krvi a v niektorých prípadoch neurochirurgický alebo intervenčný zákrok.
Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode
Po stabilizácii pacienta nasleduje fáza rehabilitácie. Pacient môže mať problémy s pohybom, rečou, prehĺtaním, pamäťou alebo samostatnou starostlivosťou o seba.
Rehabilitačný proces zahŕňa fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu a neuropsychologickú starostlivosť. Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.
Rehabilitácia závisí od individuálnych charakteristík pacienta, pridružených diagnóz a aktuálneho stavu. Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode.
Hnačka môže rehabilitáciu dočasne sťažiť, pretože pacient je unavenejší, slabší a môže mať menšiu schopnosť spolupracovať. Po úprave hydratácie a liečbe príčiny hnačky sa rehabilitácia prispôsobuje aktuálnemu stavu pacienta.
Následky cievnej mozgovej príhody
To, či po prekonaní porážky zostanú následky, je veľmi individuálne a závisí od rozsahu mozgovej príhody a včasnosti liečby. Niektorí pacienti sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu skoro bez akýchkoľvek ťažkostí.
Možnými následkami sú poruchy pohybu, paralýza alebo paréza, poruchy citlivosti, rôzne rečové poruchy, poruchy stability pohybu, poruchy zraku a sluchu, kontraktúry a poruchy vylučovacích procesov.
V ostatných prípadoch môžu pretrvávať poruchy reči, porucha prehĺtania, ochabnutie končatín na jednej strane, ťažkosti so zrakom, bolesti, depresia, úzkosť, poruchy chôdze a neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.
Rizikové faktory a prevencia
Výskyt cievnej mozgovej príhody súvisí predovšetkým s činnosťou kardiovaskulárneho systému, pretože neustále zvyšovanie krvného tlaku, ateroskleróza a iné ochorenia sú rizikovými faktormi pre poruchy mozgovej cirkulácie.
Hlavné činitele a ochorenia zodpovedné za cievnu mozgovú príhodu sú ischemická choroba srdca, fibrilácia predsiení, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, porucha metabolizmu tukov a zúženie krčnej tepny.
K ďalším rizikovým faktorom ochorenia lekári zaraďujú diabetes mellitus, trombózu, abnormálne zrážanie krvi, zlé návyky a nesprávnu výživu. Významným rizikovým faktorom, a to najmä u mladých, je nezdravý životný štýl, ktorý sa ovplyvniť dá.
- Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať.
- Je veľmi dôležité udržiavať hladinu krvného tlaku v normálnom rozmedzí.
- Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a ak je zvýšená, upraviť si stravu.
- Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát, preto je potrebné ju kontrolovať.
- Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice, preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť.
- Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu.
- Venujte sa primeranej fyzickej aktivite a dodržiavajte režim aktívnej záťaže a odpočinku.
- Absolvujte pravidelné preventívne lekárske prehliadky a pravidelné kontroly u neurológa.
- Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.
Po prekonanej cievnej mozgovej príhode je dôležité dodržiavať odporúčanú liečbu, kontrolovať krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru v krvi a primerane upraviť životosprávu. Zdravý životný štýl nielen zníži riziko mozgovej príhody, ale zároveň posilní zdravie, imunitu, odolnosť a vnútorný psycho-emocionálny stav.
