Oblasti EMG žiarenia

EMG, teda elektromyografia, je bežné neurofyziologické vyšetrenie, ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu svalov a overuje ich správne nervové zásobovanie. Pomáha posúdiť zdravotný stav svalových vlákien, periférnych nervov, nervových buniek riadiacich svaly aj nervovosvalového prenosu.

Elektromyografia sa využíva najmä pri brnení, tŕpnutí, necitlivosti, svalovej slabosti, bolesti, stuhnutosti, kŕčoch, tikoch, nevysvetliteľnom trase alebo ochrnutí končatín. Vyšetrenie pomáha určiť, či ťažkosti spôsobuje porucha nervového vedenia, poškodenie svalov, útlak nervového koreňa alebo narušený prenos signálu medzi nervom a svalom.

Čo znamená EMG a čo vyšetruje

Elektromyografia (EMG) patrí medzi bežné neurofyziologické metódy. Základom vyšetrenia je stimulácia nervu a registrácia potenciálu.

EMG, teda elektromyografia, patrí medzi prístrojové vyšetrenia. Podrobne zachytáva elektrickú aktivitu svalov a vo výsledku hodnotí jednak zdravotný stav samotných svalových vlákien, ale zároveň aj nervových buniek, ktoré ich riadia.

Tzv. motorické neuróny prenášajú signály zodpovedné za sťahovanie a uvoľňovanie svalstva. Pri EMG vyšetrení sú tieto signály prenášané do grafov alebo čísel, ktoré spolu s klinickým vyšetrením a ďalšími zobrazovacími metódami tvoria základ pre určenie správnej diagnózy.

Vyšetrenie EMG odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia. Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy.

Výsledky informujú o funkčnosti a stave centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému, nervovo-svalového prenosu a svalov. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké.

Oblasti, ktoré EMG vyšetruje

Každý zdravý človek ovláda prácu svojich svalov pomocou nervov, sval a jeho nervy spolu vytvárajú neoddeliteľný tím. Ich správna funkcia môže byť poškodená úrazom, nadmerným tlakom, zápalom, toxickými látkami alebo niektorou z vrodených vývojových chýb.

Svaly ľudského tela fungujú na základe príkazov z centrálnej nervovej sústavy (mozgu a miechy), ktorá pomocou nervov im odovzdáva informácie. Nervy vedú signály, ktoré sa podobajú elektrickým impulzom.

Keď sa signál - vzruch dostane až na miesto kontaktu so svalstvom (toto miesto sa nazýva nervovosvalová platnička), zmení sa elektrická rovnováha vo svalových bunkách a vznikne sťah svalstva, teda tým aj určitý pohyb časti tela.

Elektromyografia = EMG odhalí prítomnosť, umiestnenie a rozsah takéhoto poškodenia. Meranie elektrickej aktivity svalov vyšetrovaného pomáha poodhaliť príčinu ich oslabenia, ochrnutia alebo príčinu mimovoľných zášklbov svalstva.

Kedy neurológ odporúča EMG

Neurológ odporúča EMG pri symptómoch, akými sú brnenie v končatinách, nevysvetliteľný tras, kŕče, tiky, stuhnutosť či bolesť svalov, alebo dokonca paralýza končatín.

Najmä vtedy, ak máte príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, resp. choroby. Najčastejšie je to brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby (tiky), svalová bolesť alebo slabosť, až paralýza končatín.

• brnenie v prstoch, rukách alebo nohách,
• pálenie v prstoch,
• necitlivosť a mravenčenie,
• bolesť zápästia, lakťov alebo rúk,
• svalová slabosť,
• stuhnutosť svalov,
• kŕče a tiky,
• nevysvetliteľný tras,
• ochabovanie alebo ochrnutie končatiny.

Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov (či nervových koreňov pri hernii disku), alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.

Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ. EMG vyšetrenie realizujeme jedine v rámci diagnostického bloku.

Ochorenia, pri ktorých sa EMG používa

Ak neurológ EMG navrhuje, má buď podozrenie na niektoré svalové alebo neurologické ochorenia, prípadne ich potrebuje s istotou vylúčiť.

• syndróm karpálneho tunela a iné úžinové syndrómy,
• poškodenie periférnych nervov,
• diabetická neuropatia a iné formy polyneuropatie,
• poškodenie nervu po úraze alebo útlaku,
• svalová dystrofia a iné myopatie,
• amyotrofická laterálna skleróza (ALS) a iné poruchy motorických neurónov,
• radikulopatia pri výhreze medzistavcovej platničky,
• myasthenia gravis,
• poruchy nervovosvalového prenosu,
• tetanický syndróm a zvýšená neuromuskulárna dráždivosť,
• periférna lézia tvárového nervu v indikovaných prípadoch,
• nervové poranenia po úrazoch.

Ide napríklad o svalovú dystrofiu, poruchy periférnych nervov, ktoré postihujú nervy mimo miechy (akou je aj syndróm karpálneho tunela), ďalej ochorenia nervov, ku ktorým patrí amyotrofická laterálna skleróza, alebo poškodenia prevodu z nervového zakončenia na sval (ochorenie myasthenia gravis).

EMG sa tiež využíva pri diagnostike tetanického syndrómu či diabetickej neuropatie. EMG vyšetrenie pomáha odlíšiť, či sú vaše ťažkosti spôsobené poruchou nervového vedenia alebo poškodením svalov.

Syndróm karpálneho tunela a úžinové syndrómy

Vyšetrenie je určené primárne pre pacientov, u ktorých má neurológ podozrenie na úžinové syndrómy alebo kompresiu nervu. Najčastejšie sa takáto kompresia vyskytuje v oblasti zápästia a pacienti ju poznajú ako syndróm karpálneho tunela.

Úžinové syndrómy však postihujú horné aj dolné končatiny. Typickými prejavmi môžu byť brnenie v prstoch, pálenie v prstoch a bolesť zápästia, lakťov alebo rúk.

Polyneuropatia a poškodenie periférnych nervov

EMG slúži na zhodnotenie stavu periférnych nervov, teda všetkých okrem tých v mozgu a mieche. Pomáha pri diagnostike poškodenia nervu po úraze alebo útlaku, diabetickej neuropatie a iných foriem polyneuropatie.

Radikulopatia a ochorenia chrbtice

Neurologické vyšetrenie chrbtice s podozrením na útlak nervového koreňa pri hernii disku patrí medzi situácie, v ktorých môže byť EMG užitočné. EMG sa využíva aj pri radikulopatii, napríklad pri výhreze platničky, v určitých indikovaných prípadoch, najmä pred plánovaným operačným riešením.

Vyšetrenie môže pomôcť pri rozhodovaní, či sú ťažkosti spôsobené poruchou nervového vedenia alebo poškodením svalov. Vďaka tomu sa nastaví správna liečba a zbytočne sa nestráca čas pokusmi a omylmi.

Myopatie, ALS a nervovosvalový prenos

Pacienti na vyšetrenie často prichádzajú aj s ochoreniami nervovo-svalového prenosu, najčastejšie s ochorením myastenia gravis, ale aj s myopatiami a tiež pri potrebe určenia typu trasu.

EMG môže pomôcť pri diagnostike svalových ochorení, porúch motorických neurónov aj ochorení, pri ktorých je narušený prenos signálu medzi nervom a svalom.

Typy EMG vyšetrenia

EMG vyšetrenie sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa vykonáva pomocou povrchových elektród prilepených na koži, druhá pomocou ihlovej elektródy, tzv. elektromyografickej ihly, ktorá sa zavádza do svalu.

Stimulačné EMG a elektroneurografia

Stimulačné EMG vyšetruje vodivosť motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov pomocou elektród prikladaných na kožu. Elektroneurografia (ENG) meria rýchlosť vedenia nervových impulzov.

Povrchové EMG, označované aj ako vodivostné štúdie, meria vodivosť motorických a senzitívnych nervov pomocou elektród priložených na kožu.

Najčastejšie robíme vodivostné štúdie - to znamená, že zisťujeme ako sa vzruch, ktorý vyprovokujeme stimuláciou nervu, šíri, či je zachovaná rýchlosť vedenia vzruchu a iné charakteristiky, ktoré získame snímaním odpovede na stimuláciu zo svalu, ktorý je vyšetrovaným nervom zásobený.

Ihlové EMG

Ihlové EMG zaznamenáva elektrickú aktivitu priamo v svale pomocou jemnej ihlovej elektródy. Pomocou ihlových elektród sa hodnotí stav svalovej hmoty.

Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Pri ihlovej EMG sa ihlová elektróda zavádza priamo do svalového tkaniva.

EMG pri trase

Pri EMG vyšetrení tremoru sa snažíme zachytiť frekvenciu trasu a posúdiť druh trasu za použitia viacerých skúšok. Pri EMG vyšetrení tremoru sa sníma len aktivita svalov povrchovými elektródami.

Ako funguje elektromyograf

Vyšetrenie sa vykonáva pomocou špeciálneho prístroja = elektromyografu, ktorý sa skladá z elektród, zdroja elektrických pulzov zosilovača, vyhodnocovača a monitora.

Bežne sa používajú dva druhy elektród, ktoré sa prikladajú na kožu alebo sa vpichujú pod kožu (majú tvar ihly). Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy (stimulačná alebo vstupná elektróda, prijímacia elektróda), pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti.

Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzajú slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachycuje odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom. Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG.

Počas oboch úkonov sú do nervov dodávané jemné elektrické signály. Zariadenie zaznamenáva elektrickú aktivitu, ktorú vyhodnocuje neurológ.

Ako prebieha EMG vyšetrenie

EMG vyšetrenie sa vykonáva v sede alebo ľahu. Vyšetrenie sa realizuje väčšinou na lôžku alebo v sklopenom kresle.

Ľahnete si na lôžko, alebo sadnete do sklopeného kresla. Lekár vám vydezinfikuje kožu a následne na dané miesto umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či vaše motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály.

Prvá časť: povrchové elektródy

Na kožu sa umiestnia malé elektródy, prípadne sa do svalu zavedie tenká ihla. Povrchové elektródy zaznamenávajú odpoveď nervu alebo svalu na jemný elektrický stimul.

Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do vašich nervov slabé elektrické signály. Po skončení vyšetrenia lekár elektródy z kože odoberie.

Pri vodivostných štúdiách prebieha stimulácia nervu elektrickým stimulom, čo, samozrejme, nie je veľmi prijemné, ale je pacientmi dosť dobre tolerované.

Druhá časť: ihlová elektróda

Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú vám lekár vsunie priamo do svalového tkaniva (nebojte sa, predtým ju dezinfikuje).

Počas vpichovania ihly môžete cítiť mierne nepohodlie, alebo miernu bolesť. Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite.

Môžete si všimnúť na len reakcie svalu na impulz. Po vyšetrení lekár ihlu vyberie.

Vyšetrenie nie je nič strašné. Jediný moment, keď som na chvíľu spozornela, bolo zavedenie ihly do svalu. Nebolelo to, no išlo o trochu nepríjemný pocit.

Tým, ktorí majú strach z ihiel, by som pre istotu odporučila pozerať sa inde. Vo všeobecnosti by som o vyšetrení povedala, že je bezbolestné, skôr treba rátať s tým, že môže byť časovo náročnejšie.

Ako dlho EMG trvá

V závislosti od toho, na aké ochorenie má lekár podozrenie, trvá vyšetrenie zvyčajne 20 až 40 minút. Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti.

Vyšetrenie prebieha ambulantne, nevyžaduje hospitalizáciu ani následnú rekonvalescenciu. Výsledkom je záznam elektrickej aktivity a odborné vyhodnotenie neurológom.

Príprava na EMG

Pred vyšetrením sa nevyžaduje špeciálna príprava, nezabudnite však svojho neurológa informovať o chorobách, ktorými trpíte, a liekoch, ktoré užívate.

Môžete normálne jesť, piť a užívať bežné lieky. Odporúča sa pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy.

• Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi.
• Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch.
• V deň vyšetrenia si nenanášajte krémy ani masti na ruky a nohy.
• Ideálne je pred vyšetrením nefajčiť.
• Minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite, nepite kofeínové a energetické nápoje.
• Doma sa dôkladne umyte, ale nepoužívajte žiadne krémy.
• Zvoľte pohodlné oblečenie - lekár tak získa ľahší prístup k vyšetrovanému miestu.
• Pri vodivostných štúdiách sa odporúča voľnejšie oblečenie a udržiavanie končatín v teple.

Ak ráno užívate lieky na upokojenie, alebo magnézium, v deň vyšetrenia ich vynechajte. Pri tetanickom teste neužívajte aspoň 5 dní pred vyšetrením doplnky s obsahom horčíka alebo vápnika.

O vynechaní liekov alebo doplnkov sa riaďte pokynmi lekára, ktorý vyšetrenie indikoval. Dôležité je oznámiť aj všetky implantované zariadenia alebo cudzie telesá.

Kardiostimulátor, defibrilátor a iné implantáty

Na vyšetrenie je dôležité upozorniť lekára, ak máte v tele implantovaný kardiostimulátor, defibrilátor či iné cudzie teleso.

Relatívnou kontraindikáciou stimulačnej EMG je kardiostimulátor. Pacient preto musí ešte pred tým konzultovať vyšetrenie s kardiológom.

Na EMG vyšetrenie preto príde už so správou od kardiológa s povolením EMG vyšetrenia. Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu.

Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí. Konkrétny postup však závisí od typu zariadenia, druhu plánovaného vyšetrenia a zdravotného stavu pacienta.

Kedy môže byť EMG obmedzené alebo nemožné

• pri infekciách alebo kožných ochoreniach v mieste elektród,
• pri výrazných opuchoch končatín, keď je povrchové EMG obmedzené,
• pri užívaní antikoagulačnej liečby, napríklad Warfarin, Eliquis alebo Pradaxa, keď je ihlové EMG obmedzené,
• pri prítomnosti implantovaného defibrilátora,
• pri niektorých pacientoch s kardiostimulátorom, ak vyšetrenie nebolo vopred konzultované s kardiológom.

Ihlová EMG je relatívne kontraindikovaná pacientom s antikoalugačnou terapiou. V takýchto prípadoch je postup individuálny podľa stavu pacienta, vzniku modriny, krvnej podliatiny a pod.

Je EMG bolestivé

Samotné vyšetrenie je bezbolestné, použitý elektrický prúd vyšetrovaný necíti a vyšetrovacie elektródy - ihly sú veľmi tenké.

Niektoré časti môžu byť mierne nepríjemné. Nepríjemne môžu na pacienta pôsobiť vyvolané zášklby svalov pri ich stimulácii počas vyšetrovania.

Pri vodivostných štúdiách môže byť elektrická stimulácia nervu nepríjemná, no pacienti ju väčšinou dobre tolerujú. Pri ihlovej EMG môže byť vpich do viacerých svalov nepríjemný alebo mierne bolestivý.

Riziká a stav po vyšetrení

Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Ani po absolvovaní EMG nie je potrebný špeciálny režim.

Môžete sa ihneď vrátiť ku každodenným činnostiam. Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch - môžete pokračovať vo svojom bežnom programe.

Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravčenie, podliatiny, opuchy na miestach vpichu ihly.

Ak sa u vás po vyšetrení objavia bolesti svalu, prípadne brnenie v sledovanom mieste, vedzte, že nejde o nič neobvyklé. Predsa len vaše svaly a nervy boli dráždené slabými elektrickými výbojmi.

Pokiaľ však tieto prejavy pretrvávajú, či sa dokonca zhoršujú, obráťte sa s tým znova na svojho lekára. V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom.

Po EMG nie je potrebný špeciálny režim - môžete sa vrátiť k bežnej aktivite. Závisí to však aj od samotného výsledku a názoru ošetrujúceho lekára.

Kedy sú známe výsledky

Výhodou je okamžitý výsledok. Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť.

Ak vám EMG odporučil iný lekár, ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho. Po vyšetrení obdržíte výsledky a odporúčania, ktoré môžu zahŕňať rehabilitáciu, liečbu alebo ďalšie vyšetrenia.

Čo môžu výsledky EMG znamenať

Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svalov v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, resp. poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal (spôsobený poranením).

Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy - amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.

EMG nález sa vždy posudzuje spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a ďalšími výsledkami. Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy.

EMG vyšetrenie pomáha odlíšiť, či sú vaše ťažkosti spôsobené poruchou nervového vedenia alebo poškodením svalov. Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie.

Prečo vyšetrenie neodkladať

Neurologické príznaky sa časom nezlepšujú samé od seba. Ak máte podozrenie na poškodenie nervu alebo svalov, EMG vyšetrenie je najrýchlejšou cestou k presnej odpovedi.

Včasná diagnostika je kľúčová pri stavoch, ako je karpálny tunel, hernia disku či periférna neuropatia. Navyše - čím skôr sa problém odhalí, tým menej agresívna a nákladná môže byť jeho liečba.

Zanedbané nervové poruchy môžu viesť k trvalému poškodeniu nervového systému, strate svalovej sily alebo obmedzenej hybnosti. EMG vyšetrenie často rozhoduje o tom, či bude liečba konzervatívna alebo bude nutný zásah neurochirurga.

EMG vyšetrenie nie je len technický úkon - je to cesta k pochopeniu príčin vašich zdravotných ťažkostí. Vďaka nemu môže neurológ presne určiť, čo spôsobuje brnenie, slabosť alebo bolesť - a tým pádom aj odporučiť najefektívnejšiu liečbu.

Stručná história elektromyografie

História elektromyografie siaha do 17. a 18. storočia, kedy viacerí vedci uskutočnili experimenty, vďaka ktorým potvrdili, že elektrická stimulácia vedie ku kontrakcii svalov.

Prvý primitívny prístroj súvisiaci s EMG zostrojil Carlo Matteucci v polovici 19. storočia. Za jednu z najvýznamnejších osobností tejto problematiky je však považovaný Emil du Bois-Reymond, ktorý vynašiel nové techniky a zdokonalil existujúce metódy na štúdium bioelektrických javov.

Odvtedy sa vývoj v tejto oblasti posunul míľovými krokmi. Samotný pojem „elektromyografia“ sa používa až od roku 1976.

tags: #oblasti #emg #ziarenia