Náhlej cievnej mozgovej príhode sa dá vo veľkej miere predchádzať správnou životosprávou, kontrolou krvného tlaku, cukrovky a cholesterolu, pravidelným pohybom, udržiavaním primeranej hmotnosti, nefajčením a obmedzením alkoholu. Dôležitou súčasťou prevencie sú aj pravidelné preventívne prehliadky, dodržiavanie predpísanej liečby a včasné riešenie porúch srdcového rytmu či prechodných neurologických príznakov.
Ak sa však objaví náhla slabosť alebo necitlivosť jednej strany tela, pokles ústneho kútika, porucha reči, zraku, rovnováhy alebo náhla silná bolesť hlavy, nejde o situáciu na vyčkávanie. Treba okamžite volať 112 alebo 155, zapamätať si čas začiatku príznakov a nechať pacienta prepraviť sanitkou.
Čo je náhla cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda (CMP, mŕtvica) je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus.
Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP), alebo mozgová mŕtvica, je závažný medicínsky stav, ktorý nastáva, keď je prerušené zásobovanie mozgu krvou, čo spôsobuje odumieranie mozgových buniek. NCMP môže byť ischemická, spôsobená zablokovaním tepny, alebo hemoragická, spôsobená prasknutím krvnej cievy.
Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy, najčastejšie krvnou zrazeninou alebo aterosklerotickým plátom. Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká prasknutím cievy a krvácaním do mozgového tkaniva alebo jeho okolia.
Cievna mozgová príhoda patrí medzi najnebezpečnejšie neurologické ochorenia. Je život ohrozujúcim stavom a v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom.
Prečo je prevencia taká dôležitá
Cievna mozgová príhoda patrí medzi najzávažnejšie ochorenia súčasnosti. Ide o stav, keď sa náhle zastaví prietok krvi do určitej časti mozgu, čím dochádza k poškodeniu mozgových buniek. Následky môžu byť vážne a často trvalé.
Cievna mozgová príhoda môže mať rôzne následky v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je poškodená. Môže spôsobiť poruchu reči, prehĺtania, zraku, citlivosti, rovnováhy, chôdze, pamäti alebo schopnosti postarať sa o základné životné potreby.
Až polovica ľudí má po prekonaní CMP trvalé následky, a preto je prevencia voči tomuto ochoreniu nesmierne dôležitá. Zdravý životný štýl, pozornosť k varovným signálom a včasná reakcia môžu rozhodnúť o tom, či sa človek po cievnej mozgovej príhode vráti do bežného života bez následkov.
Riziko vzniku mozgovej príhody stúpa s vekom, ale ochorenie postihuje aj mladších ľudí. Už dávno neplatí, že cievna mozgová príhoda postihuje len staršiu populáciu. Stále častejšie sa stretávame aj s oveľa mladšími pacientmi, napríklad aj s 30- či 40-ročnými.
Rizikové faktory cievnej mozgovej príhody
Rizikové faktory vzniku cievnej mozgovej príhody delíme na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Medzi tie, ktoré ovplyvniť nevieme, patrí vek, pohlavie, rasa a genetické predispozície.
Najdôležitejšie ovplyvniteľné rizikové faktory sú vysoký krvný tlak, cukrovka, zvýšená hladina cholesterolu a krvných tukov, obezita, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok telesného pohybu, fibrilácia predsiení, ateroskleróza a prekonaný tranzitórny ischemický atak.
| Rizikový faktor | Prečo zvyšuje riziko |
|---|---|
| Vysoký krvný tlak | Poškodzuje cievnu stenu a zvyšuje riziko upchatia alebo prasknutia cievy. |
| Fajčenie | Zužuje cievy a podporuje tvorbu krvných zrazenín. |
| Cukrovka | Dlhodobo zvýšená hladina cukru poškodzuje cievy a urýchľuje aterosklerózu. |
| Vysoký cholesterol | Podporuje vznik aterosklerotických plátov, ktoré môžu zúžiť alebo uzavrieť cievu. |
| Obezita a nedostatok pohybu | Prispievajú k vysokému tlaku, cukrovke a poruchám metabolizmu tukov. |
| Fibrilácia predsiení | V srdci môžu vznikať zrazeniny, ktoré následne upchajú mozgovú cievu. |
| Nadmerný alkohol | Môže zvyšovať krvný tlak a prispievať k ďalším zdravotným problémom. |
| TIA | Prechodný neurologický stav signalizuje zvýšené riziko mozgovej príhody. |
Vysoký krvný tlak: najdôležitejší ovplyvniteľný faktor
Pacienti s diagnózou vysokého krvného tlaku sú vo zvýšenom riziku výskytu mozgovej príhody. Preto zníženie krvného tlaku patrí medzi základné opatrenia v rámci takzvanej sekundárnej prevencie.
U pacientov s arteriálnou hypertenziou nad 140/90 mmHg je výskyt mozgových príhod vyšší; už pacienti od 130/85 mmHg patria do skupiny so zvýšeným rizikom.
Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.
Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.
- Obmedzte príjem soli.
- Udržiavajte si primeranú telesnú hmotnosť.
- Pravidelne sa hýbte podľa svojho zdravotného stavu.
- Dodržiavajte liečbu predpísanú lekárom.
- Nevysadzujte lieky svojvoľne.
- Pri nežiaducich účinkoch informujte lekára.
Účinok režimových opatrení však nie je vo väčšine prípadov dostatočný, preto je nutné podávať i medikamentóznu liečbu. Konkrétne lieky zvolí lekár podľa pridružených ochorení alebo s ohľadom na to, ako majú účinkovať.
Bez režimových opatrení je účinok liekov nižší a pri nezdravom životnom štýle ani ich rôzne kombinácie nemusia pomôcť dostať krvný tlak pod kontrolu.
Kontrola cholesterolu a krvných tukov
Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a ak je zvýšená, upraviť si stravu.
Opatrenia, ktoré spomaľujú aterosklerózu, predstavujú veľmi zásadnú súčasť prevencie mozgových príhod. Ak samotná diéta nepomôže znížiť vysoké hladiny cholesterolu a krvných tukov, lekár môže nasadiť medikamentóznu liečbu.
Aj pri tejto liečbe je potrebné dodržiavať diétne opatrenia - preto nemá zmysel brať lieky a nedodržiavať diétu. Lieky na zníženie cholesterolu a krvných tukov je nutné brať dlhodobo a svojvoľne ich nevysadzovať.
Počas liečby lekár kontroluje, či pacient dosahuje stanovenú cieľovú hodnotu cholesterolu v lipoproteínoch s nízkou hustotou, takzvaného „zlého cholesterolu“, a podľa potreby liečbu upraví.
Diabetes mellitus a prevencia mozgovej príhody
Dlhodobé zvýšenie cukru v krvi predstavuje výrazný rizikový faktor mozgových príhod. Vysoké hladiny cukru spôsobujú nevratné zmeny krvných ciev a poškodzujú prakticky všetky orgány v tele - najmä mozog i periférne nervy, oči a obličky.
Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné hladinu cukru kontrolovať.
Účinná liečba cukrovky patrí medzi nevyhnutné preventívne opatrenia i pri mozgových príhodách. V mnohých prípadoch sa pacienti veľmi málo snažia dodržiavať diétu a spoliehajú sa len na lieky - tie však bez diéty fungujú len nedostatočne a poškodzovanie vnútorných orgánov pokračuje.
Pri boji s cukrovkou treba počúvať rady lekárov nielen v oblasti liekov, ale aj vhodnej fyzickej aktivity a redukcie hmotnosti. Pri vhodnej kombinácii pohybu, stravy a liekov je možné cukrovku udržiavať pod kontrolou i desiatky rokov.
Fajčenie a alkohol
Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu patria medzi faktory, ktoré výrazne zvyšujú riziko cievnej mozgovej príhody. Fajčenie zužuje cievy a podporuje tvorbu krvných zrazení, čo môže viesť k zablokovaniu prietoku krvi v mozgu.
Rizikom je aktívne i pasívne fajčenie, teda aj pobyt v prostredí, kde fajčí iná osoba. Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu.
Alkohol v malých dávkach môže mať niektoré pozitívne účinky, avšak nadmerná konzumácia vedie k vysokému krvnému tlaku a iným zdravotným problémom. Počas denného stravovania sa vyhýbajte konzumácii alkoholu, maximálna príležitostne tolerovateľná hranica je jedno pivo alebo pohár vína.
Zdravá a vyvážená strava
Strava zohráva významnú úlohu pri udržiavaní zdravého kardiovaskulárneho systému. Odporúča sa konzumácia ovocia, zeleniny, celozrnných produktov a zdravých tukov, ktoré podporujú zdravie ciev a pomáhajú regulovať hladinu cholesterolu.
Zdravá výživa znamená príjem dostatočného množstva potravín, ktoré sú bohaté na živiny a vitamíny, napríklad ovocia a zeleniny, mäsa z rýb a hydiny, obilnín a mliečnych produktov, a pritom neobsahujú veľké množstvá cukru a nasýtených tukov.
- Do jedálnička zaraďte ovocie, zeleninu a celozrnné produkty.
- Uprednostňujte ryby, chudé mäso a hydinu.
- Obmedzte spracované potraviny, nasýtené tuky, cukor a soľ.
- Vyberajte si celozrnné pečivo.
- Rastlinné oleje uprednostnite pred živočíšnymi a stuženými tukmi.
- Obmedzte vyprážanie a prípravu jedál na veľkom objeme tuku.
Ovocie a zelenina by nemali chýbať vo vašom jedálničku. Ich dostatočné množstvo predstavuje aspoň 5 porcií - teda 1 porcia je jeden kus stredne veľkého ovocia, pol šálky vytlačenej šťavy z ovocia alebo pol šálky surovej či uvarenej zeleniny.
Ovocie a zelenina sú optimálnym zdrojom vitamínov a mali by mať prednosť pred vitamínmi v tabletách z lekárne. Pozor na krabicové džúsy, ktoré obvykle obsahujú malý objem ovocnej či zeleninovej šťavy, sú doplnené vodou a dosladené cukrom alebo náhradou cukru.
Ryby a mäso je vhodné konzumovať v dennej dávke do 200 gramov. Preferujte chudé mäso a aspoň 2-krát týždenne sa snažte konzumovať rybacie mäso.
Mliečne produkty by mali patriť do každodenného jedálnička v množstve 2-4 porcie. Hľadajte pritom mliečne produkty bez umelo pridaného cukru a náhradných sladidiel. Pri syroch sledujte obsah soli a vyberajte si tie menej slané.
Ako obmedziť príjem soli
Naopak, treba sa vyhýbať spracovaným potravinám, nasýteným tukom a nadmernému príjmu soli, ktoré vedú k vysokému krvnému tlaku, jednému z hlavných rizikových faktorov mozgovej príhody.
Pre organizmus je vhodný denný príjem soli v dávke menej ako jeden gram. V skutočnosti ale väčšina ľudí konzumuje päť- až desaťnásobok tejto dávky denne.
Pri cielenom obmedzení dosoľovania jedál sa dá jednoducho znížiť tento príjem na menej ako polovicu. Na dochutenie pokrmov môžete namiesto soli použiť bylinky.
- Vyhýbajte sa presoleným potravinám.
- Obmedzte slané pečivo, ryby v konzerve, slaninu a klobásy.
- Obmedzte kečup a hotové omáčky z obchodu.
- Ak pri varení používate konzervovanú zeleninu, prepláchnite slaný nálev vodou.
Telesná hmotnosť a obezita
Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Pri nadváhe (BMI nad 25) a obezite (BMI nad 30) rastie riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody, zvyšuje sa krvný tlak a hladina krvného cukru.
Zníženie hmotnosti napomáha dlhšiemu udržaniu zdravia a predlžuje život. Zníženie hmotnosti už o 3 - 5 kg výrazne zníži riziko mozgovej príhody.
Samotná zmena stravovania však zväčša nestačí na zásadnú redukciu hmotnosti. Nadbytok v hmotnosti i príjme kalórií je nutné spotrebovať fyzickou aktivitou, ktorá však musí byť primeraná zdravotnému stavu a fyzickej výkonnosti.
Obmedzte smaženie a prípravu jedál na veľkom objeme tuku a oleja. Odstraňujte tuk z pripravovaného mäsa. Mäsové šťavy a omáčky obmedzte na minimum.
Naopak, zvyšujte príjem zeleniny a nahraďte nimi tradičné prílohy, ako sú cestoviny, zemiaky a ryža. Namiesto sladkých dezertov môžete servírovať šaláty a namiesto olejových dressingov môžete do šalátov použiť jogurt.
Pravidelný pohyb
Okrem stravy je dôležitá pravidelná fyzická aktivita. Pohyb podporuje dobrú cirkuláciu krvi, posilňuje srdce a pomáha udržiavať optimálnu telesnú hmotnosť.
Na udržanie zdravia a spotrebovanie prebytočných kalórií je nutná fyzická aktivita aspoň 5-krát týždenne v dĺžke minimálne 30-60 minút.
Vhodné sú vytrvalostné aktivity, ako sú chôdza, turistika, beh, cyklistika a nordic walking, ale aj práca v záhrade. Podmienkou je pravidelnosť a dostatočná dĺžka aktivity.
Účinnejšie sú časté polhodinové prechádzky než jedna celodenná túra raz za mesiac. Vždy pri tom treba mať na pamäti svoje prípadné fyzické limity, vyhýbať sa pádom a zraneniam.
Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná, najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.
Fibrilácia predsiení a ďalšie srdcové ochorenia
Porucha srdcového rytmu - fibrilácia predsiení - predstavuje riziko pre tvorbu zrazenín. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.
Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy. Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.
Súčasťou vyšetrení pri podozrení na príčinu mozgovej príhody je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.
Pravidelné preventívne prehliadky
Dodržiavajte preventívne prehliadky u praktického lekára - dôležité je najmä sledovanie krvného tlaku, ako aj hladiny cukru a tukov v krvi.
Pravidelné lekárske prehliadky a dodržiavanie liečby pomáhajú udržiavať vysoký krvný tlak, cukrovku a vysoký cholesterol pod kontrolou a znižovať riziko mozgovej príhody.
Pri preventívnych prehliadkach môže lekár posúdiť aj ďalšie riziká, napríklad poruchy srdcového rytmu, aterosklerózu alebo následky nezdravého životného štýlu.
Dodržiavanie predpísanej liečby
Zdravý životný štýl a dodržiavanie predpísanej liečby dokážu zabrániť vzniku mozgovej príhody alebo recidíve. Pacienti, ktorí dodržiavajú všetky odporúčania a berú predpísanú liečbu, dokážu znížiť riziko opakovania mozgovej príhody až o 90%.
Predpísané lieky treba brať presne tak, ako určil lekár. Dávkovanie a čas užívania treba dlhodobo udržiavať rovnaké, ako určil lekár.
Predpísané lieky treba brať, kým lekár neurčí zmenu alebo ukončí ich predpisovanie. Svojvoľne nemožno lieky vysadzovať, ináč hrozia zdravotné komplikácie.
V prípade pochybností a ďalších otázok sa vždy poraďte s lekárom. Vopred treba informovať každého lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate, vrátane voľne predajných liekov a potravinových doplnkov.
- Nikdy svojvoľne žiadny liek nevysadzujte bez konzultácie s lekárom.
- Pri vedľajších alebo nežiaducich účinkoch informujte lekára.
- Na pravidelné užívanie môžete použiť dávkovač, budík alebo aplikáciu v mobilnom telefóne.
- Ak nedokážete zabezpečiť pravidelné užívanie liekov, požiadajte o dohľad príbuzných alebo sociálnych pracovníkov.
Lieky na prevenciu opakovanej príhody
Takmer vo všetkých prípadoch mozgovej príhody pacient začne užívať liečbu proti zhlukovaniu krvných doštičiek alebo liečbu, ktorá znižuje krvnú zrážanlivosť.
Antiagregačná liečba sa obvykle užíva jedenkrát denne a nevyžaduje špeciálne diétne alebo iné obmedzenia. Antikoagulačná liečba spomaľuje zrážanie krvi.
Pri starších druhoch antikoagulačných liekov musí byť účinok liečby pravidelne kontrolovaný odbermi krvi. Keďže pri užívaní antikoagulancií sa dávka často mení, pacient musí starostlivo sledovať aktuálne dávkovanie.
Pri užívaní antikoagulancií je vhodné nosiť pri sebe preukaz pacienta s údajom o názve preparátu a užívanej dávke. Opatrnosť je potrebná aj pri kombinácii s príležitostnými liekmi, napríklad proti bolesti, na spanie alebo na zmiernenie alergie.
Tranzitórny ischemický atak neslobodno podceniť
TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu. V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody „upchatie“ cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov.
TIA sa nazýva predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Po prvej TIA sa do troch mesiacov objaví mozgová príhoda u jedného z desiatich pacientov. Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.
Niekedy pacienti pociťujú iba tŕpnutie na polovici tváre či končatine a vtedy netreba čakať, že to samo prejde, ale treba ihneď volať sanitku.
Ako rozpoznať príznaky mŕtvice
Príznaky mozgovej príhody sa objavujú náhle a netreba ich podceňovať. Medzi hlavné varovné signály patrí náhla slabosť alebo necitlivosť tváre, ruky či nohy, najmä na jednej strane tela.
Varovným signálom sú aj náhle problémy s rečou alebo porozumením hovorenému slovu, náhla strata zraku na jednom alebo oboch očiach, závraty, strata rovnováhy alebo koordinácie a silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny.
Medzi ďalšie prejavy môže patriť pokles ústneho kútika, pokles očného viečka, neschopnosť vyplaziť jazyk rovno, zvláštne mimovoľné pohyby očí, dvojité videnie, ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť.
Pomôcka FAST
Kľúčové je vedieť rozpoznať najčastejšie príznaky mŕtvice, ktoré sú zhrnuté pod skratkou FAST (Face, Arms, Speech, Time).
- Face - tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Sledujte, či sa jej podarí usmiať symetricky alebo či má poklesnutý ústny kútik.
- Arms - ruky: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Pri mozgovej príhode jedna končatina môže poklesnúť.
- Speech - reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Reč môže byť nezreteľná, zmätená alebo nezrozumiteľná.
- Time - čas: Každá sekunda je dôležitá, preto treba okamžite volať záchrannú službu.

Čo urobiť pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu
Ak máte podozrenie, že niekto vo vašom okolí prekonáva CMP, je nevyhnutné konať okamžite, pretože pri náhlej mozgovej príhode zohráva úlohu každá sekunda.
- Okamžite volajte 112 alebo 155.
- Zapamätajte si alebo zaznamenajte čas, keď sa príznaky objavili.
- Nevozte pacienta po vlastnej osi do nemocnice.
- Nenechajte pacienta šoférovať.
- Riaďte sa pokynmi operátora záchrannej služby.
Prevoz sanitkou zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste. Pri príchode sanitky k pacientovi sa záchranár spojí s najbližším neurológom v nemocnici pomocou špeciálne vytvorenej mobilnej aplikácie.
Dôležité je aj zapamätať si čas, kedy sa príznaky objavili, pretože od neho sa odvíja liečba. Rýchla reakcia môže zachrániť život a výrazne zlepšiť šance na úplné zotavenie.
Čas je mozog
Rozhodujú skutočne minúty, do akej miery budeme vedieť pacienta zaradiť do bežného života, pretože čím neskôr spozoruje príznaky a neskoršie príde do nemocnice, tým je väčšie riziko, že mu tie príznaky zostanú.
Ak príde pacient do nemocnice do 4,5 hodiny, tak mu dokážeme podať látku, ktorá zrazeninu rozpúšťa, a tým vieme zvrátiť alebo zmierniť príznaky. Ak príde do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť.
Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu. Platí pravidlo: ČAS je MOZOG!
Pri ischemickej mozgovej príhode spočíva liečba v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Trombolýza je najúčinnejšia, ak je podaná do 4,5 hodiny od začiatku príznakov, a mechanické odstránenie zrazeniny katétrom môže byť vykonané do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.
Príznaky mozgovej príhody | Myslite RÝCHLEJŠIE
Prečo sa prevencia týka aj detí a rodiny
Príznaky CMP by mal poznať každý z nás, pretože včasné rozpoznanie a okamžitá pomoc môžu zachrániť život.
Deti môžu byť prvými osobami, ktoré si všimnú náhlu zmenu zdravotného stavu rodiča alebo starého rodiča. Je dôležité, aby vedeli požiadať postihnutého o úsmev, zdvihnutie oboch rúk a zopakovanie krátkej vety.
Cieľom osvety je, aby už deti vedeli včas varovať svojich rodičov či starých rodičov a v prípade potreby im dokázali pomôcť a možno práve tým zachrániť život.
Prevencia po prekonanej cievnej mozgovej príhode
Ak už k mozgovej príhode dôjde, po akútnej liečbe je nevyhnutná cielená sekundárna prevencia. Počas hospitalizácie sa realizuje ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.
Po mozgovej príhode pacienti často musia brať množstvo liekov. Ich účinok môže byť rozličný, ale majú spoločný cieľ - znížiť riziko vzniku ďalšej mozgovej príhody.
Po prekonaní príhody je potrebné pokračovať v kontrole krvného tlaku, cukru a cholesterolu, upraviť životosprávu, nefajčiť, obmedziť alkohol, primerane sa hýbať a dodržiavať odporúčania odborníkov.
V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.
Význam rehabilitácie
Po akútnej fáze je pre obnovenie funkcií a kvality života dôležité rehabilitovať. Rehabilitačné tímy vrátane fyzioterapeutov, logopédov a ergoterapeutov pomáhajú pacientom zlepšiť motorické, rečové a každodenné funkcie.
S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.
Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode zahŕňa fyzioterapiu, logopédiu a odbornú pomoc pri obnove motorických a kognitívnych schopností. Kognitívna rehabilitácia pomáha pacientom zvládať problémy s pamäťou, pozornosťou a inými mentálnymi funkciami.
Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Psychická pohoda a sociálna podpora
Okrem fyzickej rehabilitácie je pre pacienta nesmierne dôležitá aj psychická pohoda po mozgovej porážke. Mnoho pacientov sa po mozgovej porážke pasuje s depresiou, úzkosťou alebo stratou motivácie.
Dôležité je poskytovať mu alebo mu zabezpečiť vhodnú psychologickú podporu. Tá môže zahŕňať individuálnu terapiu, ale aj podporu rodiny či skupinové sedenia s ľuďmi s podobnou skúsenosťou.
Udržiavanie pozitívnej mysle, pravidelné sociálne interakcie a zapojenie sa do nenáročných fyzických a duševných aktivít môžu výrazne prispieť k zlepšeniu psychického stavu pacienta.
Spasticita po cievnej mozgovej príhode
Po viac ako 3 mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody má spasticitu približne 25 - 30 % pacientov. Spasticita je zvýšené svalové napätie, ktoré môže spôsobovať neprirodzenú polohu končatiny, tlak, stuhnutosť alebo bolesť.
Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup.
U týchto pacientov sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne. U týchto pacientov sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.
V rámci skorého odhalenia spasticity treba na ňu myslieť a priebežne edukovať nielen zdravotníkov, ale aj pacientov a ich príbuzných.
Každodenné opatrenia na zníženie rizika
- Nefajčite a vyhýbajte sa pasívnemu fajčeniu.
- Stravujte sa zdravo a pestro.
- Znížte príjem soli.
- Obmedzte konzumáciu alkoholu.
- Denne si doprajte dostatok telesného pohybu.
- Znížte nadmernú telesnú hmotnosť.
- Obmedzte stresové zaťaženie.
- Sledujte svoj krvný tlak v domácom prostredí.
- Absolvujte preventívne prehliadky.
- Kontrolujte hladinu cukru a tukov v krvi.
- Berte pravidelne predpísané lieky.
- Pri nežiaducich účinkoch informujte lekára.
Správnou životosprávou, pohybom a pravidelnými preventívnymi prehliadkami môžeme riziko CMP výrazne znížiť.
tags: #preventivne #opatrenie #nahlej #cievnej #mozgovej #prihody